Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/404/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobkyne I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. nad C., D. XXXX/XXX, zastúpenej JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom so sídlom Trenčín, Štúrovo námestie 121, proti žalovanej X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. nad C., C I XX/XX, o uloženie povinnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 24C/190/2016- 66 zo dňa 15. februára 2017, takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť doručiť žalobkyni potvrdenie Daňového úradu Trenčín o výške a termíne uhradenia dane z prevodu a prechodu nehnuteľností na základe platobného výmeru č. 199/02. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100%. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa (v tom čase zastúpená zákonným zástupcom - otcom) a žalovaná uzavreli dňa 25.08.1999 kúpnu zmluvu, týkajúcu sa prevodu nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Dubnica nad Váhom, v ktorej sa okrem iného žalobkyňa zaviazala uhradiť žalovanej poplatky súvisiace s prevodom nehnuteľností vrátane dane z prevodu nehnuteľností. Uvedený úkon - uzatvorenie kúpnej zmluvy za v tom čase maloletú žalobkyňu bol schválený Okresným súdom Trenčín rozsudkom č.k. P 114/97-230 zo dňa 28.01.2000. Na základe kúpnej zmluvy Okresný úrad v Ilave, katastrálny odbor povolil vklad pod č. V 1915/2001 dňa 05.12.2001, kedy vznikli právne účinky zmluvy a kedy sa výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností stala žalobkyňa. Následne vydal Daňový úrad Trenčín, pracovisko Dubnica nad Váhom platobný výmer č. 199/02 zo dňa 27.2.2002, ktorým uložil žalovanej (ako daňovníčke) zaplatiť daň z prevodu nehnuteľností. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si svoju zmluvnú povinnosť uhradiť žalovanej daň z prevodu nehnuteľnosti nesplnila, podala žalovaná na súd žalobu o zaplatenie, ktorej súd vyhovel a rozsudkom č.k. 7C/353/2002-58 zo dňa 16.11.2006, zaviazal žalobkyňu na zaplatenie 1.180,50 eur s 15,5% úrokom od 6.3.2002 do zaplatenia spolu s trovami konania. Žalobkyňa neuhradila dobrovoľne, k jeho vymoženiu došlo v exekučnom konaní, vedenom pod sp.zn. EX 58/2013. Exekútor v konečnom vyúčtovaní uviedol, že vymáhaná pohľadávka bola uspokojená úplne dňa 02.04.2013, z ktorého dôvodu bola exekúcia ukončená. Podľa zápisnice Daňového úradu Trenčín sa dňa 22.5.2014 dostavila na Daňový úrad Trenčín, kontaktné miesto Dubnica nad Váhom žalobkyňa s požiadavkou poskytnutia informácie o úhrade daňovej povinnosti dane z prevodu a prechodu nehnuteľnosti daňového subjektu

- žalovanej. Správca dane žalobkyni vysvetlil, že v zmysle § 11 zákona č. 563/2009 Z. z. uvedenú informáciu nemôže poskytnúť. V odpovedi Daňového úradu Trenčín, kontaktné miesto Dubnica nad

Váhom zo dňa 23.10.2014 vo veci žiadosti žalobkyne o priznanie statusu daňového subjektu, sa uvádza, že podľa zákona č. 511/1992 Zb. sa na základe § 4 ods. 2 písm. c) stala daňovým subjektom predávajúca

- žalovaná. Keďže žalobkyňa nemá v zmysle § 4 ods. 2 Daňového poriadku postavenie osoby zúčastnenej správy daní, môže informácie o daňovom subjekte získať len na základe súhlasu žalovanej. Žalobkyňa podala žiadosť o prešetrenie tohto postupu daňového úradu Finančnému riaditeľstvu SR, ktorý vo svojej odpovedi zo dňa 02.01.2015 uviedol, že v daňovom konaní bol vydaný daňovému subjektu - žalovanej platobný výmer č. 199/02 zo dňa 27.2.2002. Ďalej uviedol, že Daňový úrad Trenčín, kontaktné miesto Dubnica nad Váhom vo veci vydania platobného výmeru v roku 2002 postupoval v súlade s platnou legislatívou a rovnako aj vo veci poskytnutia informácie o zaplatení dane vyrubenej platobným výmerom č. 199/02 zo dňa 27.02.2002. Z potvrdenia Daňového úradu Trenčín, kontaktné miesto Dubnica nad Váhom zo dňa 15.04.2013 vyplýva, že voči žalovanej k tomuto dňu nie sú evidované nedoplatky po lehote splatnosti na daniach spravovaných Daňovým úradom Trenčín. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v tomto konaní sa žalobkyňa domáha uloženia žalovanej povinnosti na základe kúpnej zmluvy a tiež z dôvodu, že v čase vydania rozhodnutia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 7C/353/2002 bola daňová povinnosť premlčaná, v dôsledku čoho ide na strane žalovanej o bezdôvodné obohatenie, nakoľko vymožené finančné prostriedky mali byť použité na úhradu dane z prevodu nehnuteľností. Po preskúmaní veci konštatoval že z kúpnej zmluvy uvedená povinnosť žalovanej nevyplýva, pričom túto povinnosť ani nie je možné odvodiť od povinnosti žalobkyne uhradiť žalovanej daň z prevodu nehnuteľností. Z kúpnej zmluvy vznikla povinnosť žalovanej previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalobkyňu a do 60 dní od vzniku daňovej povinnosti túto skutočnosť oznámiť príslušnému daňovému úradu a žalobkyni vznikla povinnosť uhradiť žalovanej kúpnu cenu a všetky poplatky súvisiace s prevodom, vrátane dane z prevodu nehnuteľností. Povinnosť žalovanej doručiť žalobkyni potvrdenie daňového úradu o uhradení dane zo žiadnych zmluvných ustanovení nevyplýva, preto sa uloženia tejto povinnosti na základe kúpnej zmluvy nie je možné domáhať. Je pravdou, že záväzky vznikajú taktiež v prípade ak sa niekto bezdôvodne obohatí (§ 451 Občianskeho zákonníka a nasl.). V takom prípade vznikne záväzkovoprávny vzťah medzi ním a tým, na úkor koho sa obohatil. V prípade, že by žalovaná získala majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech z nepoctivých zdrojov, vznikol by jej záväzok (povinnosť) vydať obohatenie (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nie záväzok vydať žalobkyni potvrdenie daňového úradu o uhradení dane. Predmetom tohto konania nie je uloženie povinnosti žalovanej vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni, pričom nad rámec uvedeného súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa plnila žalovanej nielen na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, no aj na základe platne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Podkladom k nadobudnutiu právnej istoty, že si svoj zmluvný záväzok splnila, ktorej istoty sa žalobkyňa domáha, je oznámenie exekútora v ktorom uvádza, že vymáhaná pohľadávka (daň z prevodu nehnuteľností s príslušenstvom, ktorú bola žalobkyňa povinná uhradiť žalovanej) bola uhradená v celom rozsahu, v dôsledku čoho bolo exekučné konanie ukončené. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že v zmysle § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka požaduje žalobkyňa písomné potvrdenie o splnení zmluvného záväzku, ktoré by malo mať formu potvrdenia o zaplatení dane vydaného príslušným daňovým úradom, súd prvej inštancie uviedol, že potvrdením o tom, že žalobkyňa zmluvný záväzok splnila (uhradila žalovanej daň z prevodu nehnuteľnosti spolu s príslušenstvom) by bolo potvrdenie vydané žalovanou ako veriteľkou v zmysle § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v prejednávanom prípade, keďže k vymoženiu plnenia došlo na základe exekúcie, predmetné potvrdenie predstavuje potvrdenie exekútora o splnení dlhu, ktorým povinný (žalobkyňa) preukáže splnenie dlhu (ust. § 36 ods. 10 a § 46 ods. 3 Exekučného poriadku). Záverom súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 318/1992 Zb. daňovníkom dane z prevodu nehnuteľnosti je prevodca, pričom ustanovenie kúpnej zmluvy na základe ktorého bola žalobkyňa povinná uhradiť predmetnú daň žalovanej, je pre daňové konanie právne neúčinné (§ 43 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle uvedeného povinnosť zaplatiť daň z prevodu nehnuteľnosti vznikla v zmysle zákona č. 318/1992 Zb. len predávajúcej t. j. žalovanej. Žalobkyňa daň z prevodu nehnuteľnosti daňovému úradu nikdy neuhradila; uhradila ju totiž žalovanej na základe platne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz výsluchom žalovanej ku skutočnosti kedy bola daňová povinnosť splnená z dôvodu, že vzhľadom k jej neprítomnosti by muselo dôjsť k odročeniu pojednávania za účelom vykonania ďalšieho dokazovania, čím by dochádzalo k predlžovaniu konania a taktiež z dôvodu, že aj v prípade ústneho uvedenia dátumu splnenia daňovej povinnosti žalovanou na pojednávaní, je predmetom konania naďalej vydanie potvrdenia daňového úradu o uhradení dane. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil § 489, § 451 ods. 1,2, § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 46 ods. 3, § 36 ods. 10 Exekučného poriadku, § 8 ods. 1, § 19 písm. b/ zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva,

dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení účinnom v čase vzniku daňovej povinnosti žalovanej, § 43 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení účinnom v čase vzniku daňovej povinnosti žalovanej. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, namietala odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. P/114/1997-230 zo dňa 28.01.2000, ktorým súd schválil právny úkon otca v tom čase maloletej žalobkyne pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 25.08.1999, možno považovať za formálny, bez náležitého zistenia skutkového stavu. V súčasnosti žalobkyňa nemá finančné prostriedky na dostavbu domu a jeho vlastníctvo ju len zaťažuje. Prvými vlastníkmi nehnuteľností boli rodičia žalobkyne, po ich rozvode sa výlučným vlastníkom stal otec žalobkyne, ktorým vlastníctvo previedol na žalovanú v čase, keď spolu žili. Po ich rozchode došlo k prevodu vlastníctva na žalobkyňu. Všetky tieto prevody boli účelové. Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 7C/353/2002-58 zo dňa 16.11. 2006, ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalovanej 1180,51 eur s príslušenstvom, je nepreskúmateľný, navodzuje stav právnej neistoty. Uviedla viaceré svoje námietky proti predmetnému rozsudku, pričom zdôraznila, že súd neskúmal, či žalovaná reálne ako povinný daňový subjekt daň uhradila. V čase vydania tohto rozsudku už bola daňová povinnosť podľa § 23 ods. 6 zákona č. 318/1992 Zb. premlčaná. Potvrdenie exekútora predstavuje potvrdenie o splnení dlhu voči žalovanej na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 7C/353/2002-58 zo dňa 16.11.2006, a teda nie o uhradení daňovej povinnosti. Podľa čl. III ods. 5 kúpnej zmluvy mala žalobkyňa znášať poplatky súvisiace s prevodom, vrátane dane z prevodu nehnuteľností, nie ich uhradiť žalovanej. Súhlasila s tvrdením súdu, že zo zmluvných ustanovení nevyplýva povinnosť žalovanej doručiť žalobkyni potvrdenie daňového úradu o uhradení daní. Táto povinnosť ale vyplýva z § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda nie je potrebné, aby bola ustanovená v zmluvných podmienkach. Potvrdenie žalobkyňa potrebuje, aby mohla v budúcnosti dokázať, že svoj záväzok splnila, nielen voči veriteľom, ale aj voči tretím osobám. Pretože išlo o finančné prostriedky účelovo viazané na splnenie daňovej povinnosti, má žalobkyňa právo požadovať potvrdenie o zaplatení dane vo forme oznámenia daňového úradu.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadrila tak, že žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Pokiaľ žalobkyňa opätovne poukazuje na rozsudky Okresného súdu Trenčín č.k. P/114/1997-230 zo dňa 28.01.2000 a č.k. 7C/353/2002-58 zo dňa 16.11. 2006, tieto sú právoplatné. Právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorá spočíva v zásadnej záväznosti rozhodnutia a jeho zásadnej nezmeniteľnosti. Uvedené rozsudky nie je možné zmeniť a poukazy žalobkyne na ich nedostatky nie sú relevantné. V napadnutom rozsudku sa súd vysporiadal so všetkými dôkazmi, riadne ich vyhodnotil, vysvetlil svoje právne závery. Súdu nemožno vyčítať, že prijaté právne závery nevyhovujú žalobkyni i napriek tomu, že sú v súlade so zákonom. Žalobkyňa svoje stanoviská neopiera o žiadny právny predpis. Žalobkyňa podala aj žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3 239,25 eura s príslušenstvom, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 12 C/31/2016. Dňa 08.02 2017 bol v tejto veci vydaný rozsudok, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 3 239,25 eur zastavené a vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej písomne vyjadrila tak, že podľa § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnenie dlhu odovzdaním peňazí zo strany dlžníka môže byť podmienené vydaním písomného potvrdenia. Takúto povinnosť má veriteľ, na požiadanie dlžníka. Povinnosť dokázať splnenie dlhu má dlžník. Týmto dôkazom môže byť práve kvitancia, ktorá má dlžníkovi umožniť, aby podľa potreby mohol v budúcnosti dokázať, že svoj dlh splnil, a to nielen voči veriteľovi, ale prípadne aj voči tretím osobám. Písomné potvrdenie o splnení dlhu je listina, ktorej obsahom je rozsah splnenia dlhu. Vydania kvitancie sa dlžník môže domáhať aj žalobou.

5. Žalovaná sa ďalej písomne vyjadrila tak, že v zmluve nie je dohodnuté, že by daň daňovému úradu mala zaplatiť kupujúca namiesto predávajúcej, pretože v zmysle platných daňových predpisov bola povinná zaplatiť daň daňovému úradu jedine predávajúca. V tomto smere poukázala na stanovisko Daňového úradu Trenčín zo dňa 25.09.2014. Kupujúca v zmysle článku V. kúpnej zmluvy vedela o tom, že predávajúca je daňovým subjektom a že len pre ňu vyplývajú daňové povinnosti. Zákonná povinnosť zaplatiť daň z prevodu nehnuteľností vyplývala zo zákona výlučne len žalovanej, nesplnenie tejto povinnosti by postihovalo výlučne len žalovanú, pričom vydávať akékoľvek potvrdenia o výške a

termíne uhradenia dane môže iba daňový úrad, a to fyzickým a právnickým zákona osobám určeným v zákone (§ 11 ods. 6, 7 z.č. 563/2009 Z.z). Písomné potvrdenie podľa § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa týka vzťahu veriteľa a dlžníka, vydáva ho veriteľ, nie daňový úrad, ako to požaduje žalobkyňa. Poukázala na to, že kúpna cena z kúpnej zmluvy nebola doposiaľ uhradená. Súd nemôže rozhodnúť o splnenie takej povinnosti, ktorá nevyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

6. Žalobkyňa v ďalšom písomnom vyjadrení namietala, že žalovaná zneužíva svoje postavenie daňového subjektu, využíva inštitút daňového tajomstva a odmieta predložiť potvrdenie daňového úradu o zaplatení dane z prevodu nehnuteľnosti, ktorú mala podľa kúpnej zmluvy znášať žalobkyňa. Je nepochopiteľné, prečo sa tejto požiadavke žalovaná bráni. V prípade, že daň uhradená nebola, nemohla vzniknúť žalobkyni ani povinnosť znášať všetky poplatky súvisiace s prevodom vrátane dane z prevodu nehnuteľností.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 , ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ust. § 385 ods. 1 nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobkyne nariaďovať pojednávanie.

9. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

10. V zmysle § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 .

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobkyňa uplatnila vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ .

15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobkyňou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne

vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

17. Námietky žalobkyne, uvedené v odvolaní, boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred súdom prvej inštancie, a ktorými sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal, správne sa s nimi vysporiadal a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 poukazuje.

18. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

19. Žalobkyňa v odvolaní namieta správnosť právoplatných rozhodnutí súdu (rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. P/114/1997-230 zo dňa 28.01.2000 a rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 7C/353/2002-58 zo dňa 16.11.2006). Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 226 právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. I v zmysle § 159 O.s.p. účinného do 30.06.2016, formálnym dôsledkom právoplatného rozhodnutia je nemožnosť pokračovať v konaní a zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia. Materiálna stránka účinkov právoplatného rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, resp. ak sa rozsudkom rozhodlo o osobnom stave, pre každého. V dôsledku uvedeného, predmetné rozhodnutia, ktoré neboli zrušené alebo zmenené na základe riadnych či mimoriadnych opravných prostriedkov, sú záväzné pre strany (účastníkov) týchto konaní ale i súd v rámci rozhodovania v prejednávanej veci, ak sa jej týkajú. Nie je úlohou súdu (či už prvoinštančného alebo odvolacieho) a je neprípustné nanovo posudzovať vzájomné právne vzťahy medzi stranami a tým revidovať predchádzajúce súdne rozhodnutia. V tomto smere sú námietky odvolateľky právne irelevantné a nedôvodné.

20. Pokiaľ ide o argument žalobkyne, ktorý uplatnila i v prvoinštančnom konaní, že splnenia žalovanej povinnosti sa domáha jednak na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.08.1999 a jednak na základe § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súd prvej inštancie, že zo samotnej kúpnej zmluvy, uzavretej stranami, povinnosť žalovanej tak, ako je predmetom tohto súdneho konania, nevyplýva, táto zmluvnými stranami dojednaná nebola.

21. Podľa § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený.

22. Písomné potvrdenie o splnení dlhu (kvitancia) v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je listina, ktorej obsahom je rozsah splnenia dlhu. Oprávneniu dlžníka požiadať o vydanie kvitancie korešponduje povinnosť veriteľa ho vydať. Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, vydanie kvitancie sa týka vždy konkrétneho právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Len dlžník z určitého právneho vzťahu je oprávnený sa vydania kvitancie domáhať a na druhej strane, len veriteľ z tohto právneho vzťahu je oprávnený vydať dlžníkovi kvitanciu. Pokiaľ sa strany v kúpnej zmluve, uzavretej dňa 25.08.1999, dohodli, že všetky poplatky, súvisiace s prevodom, vrátane dane z prevodu nehnuteľností, bude znášať žalobkyňa, môže žalobkyňa od žalovanej žiadať vydanie potvrdenia (vystaveného žalovanou), že k splneniu tohto záväzku z jej strany došlo. Uvedené však predmetom tohto súdneho konania nebolo. Z ust. § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť povinnosť žalovanej predložiť žalobkyni potvrdenie o zaplatení dane, vyrubenej žalovanej (ako dlžníčke, zákonnému platiteľovi dane) platobným výmerom č. 199/02 Daňového úradu (ako subjektom zo zákona oprávneným daň spravovať), teda potvrdenie, vystavené treťou osobou ako veriteľom z iného právneho vzťahu, ako je právny vzťah žalobkyne so žalovanou. V zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 318/1992 Zb. daňovníkom dane z prevodu nehnuteľnosti bola len žalovaná ako prevodca, pričom ustanovenie kúpnej zmluvy na základe ktorého bola žalobkyňa povinná uhradiť predmetnú daň žalovanej je pre daňové konanie právne neúčinné (§ 43 zákona č. 511/1992 Zb.). Žalobkyňa daň z prevodu nehnuteľnosti daňovému úradu nikdy nebola povinná uhradiť, či už zo zmluvy alebo zo zákona; sumu zodpovedajúcu tejto dani bola povinná uhradiť žalovanej výlučne na základe platne uzatvorenej kúpnej zmluvy.

23. Na základe popísaných dôvodov odvolací súd odvolanie žalobkyne nepovažoval za dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 potvrdil.

24. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu.

25. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 súd prvej inštancie.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .