Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/10/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v právnej veci žalobcu: Q. A., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom K. N. K. XXXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o učenie neplatnosti revolvingových zmlúv, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 06.03.2013, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná v časti článku 4 a v časti článku 12.4.

II. Súd určuje, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 02.07.2013, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná v časti článku 4 a v časti článku 12.4.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 25.02.2014, sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 06.03.2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná a určenia že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 02.07.2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXXXX zo dňa 06.03.2013 vo výške 5.000 € (ďalej len „úver 1“) a spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXXXX zo dňa 02.07.2013 vo výške 5.000 € (ďalej len „úver 2“). Žalovaný žalobcovi uhradil z úveru 1 sumu 1.652 € a z úveru 2 sumu 472 €. Ďalej žalobca uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a taktiež všeobecné obchodné podmienky žalovaného obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, pričom pri ich hodnotení je podľa žalobcu nutné prihliadať najmä na skutočnosť, že tieto podmienky boli sformulované žalovaným, ktorý je profesionálom a má povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou a žalovaný ako spotrebiteľ bol vo finančnej tiesni. Za neprijateľné zmluvné podmienky označil ustanovenia o rozhodcovskej zmluve, o tom, že všetky právne spory sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, o ustanovení 50% zmluvnej pokuty a nakoniec absenciu údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov. K rozhodcovskej zmluve, ktorú namietal, žalobca uviedol, že podľa jeho názoru sa jednalo skôr o rozhodcovskú doložku, ako o rozhodcovskú zmluvu, nakoľko nemal reálnu a skutočnú možnosť ovplyvniť obsah tejto zmluvy ani rokovať o nej. Rozdiel teda spočíval len vo fyzickom oddelení rozhodcovskej zmluvy od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo je podľa žalobcu v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) a § 87 písm. f) Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej namietal podmienku, na základe ktorej sa všetky právne spory, ktoré zo Zmluvy

vzniknú budú spravovať Obchodným zákonníkom, čo popiera právo spotrebiteľa na výhodnejšiu právnu úpravu podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/20/2009 a na rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa 17.07.2009 sp. zn. 6C/253/2008. K 50% zmluvnej pokute uviedol, že podľa čl. 12.4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ, v tomto konaní žalovaný, v prípade akéhokoľvek porušenia zmluvy oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty ustanovenej v čl. 12.1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmluvnú pokutu vo výške 50% z nominálnej výšky úveru. Akékoľvek porušenie zmluvy je veľmi vágny pomer a umožňuje veľký priestor na svojvoľný postup žalovaného a aj s poukazom na výšku tejto zmluvnej pokuty, ide podľa žalobcu zjavne o neprijateľnú zmluvnú podmienku. K poslednej neprijateľnej zmluvnej podmienke žalobca uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala pri jej podpise údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, a preto je poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. ako bezúročný a bez poplatkov. Žalobca vyjadril presvedčenie, že žalovaný sa dopustil nekalej obchodnej praktiky o cene poskytnutého úveru v zmysle §7 a 8 zákona č. 250/2007 Z.z. a taktiež poukázal na rozpor s ustanovením § 4 a § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere považuje žalobca za neplatnú ako celok, pretože odplata je v rozpore s dobrými mravmi a obsahuje početné neprijateľné zmluvné podmienky. V súvislosti s týmto poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2012, sp. zn. 18Co/109/2011, ktorým odvolací súd určil neplatnosť zmluvy o úvere pre početné neprijateľné zmluvné podmienky a uviedol, že za typovú zmluvu treba považovať nielen všeobecné zmluvné podmienky ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných dojednaní a za neprijateľnú určil aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Na preukázanie svojich tvrdení predložil:

- Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.08.2013 (č. l. 8-12)

- Fotokópia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (č. l. 13)

- Pokus o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 11.02.2014 (č. l. 14)

- Faktúra č. 914000726 zo dňa 09.02.2014 (č. l. 15)

- Fotokópia dokladov o úhrade (č. l. 16-18)

- Dodatok k žalobe zo dňa 18.02.2014 (č. l. 19)

- Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 27.09.2013 (č. l. 20)

- Námietka na zamietnutie žiadosti zo dňa 28.10.2013 (č. l. 21)

- Zamietnutie žiadosti zo dňa 21.10.2013 (č. l. 22)

- Pokus o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 14.10.2013 (č. l. 23)

- Faktúra č. 913007369 zo dňa 10.10.2013 (č. l. 24)

- Pokus o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 18.10.2013 (č. l. 25)

- Faktúra č. 913007604 dňa 16.10.2013 (č. l. 26)

- Žiadosť o toleranciu meškania splátok zo dňa 14.12.2013 (č. l. 27)

- Oznámenie žalovaného o úprave splátkového kalendára zo dňa 21.10.2013 (č. l. 28)

- Splátkový kalendár zo dňa 21.10.2013 (č. l. 29-30)

- Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 06.03.2013 (č. l. 31-38)

- Splátkový kalendár ku Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 06.03.2013 (č. l. 39-40)

- Rozhodcovská zmluva č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 06.03.2013 (č. l. 41)

- Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 02.07.2013 (č. l. 42-49)

- Splátkový kalendár ku Zmluve o revolvingovom úvere č. 173642-45220 zo dňa 02.07.2013 (č. l. 50-51)

- Rozhodcovská zmluva č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 02.07.2013 (č. l. 52)

- Oznámenie žalovaného o nadobudnutí účinnosti zákona č. 122/2013 Z.z. (č. l. 53)

- Potvrdenia o zrealizovaní transakcií (č. l. 54-59) 2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 05.11.2014 žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu v Čadci, nakoľko predmetná vec má byť podľa jeho názoru prejednaná na súde, v obvode ktorého má sídlo žalovaný, keďže žalobca nie je spotrebiteľom a predmetné zmluvy majú povahu obchodno-právnych úkonov. S touto námietkou sa Okresný súd v Čadci nevysporiadal. 3. Okresný súd v Čadci vo veci rozhodol rozsudkom tak, že obe zmluvy o revolvingovom úvere sú neplatné. 4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dňa 29.12.2014 odvolanie, ktorým opätovne namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Čadca, pričom poukázal na uznesenie Krajského súdu Trnava zo dňa 18.10.2011, č. k. 10Co/1/2011-109. Súd podľa názoru žalovaného vyhodnotil námietku miestnej nepríslušnosti na základe nesprávneho, neúplného a z hľadiska zdôvodnenia minimálne aj predčasného záveru, kedy žalobca by mal byť spotrebiteľ. Podľa čl. 1 ods. 1.1 uzavretých zmlúv o revolvingovom

úvere boli peňažné prostriedky žalobcovi poskytnuté na účely výkonu podnikateľskej činnosti, čo vyplýva aj z iných ustanovení týchto zmlúv. Ďalej žalovaný napadol aj vecné dôvody rozsudku, nakoľko z rozsudku nevyplýva žiadny záver súdu, ktorý by bol výsledkom dokázaných skutočností a podľa ktorého by žalobca mal mať postavenie spotrebiteľa. Poukázal pri tom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-464/01 a taktiež na skutočnosť, že žalobca svoje spotrebiteľské postavenie a skutočnosti, ktoré by ho mali odôvodňovať, začal tvrdiť až pre toto súdne konanie, no skôr pri podpise zmlúv sa za spotrebiteľa neoznačoval. Žalobca teda pri podpise zmlúv nenamietal ani svoje postavenie a už vôbec nevysvetlil, prečo v zmluve tvrdil, že si peňažné prostriedky nepožičiava na podnikateľský účel. Taktiež žalovaný namietol, že sa súd žiadnym spôsobom neodstránil rozpor medzi súčasným tvrdením žalobcu a skorším tvrdením uvedeným v čl. 1 ods. 1.1 predmetných zmlúv. Následne žalovaný namietal výroky rozsudku o určení neplatnosti zmlúv, hoci podľa odôvodnenia rozsudku nie je možné identifikovať žiadnu okolnosť, pre ktorú by zmluvy ako také mali byť neplatné. V závere uviedol, že rozsudok považuje za nepreskúmateľný. 5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.02.2015 sa žalobca vyjadril k odvolaniu žalovaného tak, že rozsudok Okresného súdu v Čadci považuje za správny a poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 01.11.2011, sp. zn. II. ÚS 2164/10. Ďalej sa žalovaný vyjadril k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci tak, že zopakoval svoje tvrdenia uvedené v žalobe a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2012, sp. zn. 18Co/109/2011 a tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.04.2012, sp. zn. 5Cdo/26/11. K námietke miestnej nepríslušnosti uviedol, že založenie miestnej príslušnosti mimo bydlisko žalobcu je spôsobilé negatívne ovplyvniť uplatňovanie práv žalobcu a od konkrétneho uplatňovania aj v prebiehajúcom konaní odradiť. Odvolával sa pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.10.2011, sp. zn. 11NcC/66/2011, pričom uviedol, že vystupuje ako spotrebiteľ, ktorý je fyzickou osobou a nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 6. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 30.09.2015, č. k. 6Co/188/2015-130, tak, že rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 05.11.2014, č. k. 8C/40/2014-73 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia Krajský súd v Žiline uviedol, že z výslovného znenia oboch sporných zmlúv vyplýva, že boli poskytnuté na účely podnikateľskej činnosti žalobcu, čo znamená nemožnosť aplikácie ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a naviac žalobca pri ich uzatváraní vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo môže potvrdzovať fakt, že má postavenie živnostníka, a teda dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalobca vystupoval v postavení spotrebiteľa spočíva na žalobcovi. V závere napokon uviedol, že určenie neplatnosti zmluvy ako celku z dôvodu jej čiastkových nedostatkov nie je prípustné a v konaní neboli produkované žiadne tvrdenia ani dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že zmluva je absolútne neplatná vo všetkých jej ustanoveniach. 7. Na pojednávaní konanom dňa 28.05.2018 súd uviedol, že za sporné považuje, že žalobca uzatvoril predmetné zmluvy ako spotrebiteľ a to aj s prihliadnutím na rozhodnutie odvolacieho súdu a na skutočnosť, že žalobca je v oboch zmluvách označený obchodným menom a IČO-m a v predmete zmluvy je výslovne uvedené, že peňažné prostriedky sa poskytujú na výkon podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu dokazovanie spotrebiteľského charakteru zmluvy patrilo žalobcovi, ktorý však na preukázanie tejto skutočnosti nepredložil žiadne nové skutkové tvrdenia ani dôkazy. Ďalej súd vec predbežne právne posúdil tak, že z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že bol pri uzatváraní zmlúv o revolvingovom úvere spotrebiteľom, nie je možné priznať mu ochranu ako spotrebiteľovi, no napriek tomu sú zmluvné dojednania týkajúce sa odplaty za poskytnuté úvery a dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty za omeškanie vo výške 50% nominálnej výšky úveru neplatné pre rozpor s poctivým obchodným stykom. 8. Súd vykonal dokazovanie listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu, výsluchom žalobcu a oboznámil sa s rozhodnutiami predloženými/označenými sporovými stranami a s ostatným obsahom súdneho spisu. 9. Súd vykonal všetky dôkazy, na vykonaní ktorých procesné strany trvali. Z vykonaného dokazovania a z nesporných tvrdení procesných strán mal súd za preukázaný nasledujúci skutkový stav: 10. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 06.03.2013 a zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 02.07.2013 vyplýva, že tieto boli uzatvorené medzi žalobcom, označeným obchodným menom, sídlom a IČOm a žalovaným označeným identifikačnými znakmi právnickej osoby. Z ustanovenia čl. 1 ods. 1.1 týchto zmlúv vyplýva, že peňažné prostriedky boli žalobcovi poskytnuté na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Podľa čl. 4 predmetných zmlúv je žalobca povinný za poskytnutie úveru zaplatiť žalovanému zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru, vo výške 6.328 € a rovnako aj za poskytnutie každého revolvingu, pričom

splatnosť odmeny bola uvedená ku dňu poskytnutia úveru. Z čl. 12 zmlúv má súd za preukázané, že v prípade omeškania žalobcu s úhradou splátky úveru o viac ako 15 dní po termíne splatnosti je žalovaný oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 5% z nominálnej výšky úveru a v prípade, že žalobca neuhradí splátku podľa aktuálneho splátkového kalendára riadne a včas a/alebo je v omeškaní s úhradou mesačnej splátky dlhšie ako 30 dní a/alebo je v omeškaní s úhradou iného peňažného záväzku podľa týchto zmlúv a/alebo poruší niektoré ustanovenia týchto zmlúv a/alebo ktorékoľvek z prehlásení žalobcu v týchto zmluvách je alebo sa stane nepravdivým, je žalobca povinný nad rámec zmluvnej pokuty vo výške 5% z nominálnej výšky úveru uhradiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 50% z nominálnej výšky úveru. Predmetom Zmlúv bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 11.328,- € (podľa čl. 1.1 Zmlúv). 11. Z potvrdení o zrealizovaní transakcií vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému celkovú sumu zo zmluvy č. XXXXXXXXXXX vo výške 1.652 € a zo zmluvy č. XXXXXXXXXXX vo výške 472 €. 12. Z jednotlivých pokusov o zmier vyplýva, že podľa žalovaného sa žalobca dostal do omeškania s plnením jednotlivých splátok a na žalovaný ho vyzval na ich úhradu spolu so zmluvnou pokutou vo výške 50% z nominálnej výšky úveru a penále z omeškania. 13. Zo žaloby (nesporného tvrdenia žalobcu) vyplýva, že na základe každej Zmluvy mu žalovaný poskytol sumu 5.000,- € (spolu 10.000,- €). 14. Z faktúry č. 913007369 zo dňa 10.10.2013 (čl. 24) mal súd za preukázané, že za omeškanie splátky č. 6 žalovaný žalobcovi fakturoval zmluvnú pokutu vo výške 5 % z vyplatenej čiastky a zmluvnej odmeny

- t.j. vo výške 566,40 €.

15. Z listu žalovaného zo dňa 18.10.2013 (čl. 28) mal súd za preukázané, že žalovaný od žalobcu žiadal zaplatenie sumy 17.322,40 € (istina + odmena/úrok vo výške 11.092,- €, 50 % zmluvná pokuta vo výške 5.664,- € a zmluvná pokuta vo výške 5 % - 566,40 €) zo zmluvy č. 173642-45220. 16. Skutkový stav zistený z ostatných vykonaných dôkazov súd nebude sumarizovať, nakoľko je vo vzťahu k rozhodnutiu súdu nadbytočný.

Predmetom konania je určenie neplatnosti revolvingových zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným. Súd vec právne posúdil nasledovne: K postaveniu žalobcu ako spotrebiteľa 17. Zásadnou otázkou pre posúdenie platnosti predmetných zmlúv o revolvingovom úvere bola otázka postavenia žalobcu ako spotrebiteľa. 18. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 19. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 20. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca v predmetnom vzťahu nevystupoval ako spotrebiteľ, nakoľko je v zmluvách o revolvingovom úvere označený obchodným menom a IČO-m, teda ako podnikateľský subjekt. Zároveň predmetné zmluvy obsahujú ustanovenie čl. 1 ods. 1.1, podľa ktorého boli peňažné prostriedky žalobcovi poskytnuté na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Ak žalobca tvrdil v žalobe, že pri uzatváraní Zmlúv vystupoval ako spotrebiteľ, bol povinný svoje tvrdenia preukázať - k tomu záveru dospel aj odvolací súd. Napriek vyslovenému právnemu názoru odvolacieho súdu žalobca v tomto smere neprodukoval žiadne nové skutkové tvrdenia ani dôkazy, preto je potrebné konštatovať, že žalobca svoje tvrdenia o jeho postavení spotrebiteľa v Zmluvách nepreukázal. 21. Z týchto dôvodov nie je možná aplikácia ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a rovnako ani ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobcovi teda nie je možné poskytnúť ochranu, ktorá by mu ako spotrebiteľovi patrila. 22. Vzhľadom na námietky žalobcu sa súd ďalej zaoberal tým, či uzatvorené Zmluvy je možné ako celok, prípadne v niektorej ich časti vyhodnotiť ako neplatné pre rozpor s právnym poriadkom SR. 23. Súd vyhodnotil ako nedôvodné nasledovné námietky žalobcu:

- neplatnosť Zmlúv resp. ich častí pre absenciu RPMN - absencia RPMN je právne významná iba vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo

- neprijateľné ustanovenia o rozhodcovskej zmluve - v súvislosti s rozhodcovskými zmluvami si žalobca neuplatnil žiaden nárok, ktorý by sa odzrkadlil v petite žaloby, preto sa súd touto námietkou ani nezaoberal

- neplatné dojednanie o voľbe obchodného zákonníka - toto dojednanie by mohlo byť neplatné, ak by žalobca preukázal, že vystupoval ako spotrebiteľ, čo sa však nestalo. K výške zmluvnej pokuty a k zmluvnej odmene

24. Podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „ObZ“), výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 25. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.06.2010, sp. zn. I. ÚS 221/2010, v obchodnom zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov v § 265 Obchodného zákonníka ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, pričom aj pre obchodné záväzky je v dôsledku ust. § 1 ods. 2 možné aplikovať pravidlo o rozpore s dobrými mravmi s následnou sankciou neplatnosti právneho úkonu. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem, vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Vymedzenie pojmov „dobré mravy“ či „poctivý obchodný styk“ je spravidla ponechaný na právnu vedu. Len výnimočne definíciu týchto pojmov nájdeme v právnej norme. V našom právnom poriadku nájdeme definíciu konania v rozpore s dobrými mravmi, napr. § 4 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Zákon subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Zásady poctivého obchodného styku sú právne relevantné pri výkone práva. Tu sú kritériom právnej ochrany výkonu práva v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenie zákona, nepožíva právnu ochranu. Tým, že a v § 265 všeobecne odkazuje na zásady poctivého obchodného styku, tieto zásady majú v tomto prípade právnu záväznosť, a toto ustanovenie nemôžu strany dohodou vylúčiť ani obmedziť; má kogentnú povahu. 26. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.06.2009, sp. zn. 3 Obdo/11/2008, dovolací súd poukazuje, že obchodník v rámci podnikania celkom nesie podnikateľské riziko a nemôže sa odvolávať na to, že určitý záväzok prevzal v tiesni a za nevýhodných podmienok a že nemá možnosť zmluvu, ktorú uzavrel v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok so spätným účinkom anulovať. Predpokladá sa, že bude vo vzťahoch s inými podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať možnosti, ktoré mu právna úprava poskytuje a usilovať sa o dosiahnutie najvyššieho možného zisku a zlepšenie svojej pozície na trhu. Na druhej strane obchodník nesmie prekročiť medze, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku pri presadzovaní svojich záujmov, nesmie zneužívať práv, ktoré mu podľa zákona vznikli. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov.

27. Súd úvodom uvádza, že Zmluvy používajú pojem nominálna výška úveru. Z čl. 1 Zmlúv sa javí, že žalobca na základe každej zmluvy dostal úver 11.328,- €, čo však nezodpovedá skutočnosti; žalobca na základe každej zmluvy dostal úver 5.000,- € (ako je zrejmé z nesporného tvrdenia uvedené v žalobe) a zvyšok označenej hodnoty úveru predstavuje zmluvnú odmenu vo výške 6.328,- €, predstavujúcu úroky za poskytnutie úveru (čl. 4 Zmlúv), ktorá podľa zmluvy mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. K neplatnosti čl. 4. Zmlúv 28. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. 29. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. 30. V čl. 4 Zmlúv bola dojednaná splatnosť odplaty/úrokov z poskytnutého úveru k rovnakému dňu ako je deň poskytnutia úveru - toto dojednanie odporuje kogentnému ustanoveniu § 503 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sú úroky splatné najskôr v deň splatnosti jednotlivej splátky, preto uvedené dojednanie nemôže byť platné pre rozpor so zákonom. 31. V čl. 4 (body 4.1 a 4.2) Zmlúv je dojednaná odmena vo forme úrokov vo výške 6.328,- €. Podľa Zmlúv boli úvery dojednané na 48 mesiacov, t.j. 4 roky. Úroky pripadajúce na jeden rok predstavujú sumu 1.582,- € (6328,- €/4), čo zodpovedá úroku 31,64 % ročne zo sumy skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov 5.000,- € (1.582,- €/5.000,- €*100 %) 32. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované

za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 33. „Ak boli úroky z omeškania zmluvne dohodnuté vo výške, ktorá zásadám poctivého obchodného styku odporuje, nemožno výkonu práva z takejto dohody priznať súdnu ochranu. To znamená, že súd nemôže priznať úroky vo výške, ktorá by uvedeným zásadám odporovala, i keď bola výška úrokov zmluvne dohodnutá. Podľa ústavného súdu ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka však neobmedzuje súd priznať zmluvne dohodnuté úroky z omeškania vo výške, ktorá nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.“ Nález Ústavného súdu SR z 30.10.2007, sp. zn.: III. ÚS 107/07. 34. Priemerná úroková miera za porovnateľné úvery poskytovaná bankami bola v roku 2013 vo výške 3,8 % ročne. Žalobcom požadovaná úroková miera vo výške 31,64 % ročne predstavuje viac ako 8 násobok priemernej úrokovej miery požadovanej bankami za porovnateľné úvery. 35. Súd vyhodnotil ako právne nedôvodný argument žalobcu, že konal v tiesni - len ťažko si je možné predstaviť, že osoba, ktorá vstupuje do úverového vzťahu na strane dlžníka nie je vo finančnej tiesni. V takejto situácii zodpovedá všeobecne uznávaným pravidlám správania sa, aby sa veriteľ uspokojil s odplatu, ktorá je v danom mieste a čase bežná, obvyklá, prípadne túto obvyklú odplatu nepresahuje podstatným spôsobom. Neprimeranou je taká odplata (úrok z úveru), ktorá s prihliadnutím na § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka podstatne presahuje obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy (v SR v roku 2013). Pretože dojednaná odplata predstavujúca úrok z úveru prevyšovala 8 násobok úrokovej miery požadovanej bankami za porovnateľné úvery v čase poskytnutia úveru, toto dojednanie je potrebné vyhodnotiť ako neplatné pre rozpor s poctivým obchodným stykom (napr. rozhodnutie NS SR 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012). K neplatnosti čl. 12.4. Zmlúv 36. V čl. 12.1 Zmlúv je dojednaná zmluvná pokuta pre prípad omeškania dlžníka o viac ako 15 dní po termíne splatnosti vo výške 5 % z nominálnej výšky úveru. Podľa čl. 12.3 písm. b) Zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so zaplatením ktorejkoľvek splátky o viac ako 30 dní, stávajú sa okamžite splatné všetky záväzky dlžníka zo Zmluvy. V čl. 12.4 Zmlúv je dojednaná zmluvná pokuta pre prípad nesplnenia záväzkov dlžníka podľa čl. 12.3 písm. b) Zmlúv o viac ako 15 dní po lehote splatnosti je dlžník povinný uhradiť veriteľovi nad rámce zmluvnej pokuty podľa čl. 12.1 Zmluvy ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 50 % nominálnej hodnoty úveru. 37. Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 38. Podľa § 544 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 39. V Zmluvách bola okrem iného v čl. 12 dojednaná zmluvná pokuta pre prípad porušenia povinnosti zaplatiť ktorúkoľvek splátku úveru riadne a včas vo výške 5 % z nominálnej výšky úveru (čl. 12.1) a ako dôsledok porušenia tej istej povinnosti aj zmluvná pokuta vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru, popri iných zmluvne predpokladaných následkoch (právo požadovať zmluvnú pokutu vo výške 5 % z nominálnej výšky úveru, právo na odstúpenie od Zmluvy, právo vypovedať zmluvu, okamžitá splatnosť všetkých záväzkov). Žalovaný si zmluvnú pokutu podľa čl. 12.4 Zmlúv voči žalobcovi uplatnil a to v súvislosti s porušením povinnosti zaplatiť včas 6. splátku úveru jednej zmluvy resp. 2. splátku úveru druhej zmluvy. Uplatnením zmluvných pokút podľa čl. 12.4 Zmlúv vznikla žalobcovi povinnosť za najviac 6 mesiacov trvania úverového vzťahu zaplatiť žalovanému namiesto poskytnutej sumy úveru vo výške 10.000,- € (2x 5.000,- €) spolu 33.700,80 € (=16.378,40 € + 17.322,40 €), čo predstavuje 337 % poskytnutej istiny. Takéto plnenie nemožno v žiadnom prípade považovať za adekvátne hodnote poskytnutého úveru. Pretože ustanovenie 12.4 Zmlúv umožnilo žalovanému ako dlžníkovi požadovať od žalobcu plnenie, ktoré viacnásobne prevyšuje plnenie, ktoré bolo žalobcovi poskytnuté na základe Zmlúv, súd toto zmluvné dojednanie vyhodnotil ako neplatné z dôvodu rozporu so zásadami poctivého obchodného styku. 40. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd ustanovenie čl. 4 Zmlúv, týkajúce sa odplaty za poskytnuté úvery vyhodnotil za neplatné z dôvodu rozporu so zákonom a zásadami poctivého obchodného styku a ustanovenie čl. 12 ods. 12.4 za neplatné z dôvodu rozporu so zásadami poctivého obchodného styku. 41. Nakoľko žalobca vystupoval v predmetnom vzťahu ako podnikateľský subjekt a predmetné zmluvy neobsahovali žiadne ďalšie ustanovenia, vo vzťahu ku ktorým by žalobca uviedol právne relevantné tvrdenia, ktoré by súdu umožňovali ich preskúmanie z hľadiska ich platnosti, súd žalobu vo zvyšku

uplatneného nároku (vyslovenie neplatnosti ďalších časti Zmlúv, resp. neplatnosti Zmlúv v celosti) zamietol. 42. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len“ C.s.p.“), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 43. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 44. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 257 C.s.p. a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobca bol úspešný časti žaloby o určenie neplatnosti vo výroku špecifikovaných častí predmetných zmlúv a žalovaný vo zvyšnej časti, v ktorej súd žalobu zamietol, t.j. žalobca aj žalovaný boli v konaní úspešný v porovnateľnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).