Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19P-69-2015.pdf
PDF · 164.91 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/69/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudcom Mgr. Petrom Majcherom vo veci starostlivosti o maloleté deti: B. E., G. XX.XX.XXXX, B. E., G. XX.XX.XXXX Q. B. E., G. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, ako kolíznym opatrovníkom, deti matky: C. I., G. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., F.. A. Č.. XXX/XX, a otca: B.G. E., G. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., F.. A. Č.. XXX/XX, za účasti Okresného prokurátora v M., o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin na nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Nariaďuje nad maloletými deťmi B. E., G.. X.X.XXXX a B. E., G.. X.X.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v V. V. M., F.. I. Č.. XX, XXX XX M..
Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každé dieťa zvlášť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet zariadenia.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každé dieťa zvlášť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet zariadenia.
Nedoplatok na výživnom na obe maloleté deti za obdobie od 6.3.2015 do 30.6.2018 vo výške 2.266,92,- eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 20,- eur na každé dieťa zvlášť spolu s bežným výživným na účet V. V. M., F.. I. Č.. XX, XXX XX M. pod následkom straty výhody splátok.
Nedoplatok na výživnom na obe maloleté deti za obdobie od 6.3.2015 do 30.6.2018 vo výške 2.266,92,- eur je matka povinná splácať v mesačných splátkach po 20,- eur na každé dieťa zvlášť spolu s bežným výživným na účet V. V. M., F.. I. Č.. XX, XXX XX M. pod následkom straty výhody splátok.
Návrh matky a otca na zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletým B. E., G.. XX.X.XXXX zamieta.
Štát nemá nárok na náhradu trov konania.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 06.03.2015 bol na tunajší súd doručený návrh (podľa obsahu súd posúdil podanie ako návrh nie ako podnet na začatie konania) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi v V. V. M., O..U.. I. Č.. XX/XX, M..
Svoj návrh odôvodnili skutočnosťou, že maloleté deti pochádzajú z matky C. I. a otec v rodnom liste nie je uvedený. Domnelý otec je B. E., G.. XX.XX.XXXX, bytom A.U. XXX/XX, A.. Rodina sa nachádza v ich evidencii od roku 2012. Matka maloletých je aj matkou mal. B. E.C., G.. XX.XX.XXXX. Na základe sociálnych prieskumov v domácnosti rodičov dieťaťa, vykonaných pohovorov s rodičmi, spoluprácou s obecných úradom, s detskou lekárkou maloletého a odborných lekárov bolo zrejmé, že rodičia sú psychicky chorí a nie sú schopní zabezpečiť riadnu a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Uznesením Okresného súdu Martin sp. značka 21P/89/2014-8 zo dňa 30.04.2014 súd nariadil dočasne odovzdať mal. B. do starostlivosti V. V. M.. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 21P/89/2014-82 zo dňa 26.09.2014 súd nariadil nad mal. B. ústavnú starostlivosť. Rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti nie je právoplatné, nakoľko rodičia sa voči nemu odvolali na Krajský súd v Žiline. Rodičia maloletého syna v detskom domove pravidelne navštevujú. Návštevy však prebiehajú za prítomnosti pracovníčky detského domova. Správanie rodičov bolo zväčša arogantné, vulgárne a agresívne o čom ich pracovníčka detského domova niekoľkokrát informovala. Rodičia maloletých detí bývajú v 3 izbovom rodinnom dome. Vlastníkom spomínaného rodinného domu je z časti otec maloletých detí a z časti matka z jeho strany spolu so súrodencami. K rodinnému domu je k dispozícii aj záhrada. Domnelý otec je poberateľom invalidného dôchodku, má psychické problémy. Je vedený v ambulancii M.. K.. M.. K. vo svojom vyjadrení uviedla, že otec maloletého je v liečbe psychiatra už od roku 1985, kedy u neho prepuklo duševné ochorenie. Domnelý otec bol 4 krát hospitalizovaný na psychiatrickej klinike a posledná hospitalizácia bola v roku 2005. V myslení otca sú prítomné poruchy paranoidity, bez dopadu na konanie a chovanie pacienta. V súčasnosti je stav stabilizovaný a pravidelne sa zúčastňuje kontrol. Vyjadrila sa, že vzhľadom ku charakteru ochorenia je znížený náhľad pri starostlivosti o maloleté dieťa. Matka je tiež poberateľkou čiastočnom invalidnom dôchodku, je mentálne zaostalá zo zníženým IQ. V rodine bolo vykonaných niekoľko sociálnych prieskumov, kde bolo rodičom poskytované odborné poradenstvo za účelom zlepšenia starostlivosti zo strany rodičov o maloleté dieťa. S rodičmi je veľmi ťažká komunikácia. Matka, nakoľko dostatočne nerozumie ich otázkam a žiadostiam, tak sa vždy len mlčky usmieva. Matka je mentálne zaostalá, nedokáže sama v potrebnej miere prejavovať lásku svojmu mal. dieťaťu. Správanie otca v čase ich sociálnych prieskumov bolo často neprimerané, bol agresívny, často rozprával mimo reality. V auguste 2014 ich pracovníčka V. V. M. upozornila na skutočnosť, že C. I. je opäť tehotná. Dňa 25.09.2014 oddelenie sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately telefonicky kontaktovalo gynekologickú ambulanciu M.. E., ktorá im potvrdila, že matka je opäť tehotná a predpokladaný termín pôrodu je na deň 23.03.2015. Uviedla, že matka absolvovala zatiaľ len jedno vyšetrenie. Vo svojom vyjadrení zo dňa 30.01.2015 M.. E. uviedla, že s pacientkou je veľmi sťažený kontakt, nakoľko vzhľadom k jej mentálnym schopnostiam nie je vždy schopná pochopiť návrh liečby, ďalšie vyšetrenia a čo je potrebné v rámci gravidity dodržiavať. Matku vždy sprevádza jej druh pán E., ktorý je v čakárni a následne mu je vysvetlený ďalší postup liečby. Pán E. sa v čakárni správa nevhodne, používa vulgárne slová, čo veľmi prekáža čakajúcim pacientkam. Niekoľkokrát bol upozornený na svoje správanie, ale vzhľadom na jeho psychické poruchy a mentálnu úroveň sa to vyhlo účinku. M.. E. uviedla, že matka chodí do ambulancie po hygienickej stránke dosť zanedbaná. Pravidelne by mala navštevovať psychiatrickú a neurologickú ambulanciu. Opakovane kontaktovala jej ošetrujúcich lekárov a bolo jej potvrdené, že matka nechodí na pravidelné kontroly. Vyjadrila sa, že sama matka sa jej priznala, že neberie pravidelne lieky na epilepsiu. Matka bola počas tehotenstva hospitalizovaná na gynekologicko-pôrodníckej klinike v F. G. M. z dôvodu opakovaných epileptických záchvatov. Matke bola doporučená sterilizácia o čom ju M.. E. informovala. V závere správy sa vyjadrila, že rodičia v žiadnom prípade nie sú schopní vychovávať maloleté deti, nakoľko majú problém sa postarať sami o seba a neodporúča ponechať maloleté deti, ktoré sa majú narodiť v starostlivosti rodičov. Dňa 05.03.2015 im prostredníctvom elektronickej pošty sociálna sestra z F. G. M. oznámila, že pani I. dňa XX.XX.XXXX porodila dvojičky. Podľa informácií z F. G. M. by mali byť maloleté deti prepustené do rodinného prostredia dňa 07.03.2015. Vzhľadom na rizikovú rodinu z pohľadu konania rodičov mal úrad za to, že je potrebné urýchlene vykonať opatrenia zamerané na vyňatie maloletých detí z rodinného prostredia a ich umiestenie do zariadenia na výkon rozhodnutia súdu. Sociálnym prieskumom bolo zistené, že o maloleté deti nemajú záujem ani najbližší príbuzní, ktorých úrad oslovil. Prastará matka vzhľadom na svoj vyšší vek a zdravotné problémy nie je schopná zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti. Za daných podmienok rodičia nie sú schopní zabezpečiť maloletým deťom podmienky pre ich zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin. K návrhu boli pripojené - rodné listy maloletých detí, správa od gynekologickej lekárky M.. E., určenie zariadenia pre maloleté deti - určený dohľad - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina.
2. Rodičia sa k návrhu písomne nevyjadrili.
3. Dňa 10.04.2015 bol na tunajší súd podaný návrh rodičov na zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletým B. E., G.. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnili skutočnosťou, že rozsudkom Okresného súdu v Martine, č. k. 21 P 89/2014 zo dňa 26.09.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9CoP/103/2014 bola nariadená nad ich synom B. E., G.. XX.XX.XXXX ústavná starostlivosť. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Ako rodičia mal. dieťaťa boli zároveň zaviazaní uhrádzať na maloleté dieťa výživné v sume 30 % zo životného minima. Keďže došlo od posledného rozhodnutia súdu k zmene pomerov na strane mal. dieťaťa navrhujú, aby súd zrušil nariadenú ústavnú starostlivosť a aby dieťa bolo vrátené do rodinného prostredia. Dôvodom prečo súd rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti nad ich synom bola tá skutočnosť, že podľa názoru súdu i kolízneho opatrovníka oni ako rodičia neboli schopní zabezpečiť riadnu starostlivosť o ich dieťa, nakoľko syn vyžaduje špeciálnu starostlivosť vzhľadom na jeho zdravotný stav. I v rozsudku Krajského súdu v Žiline sa uvádza, že ak dôjde k zlepšeniu zdravotného stavu dieťaťa je potrebné zmeniť rozhodnutie súdu tak, že bude zrušená ústavná starostlivosť a dieťa bude vrátené do výchovy rodiny. Rodičia dieťa pravidelne 2x do týždňa v utorok a štvrtok navštevujú v V. V. v M.. Syn je vždy veľmi rád, keď ich vidí a nechce, aby odišli a im je veľmi ľúto, že ho tam podľa rozhodnutia súdu musia nechať. Na synovi vidia, že jeho zdravotný stav sa zlepšil, a preto sa rozhodli i požiadať súd, aby zrušil ústavnú starostlivosť na dieťaťom, nakoľko nie je žiadna prekážka, aby sa ako rodičia nevedeli o dieťa postarať. Bývajú v rodinnom dome so záhradkou, v dome je čisto, starajú sa aj o záhradku, kde pestujú zeleninu. Obaja sú na invalidnom dôchodku. Otec dieťaťa je sledovaný u lekárky z dôvodu psychických problémov, pričom ale ošetrujúca lekárka uviedla, že jeho stav je stabilizovaný bez známok agresie, lieky berie pravidelne. Okrem toho chce uviesť, že s nimi bude bývať stará matka mal. detí M. E., G.. XX.XX.XXXX, bytom K., F.. J. XXX, ktorá sa teší, že bude pomáhať so starostlivosťou o vnúčatá. I jej dohľad by mohol byť pre súd zárukou, že je nedôvodné, aby dieťa bolo v ústavnej starostlivosti. Ale ani naše zdravotné problémy nie sú takého charakteru, aby sa nevedeli o dieťa postarať a dať mu všetko čo potrebuje. Z uvedeného vyplýva, že je zrejmé, že majú všetky potrebné podmienky, ktoré zákon vyžaduje pre starostlivosť o dieťa. Zároveň chcú uviesť, že ak to bude potrebné budú navštevovať so synom rehabilitačné cvičenia. Chcú uviesť, že predtým im zo strany lekárky nebolo dostatočne a zrozumiteľne vysvetlené prečo sú cvičenia potrebné a keď s dieťaťom na rehabilitáciu prišli, boli poučení iba o tom, že cvičenie je veľmi bolestivé a je na nás, aby sa rozhodli, či s dieťaťom budú cvičiť. V súčasnosti vidia, že rehabilitácia mu prospieva a preto by ju s ním aj pravidelne absolvovali.
4. ÚPSVaR Martin sa k návrhu na zrušenie ústavnej starostlivosti vyjadril podaním zo dňa 14.05.2015. Uviedol, že mal. B. sa t.č. nachádzajú v V. V. M. od 21.05.2014 na základe Rozsudku OS Martin č.k. 21P/89/2014-82 zo dňa 26.09.2014, právoplatný dňom 26.03.2015. Ústavná starostlivosť sa realizuje v prostredí detského domova v špecializovanej samostatnej skupine detského domova. S návrhom rodičov na zrušenie ústavnej starostlivosti nesúhlasia. Trvajú na potvrdení rozsudku OS Martin o nariadení ústavnej starostlivosti č.k. 21P/89/2014-82 zo dňa 26.09.2014, právoplatný dňom 26.03.2015, kedy rodičia nie sú schopní zabezpečovať plnohodnotnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa, čo potvrdil aj Krajský súd v Žiline. Rodičia mal. B. bývajú v rodinnom dome, ktorého je pán E. spolumajiteľom. Súčasťou domu je aj veľká priestranná záhrada a malá dielňa. Náklady spojené s užívaním domu sú vo výške 185 eur (elektrika, plyn, satelit, rozhlas a televízia). Pán E. je poberateľom plného invalidného a vdovského dôchodku vo výške 488 eur a pani I. je tiež poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 250 eur. Pán E. spláca pôžičku v A. A. a stanovená mesačná splátka je vo výške 94 eur. Nespochybňujú vhodné bytové podmienky ani hygienickú úroveň domácnosti, napriek tomu rodičia maloletých detí aj v minulosti uprednostňovali skôr prácu v záhrade ako starostlivosť o maloleté dieťa, ktoré je v súčasnosti v V. V. M. rovnako ako jeho mladší súrodenci. Nespochybňujú ani úprimný záujem rodičov o mal. deti, avšak zo správy detského domova vyplýva, že pravidelné návštevy (každý utorok a štvrtok) v J. musia prebiehať vždy za prítomnosti sociálneho pracovníka vzhľadom k tomu, že matka nemá osvojené rodičovské zručnosti a nedokáže sa o svoje mal. deti plnohodnotne postarať. Rodičia v detskom domove neprimerane reagujú na odporúčania. Otec mal. detí sa vyjadruje nezmyselne, väčšinou rozpráva o vymyslených skutočnostiach, je veľmi arogantný, vulgárne nadáva zamestnancom detského domova, obviňuje ich z nedostatočnej starostlivosti (do detského domova musela byť viac krát privolaná policajná hliadka). Pani I. nie je agresívna, no vzhľadom na mentálnu retardáciu nerozumie doporučeniam v dostatočnej miere, a teda sú toho názoru, že matka by sa nedokázala postarať o svoje mal. deti. Väčšinou sa len usmieva na nevhodných výrokoch otca mal. detí. Sú toho názoru, že rodičia nie sú schopní starať sa a vychovávať svoje mal. deti, nakoľko sa nedokážu postarať ani sami o seba. M..
E. je aj predsedníčkou sociálno-zdravotne komisie pri Obecnom úrade A.Č., kde boli rodičia mal. detí opakovane riešení v rámci komisie, obecnou políciou a to nielen v otázke zanedbávania starostlivosti o mal. B., ale aj kvôli nevhodnému správaniu pána E. voči susedom. Najbližší príbuzní matky im aj ponúkli svoju pomoc, ale neskôr od poskytnutiu pomoci upustili pre verbálne útoky pána E.. Telefonicky sa kontaktovali aj s pani M. E., ktorá by im mala, podľa slov rodičov pomáhať so starostlivosťou o mal. B.. Uviedla, že v súčasnej dobe sa stará o svojho brata a nevie si predstaviť, že by sa mala starať o mal. B. alebo jeho mladších súrodencov, nakoľko jej to nedovoľuje zdravotný stav ani vysoký vek (81 rokov) a nemieni sa presťahovať k svojmu synovi do A.. Zo správy OÚ A. vyplýva, že zo strany obce aj príbuzných im bola ponúknutá pomoc, ktorú však odmietli, odmietali aj návštevy u obvodnej lekárky, liečbu aj rehabilitácie nerešpektovali. Otec mal. detí je v odbornej starostlivosti psychiatra od roku 1985, kedy u neho prepuklo duševné ochorenie. V myslení otca sú prítomné poruchy paranoidity a vzhľadom k charakteru ochorenia má znížený náhľad pri starostlivosti o mal. deti a zníženie úsudkových schopností a v poslednom období sú uňho prítomné sporadické agresívne prejavy v zmysle verbálnej agresivity voči okoliu. Na základe uvedených skutočností konštatujú, že rodičia mal. B. nie sú schopní bez rizika poškodenia zdravia a jeho zdravého fyzického, psychického a sociálneho vývinu sa o neho postarať. V tomto prípade je prvoradé zdravie dieťaťa a jeho zdravý vývin, čo v súčasnej dobe rodičia nie sú schopní zabezpečiť a preto doporučujú návrh rodičov na zrušenie ústavnej starostlivosti a zverenie mal. B. do ich osobnej starostlivosti v celom rozsahu zamietnuť.
5. Na pojednávaní konanom dňa 28.05.2018 bolí prítomní rodičia, znalec, kolízny opatrovník, zástupca Okresnej prokuratúry M. a zástupca V. V. M..
6. Súd vykonal dokazovanie:
- výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka, znalca, zástupcu Okresnej prokuratúry M. a zástupcu V. V. M.,
- správou M.. T. E., M., T. W. A.. P.. U.., C. X, A.,
- správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin o zdravotnom stave matky,
- uznesením Okresného súdu Martin č. k. 19P/69/2015-11 zo dňa 6.3.2015,
- úradným záznamom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 16.3.2015 a 1.4.2015,
- správou Obce A. o rodičoch maloletých detí,
- vyjadrením V.I. V. M. o maloletých deťoch B. E. Q. B. E.,
- uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/25/2015-33 zo dňa 15.4.2015,
- správou o fyzickom a psychickom a sociálnom vývine maloletých B. a B. E. zo dňa 19.5.2015 z V. V. M.,
- žiadosťou T.. Q. R. o obmedzenie návštev biologických rodičov,
- správou o fyzickom, psychickom a sociálnom vývine maloletých detí B. E. a B. E. a B. E. zo dňa 2.10.2015 z V. V. M., rovnako zo dňa 12.1.2016,
- správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 10.3.2017,
- znaleckým posudkom M.. A.Z. B. č. XX/XXXX,
- správou o maloletých deťoch z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a rodiny Martin zo dňa 24.4.2018,
- potvrdením Sociálnej poisťovne o poberaní invalidného dôchodku zo strany otca aj matky ako aj poberaní ich vdovského dôchodku zo strany otca,
- vyjadrením Obce A. k starostlivosti rodičov o maloleté deti,
- správou o psychickom, fyzickom a sociálnom vývine B. E. zo dňa 19.5.2015 z V. V. M.,
- lekárskou správou M.. Z. O., praktický lekár pre deti a dorast zo dňa 28.7.2014 o maloletom B.,
- lekárskym posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 19.8.2014 o maloletom B.,
- diagnostickou správou V.É. V. M. o maloletom B.,
- správou o maloletom B. z V. V. M. zo dňa 22.8.2016,
- lekárskou správou M.. Z. O. zo dňa 25.5.2016 o maloletom B.
a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Uznesením Okresného súdu Martin č.k. 19P/69/2015-11 zo dňa 06.03.2015, vykonateľným dňa 06.03.2015, právoplatným dňa 28.04.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 10CoP/25/2015-33 zo dňa 15.04.2015 boli maloleté deti B. a B. dočasne zverené do starostlivosti V. V. M.. Maloleté deti boli do V. V. M. prijaté dňa 06.03.2015.
8. Rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 21P/89/2014-82 zo dňa 26.09.2014, vykonateľný dňa 21.04.2015 a právoplatný dňa 26.03.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoP/103/2014 zo dňa 18.12.2014 bola nad maloletým B. nariadená ústavná starostlivosť v V. V. Z. M. a rodičia boli zaviazaní platením výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa.
9. Z oznámenia M.. T. E., M. - T..E.. - W., C. Č.. X, A. doručeného ÚPSVaR Martin dňa 30.01.2015 vyplýva, že z jej hľadisk ako lekárky, ale aj predsedníčky sociálno-zdravotnej komisie OcÚ v A. nedoporučuje ponechať deti, ktoré sa majú narodiť v marci 2015 rodičom v starostlivosti.
10. Zo správy M.. Z. O., praktický lekár pre deti a dorast zo dňa 28.7.2014 o maloletom B. vyplýva, že maloletý je dispenzarizovaný v neurologickej a kardiologickej ambulancii, nastavené na dlhodobú farmakologickú liečbu, vyžaduje pravidelné kontroly a individuálnu intenzívnu starostlivosť vzhľadom na ťažkú PMR a celkový klinický stav.
11. Maloletý B. trpí stavom po prolongovaných generalizovaných kŕčoch, epilepsiou, DMO hypotonickou formou s frustonou diparézou DK a FoA po spontánnom uzávere. Ide o dieťa, ktoré podľa lekárskeho posudku vyžaduje osobitnú starostlivosť v špecializovanej skupine detského domova.
12. Z úradného záznamu spísanom na ÚPSVaR Martin s rodičmi, s pani B. (sestra otca) a M. E. (matka otca) dňa 16.03.2015 a 01.04.2015 vyplýva, že otec sa vo viacerých veciach vyjadroval mimo reality, nesúhlasí, aby sa rodina starala o deti. Matka sa vôbec nevedela vyjadriť, nevedela sa vyjadriť ani na to, ako by sa o deti starala, ako často by ich prebaľovala, nevedela čo im obliekať podľa aktuálneho počasia. K odpovedi ju nabádala vždy otec. Počas pohovoru dostala epileptický záchvat. Sestra otca uviedla, že zo začiatku bola naklonená možnosti, že by im pomohla s deťmi, ale po dnešnej skúsenosti sa k starostlivosti nechce vyjadrovať. Matka otca uviedla, že mu vôbec nesľúbila, že mu bude pomáhať s deťmi. Opatruje staršieho brata, ktorý má už 90 rokov. Zdravotne sa cíti ešte dobre, ale vo veku 81 rokov sa môže stať čokoľvek. Neplánuje sa presťahovať k jej synovi a nevie si predstaviť, že by žili v spoločnej domácnosti a spoločne zabezpečovali starostlivosť o takto malé deti. So synom nebýva často v kontakte.
13. Zo správy Obce A. zo dňa 01.04.2015 a zo dňa 30.04.2018 vyplýva, že rodičia bývajú v rodinnom dome. Obaja sú invalidní dôchodcovia v dôsledku vážnych zdravotných stavov psychického charakteru, čo im spôsobuje problémy nielen so starostlivosťou o seba. Maloletý B. je umiestnený od mája 2014 v V. V. M., nakoľko starostlivosť o neho nezvládali. Nedokázali vytvoriť priaznivé podmienky pre jeho všestranný fyzický a psychický vývin. Akúkoľvek pomoc zo strany sociálneho úseku Obecného úradu v A., ako aj zo strany príbuzných odmietali. Taktiež boli často odmietané návštevy u obvodnej lekárky, navrhované liečby a rehabilitácie nerešpektovali. Vzhľadom k uvedenému navrhujú, aby starostlivosť o maloleté deti bola zabezpečované ústavnou starostlivosťou.
XX. T.. Q. R. - profesionálny rodič v správe zo dňa 09.07.2015 uviedla, že zrejme na základe slovne vyjadreného záujmu otca dvojičiek - B. Q. B. E. - pána B. E., V. Z. M. umožňuje biologickým rodičom návštevu ich troch detí umiestnených na základe rozhodnutia súdu v tomto DD každý utorok a štvrtok od 10,00 hod do 12,00 hod. Ona ako profesionálny rodič, ktorému boli maloleté dvojičky B. Q. B. E., zverené do starostlivosti v jej domácom prostredí ako zamestnancovi V. Z. M. od 30.04.2015, chodí s nimi každý utorok a štvrtok na návštevu biologických rodičov do V. Z. M.. Neprišla len niekoľkokrát hlavne z dôvodu lekárskych vyšetrení detí. Z anamnézy detí vie, že rodičia sú psychicky chorí a nie sú schopní zabezpečiť riadnu osobnú starostlivosť o maloleté deti. Prvého spoločného syna B., ktorého hneď neumiestnili do DD museli odobrať z ich starostlivosti a oneskorene umiestniť do DD, kde už vraj urobil veľké pokroky vo vývine, ale napriek tomu je vidieť len ťažko napraviteľné zanedbanie starostlivosti v útlom veku tohto dieťatka. Napriek jej snahe a veľakrát prejavenej dobrej vôli vychádzať s pánom E. podobrom, bola ním často opakovane obviňovaná, že je zlodejka, že on si neželá, aby sa starala o jeho deti, že ich má nechať tak, že klame a podobne. Dnes 9.7.2015 sa jej nijako nedarilo obrátiť rozhovor na deti, o ktoré by mu predsa malo predovšetkým ísť. Nezaujíma ho aké pokroky robia, aké starosti s nimi sú, že boli na očkovaní, ako to prežívali, že chodí do rehabilitačných jasieľ na cvičenie Vojtovej metódy, že ju s obidvoma chlapčekmi tri krát denne na obe strany cvičím, že tá starostlivosť o hypotonické detičky je naozaj veľmi náročná. Praktické veci starostlivosti ho nezaujímajú, hoci občas prehodil, že vidí, že sa dobre o nich stará, veď všetci vidia ako pekne rastú a prospievajú a našťastie ešte neboli ani chorí. Pán E. ju celý čas kontaktnej návštevy obviňoval, urážal ju, pripisoval jej rôzne vymyslené veci, čo vraj
povedala, nijako nejavil záujem aj inokedy len chabý, o malého B. a B., ktorých im priviezla na nimi žiadanú návštevu. Je kontraproduktívne, aby v čase nečase každý utorok a štvrtok chodila do DD s deťmi, o ktoré neprejaví otec žiaden záujem a návšteva mu slúži len na urážanie a vyčítanie. Niektoré iné návštevy aspoň prijal pokojnejšiu formu komunikácie o jeho osobe, ako robí, čo všetko sa mu podarilo a pod. Detičky majú len 4 mesiace a oni tiež nemajú žiaden úžitok z takýchto častých kontaktov, naopak, javia väčší nepokoj a častejšie plačú po takejto návšteve, keď pán E. vulgárne, hlasno a zlostne nadáva a zúri. Pre tieto uvedené dôvody žiada minimálne o obmedzenie návštev biologických rodičov na jeden krát v mesiaci a o posúdenie či nie je v záujme zdravého vývinu detí vhodnejšie biologickým rodičom rodičovské práva primerane obmedziť.
15. Zo správy ÚPSVaR Martin zo dňa 10.03.2017 súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, predkladá správu o účinkoch opatrení, ktoré boli prijaté na odstránenie dôvodov, pre ktoré bola nariadená ústavná starostlivosť. Ústavná starostlivosť u mal. B. E. sa realizuje v V. V. M. od 21.05.2014 na základe uznesenia OS Martin č.k. 21P/89/2014-8 zo dňa 30.04.2014 0 nariadení predbežného opatrenia a následne na základe rozsudku OS Martin č. k. 21P/89/2014-82 zo dňa 26.09.2014, právoplatný dňom 26.03.2015 o nariadení ústavnej starostlivosti. Mal. B. je dieťa, ktorého zdravotný stav si vyžaduje osobitnú zdravotnú starostlivosť v špecializovanej samostatnej skupine detského domova. Mal. B. má znaky oneskoreného psychického vývinu. V správaní sa prejavujú znaky motorického nepokoja, neprimeraných prudkých motorických reakcií, nezáujem o činnosť, zrakový kontakt je slabý, pri kontakte s cudzími ľuďmi až vyhýbavý, pozorovateľne lepší je pri už známych ľuďoch. Pri kontakte so známymi dospelými, sa ich návšteve teší, (výska, hlasné radostné zvuky). Rodičia chodia pravidelne 2x do týždňa na návštevy do detského domova. Návštevy sa uskutočňujú pod neustálym dohľadom, nakoľko rodičia dieťaťa B. neprimerane kŕmia stravou, ktoré nie je pre neho vhodná (B. potom zvracia, mal hnačky, bolesti bruška). Po dohovore so sociálnou pracovníčkou detského domova rodičia odporučenia ignorujú a nerešpektujú. Otec dieťa sa správa voči pracovníčkam DeD arogantne, vulgárne a neustále ich obviňuje z nedostatočnej starostlivosti. O mal. B. a jeho mladších súrodencov B. a B. sa zaujímala aj sestra otca a aj jeho dospelá sestra L., ktorá má už svoju rodinu, avšak posledné návštevy boli uskutočnené vo februári 2016. Otec mal. detí je vedený v odbornej starostlivosti psychiatra od roku 1985, kedy u neho prepuklo duševné ochorenie. V myslení otca sú prítomné poruchy paranoidity a vzhľadom k charakteru ochorenia má znížený náhľad pri starostlivosti o mal. deti. Matka mal. dieťaťa nie je agresívna, no vzhľadom na hlbokú mentálnu retardáciu nerozumie doporučeniam v dostatočnej miere, nemá osvojené rodičovské zručnosti a nedokáže sa o svoje deti plnohodnotne postarať. Mal. B. bol v minulosti v starostlivosti profesionálneho rodiča, ale starostlivosť musela byť ukončená z toho dôvodu, že biologickí rodičia si profesionálnu matku vyhľadali, arogantným a agresívnym správaním ohrozovali ju aj celú jej rodinu, pričom musela byť privolaná hliadka mestskej polície. Cieľom plánu sociálnej práce je poskytovanie osobitnej starostlivosti v špecializovanej skupine detského domova, do ktorej spadajú pravidelné rehabilitácie podľa odporúčania neurológa, poskytovania množstva možností k sociálnym interakciám, prejavom bezpodmienečného prijatia lásky, vytvorenia emocionálneho vrúcneho prostredia, a ďalšieho rozvíjania sebaobsluhy. V V. V. M. sú umiestnení aj jeho mladší súrodenci a to mal. B. a mal. B. E., obaja nar. XX.XX.XXXX, nad ktorými sa realizuje ústavná starostlivosť na základe uznesenia OS Martin č.k. 19P/69/2015-11 zo dňa 06.03.2015 o nariadení predbežného opatrenia. Konanie vo veci nariadenia ústavnej starostlivosti nad B. a B. ešte nie je právoplatne ukončené. Na základe uvedených skutočností konštatujú, že rodičia mal. Jakuba nie sú schopní bez rizika poškodenia zdravia a jeho zdravého fyzického, psychického a sociálneho vývinu sa o neho postarať. V tomto prípade je prvoradé zdravie dieťaťa a jeho zdravý vývin, čo v súčasnej dobe rodičia nie sú schopní zabezpečiť, ostatní príbuzní neprejavujú záujem o zabezpečovanie starostlivosti oňho ani o jeho mladších bratov, a preto považujú za dobré riešenie celkovej rodinnej situácie, aby realizácia ústavnej starostlivosti pokračovala aj naďalej. Ďalej považujú za dôležité, aby boli mal. dieťaťu umožňované kontakty s biologickou rodinou. Zo správy zo dňa 24.04.2018 vyplýva, že rodičia bývajú v rodinnom dome, ktorého sú spoluvlastníci každý podielom 1/16. Súčasťou rodinného domu je aj veľká priestranná záhrada a mala dielňa. Vzhľadom k tomu, že pri prešetrení pomerov bola prítomná len matka maloletých detí, nevedela viesť náklady spojené s bývaním, nakoľko financie má na starosti jej priateľ. Pán E. je poberateľom vdovského a invalidného dôchodku vo výške 550 Eur a pani I. je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 250 Eur mesačne. Rodinný dom pozostáva z 3 izieb, kuchyne a kúpeľne so sociálnym zariadením. Izby sú zariadené funkčným nábytkom, jednu z izieb obýva matka p. E.. Nespochybňujú vhodné bytové podmienky ani hygienickú úroveň v domácnosti, napriek tomu, rodičia aj v minulosti uprednostňovali skôr prácu v záhrade ako starostlivosť o maloleté dieťa, ktoré je v súčasnosti v V. V. M. rovnako
ako jeho mladší súrodenci. Rodičia maloleté deti navštívili v priebehu posledných 2 mesiacov asi 3 krát, teda navštevujú svoje deti v nepravidelných intervaloch. Návštevy je nevyhnutné realizovať za prítomnosti sociálneho pracovníka, vzhľadom k tomu, že rodičia nemajú osvojené rodičovské zručnosti a nedokážu sa o svoje mal. deti plnohodnotne postarať. Otec. mal. detí sa vyjadruje nezmyslene, rozpráva o vymyslených skutočnostiach, je vulgárny a nadáva zamestnancom detského domova a obviňuje ich z nedostatočnej starostlivosti. Otec mal. detí je v odbornej starostlivosti psychiatra od roku 1985, kedy u neho prepuklo duševné ochorenie, Matka mal. detí nie je agresívna, ale vzhľadom na mentálnu retardáciu nerozumie doporučeniam v dostatočnej miere a sme toho názoru, že matka by sa nevedela o maloleté deti postarať. Trvajú na nariadení ústavnej starostlivosti a návrhu na zrušenie ústavnej starostlivosti nedoporučujú vyhovieť.
16. Otec je poberateľom invalidného dôchodku a vdovského dôchodku spolu vo výške 563 eur. Matka je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 247 eur.
17. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX od súdneho znalca M.. A. B., znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých súd zistil u maloletých deti a ich rodičov nasledovné:
B.:
- Citový vzťah mal. B. E. k svojmu otcovi B. E.C. je pozitívny. Vzhľadom k výraznej duševnej zaostalosti si mal. B. neuvedomuje prípadné nedostatky v starostlivosti zo strany otca. Z otcovej prítomnosti sa však jednoznačne teší. Vzhľadom k tomu, že otec s matkou boli osobami, ktoré sa o neho v útlom detstve starali, má k ním vytvorené citové väzby.
- Citový vzťah otca B. E. k jeho synovi B.i je sýtený hlavne pozitívnymi emóciami. Pri stretnutí na syna reaguje pozdravom, úsmevom. Snaží sa s ním verbálne komunikovať, aj keď syn neodpovedá.
- Citový vzťah mal. B. E. k svojej matke C. I. je pozitívny. Z matkinej prítomnosti sa teší, reaguje na ňu citovo pozitívnejšie s pomerne intenzívnymi emočnými prejavmi radosti, keď ju stretne. Nechá sa od matky pritúliť, usmieva sa na ňu. Zjavne, napriek svojmu postihnutiu, matku rozoznáva, jeho reakcie na matku sú intenzívnejšie, emočne ako na iného dospelého.
- Citový vzťah matky C. I. k svojmu synovi B. E.Á. je jednoznačne sýtený pozitívnymi emóciami. Matka sa na syna usmieva, snaží sa ho brať do náručia, pritúliť si ho. Z kontaktu zo synom sa teší.
B. Q. B.:
- Citový vzťah mal. B. a mal. B. k svojim rodičom je indiferentný. Mal. deti sa k svojim rodičom pri stretnutí správajú ako k akémukoľvek inému dospelému. Nevenujú im viac pozornosti ako niekomu inému.
Otec:
- Osobnosť otca mal. detí B. E. je nezrelá tak v emočnej, ako aj sociálnej rovine, poznačená postprocesuálnymi zmenami v dôsledku duševného ochorenia. Jeho schopnosť zvládať vnútorné impulzy je slabá. Aktuálna úroveň inteligencie otca B. E.C. spadá do dolného pásma priemeru. Myslenie má však viac zabiehavé, menej organizované. Vlastné domnienky mu môžu častejšie narúšať koncentráciu pozornosti ako aj logiku myslenia. Schopnosť sociálneho porozumenia je u otca znížená. K sociálnym aj spoločenským normám pristupuje laxne, vysvetľuje si ich na základe svojich vlastných potrieb, chýba mu širšie chápanie sociálnych súvislostí. Psychické funkcie osobnosti otca B. E. sú menej integrované, má problémy v prispôsobení sa, je menej sebakritický. Rizikom je u neho náchylnosť ku konfliktnému správaniu, kedy sa môže prejavovať aj navonok hostilne, hlavne v prípadoch, keď je presvedčený, že sa s ním zaobchádza nespravodlivo. Voči okoliu je zvýšene podozrievavý. Schopnosť otca vytvárať a udržiavať hlbšie, zmysluplné interpersonálne vzťahy je obmedzená. V interakcii s inými je menej citlivý. Aktuálne sa otec B. E. nachádza v stave zvýšenej preťaženosti, spôsobenej práve odobratím detí. Túto situáciu vníma ako stresujúcu, spojenú s výraznejšími pocitmi emočnej straty. V dôsledku emočného vypätia a vzhľadom k nízkej schopnosti kontroly impulzov sa preto otec B. E. častejšie správa nevhodne. Snaží sa uľaviť si od svojich negatívnych afektov a vnútornej tenzie aj správaním, ktoré je pre danú situáciu resp. voči daným ľuďom neprimerané. Vysvetľuje si celú situáciu ohľadne odobratia detí výrazne subjektivisticky, vzťahovačne. Otec B. E. vzhľadom k svojim osobnostným charakteristikám si plne nedokáže uvedomiť, čo mal. deti potrebujú. Svoj rodičovský
prístup k synom vníma nekriticky, so sklonom bagatelizovať náročnosť starostlivosti o ne. V plnej miere si neuvedomuje a ani sa nezaujíma o postihnutie syna Jakuba ani o spomalenie vývinu u mladších synov B. Q. B.. V záujme o synov, teda hlavne o ich zdravotný stav, duševný vývin a perspektívy ich napredovania bráni otcovi B. E. vlastné zameranie na seba a uspokojovania skôr svojich potrieb. Ako otec sa cíti byť odobratím detí výrazne emočne zranený, nedokáže tento fakt integrovať do svojho sebaobrazu a dôvody odobratia detí preto projikuje do okolia, ktoré viní z „ukradnutia detí”.
- Otec B. E., čo sa týka svojich rozumových schopností, by mohol byť schopný osobne sa postarať o svoje deti. V dobrej osobnej starostlivosti mu však bránia jeho osobnostné charakteristiky, nekritickosť voči postihnutiu syna B., ako aj nekritické vnímanie schopností a osobnosti svojej partnerky a matky detí C. I.. Negatívom je aj zameranosť otca B. E. na seba, jeho presvedčenie, že sám najlepšie vie, čo je pre deti potrebné a z neho plynúca neochota rešpektovať odporúčania odborného okolia. Sklon k zvýšenej vzťahovačnosti potom môže ešte výraznejšie oslabovať jeho ochotu participovať na liečebných alebo výchovných postupoch u svojich synov, ktoré by mu mohli navrhnúť odborníci. Výchovu a potreby detí má sklon bagatelizovať, vnímať ich zjednodušene, skreslene. Zároveň nie je vylúčené, že pri dekompenzácii duševného ochorenia otca by mohlo dochádzať k impulzívnym prejavom aj voči mal. deťom.
- Osobný kontakt mal. B. E. so svojim otcom B. E., pokiaľ je tento v kompenzovanom stave, je pre syna pozitívnym emočným zážitkom a je potrebné kontakt podporovať. Keďže však otec B. E. vníma syna nekriticky, má sklon bagatelizovať jeho postihnutie, plne si neuvedomuje synove potreby, osobná starostlivosť o syna preto nie je v momentálnej situácii vhodná.
- Mladší synovia B. a B. E. svojho otca vnímajú ako iného dospelého v svojom okolí. Nemajú s ním vytvorenú pevnejšiu väzbu. Ak by sa otec dokázal v prítomnosti synov ako aj v prítomnosti profesionálnej matky zdržať negatívnych hodnotení, vulgárnych vyjadrení a obviňovaní a sústrediť sa predovšetkým na rozvoj kontaktu so synmi, deti by mohli mať z kontaktu s otcom pozitívne citové zážitky. Mohli by tak otca začať vnímať ako dôležitú mužskú postavu vo svojich životoch. To však závisí od otca B. E., či dá do popredia skôr záujmy svojich synov ako svoj pocity krivdy, nespravodlivosti a zraneného otcovského ega.
Matka:
- Osobnosť matky C. I. je jednoduchšiu, nediferencovaná. Jej aktuálna úroveň rozumových schopností spadá do hraničného pásma duševnej zaostalosti. Matka C. I. nie je schopná hypoteticko deduktívneho myslenia, ani abstrakcie. Používa iba slová s ktorými má bežnú každodennú skúsenosť. Jej sociálne porozumenie je slabé, aj keď sa v rámci svojich schopností snaží správať skôr sociálne prispôsobivo. Myslenie matky C. I. lepšie funguje v situáciách bez emočných podnetov, je konkrétno názorné. Svet záujmov má zúžený, rovnako ako hĺbku prežívania. K svojim výkonom, správaniu ako aj k svojim schopnostiam je výraznejšie nekritická. Jej schopnosť logicky posúdiť správanie druhých je obmedzená, preto je zvýšene sugestibilná, má sklon podliehať prvým dojmom, spoliehať sa na usmernenie zvonka. V stresových situáciách alebo v situáciách zvýšenej emočnej záťaže môže u nej prechodne dochádzať k výraznému nárastu neistoty a potreby bezpečia, ochrany. Vo vzťahu k potrebám maloletých detí, ktoré vyžadujú výraznejšiu stimuláciu aj cielenejšie vedenie sú schopnosti matky C. I. samostatne takúto stimuláciu, motiváciu a cielené vedenie detí nepostačujúce. Bez výdatnej pomoci okolia sa C. I. o svoje deti nedokáže postarať v takej miere, ktorá by pre nich bola najlepším predpokladom pre ich zdravý duševný a telesný vývin.
- Matka C. I. má svojich synov rada, k staršiemu B. má vytvorené pevnejšie citové puto, avšak potreby svojich detí si nedokáže plne uvedomiť. Samostatne nedokáže vytvoriť vhodné výchovné prostredie pre deti, ktoré by rešpektovalo ich obmedzenia a pomáhalo im v napredovaní.
- Pre mal. B. je kontakt s matkou pozitívnym citovým zážitkom. K matke má vytvorenú citovú väzbu, a preto častejší kontakt s ňou môže byť pre dieťa pomocou v jeho emočnom napredovaní. Keďže však matka nie je schopná samostatne sa o syna postarať, nie je jej osobná starostlivosť o mal. B. vhodná. Pre mal. B. a mal. B. je matka C. I. indiferentný dospelý. Osobná starostlivosť matky o mladších synov nie je vhodná, je však veľmi potrebné vytvoriť priestor na rozvoj vzťahu matky so svojimi mladšími synmi a podporu ich vzájomných kontaktov.
18. Znalkyňa uviedla, že rozprávala sa s rodičmi viackrát, v znaleckom posudku je aj presne uvedené, že koľkokrát bola na pohovoroch s rodičmi. Rovnako sa zúčastnila interakcie, takže pozorovala interakciu rodičov s dvojčatami, s tými mladšími synmi B. a B. a tiež s tým starším synom C.. Čo sa týka toho psychologického vyšetrenia rodičov, u matky aj u otca zistila, že ten vzťah k deťom majú pozitívny, teda vyjadrujú sa, že áno, že by chceli s deťmi byť, na druhej strane u matky zistila duševnú zaostalosť, ktorá jej bráni v tom, aby si plne uvedomila, že čo ten starší aj tí mladší dvaja synovia potrebujú. To však
nič nemení na fakte, že by sa o tie deti chcela starať, len je to uvedomenie si, aké sú ich potreby, čo všetko potrebujú, aby fyzicky dobre napredovali, tak to je slabšie. U otca zistila, že k tým deťom má vytvorený pozitívny vzťah, že ich má rád, na druhej strane ten zdravotný stav, hlavne toho staršieho syna, bagatelizuje, nie je úplne si ochotný pripustiť, že v akom stave sa ten syn nachádza, úplne si neuvedomuje, že čo všetko je potrebné preto, aby to dieťa dobre prosperovalo ďalej aj z hľadiska tej rehabilitácie a ďalších lekárskych vyšetrení, takže v tomto je ten stav bagatelizujúci. Rovnako má taký bagatelizujúci postoj k tomu, aká je duševná vyspelosť matky, toto tiež si celkom neuvedomuje, takže z toho dôvodu v tých záverečných odpovediach odpovedala tak, že v momentálnej situácii neodporúča zveriť deti do osobnej starostlivosti rodičov. Pokiaľ by rodičia, teda hlavne otec, dokázali sa zdržať nejakých invektív, keď budú na pôde detského domova alebo keď budú komunikovať s profesionálnou matkou, keď bude ten duševný stav otca z hľadiska jeho duševného ochorenia nejakým spôsobom zaliečený, kompenzovaný, pokiaľ sa bude správať slušne a dokáže komunikovať a zaujímať sa hlavne o deti, tak v tom prípade by odporúčala postupne aj styk s deťmi rozšíriť, avšak na začiatku určite pod dohľadom nejakej tretej zodpovednej osoby, možno sociálny pracovník, teda ak by sa to nedialo na pôde detského domova, ale inde. Dohľad je potrebný určite na začiatku a potom by sa uvidelo, že čo ďalej. Keď sa rozprávala s otcom, on bol už v takom kompenzovanejšom duševnom stave t. j. bol po dvoch hospitalizáciách, myslí si, že v čase, keď sa s ním rozprávala, tak aj užíval lieky, takže to sa aj trochu odrazilo na tom stave, že dokázal viac kontrolovať tiež svoje impulzy, ale to vyšetrenie samotné jej ukázalo, že jednoducho on má, aj keď v kompenzovanom stave, nejaké duševné ochorenie, ktoré sa odráža na tej osobnosti, aj na tej dynamike, aj na schopnosti kontrolovať afekty, aj na schopnosti zvládať impulzivitu. Keď užíva lieky, tak je to lepšie, keď neužíva lieky, môže sa to zhoršovať. Na plnú starostlivosť to až tak momentálne nevidí vzhľadom k tomu, že maloletý C. má dosť výrazné postihnutie a v momentálnom stave si dovolí tvrdiť, že možno ani do budúcna by si nevedela predstaviť, že by to rodičia vedeli zabezpečiť celú tú rehabilitáciu a celú tú starostlivosť o toho C.. Na druhej strane aj ten C., keď to pozorovala vie ako reagoval na ňu, bolo iné ako reagoval na rodičov, na tých rodičov zjavne reagoval citovejšie, tešil sa na nich, usmieval sa na nich, čiže citový kontakt s tými rodičmi má alebo tú väzbu má nejakú vytvorenú. U tých mladších synov to nebolo také jednoznačné, tam tí mladší synovia rovnako reagovali na rodičov ako na ňu, ako aj na iné dospelé osoby v ich prostredí, lebo títo mladší synovia rodičov od malička nepoznajú. C. ten vzťah má nadviazaný alebo vytvorený k tým rodičom, aj keď to nedokáže odkomunikovať, ale z toho prežívania toho dieťaťa počas toho, čo mala možnosť pozorovať, to bolo zjavné, že reaguje na nich inak ako na ňu, ako na človeka, ktorého v živote nevidel, takže ten kontakt môže byť pre neho pozitívnym citovým zážitkom, pokiaľ ten otec a tá matka v kontakte s tým C. sa zaujímajú hlavne o neho. U matky si myslí, že to je zjavné, že sa snažila, u toho otca spočiatku pozorovala, že sa snažil jej hovoriť, že prečo ten C. nemôže byť s nimi a snažil sa tak obviňovať, hovoriť o svojich teóriách, že prečo to dieťa nie je s nimi. Keď ho upozornila, že má ten čas venovať synovi, potom sa zameral na toho syna, oslovoval ho, snažil sa mu ponúknuť hračku, loptu, hovoril jej, že rád sa hrá s loptou. Je vidno, že aj ten otec, pokiaľ je vedený niekým, dokáže sa na nejaký čas zamerať na to dieťa, fungovať s ním v takej primeranejšej rovine. Pokiaľ jemu však necháme taký priestor na zdôvodňovanie dôvodov, prečo to dieťa im bolo odobraté, tak vtedy skĺzava k tým svojim presvedčeniam, ktoré by hodnotila, že možno sú až na úrovni bludných presvedčení. Dvojčatá sú naviazané na profesionálnu matku, v ktorej starostlivosti sú v podstate už od narodenia alebo teda krátko po narodení. Vie si predstaviť, že tento kontakt s tými mladšími súrodencami by bol možný, ak by otec sa dokázal správať primerane, lebo tam vlastne tie kontakty boli prerušené aj z toho dôvodu, že otec sa nesprával slušne voči tej profesionálnej matke ani voči tým pracovníkom detského domova, takže z toho dôvodu ona nemala veľmi chuť sa s ním stretávať. Na druhej strane tie deti majú aj právo trošku poznať aj biologických rodičov, znovu sa opakuje, pokiaľ by bol otec schopný v kontakte s tými deťmi, s tými mladšími aj teda s tým starším, sa chovať v rámci slušnosti, zameriavať sa hlavne na tie deti, čiže pýtať sa aj profesionálnej matky hlavne o tých deťoch, o ich napredovaniach alebo obmedzeniach, zaujímať sa o to, že čo je nové v ich životoch, myslí si, že aj tá profesionálna matka by bola asi viac prístupná k tomu, aby sa s nimi stretával aj častejšie alebo možno aj nad rámec tých návštevných hodín, ktoré majú rozvrhnuté.
19. Otec uviedol, že nechápe, prečo toto všetko robíme. On vychoval už dve dospelé deti, jedno z nich navštevovalo aj vysokú školu a nebol problém s výchovou. V súčasnosti deti nie sú v ich starostlivosti a má za to, že vedia poskytnúť omnoho lepšiu starostlivosť ako v detskom domove, takisto im vedia poskytnúť aj lásku, aj primeranú starostlivosť. Nevidí dôvod, prečo by mi malo byť bránené profimatkou stretávať sa s deťmi. Nechápe, prečo naposledy prišla profesionálna matka, ktorá ako profesionálny
rodič zabezpečuje starostlivosť o maloletého B. a B., a mu povedala „poď B., poď, ideme do včelína“ - čo si otec vysvetlil ako sexuálnu narážku, zrejme ako žiadosť o pohlavný styk.
20. Matka sa nevyjadrovala.
21. Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na zdravotný stav rodičov, ktorí nie sú schopní zabezpečiť vlastne zdravie a osobnú starostlivosť a zabezpečiť zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletých detí odporúčame súdu nariadiť ústavnú starostlivosť u maloletého B. a B. a zároveň trvajú na nariadení ústavnej starostlivosti u maloletého B.. Na podnet bolo vykonané šetrenie pomerov v domácnosti rodičov, ktoré sa uskutočnilo za prítomnosti matky, otec maloletých detí nebol prítomný v domácnosti. Matka nám nevedela ani povedať, aké sú ich v súčasnosti finančné výdavky, vedela nám povedať iba to, že sú invalidní dôchodcovia a teda ich spoločný príjem je vo výške 550,- eur mesačne. Nespochybňujú bytové pomery. S ohľadom na zdravotný stav a na vypracovanie znaleckého posudku sa prikláňajú k tomuto názoru.
22. Okresný prokurátor uviedol, že poukazuje na závery znaleckého dokazovania a na závery znalkyne, ktorá dopodrobna sledovala interakciu rodičov s deťmi, pričom neodporúčala v súčasnej dobe, aby rodičia zabezpečovali osobnú starostlivosť o maloleté deti, keďže momentálne v tomto smere nie sú schopní ju zabezpečovať v rozsahu, ktorý sa vyžaduje na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o maloleté deti. Ako bolo povedané, rodičia majú silnú citovú väzbu na maloletého B., citová väzba na maloletého B. a B. už nie je taká silná, keďže od narodenia neboli v ich starostlivosti. Rovnako sa pridržiava aj vyjadrenia kolízneho opatrovníka a detského domova a najmä detského domova, kde sú osoby, ktoré sú v pravidelnom kontakte s maloletými deťmi a najlepšie poznajú ich potreby a to, čo je pre ich zdravý telesný a duševný vývin potrebné. Rovnako zastávajú názor, že v súčasnej dobe je potrebné umožniť kontakt rodičov s maloletými deťmi. Je potrebné, aby tam bol pravidelný kontakt a v prípade, že sa stabilizuje situácia a kontakt bude zabezpečený, môžu opätovne riešiť otázku prípadnej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti.
23. Zástupkyňa V. V. M. uviedla, že taktiež zdieľajú názor Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, že tá ústavná starostlivosť by bola určite vhodnejším riešením momentálne z dôvodu toho, že naozaj zdravotný stav všetkých troch detí si vyžaduje aj špecializované úkony a domnievajú sa, že rodičia by asi nedokázali zabezpečiť toto všetko vzhľadom na to, že B. má aj posudok, aby bol umiestnený v špecializovanej skupine detského domova, čiže navštevuje neurólogiu, logopédiu, rehabilitácie a taktiež dvojičky, teda B. a B., tie tiež navštevovali asi rok rehabilitácie, kde sa cvičila Vojtova metóda a ešte, čo sa týka veku, napredujú, ale veľmi pomaly, čiže vek nesúhlasí s tými rozumovými schopnosťami, ktoré majú a nepredpokladajú, že rodič urobí niečo, aby napredovali, takže asi takto. A samozrejme tým návštevám sa nebránia, tie návštevy sú ochotní akceptovať tak, ako boli dohodnutí utorky a štvrtky rodičia chodili a je pravda aj to, čo povedala pani znalkyňa, že tie návštevy profimatky neboli až tak časté, hlavne z dôvodu tých atakov otca a tá mamina potom nemala ochotu prísť, aby bola ponižovaná, aby bolo po nej kričané.
24. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine o a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom., v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len "kolízny opatrovník").
25. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a
a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
26. Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine, za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
27. Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
28. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
29. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
30. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
31. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že je v záujme maloletých detí B. a B. umiestniť ich do V. V. M. z dôvodu, že rodičia nie sú schopní postarať sa o riadnu výchovu, výživu a všestranný rozvoj maloletých detí. Rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o deti, avšak osobnostne a svojím zdravotným stavom nevytvárajú pre deti dostatočne vhodné prostredie pre ich starostlivosti a ani nie sú zárukou, že bude o ne riadne postarané. Otec dlhodobo trpí schizofréniou, ktorá do zásadnej miery ovplyvňuje jeho správanie, čo navyše zvýrazňujú aj jeho osobnostné a povahové vlastnosti. Otcove správanie je nepredvídateľné, vulgárne, osočoval profesionálneho rodiča ako aj zamestnancov detského domova. Súd mal toto jednoznačne preukázané aj správaním otca na pojednávaní, ktoré bolo miestami nezrozumiteľné, vyjadroval sa, že mu profesionálna matka dávala sexuálne návrhy, pričom na otázku súdu uviedol, že keby sa ich nezodpovedným prístupom k deťom, týmto niečo stalo, že to nevadí, ľudia predsa nežijú 200 rokov a je to normálne. Konanie otca je podrobne opísané zo strany každého jedného subjektu, ktorý sa s otcom dostal do kontaktu. Samotné staranie sa o maloleté deti, a to aj s ohľadom na ich zdravotný stav otec bagatelizuje, nedá si poradiť, vysvetliť. Pokiaľ otec uviedol, že im bude pomáhať jeho matka a sestra, obe tieto skutočnosti popreli. U matky predpoklady na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti absentujú najmä s ohľadom na jej mentálnu retardáciu. Matka sama nie je schopná bez výraznej podpory zo strany otca samostatne fungovať, čo pre súd vyplynulo aj z jej správanie na pojednávaniach. Maloleté deti sú od narodenia v detskom domove a pre kontakte s rodičmi nepociťujú výrazné citové prejavy, sú také ako ku každému inému dospelému. Rovnako zdravotný stav maloletých detí si vyžaduje presný režim, cvičenia a náležitú starostlivosť zo strany rodičov, čoho však rodičia nie sú vôbec zárukou.
Na základe uvedeného a z dôvodu, že výchova detí u rodičov by bola vážne ohrozená a narušená súd považoval za jediné možné riešenie umiestniť maloleté deti do V. V. M., nakoľko iná forma náhradnej starostlivosti nie je v súčasnosti možná.
35. Súd návrh rodičov na zrušenie ústavnej starostlivosti o maloletého B. zamietol, nakoľko v súčasnej dobe nie je absolútne v záujme dieťaťa vrátiť ho do starostlivosti rodičov, z ktorej bol vyňatý. Maloletý má vážne zdravotné problémy, čo si vyžaduje individuálnu a obetavú starostlivosť, čo u oboch rodičov nie je splnené. Samotní rodičia svojím laxným prístupom dopomohli k zhoršeniu zdravotného stavu (nedodržiavanie pokynov lekárov, bagatelizovanie ochorenia), z ktorého dôvodu bola aj nariadená ústavná starostlivosť. Maloletý na rodičov reaguje, je prínosom pokiaľ títo budú s maloletým v kontakte, avšak za súčasného stavu nie je v záujme dieťaťa, aby bolo navrátené do starostlivosti rodičov.
36. V budúcnosti, pokiaľ najmä otec bude rešpektovať liečbu a bude aj spolu s matkou v kontakte s deťmi, je možné pripustiť rozšírenie styku rodičov s deťmi, a to aj mimo zariadenia. U matky sa výrazné zlepšenie jej choroby neočakáva, jej zdravotný stav je v zásade nemenný.
37. Súd zároveň určil matke a otcovi povinnosť platiť minimálne výživné vo výške 30% životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktorého výška sa každoročne prehodnocuje k 01.07. a zmenu výšky výživného si dosleduje V. V.U. M.. V súčasnosti výška 30 % životného minima predstavuje sumu 27,32 eur. Za obdobie od 06.03.2015 do 01.07.2017 bola výška výživného 27,13 eur.
38. Nedoplatok na výživnom súd určil odo dňa umiestnenia maloletých detí do ústavnej starostlivosti, teda od 06.03.2015. Rodičia si vyživovaciu povinnosť neplnili. Za toto obdobie vznikol otcovi nedoplatok na výživnom na maloletého B. a Juraja v sume 2.266,92 eur a matke nedoplatok v rovnakej sume. Obom rodičom súd umožnil splácať nedoplatok na výživnom po 20 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. O trovách štátu súd rozhodol tak, že štátu nepriznal náhradu trov konania. Obaja rodičia sú oslobodení od súdnych poplatkov, to znamená, že súd zohľadňoval ich príjmy a dospel k záveru, že sú osoby s nízkym príjmom. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že im vznikol vysoký nedoplatok na výživnom. Z uvedeného dôvodu sa javilo súdu ak spravodlivé trovy štátu, ktoré mu vznikli so znaleckým dokazovaním mu nepriznať a považoval to za dôvod hodný osobitného zreteľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, uvedenie spisovej značky tohto konania, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).