Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6P/48/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou v právnej veci rozvodu manželstva manželov: Ľ. Š., K.. XX.X.XXXX, O. O. X, O. a H.. P. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. O. X, O. a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: P. Š., K.. XX.X.XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove ako kolíznym opatrovníkom, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov konania Ľ. Š., Y.. F., K.. XX.X.XXXX v Bardejove a H.. P. Š., K.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu Bardejov, vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX, r o z v á d z a.

Na čas po rozvode sa maloletá P., K.. XX.X.XXXX v Bardejove z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky Ľ. Š..

Otca dieťaťa H.. P. Š. sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej P. sumou 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

Styk otca s dieťaťom sa n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manželka sa podaným návrhom domáhala, aby súd manželstvo manželov rozviedol, maloletú P. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu dieťaťa a styk otca s dieťaťom upravil po dohode s matkou dieťaťa.

2. Návrh na začatie konania odôvodnila navrhovateľka tým, že manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX, ide o manželstvo obojstranne prvé. V manželstve sa narodili štyri deti. Pred uzavretím manželstva sa poznali jeden rok a manželstvo uzavreli z lásky. Po uzavretí manželstva sa vzťah medzi manželmi javil ako harmonický, no postupom času sa začala prejavovať rozdielnosť ich pováh spočívajúca v rozdielnosti ich názorov na výchovu detí, na riešenie bežných rodinných záležitostí. V dôsledku toho sú medzi nimi hádky, čo nepriaznivo vplýva na ich maloletú dcéru. Manžel nepracuje, je výsluhový dôchodca, navrhovateľka pracuje ako dokumentačná sestra v Nemocnici Sv. Jakuba v Bardejove. Vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené, a preto ich vzájomné spolužitie nie je možné. Manželstvo neplní svoj účel a nevytvára vhodné prostredie pre výchovu maloletej dcéry. Nakoľko sa odporca nepodieľal na výdavkoch spoločnej domácnosti, ani finančne neprispieval na starostlivosť o

maloletú dcéru, bolo na návrh matky rozhodnuté o výživnom na maloletú dcéru zo strany otca rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 12.5.2016 sp. zn. XP XXX/XXXX-XX.

3. Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej dcére P. navrhoval, aby táto bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

4. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

5. Podľa § 23 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

6. Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledujúci skutkový stav:

8. Zo sobášneho listu súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Bardejove. Toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu Bardejov, zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX.

9. Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že manželstvo účastníkov už dlhšie neplní svoj účel, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, pretože aj keď sa o to v minulosti pokúšali, vždy sa to časom dostalo do starých koľají. Rozvod manželstva je v záujme maloletej dcéry, pretože vôbec nie sú pre ňu príkladom toho, ako by mali dvaja ľudia spolu žiť. Spočiatku bolo manželstvo manželov harmonické, krátko po sebe sa im narodili tri deti, manželka bola na materskej dovolenke, manžel pracoval, ale keď boli deti vo veku 7, 8, 9 rokov, začali sa prejavovať prvé problémy vyplývajúce z autoritatívnej povahy odporcu. Navrhovateľka v sebe dusila pocit nespokojnosti, nahovárala si, že všetko bude v poriadku, aj keď odporca niekedy kričí a ponižuje ju. Už asi štyri roky nežijú spolu ako rodina. Asi od roku 2015 spolu nehospodária. V súčasnej dobe žijú aj naďalej v spoločnej domácnosti, ale odporca sa nijakým spôsobom na hospodárení nepodieľa, všetko zabezpečuje navrhovateľka. Odporca prispieva akurát na výživu ich dospelej dcéry, ktorá je študentkou VŠ a na výživu maloletej P.. S odporcom spolu intímne nežijú. V súčasnosti navrhovateľka inú známosť nemá. Pokiaľ ide o výchovu dcéry, táto síce s otcom komunikuje, ale čas spolu netrávia. Problémy v manželstve sa pokúsili riešiť aj prostredníctvom psychológa. Navrhovateľka trvala na tom, že rozvod manželstva je v záujme maloletej P., ktorá bola v minulosti svedkom hádok rodičov, ponižovania navrhovateľky zo strany odporcu. V súčasnosti sa pred dcérou nehádajú, komunikujú spolu už len ohľadom vecí týkajúcich sa ich maloletej dcéry.

10. Manžel na pojednávaní vypovedal, že manželstvo účastníkov nemôže v súčasnosti plniť naďalej svoj účel a len ťažko možno očakávať obnovenie spolužitia. Rozvod manželstva podľa neho nie je v záujme maloletého dieťaťa. V spoločnej domácnosti s manželkou žijú, ale ako rodina nežijú. Problémy v manželstve sa začali v roku 2013, počas dovolenky v Bulharsku, kde sa pohádali, ale aj napriek tomu v manželstve zotrvali. Na dovolenku spolu išli aj v roku 2014, a následne nato manželka u nich zaviedla tzv. tichú domácnosť, keď z neurčitého dôvodu prestala s ním komunikovať a riešiť problémy v manželstve, tiež s ním odmietala žiť intímne. Podľa názoru odporcu tak robila podľa príkladu svojej matky, ktorá sa takto správa k svojmu manželovi. Manželka chcela takého správanie zaviesť vo vzťahu k nemu, s tým, že mala v úmysle s ním „zametať“. Aj keď naďalej žijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, na vedenie spoločnej domácnosti prispieval do roku 2015, teda do doby, keď ho navrhovateľka začala vláčiť po súdoch. V súčasnej dobe jej zasiela na účet sumu 200,- € ako výživné na deti. Intímne spolu s manželkou nežijú, manžel inú známosť nemá. Ich manželstvo považoval za funkčné 20 rokov a problém v tomto manželstve vidí v tichej domácnosti a v odmietaní intímneho života zo strany

navrhovateľky. Podľa jeho názoru v manželstve žiadne vážnejšie problémy neexistovali, žiarlivý nie je. Navrhovateľka si mohla robiť čo chcela, stretávať sa so svojimi kamarátkami. On sa odsťahoval zo západného Slovenska tu a od začiatku sa jej prispôsoboval. Nikdy manželku fyzicky nenapadol. Pokiaľ ide o ponižovanie, o ktorom hovorila navrhovateľka, nevie odkiaľ to má, či jej to poradili kamarátky, alebo to má z internetu. Manžel sa snažil ich problémy riešiť, ale s navrhovateľkou sa komunikovať nedalo. Spoločne sa zúčastnili návštevy psychologičky, neskôr raz alebo dvakrát navštívil psychologičku sám, potom s tým však prestal, pretože mu dcéra povedala, že psychologička radila navrhovateľke, aby sa rozviedla. Zmena v správaní navrhovateľky nastúpila potom, čo nastúpila do zamestnania.

11. Súd zhodnotil vykonané dôkazy a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a nie je predpoklad, aby v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Príčinu rozvratu manželstva súd zistil vo vzájomnom odcudzení manželov ako následku dlhodobo pretrvávajúcich nedorozumení, vyplývajúcich z rozdielnosti ich pováh, vnímania priorít, z nerešpektovania vzájomných potrieb. Manželstvo účastníkov je iba formálne, manželia bývajú síce v jednej domácnosti, avšak nemožno hovoriť o spolužití, manželia spolu nekomunikujú, neriešia spolu problémy, nehospodária spolu, každý z nich obstaráva svoje záležitosti. Manželia nejavia záujem o obnovenie manželského spolužitia, ani o vyhľadanie odbornej pomoci pre zachovanie tohto zväzku. Rozvod manželstva preto nie je ani v rozpore so záujmami ich maloletého dieťaťa, ktoré bolo častokrát účastné roztržiek medzi manželmi. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol.

12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu o výške výživného.

13. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu (§76 ods. 1 Zákona o rodine).

18. Na pojednávaní matka maloletej navrhovala, aby súd zveril na čas po rozvode manželstva maloletú do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 100,- € mesačne a styk dieťaťa s otcom neupravovať, z dôvodu, že ona dieťaťu nebude brániť v stretávaní s otcom. Z výsluchu matky maloletej súd zistil, že matka je zamestnaná v Nemocnici Sv. Jakuba, n.o., Bardejov ako dokumentačná sestra, kde jej príjem spolu s rodinnými prídavkami ja asi 560,- €. Maloletá P. je žiačkou 6. ročníka ZŠ V. B. v Bardejove. Stravuje sa v školskej jedálni, kde uhrádza matka asi 30,- € mesačne.

Dcéra navštevuje ZUŠ, kde matka platí polročne sumu 40,- €. Zdravotný stav dcéry je dobrý, má ale nábeh na astmu, a preto sú jej v prípade zhoršenia zdravotného stavu predpisované lieky. Ostatné výdavky sú bežné, týkajú sa stravy, ošatenia, hygieny a záujmovej činnosti. Okrem toho jej matka platí sporenie vo výške 20,- € mesačne. Ďalej platí matka mesačne inkaso približne vo výške 200,- € a poistné so sporením vo výške 25,- €. Ostatné výdavky matky sú bežné, týkajú sa stravy, ošatenia, hygieny a nákupu pohonných hmôt.

19. V písomnej špecifikácii nákladov a výdavkov matky táto uviedla, že jej výdavky sú vo výške 587,- € mesačne (pozostávajúce zo: 160,- € elektrina, voda, plyn, tel., internet, daň, smeti, 25,- € poistenie so sporením, 20,- € obedy v práci, 40,- € náklady na auto - benzín, poistka, opravy, 7,- € mobil, 250,- € strava, 20,- € lieky, drogéria, 30,- € oblečenie, obuv, 10,- € voľnočasové aktivity, 25,- € letná dovolenka v prepočte na mesiac). Výdavky na maloletú P. má matka vo výške 142,- € mesačne (pozostávajúce zo: 20,- € sporenie, 30,- € strava v škole, 3,- € mobil, 5,- € drogéria, lieky, 20,- € ošatenie, obuv, 10,- € poplatky v škole, 15,- € voľnočasové aktivity, 25,- € dovolenka letná v prepočte na mesiac, 14,- € tábor pre deti v prepočte na mesiac).

20. Z matkou predloženého potvrdenia zamestnávateľa NsP Sv. Jakuba n.o., v Bardejove súd zistil, že priemerná mesačná mzda matky v období od 02/17 do 01/18 predstavovala 568,22 € v čistom.

21. Otec nesúhlasil so zverením maloletej P. do osobnej starostlivosti matky a navrhoval zveriť dcéru do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Tento návrh odôvodnil tým, že matka nezvláda výchovu detí. Výsluchom otca dieťaťa bolo zistené, že tento je výsluhovým dôchodcom a od 1.7.2017 mu bol priznaný výsluhový dôchodok vo výške 616,63 €. Z uvedenej sumy platí otec výživné vo výške 200,- € mesačne, telefón asi 10,- € mesačne. Ostatné výdavky otca sú bežné, týkajú sa stravy, ošatenia, hygieny. Zdravotný stav otca si nevyžaduje užívanie liekov. Alkoholické nápoje nepožíva, nefajčí, drogy neužíva.

22. Z predloženého rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, adresovaného otcovi maloletej vyplýva, že od 1.7.2017 mu bol zvýšený výsluhový dôchodok na sumu 616,63 € mesačne.

23. Kolízna opatrovníčka navrhovala pre prípad rozvodu manželstva zveriť maloletú P. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať prispievaním na výživu maloletej sumou 100,- € mesačne a styk otca s maloletou neupravovať, nakoľko osobným pohovorom s dieťaťom zistila, že dieťa nemá problém sa s otcom stretávať.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej P. Š. na čas po rozvode tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Nakoľko účastníci konania žijú v spoločnej domácnosti aj naďalej a nie je predpoklad zmeny týchto pomerov, súd nevidel dôvod na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Pri rozhodovaní o výživnom zo strany otca dieťaťa súd vychádzal z kritérií uvedených v § 62 a §75 ods. 1 Zákona o rodine a pri určení výšky výživného prihliadal na možnosti a schopnosti otca prispievať na výživu a opodstatnené potreby maloletého dieťaťa. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej P. vo výške 100,- € mesačne je podľa názoru súdu primeraná príjmom otca, potrebám maloletej a príjmom matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa a hradí všetky náklady spojené s bývaním. Súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej(§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnenýmôže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.