Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 16 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (25)Uznesenie_23Co-392-2017.pdf
PDF · 86.28 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/392/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., B. XXX/X, o zaplatenie 5.860,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C/198/2016-51 zo dňa 5. júna 2017, v časti splatnosti uloženej povinnosti zaplatiť istinu s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti splatnosti uloženej povinnosti zaplatiť istinu s príslušenstvom a v závislom výroku o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenej časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 6.145,87 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 21.05.2016 do zaplatenia v splátkach po 100 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súd žalobcovi zároveň priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odvolaním napadnutej časti o splatnosti uloženej povinnosti (100 eur mesačne pod stratou výhody splátok) súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovanej povolil dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach, avšak v prípade, že sa omešká so zaplatením čo i len jednej splátky, stane sa splatný celý dlh naraz (§ 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP).
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v časti splatnosti uloženej povinnosti žalovanej zaplatiť istinu s príslušenstvom. S uvedenými argumentmi súdu prvej inštancie sa žalobca nestotožňuje a považuje napadnutý rozsudok za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Rozsudok nie je náležite odôvodnený preto žalobca dáva do pozornosti konštantnú judikatúru vo vzťahu k náležitému a správnemu odôvodňovaniu súdnych rozhodnutí. Poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 201/2010 zo dňa 9.11.2010. Rozsudok nemožno považovať za riadne odôvodnený, pretože plnenie v splátkach súd nepodložil náležitou právnou argumentáciou a nepodložil riadne vykonaným dokazovaním. Súd umožnil žalovanej splácať dlh v splátkach po 100 eur mesačne a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovanej uhradiť dlžnú pohľadávku, preto je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, žalovaná požiadala o možnosť splátok po 100 eur mesačne s tým, že poukázala iba na to, že manžel je nezamestnaný, pričom úverovú zmluvu uzatvorila iba žalovaná, ktorá nepredložila nijaké dôkazy o nepriaznivej finančnej situácii. Posúdenie finančných možností žalovanej pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovanej a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pritom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia by mali byť rozhodujúce celkové majetkové pomery žalovanej. Súd priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach
po 100 eur postupoval v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosti, bola „odmenená“. Priznaním splátok po 100 eur mesačne žalovaná opätovane získala možnosť splácať úver, pri splácaní ktorého porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy. Takéto rozhodnutie súdu by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú opätovne možnosť splácať dlh v splátkach. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. Vzhľadom na čas od podania žaloby 29.6.2016 na súd, mala žalovaná možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohla priebežne peňažný dlh splácať aspoň v akej takej výške, ktorá by bola primeraná jej finančným možnostiam. Žalovaná však počas celého súdneho konania trvajúceho 12 mesiacov neuskutočnila ani jednu úhradu. Poslednú úhradu uskutočnila žalovaná pred predčasným zosplatnením. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/322/2016-85 zo dňa 1.3.2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/91/2017-138 zo dňa 16.5.2017, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd priznal žalovanému splácať dlh v splátkach, zmenil a zaviazal žalovaného uhradiť dlh do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a zaviazal žalovanú zaplatiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške súdneho poplatku za podané odvolanie.
3. Žalovaná odvolanie nepodala, ani sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti splatnosti uloženej povinnosti plniť zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Vzhľadom na to, že odvolaním žalobcu bola napadnutá len tá časť rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej súd povolil žalovanej zaplatiť prisúdenú istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 100 eur, tento rozsudok v časti prisúdenej istiny, úrokov a úrokov z omeškania nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu. Odvolací súd preskúmaval len dôvodnosť povolenia splátok.
6. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 5.860,17 eura, úrokov 278,31 eura, úrokov z omeškania 2,59 eura a úroku z omeškania (ktorý v žalobe bližšie špecifikoval) titulom plnenia zo zmluvy o úvere. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie vo výpovedi na pojednávaní 5.6.2017 (č.l. 49) potvrdila uzavretie úverovej zmluvy, uviedla, že s nárokom žalobcu súhlasí, je si vedomá svojho dlhu, nespláca ho z dôvodu, že manžel prišiel o prácu, má príjem len z príležitostných brigád, prišli o byt, bývajú v podnájme a zomrel im syn. Museli si zobrať pôžičku na jeho pohreb, túto pôžičku splácajú, keď ju splatia, vedeli by platiť vyššie splátky na túto pôžičku ako 100 eur.
7. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
8. V zmysle citovaného ustanovenia mal súd možnosť predĺžiť lehotu troch dní na plnenie poskytnutú žalovanej, teda mohol vo výroku rozsudku určiť, že peňažné plnenie môže žalovaná zaplatiť v splátkach a zároveň bolo povinnosťou súdu určiť výšku splátok a podmienky splatnosti. Súd musí takýto výrok riadne odôvodniť s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania. Pri priznaní výhody splátok žalovanej musí súd zohľadniť najmä výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej a v konaní prejavenú snahu o plnenie, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia celého dlhu v prípade nedodržania splácania splátok, prípadne ďalšie okolnosti prejednávanej veci. Je pritom na úvahe súdu, či po oboznámení sa s relevantnými skutočnosťami (vykonanými dôkazmi) výhodu splátok povinnej žalovanej umožní alebo nie, v akom rozsahu a za akých podmienok. Platí ale, že pokiaľ povinná
žalovaná o umožnenie uhradiť dlh v splátkach v priebehu konania požiada, žalovaná zároveň musí svoje tvrdenia preukázať dôkazmi, súd relevantné dôkazy vykoná a vykonané dokazovanie vyhodnotí v odôvodnení rozhodnutia, čo sa v danom prípade nestalo.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, že rozsudok je v časti povolenia splátok nepreskúmateľný (čo dôvodne namietal aj odvolateľ), nakoľko z jeho obsahu (bodu 17) nemožno vyvodiť, z akých dôvodov súd umožnil žalovanej zaplatiť prisúdenú istinu s príslušenstvom v splátkach.
10. Žalobca dôvodne poukázal na to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovanej zaplatiť dlžnú pohľadávku. Súd sa vôbec nezaoberal majetkovými pomermi žalovanej a členov jej domácnosti, nezisťoval, aké dôkazy navrhuje žalovaný vykonať na preukázanie svojich tvrdení o nemožnosti zaplatiť dlh v primeranej lehote, nezaoberal sa skutočnou ochotou žalovanej platiť dlh v splátkach, čo všetko urobila preto vo vzťahu k žalobcovi, aby jej umožnil predĺžiť lehotu splatnosti úveru. Žalovaná prevzala žalobu dňa 12.12.2016 (doručenka č.l. 25), zo žaloby sa dozvedela, že veriteľ sa svojho práva už domáha súdnu cestou, preto je potrebné zisťovať, akú sumu aj keď v splátkach za rok a pol zaplatila, keď sama vo výpovedi tvrdila, že finančné možnosti jej umožňujú splácať dlh splátkami vo výške 100 eur. Ak nezaplatila žiadnu sumu, len ťažko bude môcť súd dospieť k záveru, že žalovaná má úprimnú snahu dlh naozaj zaplatiť a nejde jej len o oddialenie zaplatenia dlhu. Zároveň je potrebné vychádzať tiež z toho, že posúdenie finančných možností žalovanej pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovanej a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu exekúcie, pričom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem, ale jej celkové majetkové pomery. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že výška splátok musí byť primeraná výške priznaného plnenia, pričom v danom prípade by pri splátkach 100 eur mesačne bola istina a vyčíslené úroky zaplatené až po 5 rokoch, čo je neprijateľné. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe by lehota na zaplatenie celého dlhu nemala presiahnuť 3 roky.
11. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý povolil žalovanej zaplatiť prisúdenú sumu v splátkach, bez akéhokoľvek posúdenia a odôvodnenia splnenia podmienok pre povolenie splátok, mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 220 ods. 2 CSP na riadne odôvodnenie rozsudku, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.
12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd v časti splatnosti uloženej platobnej povinnosti zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, zaoberajúc sa už výlučne splatnosťou žalovanému uloženej povinnosti, bude s použitím § 232 ods. 3 a 4 CSP po doplnení potrebného dokazovania zameraného predovšetkým na osobné, majetkové či zárobkové pomery žalovanej a členov jej domácnosti a po zohľadnení vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, opätovne rozhodnúť o splatnosti povinnosti plniť uloženej žalovanej, pričom rozhodnutie bude potrebné riadne v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.
14. Podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania, vrátane tohto odvolacieho konania.
15. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).