Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/104/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československej armády č. 954/7, IČ 24785199, zast. JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka, IČO 47255773, so sídlom Bratislava, ul. Svornosti č. 43, proti žalovanej: V. D., nar. X.X.XXXX, bytom S., V. č. X/XXX, o zaplatenie 1.066,40 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie o zaplatenie istiny 638,60 eur z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1/ Žalobca žalobou podanou 26.6.2017 uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie 1.066,40 eur s úrokom z omeškania 5,75% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 29.4. 2013, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver 1.240,- eur. Tento úver mal žalovaný splácať v týždenných intervaloch pri počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a posledná 23.6.2014. Žalovaný sa zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom 4.217,80 eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok, administratívny poplatok. Súčasne so zmluvou uzavreli zmluvné strany aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá zahŕňala výber splátok každý týždeň na dohodnutom mieste a za túto službu sa zaviazal žalovaný zaplatiť sumu 638,60 eur za dohodnutých podmienok. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola 2.306,40 eur, z toho istina 1.240,- eur, úrok a administratívny poplatok 427,80 eur a odmena za zabezpečenie splátok úveru 638,60 eur. Žalovaný uhradil celkom 1.289,40 eur, čo vyplýva z priloženej platobnej histórie. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 16.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, ktorá zmena bola oznamovaná listom z 16.12.2016.

2/ Písomným podaním z 22.3.2018 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 638,60 eur a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Upravil svoj nárok voči žalovanej tak, že žiada zaplatiť 427,80 eur a trovy konania. Súd zastavil čiastočne konanie v dôsledku späťvzatia žaloby postupom podľa § 145 ods. 2 ) CSP.

3/ Súd doručil žalovanej žalobu s prílohami na jej žiadosť elektronickou poštou, žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, preto súd prejednal a rozhodol vec v jej neprítomnosti.

4/Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, zmluvou o zabezpečení splátok z 29.4.2013, Štandardnými informáciami o spotrebiteľskom úvere, platobnou históriou, zmluvou o postúpení pohľadávok z 16.12.2016, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávok, podacím hárkom k oznámeniu o postúpení pohľadávky, predžalobnou upomienkou, podacím hárkom k predžalobnou upomienkou, podacím hárkom k predžalobnej upomienke, výpisom z obchodného registra na navrhovateľa, správami o zisťovaní bytu žalovanej, na základe čoho zistil tento skutkový stav: 5/Dňa 29.4.2013 uzavrela žalovaná ako dlžník a spoločnosť Provident Financial s.r.o Bratislava ako veriteľ zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou bol žalovanej poskytnutý úver 1.240,00 eur s tým, že celkové náklady spotrebiteľa tvorili úrok a poplatok za službu, úroková sadzba 22,38%, t.j. 178,56 eur a poplatok 249,24 eur, celkové náklady vyjadrené v RPMN 70,38%, celková čiastka k zaplateniu 1.667,80 eur, priemerná hodnota RPMN 47,29%, úver mala žalovaná splácať v 60 týždenných splátok, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 27,80 eur a posledná splátka 27,60 eur. Úver sa poskytuje na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Dňa 29.4.2013 uzavreli zmluvné strany aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorej predmetom sa veriteľ zaviazal poskytovať službu, a to preberanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý, pričom žalovaná mala zaplatiť za túto službu odmenu celkom 638,60 eur v 60 splátkach v týždenných intervaloch vo výške 10,64 eur, resp. poslednú vo výške 10,84 eur, zmluva obsahuje ďalšie zmluvné dojednania. Dňa 29.4.2013 bola žalovaná oboznámená aj so Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, čo vyplýva z uvedených informácii podpísaných osobne žalovanou.

6/Z výpisu splátok a úhrad vyplývajú jednotlivé splátky žalovanej v časovom období od 5.5.2013 do 1.6.2015 v rôznych sumách od 5,- eur po 60,- eur. Celkom bolo uhradených 1.289,40 eur.

7/Dňa 16.12.2016 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi Provident Financial s.r.o. a žalobcom, pričom predmetom postúpenia bola i pohľadávka voči žalovanej, čo vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 11 spisu). Oznámením o postúpení pohľadávok z 16.12.2016 oznamoval veriteľ žalovanej postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere v sume 735,- eur a zo zmluvy o zabezpečení splátok v sume 282,- eur. Žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Hradci Králové, zapísanou v obchodnom registri Krajského súdu Hradec Králove, pričom sídlom spoločnosti je Hradec Králové, Československej armády 954/7.

8/Predžalobnou výzvou z 11.5.2017 vyzýval žalobca žalovanú k zaplateniu celkového dlhu 1.028,19 eur do 23.5.2017.

9/ Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

10/ Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy /ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“/, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11/ Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

12/Podľa § 9 ods. 2 písm. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

13/ Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne. Predmetná úverová zmluva vzhľadom na jej obsahové náležitosti je spotrebiteľským úverom v zmysle § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ poskytol žalovanej, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti (teda v postavení spotrebiteľa) finančné prostriedky, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať v splátkach. Podporne platí na daný vzťah aj úprava § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom k tomu, že ide o záväzkový vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd skúmal, či zmluva, ktorú sporové strany uzavreli, má náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmluve je síce uvedené, že termín konečnej splatnosti úveru je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, takto uvedený konečný termín splatnosti úveru však podľa názoru súdu nie je jednoznačný údajom, na základe ktorého spotrebiteľ môže bez ťažkostí a s istotou identifikovať, kedy konkrétne nastane konečná splatnosť úveru. V súvislosti s touto formuláciou je potrebné, aby spotrebiteľ odpočítaval jednotlivé týždne a otázka môže vyvstať aj v tom, či siedmy deň 60. týždňa znamená v poradí siedmy deň (t.j. nedeľu), alebo je tým mienený siedmy deň počítaný iným spôsobom a to v súvislosti s ustanovením o splatnosti jednotlivých splátok (prvá splátka je splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy; splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky). Súd zastáva názor, že právnemu predchodcovi žalobcu pritom nič nebránilo, aby termín konečnej splatnosti úveru uviedol jednoznačným spôsobom, ktorý nevzbudzuje akékoľvek pochybnosti o tom, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Súd preto zastáva názor, že v zmluve nie je termín konečnej splatnosti riadnym spôsobom uvedený. Okrem toho podľa názoru súdu v zmluve nie je uvedená správna výška RPMN, táto je uvedená v neprospech spotrebiteľa. Na účely výpočtu výšky RPMN sa majú použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. V danej veci vznikajú v súvislosti s úverom aj náklady spojené s úhradou odmeny za službu, ktorá bola dohodnutá na základe zmluvy o zabezpečení úveru vo výške 638,60 eur. Súdu je z jeho činnosti (z iných konaní o nárokoch z obdobných zmlúv o zabezpečení splátok úveru uzavretých so spoločnosťou Provident Financial s.r.o.), že pri uzavretí zmluvy o úvere dlžníkovi nebola daná možnosť výberu spôsobu splácania úveru, automaticky musel podpísať aj zmluvu o zabezpečení úveru. Z toho potom vyplýva, že aj suma 638,60 eur mala byť zahrnutá do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a aj táto suma mala byť zohľadnená pri výpočte RPMN. Výška RPMN potom je 228,67% a nie 70,38% ako je uvedené v zmluve. Na základe uvedeného teda vyplýva, že v zmluve nie

sú uvedené obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z.z. a podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) citovaného zákona sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

14/ Ďalej súd konštatuje, že zo zmluvy nie je zrejmé, či splatnosť prvej splátky sa má odvíjať odo dňa uzavretia zmluvy, t. j. od 29.4.2013 alebo sa počíta odo dňa nasledujúceho po uzavretí zmluvy. Keďže od prvej splátky sa odvíja splatnosť každej ďalšej splátky, takýmto spôsobom je neurčito určená aj splatnosť každej nasledujúcej splátky. Splatnosť poslednej splátky je však určená odlišným spôsobom, ktorý má byť 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Takto určená splatnosť jednotlivých splátok aj konečnej splatnosti úveru je podľa názoru súdu neurčitá, v dôsledku čoho spotrebiteľ len s ťažkosťou môže určiť skutočný deň splatnosti splátky, ktorú má plniť, pričom určenie splatnosti jednotlivých splátok ako aj termín konečnej splatnosti úveru je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§9 ods. 2 písm. k zákona) a ich neuvedenie, prípadne uvedenie takýmto neurčitým spôsobom má za následok pre veriteľa, že nemôže žiadať od dlžníka dojednané úroky a poplatky.

15/ I keď žalobca zobral žalobu späť v časti nároku na odmenu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 638,60 eur a žalovanou súd uvádza, že jej predmetom bolo poskytovanie služby, spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, a to v mieste trvalého pobytu žalovanej alebo na inom mieste, určenom dohodou zmluvných strán (podľa čl. I, bod 1.1 zmluvy). Žalovaná sa zaviazala za poskytnutie tejto služby zo strany právneho predchodcu žalobcu zaplatiť odmenu 638,60 eur v 60 pravidelných splátkach a to 59 splátok po 10,64 eur a posledná splátka 10,84 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k tejto je potrebné uviesť, že táto bola podľa článku 1.1. evidentne naviazaná na úverovú zmluvu a na jej základe sa žalovaná zaviazala na poplatok vo výške 638,60 eur za to, že právny predchodca žalobcu jej poskytne isté „nadštandardné“ služby. V skutočnosti však podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou žalobca žalovanej k úveru síce poskytol službu navyše, no tým len navýšil odplatu za poskytnutie úveru. Takouto praktikou na základe osobitnej zmluvy právny predchodca žalobcu len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. Podľa § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa totiž dlh plní namieste určenom dohodou účastníkov a ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V občianskom práve má teda dlh tzv. „odnosnú“ povahu, veriteľ si preto musí prevziať dlhované plnenie v mieste bydliska dlžníka a tak je úplne v rozpore s princípmi spotrebiteľskej ochrany, aby spotrebiteľ platil za to, čo je povinnosťou veriteľa, dodávateľa. Súd by preto zmluvu o zabezpečení splátok úveru vyhodnotil ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporuje ust.§ 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý v čase uzavretia úverovej zmluvy účastníkmi určoval, že sa veriteľovi (resp. finančnému agentovi) zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedených dôvodov súd uvádza, že v prípade posudzovania výšky nároku žalobcu by plnenie zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou posúdil ako plnenie žalovanej poskytnuté na splácanie úveru (žalobca sám v žalobe uvádzal, že žalovaná mala povinnosť splácať splátku v celkovej sume 38,44 eur).

16/ V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaná od právneho predchodcu žalobcu obdržala sumu 1.240,- eur a keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná mala povinnosť zaplatil žalobcovi, resp. pôvodnému veriteľovi len túto sumu. Je preukázané, že zaplatila sumu 1289,40 eur, t.j. dlžnú sumu právnemu predchodcovi žalobcu preplatila. Súd preto žalobu zamietol ako nedôvodnú.

17/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP. V konaní mala žalovaná úspech v celom rozsahu, nakoľko žalobca vzal žalobu sčasti späť, procesné zavinenie zastavenia konania je teda na strane žalobcu a vo zvyšku súd žalobu zamietol, žalovanej teda vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V konaní však žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 Civilného mimosporového poriadku).