Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1549-2006.pdf
PDF · 92.61 KB
Case nature
Subarea
4Er/1549/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: U. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. O. XXXX/X, XXX XX S. nad Q., podnikajúci pod obchodným menom U. D. - D., s miestom podnikania: U. O. XXXX/X, XXX XX S. nad Q., G.: XX XXX XXX, proti povinnému: GT - STAV s.r.o., naposledy so sídlom Javornícka 31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 052 744, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Barborou Božíkovou Ághovou, so sídlom Exekútorského úradu Jaskový rad 79, 831 01 Bratislava, nástupcom súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, pod spis. zn. EX 2850/2006, o vymoženie 3 211,54 eur (96 751 Sk) s príslušenstvom, rozhodujúc o trovách exekúcie, takto
rozhodol:
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 34,54 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnym exekútorom spísaný do zápisnice o spísaní návrhu na vykonanie exekúcie dňa 14.12.2006. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 3 211,54 eur (96 751 Sk) s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb 61/06-33 zo dňa 29.06.2006.
2. Poverením č. 5601*025062 zo dňa 29.12.2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, so sídlom Exekútorského úradu Dolný Val 30, 010 01 Žilina (predtým Makovického 11, 010 01 Žilina), ktorý ju viedol pod spisovou značkou EX 2850/2006. Dňom 01.01.2016 však bol súdny exekútor JUDr. Jozef Kaduch z funkcie súdneho exekútora odvolaný a ako jeho náhradník bol ustanovený súdny exekútor JUDr. Barbora Božíková Ághová, so sídlom Exekútorského úradu Jaskový rad 79, 831 01 Bratislava.
3. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1549/2006-13 zo dňa 08.07.2016, právoplatným dňa 19.08.2016, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil pre nemajetnosť povinného s tým, že o trovách exekúcie rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení uznesenia o zastavení exekúcie.
4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
5. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
6. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 14.12.2006 (s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013.
7. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
8. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
10. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
12. Ustanovenia § 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný, a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Preto z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, súd s poukazom na citované ustanovenia zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
13. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
14. V zmysle § 27a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
15. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
16. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
17. Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (100 Sk).
18. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
19. Podľa § 22 ods. 1, 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, v odmene exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
21. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 65,86 eur, a to podľa špecifikácie vo vyúčtovaní exekúcie EX 2850/2006.
22. Súdny exekútor žiadal priznať časovú odmenu za 2 začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu (t.j. 80 min.) spolu v sume 13,28 eur (t.j. 2 hodiny x 6,64 eur), a to za nasledovné úkony: dňa 19.12.2006 - zmluva o vymožení pohľadávky- 15 min., dňa 16.01.2007 - upovedomenie o začatí exekúcie + výzva - 20 min., dňa 31.10.2007 - výzva - 15 min., dňa 07.04.2015 - podnet na zastavenie - 30 min. Súdny exekútor žiadal ďalej priznať paušálnu odmenu za 7 úkonov exekučnej činnosti spolu v sume 23,24 eur (t. j. 7 x 3,32 eur), a to za úkony: 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a 5x súčinnosti (OR PZ - DI, DÚ, KN, 2x OR), náhradu hotových výdavkov spolu v sume 18,36 eur, špecifikovaných ako poštovné v sume 14,65 eur (doručenie žiadosti o udelenie poverenia
- 1,16 eur, zmluvy o vymožení exekúcie - 0,76 eur, upovedomenia o začatí exekúcie - 3 x 1,46 eur, žiadosti o súčinnosti OR PZ DI, DÚ, KN - 3 x 0,76 eur, výzva 0,82 eur, podnet na zastavenie - 1,55 eur, ukončenie - poštovné - 3,70 eur), spisový obal - 1,50 eur, obálky 10 ks + 3 ks ukončenie - 13 x 0,17 eur, a 20% DPH v sume 10,98 eur.
23. Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie súd zistil, že súdny exekútor nepostupoval správne, keď si pri úkone exekučnej činnosti, ktorý sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmeňuje paušálnou sumou 3,32 eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tento úkon si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.. Jedná sa o úkon - upovedomenie o začatí exekúcie, ktorý úkon je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedený úkon odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné.
24. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani časovú odmenu za úkon - zmluva o vymožení pohľadávky, nakoľko vyhotovenie predmetnej zmluvy nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Predmetné činnosti podľa názoru súdu nie sú vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o administratívnu prácu, vykonávanú v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom náhrada za administratívne práce je podľa § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora nemožno priznať odmenu podľa § 14 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.
25. Súd tak po vykonaných úpravách uznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu v sume 6,64 eur za jednu začatú hodinu exekučnej činnosti, a to za úkony - výzva a spracovanie podnetu na zastavenie exekúcie, pričom podľa názoru súdu primeraný čas na vykonanie každého z uvedených úkonov je 20 min.
26. Ďalej súd v súlade s § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za 5 úkonov exekučnej činnosti spolu v sume 16,60 eur, a to za úkony: 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a 3x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (OR PZ - DI, DÚ, KN), nakoľko ich vykonanie ako aj účelnosť bola v spise súdneho exekútora preukázaná.
27. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za dva úkony exekučnej činnosti - lustrácia majetku povinného v OR SR, nakoľko z exekučného spisu je zrejmé, že tieto úkony súdny exekútor vykonal iba elektronickým vyhľadávaním na internete (orsr.sk). V zmysle § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Vyhľadanie údajov z verejne dostupných zdrojov prostredníctvom verejnej dátovej siete súd nepovažuje za tak náročný úkon, ktorý by nebolo možné subsumovať pod bežné administratívne práce, ktoré sú bežne sa opakujúce a rutinné v každej exekúcii, a preto takúto činnosť nepovažoval za samostatný úkon odmeňovaný paušálnou sumou. Navyše súd poukazuje, že takto získané výpisy majú len informatívny charakter a nie sú použiteľné pre právne úkony.
28. V súvislosti s náhradou hotových výdavkov súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne a hospodárne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti (v zmysle § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.) a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekučnom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrady priznať (K uvedenému súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, napríklad uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 CoE/166/2011 zo dňa 17.08.2011). Predpokladom na priznanie hotových výdavkov teda nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. V časti vyúčtovaných hotových výdavkov sa súd s predloženou špecifikáciou súdneho exekútora nestotožnil a nepriznal mu hotové výdavky v ním špecifikovanej sume. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. náhradu za poštovné iba za doručovanie tých listín, ktorých doručenie poštou mal súd z predloženého spisu súdneho exekútora riadne preukázané. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného spolu v sume 5,54 eur, a to za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia súdu v sume 1,16 eur, a upovedomenia o začatí exekúcie 1x oprávnenému a 2x povinnému v sume 3 x 1,46 eur, ktoré bolo preukázané poštovými doručenkami, resp. vrátenými zásielkami opatrenými pečiatkami pošty. Súd poštovné vo zvyšku nepriznal, nakoľko nebolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami, resp. vrátenými zásielkami s podacou pečiatkou pošty, a preto súd vznik a výšku poštovného vo zvyšku považoval za nepreskúmateľnú a zo strany súdneho exekútora za nepreukázanú. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a aj v jeho záujme) vyčísliť trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä tak, aby všetky úkony ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil a ktorých náhradu požaduje, boli v exekučnom spise nespochybniteľne preukázané (zadokumentované). Súdnym exekútorom bola uplatnená aj náhrada za hotové výdavky na poštovné, ktoré z časového hľadiska ešte ani nevznikli (ukončenie - poštovné - 3,70 eur) a preto súd súdnemu exekútorovi náhradu za budúce poštovné nepriznal. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už skutočne a zároveň aj účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Poštovné teda musí byť exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať jeho náhradu.
29. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu za spisový obal - 1,50 eur a obálky 10 ks + 3 ks ukončenie - 13 x 0,17 eur, nakoľko súdny exekútor nepreukázal súdu jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku takýchto výdavkov. Súd navyše konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie (kancelársky papier, obálky, toner, písacie potreby, spony, lepidlá, „šanóny“, etikety atď). Súd je však toho názoru, že pokiaľ súdnemu exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 v spojení s § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Otázka náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál je
riešená aj v uznesení Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, keď bol zo strany súdneho exekútora spochybňovaný právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení sp. zn. 3 CoE 4/2007 z 25. júna 2007, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Ústavný súd tento právny názor vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru Ústavného súdu SR nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
30. Nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 %, ktoré zo sumy 28,78 eur predstavuje 5,76 eur.
31. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 34,54 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
32. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01. 01. 2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01. 01. 2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.