Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9Csp/15/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou Mgr. Andreou Novotnou v spore medzi žalobcom: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava, Mýtna 48 a žalovanou: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., U. XX, zastúpená: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X K. S., G XJS G., P. X. (adresa na doručovanie: Z., U. 319), o zaplatenie 4.418,11 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 390,- eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku.

II. Súd konanie v časti ohľadne zaplatenia sumy 405,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % z tejto sumy od 16.01.2017 do zaplatenia z a - s t a v u j e .

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 15.02.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.02.2017, sa pôvodný žalobca - Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155 (ďalej len „pôvodný žalobca“) prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti žalovanej domáhal zaplatenia istiny 4.418,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % z tejto sumy ročne od 16.01.20017 do zaplatenia a náhrady trov tohto konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi pôvodným žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 25.05.2012 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu ku ktorej viedol účet č. 42163537. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 2.400,- eur a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 80,- eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 05.01.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.12.2016 obsahujúcim súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 4.418,11 eur. Konečný dlh žalovanej z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 4.418,11 eur. Žalovaná si nesplnila povinnosť uhradiť tento svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy, t.j. do dňa 15.01.2017, dôsledku

čoho vznikol od nasledujúceho dňa pôvodnému žalobcovi nárok aj na úrok z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka vo výške určenej Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z..

3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 9Csp/15/2017-50 zo dňa 15.06.2017 bola postupujúc podľa § 80 ods. 1, 2 pripustená zmena strán sporu na strane žalobcu tak, že pôvodný žalobca zo sporu vystúpil a na jeho miesto vstúpil terajší žalobca - Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154 (ďalej len „žalobca“). Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2017.

4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola vrátane príloh doručená dňa 20.06.2017, nevyjadrila.

5. Písomne podaním zo dňa 03.11.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.11.2017, o.i. zobral žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu v časti ohľadne zaplatenia sumy 405,47 eur (účtované poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť. Zároveň žalobca navrhol pre prípad, že by žalovaná uznala uplatnený nárok, o tomto nároku rozhodnúť rozsudkom pre uznanie.

6. Na pojednávaní dňa 02.05.2018 (ktoré bolo vykonané v neprítomnosti žalobcu, ktorého právny zástupca mal doručenie predvolania riadne vykázané dňom 17.04.2018) žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uviedla, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. V zmluve jednak chýba splátkový kalendár, teda rozpis každej splátky a jej splatnosti na každý mesiac. Povinnosť uvedenia tohto splátkového kalendára pritom vyplýva z Občianskeho zákonníka. Ďalej veľkosť písma v zmluve a obchodných podmienkach je nedostatočná, je na veľkosti číslo 7-8. Mimosúdne vyriešenie sporov je ďalej riešené rozhodcovskou doložkou, čo vyplýva z čl. XI Obchodných podmienok. Toto bolo vopred pred pripravené a žalovaná nemala možnosť odmietnuť takúto časť obchodných podmienok. Z Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ sú uvedené nedostatky, úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný naposledy čerpala z úverovej karty v júni 2012, kedy vyčerpala celý úverový rámec, teda sumu 2.400,- eur potom už bola jej platobná karta prázdna. Túto sumu splatila v 20-tich splátkach po 80,- eur, teda z nej zaplatila celkovú sumu 2.010,- eur. Žalovaná tak žalobcovi dlží už len sumu 390,- eur. Žalovaná si je vedomá svojho dlhu voči žalobcovi v tejto sume a teda ju uznáva.

7. Súd sa vo veci ďalej oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise.

8. S ohľadom na dispozitívny úkon žalobcu súd konanie v časti ohľadne zaplatenia sumy 405,47 eur s príslušným úrokom z omeškania postupujúc podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zastavil.

9. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

10. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

11. S poukazom na uznávací prejav žalovanej týkajúci sa časti uplatneného nároku vo výške 390,- eur súd o tomto nároku rozhodol rozsudkom pre uznanie časti nároku, keďže boli splnené podmienky pre vydanie takéhoto typu rozsudku stanovené v § 282 (žalobca navrhol vydanie rozsudku pre uznanie nároku a žalovaná v uvedenej časti uznala uplatnený nárok).

12. Vo zvyšnej časti žalobou uplatneného nároku, teda v časti nedotknutej čiastočným späťvzatím žaloby a čiastočným uznaním nároku, súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť s nasledovných dôvodov:

13. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Z.z. - Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

15. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobne, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splním čo len časti istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanej podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.418,11 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že je právnym nástupcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej s pôvodným žalobcom Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá žalovanej poskytla úver prostredníctvom kreditnej platobnej karty, ktorý úver žalovaná doteraz nesplatila. Neskôr v priebehu konania žalobca zobral žalobu späť v časti ohľadne zaplatenia sumy 405,47 eur (účtované poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Žalovaná sa bránila tým, že pôvodnému žalobcovi z uvedenej platobnej karty dlží už len sumu 390,- eur, pričom túto sumu na pojednávaní aj uznala. Súd z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.03.2017, ktoré adresoval pôvodný žalobca žalovanej, zistil, že pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 17.03.2017 svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú je potrebné posúdiť v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Súd je oprávnený (a povinný) preskúmavať právne úkony z hľadiska ich platnosti. Je teda povinný skúmať aj, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky a či žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Súd konštatuje, že žalobca okrem oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.03.2017 súdu nepredložil žiaden dôkaz ohľadne postúpenia pohľadávky z pôvodného žalobcu na neho, a teda nepreukázal, že by pôvodný žalobca pred postúpením pohľadávky splnil voči žalovanej povinnosť písomne ju vyzvať na zaplatenie jej záväzku podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Týmto ustanovením je vyjadrené oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Toto ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikala kroky k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru bez toho, aby sa dlh neustále zvyšoval. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto počas trvania záväzkového vzťahu postúpila pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktoré napríklad nepodlieha dozoru Národnej banky Slovenska. Postúpenie pohľadávky banky voči klientom je práve také postúpenie pohľadávky, ktorej obsah sa postúpením zmení. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky na podnikanie bánk podľa zákona o bankách, ako aj bankové tajomstvo. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatne mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom

- postupcom a dlžníkom. Preto dôvodný záver, že ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Preto ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky z banky na inú osobu je, aby bol dlžník ohľadom tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Poťažne zmluva o postúpení pohľadávky, uzatvorená medzi pôvodným a súčasným žalobcom, je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná. Pokiaľ si teda žalobca uplatnil voči žalovanej pohľadávku na základe úverovej zmluvy s pôvodným žalobcom, súd dospel k záveru, že na podanie

takejto žaloby nie je aktívne vecne legitimovaný. Žalobu preto v časti nedotknutej jej čiastočným späťvzatím a čiastočným uznaním nároku z tohto dôvodu zamietol.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s §§ 255 a 256 ods. 1 tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci prevažný úspech, ich náhradu nepriznal, keďže žalovaná si v tomto konaní náhradu trov konania neuplatnila. Predmetom konania bola žalovaná istina 4.418,11 eur a uplatnený úrok z omeškania, ktorý po vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 482,23 eur, takže predmetom konania bola so stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku celková suma 4.900,34 eur. Žalobca mal úspech len ohľadne tej časti predmetu konania, ohľadne ktorej bolo rozhodnuté na základe čiastočného uznania nároku, teda ohľadne sumy 390,- eur, čo k celkovému predmetu konania predstavuje 8 % úspech. Vo zvyšnej časti (v časti, v ktorej bolo konanie sčasti zastavené, keďže toto zastavenie z procesného hľadiska zavinil žalobca a v časti, v ktorej bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá) tak mala úspech žalovaná, pričom jej úspech k celkovému predmetu konania predstavuje 92 %. Čistý úspech žalovanej vo veci tak bol v rozsahu 84 % (úspech žalovanej 92 % mínus úspech žalobcu 8 %). V takomto rozsahu by mala potom žalovaná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže si však žalovaná žiadne trovy neuplatnila, súd rozhodol tak, že jej náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vydanému na základe čiastočného uznania nároku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. a/ .

Vo zvyšnej časti proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.