Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-10C/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. Jánom Šulganom, v spore žalobcu ABRIX, s. r. o., IČO: 35 968 095, so sídlom Žehrianska 10, 851 07 Bratislava, zastúpeného GRMAN & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému O. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom N.. D. XXX/XX, XXX XX S. G., zastúpenému Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou so sídlom A. H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 3 185 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.185,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 20. 04. 2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou doručenou Okresnému súdu dňa 19. 04. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy vo výške 3.185,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 20. 04. 2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 12. 04. 2015 Zmluvu o prenájme motorového vozidla. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy prenechal žalobca žalovanému do užívania motorové vozidlo VW Polo, EČV BA 895 ZV. Žalovaný užíval predmetné vozidlo od 12. 04. 2015 do 06. 05. 2015. Žalovaný prevádzkou uvedeného motorového vozidla spôsobil dňa 20. 04. 2015 vo Veľkej Británii dopravnú nehodu a spôsobil škodu na motorovom vozidle EČV Y585JAT škodu celkom vo výške 3.285,- GBP. Prenajaté auto bolo povinne zmluvne poistené v spoločnosti Generali Poisťovňa a. s. Poisťovňa po ukončení likvidácie škodovej udalosti č. 6400986738 vyplatila dňa 06. 05. 2015 z povinného zmluvného poistenia žalobcu poistné plnenie vo výške 3.185,- Eur. Žalovaný porušil ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok tým, že bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa použil auto k ceste do zahraničia a neoznámil spôsobenie škody prenajímateľovi. Žalobca tak nemohol oznámiť škodovú udalosť poisťovni v zákonnej lehote a žalobca bol nútený vyplatiť poisťovni vyplatené poistné plnenie vo výške 3.185,- Eur. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal, že by žalobcovi oznámil úmysel vycestovať do zahraničia a žalobca mu na to dal súhlas. Vyplnená kolónka v zmluve len potvrdzuje, že žalovaný ex post, po ukončení zmluvy zaplatil sumu 35,- Eur , nesúvisí s cestou do zahraničia a predstavuje len nedoplatok neuhradenej celkovej sumy za prenájom. Z dôvodu nedostatku miesta to bolo zaznačené do voľnej kolónky. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal oznámenie škodovej udalosti - škody na inom vozidle prenajímateľovi. Žalovaný ani osobne pri vrátení vozidla neoznámil , že spôsobil škodu na inom vozidle. Z mailovej komunikácie je zrejmé, že žalovaný žiaden záznam, správu o dopravnej nehode žalobcovi nedoručil. Žalovaný nepreukázal ani ohlásenie škodovej udalosti poisťovni.

2. Súd vydal vo veci dňa 02. 08. 2017 platobný rozkaz č. k. 10C/10/2017-42. V zákonnej lehote podal žalovaný voči platobnému rozkazu odpor. V odpore uviedol, že auto si od žalobcu požičiava dlhodobo

a len na cestu do zahraničia. Aj v zmluve je v kolónke cesta do zahraničia uvedená suma 35,- Eur. Z listu poisťovne zo dňa 05. 05. 2015 adresovaného žalobcovi vyplýva, že poistná udalosť bola nahlásená a samotná poisťovňa žiada žalobcu o písomné nahlásenie poistnej udalosti. Z mailovej komunikácie vyplýva, že dňa 16. 05. 2015 žiadal žalobcu aby mu poslal záznam o nehode, ktorý dostal až 21. 05. 2015. On škodovú udalosť nahlásil poisťovni 04. 05 .2015. Poisťovni sa prekladá hlásenie poistnej udalosti, pričom správa o nehode nie je prílohou k nahláseniu. Celú vec je možné riešiť aj telefonicky. Všetky potrebné údaje mal žalobca k dispozícií. Vo vyjadrení zo dňa 12. 12. 2017 žalovaný uviedol, že nahlásil poistnú udalosť poisťovateľovi aj žalobcovi. Stále bol aktívny a opakovane žiadal žalobcu o zaslanie formulára. Poslal aj fotodokumentáciu. Žalobca sa snaží získať finančné prostriedky od žalovaného, ktorý za regres nemôže.

3. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný je ich pravidelný klient, ktorý všetko rieši na poslednú chvíľu a mal aj nedoplatky. Raz ich požiadal, či môže ísť s autom do Veľkej Británie. Zamietli to, pretože tam auta nepožičiavajú. Mal v minulosti súhlas na výjazd do Maďarska. Súhlas na zmluve musí byť uvedený vopred, nie je možné ho do zmluvy dopisovať ručne. Žalovaný im nehodu oznámil až s časovým odstupom. Dohodli sa, že im poskytne informácie, ale on poslal jeden mail, z ktorého sa nič zistiť nedalo. Potom sa dohodli, že im informácie poskytne na letisku, ale ponáhľal sa a nič im neoznámil. O škodovej udalosti z povinného poistenia nevedel, vedel o škodovej udalosti z havarijného poistenia, čo sú dve rôzne veci, pretože nie vždy je spôsobená škoda na inom vozidle, alebo si ju druhá strana neuplatní. Video z nehody im doručené nebolo, rovnako ako nedisponujú listom z poisťovne zo dňa 05.05.2015. Neuplatnil si ani dohodnutú spoluúčasť pri havarijnom poistení. Právny zástupca žalobcu uviedol, že z vykonaného dokazovania sú preukázané všetky zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu a to je porušenie právnej povinnosti, ktorá spočíva v tom, že žalovaný vycestoval do zahraničia bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu, čím porušil všeobecné zmluvné podmienky. Súčasne žalovaný v prípade, ak došlo k akejkoľvek dopravnej nehode, vzniku škody, tak bol povinný predložiť žalobcovi písomnú správu o nehode, čo žalovaný neurobil, z toho dôvodu teda je preukázaný prvý predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu a to je teda porušenie právnej povinnosti. Vznik škody žalobca preukázal výpisom z účtu, kde je preukázané, že žalobca nahradil poisťovni by som povedal na základe uplatneného regresného nároku ním požadovanú sumu. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti je tiež preukázaná, pretože nebyť by som povedal toho, aby žalovaný, keby nevycestoval do zahraničia bez súhlasu do Veľkej Británie, k dopravnej nehode by nebolo došlo, a taktiež keby si riadne splnil svoje povinnosti v zmysle všeobecných zmluvných podmienok a nahlásil by písomne všetky požadované informácie žalobcovi, aby žalobca si splnil svoju povinnosť vo vzťahu k poisťovni a k uvedenému regresnému nároku by nebolo muselo dôjsť. Všetky informácie, ktoré mala k dispozícii poisťovňa, získal žalobca až v rámci tohto súdneho sporu, resp. pred začatím súdneho sporu. Pokiaľ ide o list z 05. 05. 2005 nebolo preukázané, že bol žalobcovi aj doručený. Žalobca v rámci podnikateľskej činnosti často rieši poistné udalosti, preto keby aspoň čiastkové informácie určite by si svoju povinnosť splnil. To, čo žalovaný preukázal v rámci tých mailov, nejaké listiny, fotky, kde sú nejaké autá ťuknuté, tak to nepostačovalo žalobcovi na to, aby si mohol čiastočne splniť svoju povinnosť nahlásiť to do poisťovne v lehote 30 dní z toho dôvodu, že nemal informácie o mieste, čase dopravnej nehody ako k tomu došlo, okolnosti, a pre poisťovňu je rozhodujúce práve ten priebeh a keď tieto informácie nemal, nemohol nič nahlásiť.

4. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil. Jeho právna zástupkyňa uviedla, že nehoda nahlásená bola, žalobcovi bolo zaslané video z dopravnej nehody. Nikde v poistných podmienkach, ani v zmluve sa nenachádza povinnosť oznámiť písomne dopravnú nehodu. Je len uvedené, že je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi. Poukázala, že sú písané tak malým písmenom, čo je v rozpore s legislatívou spotrebiteľskou, že je to čitateľné len pod lupou. Z mailovej komunikácie je preukázané, že k oznámeniu došlo. Už dňa 13. 05. dostal informáciu, pretože napísal, že ďakujem a potrebuje doklady a záznam o nehode, na čo 20. 05. reagoval žalovaný, že čaká na formulár, aby ho mohol vyplniť. List zo dňa 05. 05. 2015 zo strany Generalli poisťovne považuje za doručený. Bola vyvrátená aj tá možnosť, že nebolo možné doručiť mail videozáznam, kde bolo presne viditeľné ako sú vozidlá poškodené. Rovnako poukazujeme na to, že zo strany Generalli poisťovne sa nejedná o jednu škodovú udalosť, ale o dve poistné udalosti. Pretože došlo k jednej škode a z tej škody vyplývajú dve poistné udalosti tým, že je to havarijné a zákonné poistenie. Ale skutkové stavy sa vzťahujú na obidve poistné udalosti rovnako. To znamená, že to k čomu došlo, ako k tomu došlo, čo bolo poškodené, sa vzťahuje na obidve rovnako. Mám za to, že zo strany žalobcu došlo k zabudnutiu, alebo nejakým spôsobom k nenahláseniu poistnej udalosti a takýmto spôsobom žalobou smerom k žalovanému sa

snaží tie finančné prostriedky. Stopercentný regresný nárok poisťovne je len v tom prípade, keď sa nenahlási poistná udalosť, inak sa snaží čo najskôr riešiť poisťovňa mailami a inými spôsobmi s poisteným pretože poisteným je samozrejme žalobca a nie žalovaný. Svoju povinnosť si nesplnil poistený, nie žalovaný.

5. Svedok M., zamestnanec žalobcu, uviedol, že vo firme má na starosti zákaznícky servis. Žalovaný mu volal a povedal, že nedobrzdil a ťukol auto. O poškodení iného auta mu nepovedal. Pri odovzdávaní auta sa veľmi ponáhľal, strčil mu kľúče do ruky a odletel. Nepamätá sa, že by niekomu udelili súhlas na cestu do Veľkej Británie, je to ďaleko a jazdí sa tam vľavo.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, svedka M. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to podanou žalobou, Zmluvou o prenájme motorového vozidla, odovzdávacím protokolom, dotazníkom o nehode v angličtine, ŠPZ + fotografiami vozidla, oznámením o registrácii škodovej udalosti zo dňa 05. 05. 2015, výzvou na náhradu vyplateného poistného plnenia - predžalobná upomienka, potvrdením o výške škody v anglickom jazyku, doplnením žaloby zo dňa 05. 06. 2017, odporom voči platobnému rozkazu zo dňa 11. 09. 2017, mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným, vyjadrením žalobcu k podanému odporu zo dňa 30. 10. 2017, mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným, výpisom z účtu o náhrade škody, vyjadrením žalovaného zo dňa 11. 12. 2017, mailovou komunikácia, oznámením škody z poistenia motorových vozidiel, oznámením škodovej udalosti z Veľkej Británie, mailovými odpoveďami poisťovne Generali.

7. Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledujúci skutkový stav. Žalobca je právnickou osobou, predmetom činnosti ktorého je aj prenájom motorových vozidiel. Žalovaný opakovane využíval služby žalobcu. Aj dňa 12. 04. 2015 uzatvorili Zmluvu o prenájme motorového vozidla, na základe ktorej prenechal žalobca žalovanému do užívania motorové vozidlo VW Polo, EČV BA 895 ZV. Žalovaný užíval predmetné vozidlo od 12. 04. 2015 do 06. 05. 2015. Žalovaný prevádzkou uvedeného motorového vozidla spôsobil dňa 20. 04. 2015 v Londýne vo Veľkej Británii dopravnú nehodu a spôsobil škodu na motorovom vozidle EČV Y585JAT majiteľa B. N. škodu vo výške 3.285,- GBP. Prenajaté auto bolo povinne zmluvne poistené v spoločnosti Generali Poisťovňa a. s. Poisťovňa po ukončení likvidácie škodovej udalosti č. 6400986738 vyplatila dňa 06. 05. 2015 z povinného zmluvného poistenia žalobcu poistné plnenie vo výške 3 185 Eur. Keďže žalobca nenahlásil poistnú udalosť poisťovateľovi, ten pristúpil k regresu a vyzval ho na úhradu pohľadávky. Žalobca regresný nárok poisťovni vyplatil a z dôvodu, porušenia zmluvných povinností žalovaného, ktoré boli príčinou uplatnenia regresu požiadal žalovaného o náhradu tohto plnenia.

8. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

10. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Z vykonaného dokazovania považuje súd za preukázané, že žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzavrel so žalovaným dňa 12. 04. 2015 Zmluvu o prenájme motorového vozidla, na základe ktorej prenechal žalobca žalovanému do užívania motorové vozidlo VW Polo, EČV BA 895 ZV. Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej ani

podnikateľskej činnosti. Súd v rámci konania posudzoval Zmluvu o prenájme motorového vozidla ako zmluvu spotrebiteľskú. Súd konštatuje, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd sa nestotožnil s názorom obhajoby, že zmluvné podmienky sú písané takým drobným písmom, že sa dajú čítať len lupou. Súd podotýka, že podmienky sú síce písané menším, nie však nečitateľným písmom. Všeobecné podmienky sú pomerne krátke a štruktúra textu je priehľadná, členená na odseky s nadpisom. Súd z vlastnej skúsenosti potvrdzuje, že všeobecné podmienky sú čitateľné. Navyše žalovaný bol pravidelným a komplikovaným klientom, ktorý teda dobre poznal aké podmienky stanovil žalobca a keďže išlo o klienta, ktorý sa dostával do omeškania a iných problémov musel byť často konfrontovaný s obchodnými podmienkami a pravidlami, ktoré porušoval.

13. Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

14. Podľa § 10 ods.1 písm. b) z.č. 381/2001 Z.z., poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

15. Podľa § 12 ods.1 písm. g) z.č. 381/2001 Z.z., (1) Poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4,

16. Súd považuje za preukázané, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 12.04.2015 Zmluvu o prenájme motorového vozidla, na základe ktorej prenechal žalobca žalovanému do užívania motorové vozidlo VW Polo, EČV BA 895 ZV, ktoré žalovaný použil na cestu do Veľkej Británie, kde spôsobil dopravnú nehodu a okrem prenajatého vozidla poškodil aj vozidlo ďalšieho účastníka. Zo všeobecných obchodných podmienok (ods. Práva a povinnosti nájomcu) vyplýva, že nájomca nesmie použiť vozidlo k jazdám do zahraničia bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného, že súhlas mal, pretože v kolónke zmluvy (cesta do zahraničia) je uvedené 18.6. 35 Eur zaplatené. Žalobca poukázal, že súhlas musí byť uvedený výslovne na krajinu, kde je cesta povolená a nemôže byť dopísaná ručne. Z vyjadrenia konateľa žalobcu a svedka M. má súd preukázané, že do Veľkej Británie súhlas nedávajú, pretože pri prípadnej nehode je drahá doprava poškodeného auta na Slovensko, jazdí sa vľavo, čo vyžaduje iný spôsob jazdy a vyplýva aj väčšie riziko nehody. Uvedený zápis potvrdzuje, že k úhrade sumy 35 Eur došlo až po ukončení zmluvného vzťahu a predstavuje doplatok za cenu prenájmu. Súd tak považuje za preukázané, že žalovaný používal motorové vozidlo VW Polo, EČV BA 895 ZV vo Veľkej Británii bez súhlasu prenajímateľa, čím porušil svoju povinnosť uvedenú vo všeobecných obchodných podmienkach. Súd rovnako považuje za preukázané, že žalovaný spôsobil dopravnú nehodu v Londýne. Súd považoval za potrebné vysporiadať sa s otázkou, či žalovaný splnil svoju povinnosť oznámiť dopravnú nehodu prenajímateľovi. Súd považuje za preukázané, že nejaká mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným prebehla. Z vyjadrení konateľa žalobcu a svedka M. považuje súd za preukázané, že spočiatku bola riešená len poistná udalosť z havarijnej poistky (škoda na VWC Polo). Nebýva samozrejmosťou, že dôjde aj k škodovej udalosti z povinného zmluvného poistenia, pretože nie vždy vznikne škoda aj na inom vozidle, resp. nie je uplatnená. Súd sa nestotožnil s názorom právnej zástupkyne, že nikde nie je uvedená povinnosť oznamovať dopravnú nehodu písomne. To, že dopravnú nehodu, resp. vznik škody v stanovenej lehote je potrebné oznámiť bez zbytočného odkladu vyplýva z ustanovenia § 10 ods.1 písm. b) Zák. č. 381/2001 Z. z.. je to však povinnosť poisteného, t. z. žalobcu. Povinnosť žalovaného voči žalobcovi je stanovená vo Všeobecných zmluvných podmienkách v ods. označenom ako Poškodenie, zničenie, odcudzenie, strata motorového vozidla a zodpovednosť za škodu, kde je výslovne uvedené, že v prípade dopravnej nehody je nájomca povinný podať písomnú správu prenajímateľovi s uvedením, čo má správa obsahovať. Z odpovede poisťovne Generali má súd preukázané, že k regresnému nároku došlo z dôvodu, že poistený, t. z. žalobca nenahlásil vznik škodovej udalosti. Pokiaľ by ohlásenie nebolo úplné, komunikovali by s ním za účelom doplnenia podania. Škodu poisťovni nahlásil likvidačný zástupca poškodeného dňa 04. 05. 2015 a nie žalovaný ako ten tvrdí. Je preukázané, že poisťovňa poslala žalobcovi list dňa 05. 05. 2015, ktorým ho vyzvala na predloženie dokladov ku škodovej udalosti. Žalobca list predložil spolu so žalobou, ale tvrdil, že ho získal až dodatočne pri príprave žaloby od poisťovne. Taktiež je preukázané, že poisťovňa neeviduje doručenie tohto listu žalobcovi. Pokiaľ by aj list doručený bol, nijakým spôsobom nezbavuje žalovaného zodpovednosti za porušenie stanovených povinností.

Doručenie by však bolo pre súd signálom na posúdenie miery zodpovednosti na regresnej náhrade tak zo strany žalovaného ako aj žalobcu. Súd má preukázané, že žalovaný oznámil škodu až po určitom čase. Z oznámenia typu „nedobrzdil som, trochu som ťukol auto“ nie je možné automaticky vyvodiť záver, že došlo k poškodeniu aj iného vozidla. Vodič mohol naraziť aj do múru, stromu, alebo inej pevnej prekážky, alebo si poškodený škodu nemusel uplatniť. Z výpovedi na pojednávaní a mailovej komunikácie má súd preukázané, že žalovaný bol vyzývaný na doplnenie informácii, informácie mal podať aj pred odletom, čo však nestihol. Nie je možné odvolávať sa len na nedoručený formulár, ako vyplýva zo správy formulár nakoniec odoslaný bol. Žalobca uviedol, že formulár v počte 10 kusov bol aj v aute a súd podotýka, že formulár je možné ľahko stiahnuť z internetu. Žalobca ďalej tvrdil, že mu nebol doručený mail s videom o dopravnej nehode, pretože má veľký rozsah. Strana žalovaného preukázala, že je možné doručiť žalobcovi aj mail s takýmto rozsahom. Nepreukázala však, či predmetný mail aj skutočne doručený bol. Žalovaný nepredložil žiaden priamy a relevantný dôkaz (napr. potvrdenie, že správa bola prečítaná). Navyše po vzhliadnutí videa je zrejmé, že neobsahuje všetky potrebné náležitosti, ako vyžaduje poisťovňa a ako je uvedené vo všeobecných zmluvných podmienkach. V žiadnom prípade aj pri jeho doručení však nie je ekvivalentom písomnej správy. Súd má tak preukázané, že žalobca nemohol vinou žalovaného predložiť poisťovni relevantné informácie, keďže ich nemal. Súd má tak preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvných podmienok tým, že bez súhlasu prenajímateľa používal prenajaté motorové vozidlo v zahraničí a neoznámil písomne všetky potrebné informácie k uplatneniu poistného plnenia. Súd si je vedomý, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Ochrana spotrebiteľa však nemôže byť bezbrehá a porušovať základné princípy právneho poriadku. Byť spotrebiteľom neznamená, že ten nemusí dodržiavať dohody, zmluvy a obchádzať zákon. Nie je možné nahrádzať nedostatok právnej argumentácie poukazovaním na spotrebiteľský charakter a ospravedlňovať tak nedôslednosť žalovaného. Tým, že poisťovňa Generali neevidovala v zákonnej lehote podľa § 10 ods. 1 písm. b) Zák. č. 381/2001 Z. z. relevantné oznámenie o vzniku škodovej udalosti, ku ktorej ale reálne došlo, po jej vyplatení poškodenému si uplatnila regresný nárok voči žalobcovi, ktorý pohľadávku poisťovne zaplatil. Zaplatením regresu mu vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti so zavinením žalovaného. Súd preto žalobcovi priznal nárok na zaplatenie žalovanej sumy.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Súd považuje za preukázané, že žalovaný je v omeškaní s plnením dlhu. Žalobca si uplatnil nárok od nasledujúceho dňa po podaní žaloby. Hoci súd je toho názoru, že žalovaný bol v omeškaní aj pred podaním žaloby, priznal úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak ako žiada žalobca, pretože je to v prospech spotrebiteľa.

19. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 C. s. p.. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C. s. p. samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)