Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/3/2018

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: H. R., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Š. XXX/XX, R., zast.: Martin Džačovský s.r.o., IČO: 47 250 143, advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavova 315, Senica, proti žalovanému: J. R. X.. XX.XX.XXXX, V. L. Y. XX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie v nasledovnom znení:

Súd zriaďuje záložné právo k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom V., katastrálny odbor, nachádzajúcim sa v okrese V., obec Y., katastrálne územie Y.: a) zapísaným na LV č. XXXX, a to rodinný dom so súpisným číslom XX, postaveným na parc. č. XXX/ XX, parcela registra „C“ b) zapísaným na LV č. XXX, a to pozemkom, parcely registra „C“

- s parc. č. XXX/X, o výmere XXXXm2, záhrady

- s parc. č. XXX/X, o výmere XXXm2, záhrady

- s parc. č. XXX/X, o výmere XXXm2, zastavané plochy a nádvoria

- s parc. č. XXX/X, o výmere XXm2, zastavané plochy a nádvoria

- s parc. č. XXX/XX, o výmere XXXm2, zastavané plochy a nádvoria v prospech žalobcu, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu titulom vyporiadania BSM vo výške 22.317,50 Eur s príslušenstvom.

II. Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo výške 33 Eur Slovenskej republike na účet Okresného súdu Trnava, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 24.05.2018 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia špecifikovaného v I. výrokovej vete tohto uznesenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že má voči žalovanému pohľadávku z titulu vyporiadania BSM, ktorej presná výška bola riešená v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 17C/82/2014. Na základe neprávoplatného rozsudku bola žalobcovi priznaná pohľadávka vo výške 22.317.50 Eur ako aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Celková suma pohľadávky na základe predmetného rozsudku je v sume presahujúcej 30.000 Eur. Žalovaný sa podľa susedov z rodinného domu vo Y. XX vysťahoval a údajne úž má aj kupca na tento dom, ktorý je jediným majetkom žalovaného a v prípade nenariadenia zabezpečovacieho opatrenia nebude mať žalobca žiadnu šancu na uspokojenie svojej pohľadávky. Žalovaný konanie o vyporiadanie BSM úmyselne predlžoval a nemá záujem čokoľvek žalobcovi vyplatiť. Žalovaný sa viackrát vyjadril, že žalobcovi nič nevyplatí. Žalovaný sa podľa susedov sťahuje za dcérou do Prahy. Vzhľadom na vek žalovaného nie je predpoklad, aby získal akékoľvek finančné prostriedky ako z predaja

predmetného rodinného domu. V prípade že žalovaný rodinný dom predá, žalobcova pohľadávka ostane neuspokojená. Žalobca požiadal synovu sekretárku, aby zavolala žalovanému, ktorý jej oznámil, že rodinný dom aj s pozemkami je už predaný. Žalobca k svojmu návrhu pripojil čestné prehlásenie C. F., X.. XX.XX.XXXX a rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 17C/82/2014-333 zo dňa 12.04.2018.

Z čestného prehlásenia súd zistil, že C. F., X.. XX.XX.XXXX čestne prehlásila, že dňa 16.05.2018 volala na telefónne číslo XXXX XXX XXX pánovi J. R. ohľadom predaja a kúpy jeho domu vo Y., ktorý sa vyjadril, že „dom je predaný, kupca má z V.“.

Okresný súd Trnava v odôvodnení rozsudku č.k. 17C/82/2014-333 zo dňa 12.04.2018 (predmetom konania bolo vyporiadanie BSM) konštatoval obštrukčné správanie žalovaného, ktorého konanie smerovalo k oddialeniu vyhlásenie rozhodnutia vo veci samej.

Súd taktiež vykonal lustráciu ohľadne nehnuteľného majetku žalovaného, z ktorej zistil, že žalovaný iné nehnuteľnosti ako tie, na ktorých sa má zriadiť záložné právo nariadeným zabezpečovacím opatrením, nevlastní.

Podľa ust. § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ust. § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa ust. § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosťˇ pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuťˇ zabezpečovacím opatrením. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosťˇ súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, čo aj obvykle v súčinnosti s inými osobami stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti,

alebo prinajmenšom k podstatnému stráženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však nemožno usudzovať iba z vyvíjania povinným aktivít týkajúcich sa či už jeho majetku v smere zbavenia sa ho alebo iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti, o ktorú v konaní ide, ale i v širších súvislostiach. Tými vo vzťahu k majetku spôsobilému na uspokojenie pohľadávky tvoriacej predmet sporu treba rozumieť predovšetkým otázku existencie iného majetku povinného, než toho majúceho bytˇ dotknutého zabezpečovacím opatrením, teda konkrétne aj vyhodnotenie, či po naplnení hroziacej obavy zbavenia sa povinným nejakého majetku tomuto ostane ešte nejaký iný majetok, ktorý by bol spôsobilý samostatne poslúžiť potenciálnemu exekučnému vymoženiu prisúdenej pohľadávky. V prípadoch nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž treba zobrať do úvahy predovšetkým to, že ak by povinný už urobil právny úkon smerujúci k zbaveniu sa vlastníctva, nie je tu prakticky žiadny efektívny prostriedok schopný zabrániť, aby došlo aj k evidenčnej zmene vlastníckeho práva v príslušnej evidencii (v katastri). Práve preto robenie púhych faktických úkonov smerujúcich k prevodu vlastníctva nemá na potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zásadný vplyv, aj keď robenie takýchto úkonov je na druhej strane nepochybne dostatočným svedectvom záujmu nakladať s vecami. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadaťˇ na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (ust. § 149 a nasl. , pričom súd je povinný s nimi postupovaťˇ v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ak sa osvedči alebo preukáže dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoňˇ osvedčené (teda nemusia bytˇ nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúťˇ jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

S poukazom na vyššie uvedené, mal súd jednoznačne osvedčené, že nehnuteľnosti na ktorých má byť zriadené záložné právo zabezpečovacím opatrením je jediným nehnuteľným majetkom žalovaného, teda ich prevodom by bola ohrozená exekúcia nároku žalobcu na zaplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 22.317,50 Eur titulom vyporiadania BSM. Takisto bolo osvedčené, že žalovaný vykonáva úkony smerujúce k scudzeniu svojho nehnuteľného majetku, pričom vzhľadom na vek žalovaného je dôvodne predpokladať, že ďalší majetok nenadobudne. Takisto zo správania žalovaného v konaní 17C/82/2014 je zrejmé, že žalovaný odďaľuje usporiadanie vzťahov so žalobcom, vzhľadom na ktoré dôvody súd považuje návrh za dôvodný a preto mu vyhovel.

Druhou výrokovou vetou súd zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo výške 33 Eur.

Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď mal za to, že žalobca mal v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Každé podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.