Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-288-2017.pdf
PDF · 93.26 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/288/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zastúpený Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: J. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom X.mája XXXX/XX, Z. T., o zaplatenie sumy XXX eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 138 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 138 eur od 17.12.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 34 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2017 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 310 eura s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava uzatvorila so žalovanou zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytla žalovanej pôžičku 200 eur, ktorú sa zaviazala splácať týždenne po dobu 60 týždňov vo výške 5,05 eura. Ďalej spoločnosť uzatvorila so žalovanou zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej poskytovala žalovanej definované služby a žalovaná sa zaviazala zaplatiť odmenu 103 eur v 60 týždenných splátkach po 1,15 eura. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016. Žalovaná uhradila splátky len v celkovej výške 62 eur.
2. Podaním doručeným súdu dňa 21.02.2018 vzal žalobca žalobu v časti sumy 103 eur späť a žiadal žalovanú zaviazať na zaplatenie sumy 207 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy.
3. Žalobu súd doručil žalovanej do vlastných rúk dňa 11.04.2018, žalovaná sa aj napriek výzve súdu k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrila, skutkové tvrdenia nepoprela, v konaní bola nečinná.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), nakoľko mal za to, že v spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 3 CSP.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvou o zabezpečení splátok úveru, oznámením o postúpení pohľadávky, podacím hárkom, predžalobnou výzvou, výpisom splátok a úhrad a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial,s.r.o., a žalovaná uzatvorili dňa 21.11.2011 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569896577, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200 eur. Podľa zmluvy celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z. z., sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 28,80 eura a poplatok za garantovanú službu pevnou sumu 40,20 eura. Celkové náklady predstavujú RPMN vo výške 70,38 %. V zmluve je ďalej uvedené, že celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť, je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia zmluvy, a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu, predstavuje sumu 269 eur. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavuje 45,94 %. Žalovaná sa v zmluve zaviazala, že právnemu predchodcovi žalobcu splatí dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 4,49 eura a výška poslednej splátky 4,09 eura. Podľa zmluvy úver za podmienok podľa tejto zmluvy sa poskytuje na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a splatnosť každej ďalšej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Podpisom zmluvy žalovaná potvrdila prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti.
7. V ten istý deň právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal, že žalovanej bude poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy č. 569896577. Žalovaná sa zaviazala poskytnúť potrebnú súčinnosť, pričom prevzatie peňažnej hotovosti sa malo uskutočniť v mieste jej trvalého pobytu. V zmluve bolo dojednané, že za poskytnutie služby zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu 103 eur, a to v pravidelných 60 týždenných splátkach vo výške 1,71 eura a poslednú splátku vo výške 2,11 eura, počas doby splácania spotrebiteľského úveru. Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Podľa zmluvy, splatnosť prvej splátky bola. 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy.
8. Z výpisu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný zaplatila celkovo sumu 62 eur, posledná splátka bola zaplatená dňa 17.04.2014.
9. Listom zo dňa 16.12.2016 oznámil právny predchodca žalobcu ako postupca žalovanej postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 224 eur a zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 86 eur. Predžalobnou výzvou zo dňa 05.10.2017 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlhu vo výške 316,73 eura.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 odsek 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
14. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
15. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §10 ods. 1.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
19. Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
20. V časti sumy 103 eur predstavujúcu odmenu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru vzal žalobca žalobu späť ešte pred doručením žaloby žalovanej, preto súd v zmysle § 145 ods. 3 CSP bez rozhodovania o zastavení v tejto časti konal o zvyšku nároku, teda o sume 207 eur (istina 200 eur + úrok a poplatok za garantovanú službu 69 eur - plnenie 62 eur).
21. V konaní vzhľadom na pasivitu žalovanej neboli sporné skutočnosti. Súd mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že právna predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver 200 eur, ktorý mala splatiť v 60 týždenných splátkach do celkovej sumy 269 eur. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú oznámením postupcu o postúpení pohľadávky žalovanej (č.l. 19).
22. Pôvodný veriteľ, spoločnosť Provident Financial, s.r.o., zmluvu uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je poskytovanie pôžičiek a úverov. Z tohto dôvodu sa považuje za dodávateľa. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by žalovaná pri jej uzatváraní konala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo súd posúdil ako vzťah podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, keďže jej predmetom bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov a záväzok žalovanej, ako spotrebiteľa ich vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa. Pre spotrebiteľský úver sa v zákone o spotrebiteľských úveroch z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
23. Podľa názoru súdu v zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch), nakoľko konečnú splatnosť úveru nemožno určiť počítaním dohodnutých splátok v takej forme, ako bolo dohodnuté v zmluve (7. deň šesťdesiateho týždňa po uzavretí zmluvy). Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a tým realizovať najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (porovnaj aj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č.16Co 315/2012). Spotrebiteľ by mal mať presne určené, dokedy má úver splácať. Ponechať to na počítaní mnohých týždňov nie je naplnením účelu ustanovení zákona. Zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu splátok, a preto termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, prípadne inou formou, ktorá je zrozumiteľná a neprenáša na spotrebiteľa povinnosť si dátum konečnej splatnosti právne vypočítať (formulácia „7. deň šesťdesiateho týždňa po uzavretí zmluvy“ nespĺňa tieto kritériá).
24. Súd ďalej posudzoval RPMN uvedenú v zmluve. Na účely jej výpočtu, sa majú použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 psím. g/ zák. č. 129/2010 Z. z., celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akékoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená v ten istý deň ako zmluva o úvere, je akcesorickou zmluvou vo vzťahu k zmluve o úvere. V tejto zmluve sa žalobkyňa zaviazala za poskytnutú službu (inkasovanie splátok priamo veriteľovi v mieste jej bydliska) zaplatiť sumu 103 eur, čo predstavuje 51,5 % zo sumy poskytnutého úveru. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Zmluvu o zabezpečení splátok úveru tak súd považoval za doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom - opak v konaní nebol dokázaný, a preto odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru ( vyberanie splátok úveru vo výške vyššej ako 50 % samotného poskytnutého úveru) mala byť podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zahrnutá do celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN. V prípade, ak táto odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru by bola zahrnutá do nákladov úveru, a teda aj do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN uvedenú v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluve o spotrebiteľskom úvere je teda je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa.
25. Poplatok vyplývajúci zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru dohodnutý vo výške 103 eur vzal žalobca v celom rozsahu späť (bod 20. rozhodnutia), preto tento nárok už neposudzoval. S poukazom na uvedené skutočnosti je predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) bezúročný a bez poplatkov, a žalobca má nárok na zaplatenie rozdielu poskytnutej istiny a plnených splátok, čo predstavuje sumu 138 eur (istina 200 eur - splátky 62 eur).
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základný úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Nakoľko bola žalovaná v omeškaní s úhradou istiny vo výške 138 eur, súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania ročne od 17.12.2016 (odo dňa postúpenia pohľadávky) do zaplatenia, kedy bola žalovaná vzhľadom na splatnosť splátok úveru, a to vo výške 5 %, ktorý bol uplatnený v zákonnej výške.
29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol v konaní úspešný žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 34 % (jeho úspech pri pomere žalovanej sumy 207 eura a priznanej sumy 138 predstavuje 67 %, neúspech pri pomere žalovanej sumy 207 eura a zamietnutej sumy 69 predstavuje 33 %; 67 - 33 = 34).
30. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.