Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/178/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcov: 1/ G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, T., 2/ Ing. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, T., proti žalovanému: Fleetreal, a.s., so sídlom Vlčie Hrdlo 64, Bratislava, IČO: 45 470 189, zastúpený: JUDr. Ing. Ľubor Navračič, advokát, so sídlom Miletičova 21, Bratislava, o určenie, že záložné právo na nehnuteľnostiach zaniklo, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 12C/147/2016 - 96 zo dňa 20. októbra 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e s tým, že sa o p r a v u j e výrok v napadnutom rozsudku tak, že správne má znieť „súd určuje, že záložné právo zriadené v prospech právneho predchodcu žalovaného zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 0737195 zo dňa 23.06.1998, uzavretou medzi záložným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom ako záložcom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX pre kat. úz. N., a to parcelám registra „C“ č. 3319/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 175 m2, č. 3319/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 138 m2, č. 3320/1 záhrady vo výmere 1182 m2 a č. 3320/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 245 m2 a stavba stojaca na pozemku parc. č. 3319/1 rodinný dom súp. č. XXX neexistuje“.

II. Žalobcom 1/ a 2/ sa právo na náhradu trov odvolacieho konania priznáva v plnej výške. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie výrokom I. určil, že záložné právo zriadené v prospech právneho predchodcu žalovaného zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 0737195 zo dňa 23.06.1998, uzavretou medzi záložným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom ako záložcom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX pre kat. úz. N., a to parcelám registra „C“ č. 3319/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 175 m2, č. 3319/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 138 m2, č. 3320/1 záhrady vo výmere 1182 m2 a č. 3320/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 245 m2 a stavba stojaca na pozemku parc. č. 3319/1 rodinný dom súp. č. XXX zaniklo. Výrokom II. súd priznal právnemu predchodcovi žalobcov nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd rozsudok odôvodnil aplikáciou § 137, § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 100 ods. 1, § 101, § 151a a § 151md ods. 1 písm. a) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 388 ods. 1, § 397, § 408 ods. 1, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Vecne súd argumentoval tým, že právny

predchodca žalobcov (pôvodne ako žalobca 3/ spoločne s ďalšími žalobcami 1/ a 2/) sa žalobou zo dňa 16.10.2014 (podanou na Okresnom súde Komárno) domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že záložné práva na žalobou špecifikovaných nehnuteľnostiach (vedených na LV č. XXX pre kat. úz. N. a LV č. XXXX pre kat. úz. T.) zriadené v prospech pôvodného žalovaného (Credit Clearing Center, a. s., Bratislava, IČO 35839651), resp. jeho právneho predchodcu, zmluvami zo dňa 23.06.1998 uzavretými medzi záložným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom ako záložcom pod č. 0737195 a žalobcom 3/ ako záložcom a medzi záložným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcami 1/ a 2/ ako spoludlžníkmi (?) pod č. 0737205 zaniklo. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca 3/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre kat. úz. N., na ktoré bolo zriadené záložné právo na základe záložnej zmluvy č. 0737195 zo dňa 23.06.1998 v prospech žalovaného, podľa ktorej bol vklad záložného práva povolený do katastra nehnuteľností v správnom konaní č. V 2350/98 a žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre kat. úz. T., na ktoré bolo zriadené záložné právo v prospech právneho predchodcu žalovaného zmluvou č. 740737205, podľa ktorej bol vklad záložného práva povolený do katastra nehnuteľností v správnom konaní V 1825/98. Žalobca 3/ v postavení dlžníka uzatvoril dňa 23.06.1998 s bankou - Slovenská sporiteľňa, a. s. úverovú zmluvu č. 740737195, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.640.000,- Sk, pohľadávka banky na úvere bola zabezpečená zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenou medzi žalobcom 3/ a bankou a tiež ručením žalobcov 1/ a 2/. Žalobcovia 1/ a 2/ v postavení spoludlžníkov uzatvorili dňa 23.06.1998 s bankou úverovú zmluvu č. 740737205, predmetom, ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.640.000 Sk a pohľadávka banky z tohto úveru bola zabezpečená záložným právom podľa zmluvy č. 073720 zo dňa 23.06.1998 k nehnuteľnostiam patriacim žalobcom 1/ a 2/ a ručením žalobcu 3/. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.12.2005 (v znení dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2005) postúpila banka pohľadávky z uvedených úverových zmlúv voči žalobcom pôvodnému žalovanému. Žalovaný listom zo dňa 21.06.2006 s poukazom na § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a § 151m ods. 4 požiadal žalobcu 3/ o umožnenie ohliadky nehnuteľností určenému znalcovi a záujemcom o kúpu nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe. Na vymoženie pohľadávky z úverov prebiehajú voči žalobcom exekučné konania. Žalobcovia ďalej poukázali na ustanovenia v § 261 ods. 6 písm. d/, § 263 ods. 1, § 497 a § 408 ods. 1 a výkladovú a rozhodovaciu prax v súvislosti s premlčaním nároku na pohľadávkach z úveru s tým, že ustanovením § 408 ods. 1 je určená maximálna dĺžka premlčacej doby v trvaní 10 rokov, ktorá začína plynúť dňom, kedy začala premlčacia doba plynúť po prvý raz. Na priebeh tejto (absolútnej) premlčacej doby nemá vplyv jej spočívanie, pričom rovnako všetky predĺženia premlčacej doby v zmysle úpravy sú ňou limitované. Keďže žalobnou upomienkou zo dňa 29.10.1999 vyzvala banka žalobcov na doplatenie dlžných splátok za obdobie od 16.06.1999 do 16.09.1999 pod hrozbou vyhlásenia úveru za splatný a návrh na vykonanie exekúcie bol bankou podaný dňa 25.10.2010 (ktorým sa domáha vymoženia celej istiny úveru), je zrejmé, že v uvedenom období od 29.09.1999 do 25.10.2000 došlo zo strany žalovaného k vyhláseniu úveru za splatný v celosti a začala plynúť aj absolútna premlčacia doba, ktorá uplynula tak najneskôr 26.10.2010. V znení rozhodnutia Ústavného súdu SR (č. k. II. ÚS 250/2011 zo dňa 08.12.2011) premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, tu sa premlčanie (záložného práva) riadi aj v prípade, ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa OBZ; je potrebné skúmať len to, kedy uplynie premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky; vznesenie námietky premlčania záložného práva je významné vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže úspešne urobiť až vtedy, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. k. 21Cdo/2185/2009 zo dňa 21.12.2010 pripúšťa možnosť dovolávať sa ochrany v prípade premlčania záložného práva aj prostredníctvom samostatnej žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je, ak je na v takom určení naliehavý právny záujem. Nakoľko sú zabezpečené pohľadávky žalovaného vzniknuté na základe zmluvy o úvere premlčané, došlo k premlčaniu aj záložných práv a záložný veriteľ nie je oprávnený uspokojiť nimi zabezpečené pohľadávky z predaja zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách, ani uspokojiť zabezpečené pohľadávky výkonom záložného práva v exekučných konaniach. Uznesením č. k. 10C/400/2015-67 zo dňa 12.10.2015 Okresný súd Komárno vylúčil na samostatné konanie žalobný návrh zo dňa 16.10.2014 v časti týkajúcej sa nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. N.. Následne vylúčenú vec (evidovanú pod sp. zn. 10C/639/2015) postúpil postupom podľa § 105 ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s poukazom na § 88 ods. 1 písm. h/ OSP tunajšiemu súdu.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. N. je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností v časti vylúčenej veci pôvodne označený žalobca 3/. Z poznámok a tiarch na liste vlastníctva vyplýva vedenie exekučného konania voči vlastníkovi a tri prípady zriadenia záložného práva - v prospech obce N. voči daňovému dlžníkovi, v prospech pôvodného žalovaného zo záložnej zmluvy č. 0737195 a exekučné záložné právo.

5. Na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a právnym predchodcom žalobcov označeným v druhom rade ako spoludlžník pod č. 74 0737195 zo dňa 23.06.1998 bol právnemu predchodcovi žalobcov a jeho manželke (označenej v prvom rade ako dlžník) poskytnutý peňažný úver v sume 1.640.000 Sk (54.438,03 eur) s úrokom 22 % ročne, splátky boli určené mesačne od augusta 1998, posledná splátka mala byť realizovaná najneskôr v auguste 2003. Pohľadávka z úveru bola okrem iného zabezpečená ručením žalobcov 1/ a 2/ (pôvodných v podanej žalobe na Okresný súd Komárno) a záložným právom k nehnuteľnostiam z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. N.. V ten istý deň dňa 23.06.1998 právnym predchodcom žalobcov ako záložca uzavrel s bankou ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam pod č. 0737195, ktorou mala byť zabezpečená pohľadávka z úveru vzniknutej z úverovej zmluvy č. 740737195. Predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV č. XXX pre kat. úz. N.. Listom zo dňa 29.10.1999 banka vyzvala manželku žalobcu ako dlžníka z úveru na zaplatenie dlžných splátok za mesiace jún, júl, august a september 1999 do 10 dní pod hrozbou zosplatnenia úveru. Listom zo dňa 21.06.2006 pôvodný žalovaný vyzval právneho predchodcu žalobcov na zaplatenie zostatku dlhu z úverovej zmluvy do 30 dní od doručenia listu pod hrozbou realizácie záložného práva predajom nehnuteľností.

6. Právny predchodcu žalobcu cestou advokáta uviedol, že pohľadávku z úveru považuje za premlčanú, z ktorého dôvodu je premlčané aj záložné právo, v ktorom smere poukazuje na nález Ústavného súdu SR, v ktorom sa ústavný súd vyjadril k absolútnej premlčacej lehote s tým, že niet výnimky na predĺženie tejto doby nijakým spôsobom, ani v prípade, že sa na pohľadávku vedie exekúcia. Žalovaný cestou advokáta uviedol, že právny predchodca žalobcov musí preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nie je jasné, ako by sa zmenilo jeho právne postavenie, nakoľko z listu vlastníctva vyplýva ďalšie záložné právo zriadené exekútorom, práve vo veci vymáhania pohľadávky z úveru. Výkon exekúcie považuje za možný aj po uplynutí 10-ročnej premlčacej lehoty s poukazom na ustanovenia § 408 ods. 1 a 2 OBZ. Uviedol, že nedisponujú informáciou ohľadne zosplatnenia úveru, ale súhlasí s určením lehoty tak ako je uvádzaná zo strany žalobcu. Exekučným titulom, na základe ktorého začala exekúcia, je notárska zápisnica. Žalobca cestou advokáta naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že navrhovaným určením dosiahne výmaz zápisu záložného práva z listu vlastníctva. Ďalej poukázal na to, že v roku 2006 mal záujem právneho predchodcu žalovaného začať s výkonom dobrovoľného záložného práva, k čomu však nedošlo. Exekučné konanie ohľadne pohľadávky z úveru žalobcu je v štádiu podaného návrhu na zastavenie exekúcie zo strany právneho predchodcu žalobcov ako povinného, podaného z dôvodu premlčania a pre nespôsobilosť exekučného titulu - notárskej zápisnice.

7. V danom prípade mal súd za to, že právny predchodca žalobcov preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez tohto určenia je jeho právne postavenie neisté v tom, či záložné právo vo vzťahu ku ktorému má postavenie záložného dlžníka, naďalej trvá a ochrany svojich práv sa nemôže domáhať inak. Bez tohto určenia nedosiahne výmaz záložného práva z listu vlastníctva, čo ho obmedzuje v dispozícii so svojím vlastníctvom. Preto súd pristúpil k preskúmaniu vecnej stránky nároku.

8. Záložné právo premlčaniu nepochybne podlieha, premlčanie práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu je upravené v citovanom ustanovení § 100 ods. 2 OZ. Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe a začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie záložného práva sa riadi Občianskym zákonníkom aj v prípade, ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa Obchodným zákonníkom. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca premlčania tohto práva dovolá, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu a záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Trojročná premlčacia doba záložného práva neuplynie skôr, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. Záložca a obligačný dlžník nemusia byť totožné osoby, námietku premlčania pohľadávky môže účinne vzniesť iba obligačný dlžník, ale námietku premlčania práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu môže vzniesť iba záložca.

Ustanovenie § 408 ods. 1 stanovuje absolútne obmedzenie premlčacej doby v obchodnoprávnych vzťahoch, premlčacia doba uplynie v obchodnoprávnych vzťahoch vždy najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, keď začala plynúť po prvý raz. Z tohto princípu niet výnimky. Účelom ustanovenia § 408 ods. 1 prvej vety obsahujúceho absolútne obmedzenie predlžovania premlčacej lehoty je stanovenie konečného (maximálneho) momentu, v ktorom premlčacia doba uplynie bez ohľadu na iné ustanovenia Obchodného zákonníka. (z nálezu Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 250/2011-30 zo dňa 08.12.2011).

9. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd I. inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal za preukázané, že žalobca a právny predchodca žalovaného uzavreli úverovú zmluvu, návratnosť úveru zabezpečili uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam patriacim žalobcovi. Zmluva o úvere je absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d/ , pohľadávka z úveru v danom prípade podlieha premlčaniu podľa právnej úpravy Obchodným zákonníkom. Vzhľadom na skutkové tvrdenia žalobcu, nesporované žalovaným, premlčacia lehota pre pohľadávku z úveru (teda zabezpečenej pohľadávky) uplynula v konečnom dôsledku (bez ďalšieho) najneskôr dňom 26.10.2010. Súdne ani rozhodcovské konanie ohľadne pohľadávky z úveru neprebehlo. Záložný veriteľ mal možnosť domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zo zálohu od času, kedy bol úver zosplatnený, čo však doposiaľ preukázateľne neurobil. Exekučné konania prebiehajú len na vymoženie peňažnej pohľadávky (bez ohľadu na to, že exekútor zriadil na dotknuté nehnuteľnosti svoje záložné právo). Preto uplynutím premlčacej lehoty zabezpečenej pohľadávky došlo jednoznačne k premlčaniu aj záložného práva. Keďže námietka premlčania vznesená záložcom bola oprávnená, súd žalobe vyhovel.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 tak, že právnemu predchodcovi žalobcov ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100 %, s prihliadnutím aj na plný procesný úspech v zmysle rozsudku zo dňa 13.10.2014.

11. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Uviedol, že základným procesným predpokladom úspešnosti žaloby v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP (účinného v čase podania žaloby), ktorou sa žalobca domáhal určenia, že či tu právny vzťah alebo je alebo nie je, je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého záujmu na žiadanom určení. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť CSP, ktorý stanovil nové podmienky prípustnosti určovacej žaloby. V ustanovení § 137 písm. c) je zakotvené, že žalobou sa možno domáhať určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Uvedené ustanovenie už neobsahuje ustanovenie z § 80 písm. c) OSP o tom, že možno žalovať o určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je. Žaloba podľa názoru žalovaného spadá pod ustanovenie § 137 písm. d) CSP, v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti (medzi právne skutočnosti patrí aj zánik práva), avšak len za predpokladu, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Z osobitného predpisu musí teda vyplývať oprávnenie subjektu podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, právnej skutočnosti. Žalobca ani netvrdil, ktorá právna norma umožňuje určenie právnej skutočnosti. Bolo na žalobcovi, aby od účinnosti novej zákonnej úpravy v záujme dosiahnutia upravil žalobu tak, aby zodpovedala požiadavkám stanoveným v ustanoveniach § 137 písm. c), d) CSP. Žalobca odôvodnil naliehavý právny záujem len tým, že navrhovaným určením dosiahne výmaz zápisu záložného práva z listu vlastníctva. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že v prípade ak súd jeho žalobe vyhovie, zmení sa jeho právne postavenie, resp. že a aké právo žalobcu by bez požadovaného určenia bolo ohrozené alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Pokiaľ ide o vyjadrenie súdu, že právne postavenie žalobcu je neisté v otázke či záložné právo vo vzťahu, ku ktorému má postavenie záložného dlžníka, naďalej trvá, toto by prichádzalo do úvahy v prípade ak by sa v rámci konania skúmalo či boli naplnené zákonné, resp. zmluvné podmienky zániku záložného práva. Teda za aktuálneho skutkového a právneho stavu, kedy pohľadávka zabezpečená predmetným záložným právom je vymáhaná v exekučnom konaní, predmetná nehnuteľnosť je zaťažená okrem predmetného zmluvného záložného práva aj tromi exekučnými záložnými právami (z toho 2x v prospech žalovaného) nie je zo strany žalobcu žiadnym spôsobom preukázané a ani preukázateľné, že by sa v prípade výmazu predmetného záložného práva postavenie žalobcu v niečom zmenilo a už vôbec nie zlepšilo. K premlčaniu uviedol, že na vymoženie predmetným záložným právom zabezpečenej pohľadávky je vedené exekučné konanie na exekútorskom úrade JUDr. Beáty Boncsekovej pod EX 523/2000, teda

pred uplynutím nielen maximálnej 10-ročnej premlčacej doby v zmysle § 408 OBZ, ale aj pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby v zmysle § 397 OBZ, a teda zo strany žalobcu nie je možné úspešne vzniesť námietku premlčania. Avšak ani prípadné premlčanie nemá za následok zánik ani pohľadávky ani záložného práva, ktoré ju zabezpečuje, ale len oslabuje právo veriteľa úspešne sa domáhať na súde svojich práv v prípade vznesenia námietky premlčania zo strany dlžníka, resp. v prípade záložného práva záložcu. Otázku automatického premlčania práva po uplynutí absolútnej premlčacej doby podľa vo vzťahu k exekučnému konaniu nie je možné vnímať absolútnu premlčaciu dobu tak, že v rámci nej je potrebné aj úspešne ukončiť prípadné exekučné konanie, teda celú pohľadávku vrátane jej príslušenstva vymôcť do uplynutia 10 rokov od kedy začala táto premlčacia doba prvýkrát plynúť. Takýto výklad ustanovení § 408 ods. 1 a 2 o maximálnej premlčacej dobe je v rozpore s dobrými mravmi, s princípmi právneho štátu a aj v rozpore so zákonom, najmä s ohľadom na skutočnosť, že veriteľ - či už v pozícii žalobcu alebo oprávneného - nemá reálnu možnosť ovplyvniť dĺžku konania na súde a exekučného konania. Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 250/2011-30 z 08.12.2011, na ktorý žalobca v rámci svojej argumentácie poukazuje, sa týka iného prípadu, iných skutkových okolností a iného postavenia zúčastnených osôb ako je v tomto prípade. V prípade, ktorého sa týkal nález ÚS SR bol záložca odlišnou osobou od dlžníka, kedy exekučné konanie bolo vedené len voči dlžníkovi a nie aj voči záložcovi, ktorému bežala samostatne premlčacia doba a márne uplynula aj absolútna premlčacia doba podľa ust. § 408 ods. 1 a 2 OBZ, pričom v tomto prípade je osoba dlžníka a záložcu totožná. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by dotknutým záložným právom zabezpečená pohľadávka bola premlčaná, čo vzhľadom na skutočnosť, že táto je vymáhaná v riadne prebiehajúcom exekučnom konaní, ani nemôže preukázať, teda ani záložné právo nemôže byť z toho dôvodu premlčané. Zákon ako aj zmluva o zriadená záložného práva k nehnuteľnostiam č. 0737195 zo dňa 23.06.1998 upravujú dôvody, kedy záložné právo zaniká, pričom v tomto prípade nedošlo k splneniu podmienok, za ktorých by samotná zabezpečovaná pohľadávka alebo záložné právo zanikli. Súd I. inštancie sa pri rozhodovaní vo veci rozhodol o zániku záložného práva z dôvodu jeho premlčania. Žalobca má za to, že v tomto prípade sa súd svojim postupom (konaním) pokúša zmeniť inštitút premlčania na preklúziu, ktorá je však prípustná len v taxatívne zákonom ustanovených prípadoch. Ak by zákonodarca mal v úmysle, aby došlo v dôsledku uplynutia času k zániku záložného práva, tak by to výslovne upravil. Nie sú splnené podmienky, ktoré by spôsobovali zánik predmetného záložného práva a žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by boli splnené podmienky/predpoklady zániku predmetného záložného práva. V závere žalovaný navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že súd žalobu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania súdu I. inštancie a odvolacieho konania, alternatívne zrušiť napadnuté rozhodnutie a vrátiť vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie.

12. K odvolaniu sa vyjadril právny predchodca žalobcov. Uviedol, že preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa konštantnej judikatúry súdov, už len samotná skutočnosť, že záložné právo je vyznačené na LV č. XXX pre k. ú. N. dokazuje existenciu naliehavého právneho záujmu, pretože by okrem iného nedosiahol výmaz záložného práva z predmetného listu vlastníctva. neupravuje jednotlivo každú formu žaloby, avšak zo samotného textu žaloby jasne vyplýva, že sa jedná o určovaciu žalobu, ktorú upravuje ustanovenie § 137 CSP. Právny predchodca nepokladá žalobu o určenie zániku záložného práva za nezvyčajný druh žaloby. Vo vzťahu k uvádzaným exekučným konaniam uviedol, že konania vedené na exekútorskom úrade JUDr. Beaty Boncsekovej, súdnej exekútorky, sp. zn. EX 523/2000 je toho času v štádiu odvolacieho konania proti uzneseniu Okresného súdu Komárno vydanému dňa 09.04.2014 pod sp. zn. 2Er/34/2003-239, nakoľko Okresný súd Komárno vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil. Odvolanie podal právny predchodca žalovaného. Vo vzťahu k exekúcii vedenej na tom istom exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 522/2000, že bol podaný návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu premlčania a neprípustnosti notárskej zápisnice na podklade ktorej sa vedie, pričom doposiaľ o predmetnom návrhu nebolo rozhodnuté. Odmietol taktiež tvrdenia žalovaného, že žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by dotknutým záložným právom zabezpečená pohľadávka bola premlčaná. Žalobca v priebehu tohto súdneho konania jasne uviedol skutkové tvrdenia, z ktorých jasne vyplynulo, že premlčacia lehota pre pohľadávku z úveru uplynula najneskôr dňom 26.10.2010, čo v podstate žalovaný v priebehu tohto konania nerozporoval. K argumentácii k spomínanému nálezu Ústavného súdu uviedol, že je irelevantné, či záložný veriteľ a obligačný dlžník sú alebo nie sú totožné osoby, keďže námietku premlčania môže vzniesť účinne iba obligačný dlžník, ale námietku premlčania práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu môže vzniesť iba záložca. Uplynutím premlčacej lehoty zabezpečenej pohľadávky došlo aj k premlčaniu záložného práva. V závere žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

13. Odvolací súd na základe uznesenia č. k. 23Co/178/2017-134 zo dňa 25. apríla 2018 rozhodol o pokračovaní v konaní s terajšími žalobcami 1/ a 2/ namiesto pôvodného žalobcu Ing. W. T. z dôvodu jeho úmrtia v priebehu odvolacieho konania.

14. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd I. inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom I. inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu I. inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu I. inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre úplnosť je potrebné uviesť nasledovné:

17. Predmetom sporu bolo uplatnené právo právneho predchodcu žalobcov 1/ a 2/ na určenie, že záložné právo zriadené v prospech právneho predchodcu žalovaného zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 0737195 zo dňa 23.06.1998, uzavretou medzi záložným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom ako záložcom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX pre kat. úz. N., a to parcelám registra „C“ č. 3319/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 175 m2, č. 3319/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 138 m2, č. 3320/1 záhrady vo výmere 1182 m2 a č. 3320/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 245 m2 a stavba stojaca na pozemku parc. č. 3319/1 rodinný dom súp. č. XXX zaniklo. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení a k zániku predmetného záložného práva nedošlo. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP.

18. Z obsahu spisu vyplýva a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcov 1/ a 2/ ako spoludlžník a právny predchodca žalovaného - Slovenská sporiteľňa, a.s. - ako veriteľ uzavreli dňa 23.06.1998 úverovú zmluvu č. Q73719 5 (č. l. 23), ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v sume 1.640.000,- Sk, pričom poskytnutý úver mal byť splatený do augusta 2003. Zároveň v ten istý deň uzavreli spolu zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (č. l. 27) - evidovaným na LV č. XXX pre kat. úz. N., a to parcelám registra „C“ č. 3319/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 175 m2, č. 3319/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 138 m2, č. 3320/1 záhrady vo výmere 1182 m2 a č. 3320/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 245 m2 a stavba stojaca na pozemku parc. č. 3319/1 rodinný dom súp. č. XXX vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcov. Právny predchodca žalobcov 1/ a 2/ svoj dlh riadne a včas nesplatil. Predmetnú pohľadávku Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila dňa 07.12.2005 zmluvou o postúpení pohľadávok na spoločnosť Credit Clearing Center, a.s., ktorá zanikla zlúčením so žalovaným ako právnym nástupcom ku dňu 01.04.2015.

19. Podľa § 137 písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

20. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či je na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keďže žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, len ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa ustálenej judikatúry určovacia žaloba má povahu preventívnu, pričom medzi stranami musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Jestvuje teda ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty.

21. Určením, že záložné právo zriadené v prospech žalovaného na predmetnej nehnuteľnosti neexistuje a na nej neviazne, sa môže dosiahnuť výmaz záložného práva zapísaného v prospech žalovaného v katastri nehnuteľností a iba takýmto spôsobom sa zmení právne postavenie žalobcu ako vlastníka nehnuteľností a nebude ďalej ohrozené alebo neisté. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že na predmetnú nehnuteľnosť sú na liste vlastníctva evidované ďalšie (exekučné) záložné práva, nakoľko každé záložné právo musí byť posudzované samostatne a pre žalobcov znamená priaznivú zmenu, ak záložné právo už nebude zapísané v predmetnom liste vlastníctva.

22. Podľa § 408 ods. 1 a 2 v znení účinnom do 31.12.2017 bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty. (ods. 1). Ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. (ods. 2).

23. Podľa § 100 ods. 2 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

24. Podľa § 151j ods. 2 ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

25. Právny predchodca žalobcov 1/ a 2/ v podanej žalobe pri určení zániku záložného práva na predmetné nehnuteľnosti poukazoval na judikatúru súdov SR a ČR, predovšetkým na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 250/2011 zo dňa 08.12.2011, na ktorý poukázal aj súd I. inštancie vo svojom odôvodnení, podľa ktorého: „Záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha (z čoho vychádzal aj krajský súd), pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. ... . Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie záložného práva sa riadi Občianskym zákonníkom aj v prípade, ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa Obchodným zákonníkom. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.... Ustanovenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovuje absolútne obmedzenie premlčacej doby v obchodnoprávnych vzťahoch, premlčacia doba uplynie v obchodnoprávnych vzťahoch vždy najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, keď začala plynúť po prvý raz. Z tohto princípu niet výnimky. Účelom ustanovenia § 408 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka obsahujúceho absolútne obmedzenie predlžovania premlčacej lehoty je stanovenie konečného (maximálneho) momentu, v ktorom premlčacia doba uplynie bez ohľadu na iné ustanovenia Obchodného zákona.“

26. Podľa čl. 2 ods. 2 právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

27. Žalovaný sa v odvolaní bráni predovšetkým tým, že pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložným právom nie je premlčaná, pretože sa na jej vymoženie vedie exekučné konanie, ktoré doteraz nebolo právoplatne skončené. V zmysle § 100 ods. 2 sa záložné právo nemôže premlčať skôr ako zabezpečovaná pohľadávka.

28. Pokiaľ ustanovenie § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka predlžuje plynutie premlčacej doby práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu tak, že ustanovuje, že záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka, vychádza z toho, že je potrebné skúmať iba to, kedy uplynie premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky, avšak nie to, či bola dlžníkom vo vzťahu k právu veriteľa domáhať sa splnenia zabezpečovanej pohľadávky aj vznesená námietka premlčania. Vznesenie námietky premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže (úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu... V prípade ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu) uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané... (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 250/2011 zo dňa 08.12.2011).

29. Premlčacia doba v tomto prípade vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke uplynula najneskôr 26.10.2010 v súlade s § 408 ods. 1 OBZ, počítanou odo dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie. Premlčacia doba v prípade záložného práva je trojročná, k tomuto dátumu je možné uplatniť námietku premlčania, ktorá uplynula síce k 26.10.2003, keďže § 100 ods. 2 obsahuje obmedzenie, že záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka, preto z tohto dôvodu sa záložné právo v prospech žalovaného premlčalo ku dňu uplynutia premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky - najneskôr k 26.10.2010. Odvolací súd v súvislosti s nepremlčaním zabezpečenej pohľadávky dodáva, že pre premlčanie záložného práva je podstatné, kedy uplynula premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky, nie či bola vznesená námietka premlčania proti zabezpečenej pohľadávke.

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

31. Podľa § 224 vety CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti a o oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom; podľa § 378 ods. 1 potom na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom I. inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

33. Súd I. inštancie uviedol vo výroku rozsudku, ktorý je predmetom odvolania v znení „Súd určuje, že záložné právo zriadené v prospech právneho predchodcu žalovaného zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 0737195 zo dňa 23.06.1998, uzavretou medzi záložným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom ako záložcom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX pre kat. úz. N., a to parcelám registra „C“ č. 3319/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 175 m2, č. 3319/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 138 m2, č. 3320/1 záhrady vo výmere 1182 m2 a č. 3320/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 245 m2 a stavba stojaca na pozemku parc. č. 3319/1 rodinný dom súp. č. XXX zaniklo“. Keďže ide o zrejmú nesprávnosť, nakoľko pri určovacích žalobách nemôže vydať výrok s účinkami do minulosti, odvolací súd podľa ustanovení citovaných zhora túto zrejmú nesprávnosť výroku opravil a to spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

34. Žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že žalobcovia boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Podľa § 33b ods. 2 prvá veta plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

36. Pôvodný žalobca v tomto spore zomrel a z tohto dôvodu v zmysle § 33b ods. 2 prvá veta plnomocenstvo udelené advokátskej kancelárii Legium, s.r.o. zo zákona zaniklo.

37. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .