Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/158/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: TECH PROM s.r.o., so sídlom Senecká cesta 23, 931 01 Šamorín, IČO: 46 909 931, zastúpený AK Investment s.r.o, so sídlom Hurbanova 20, 911 01 Trenčín, (pôvodne advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s.r.o.), proti žalovanému: MONAQ Leasing, a.s., so sídlom Panská 13, 811 01 Bratislava, IČO: 35 864 001 zastúpeného advokátskou kanceláriou Čarnogurský ULC s.r.o., so sídlom Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava o určenie neplatnosti právneho úkonu

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Piešťany dňa 17.04.2014 postúpenej dňa 06.10.2017 tunajšiemu súdu po vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti domáha, aby súd určil, že „ Odstúpenie spoločnosti MONAQ Leasing, a.s. od Zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy č. 0406000486 zo dňa 11.07.2007 datované dňom 15.01.2014 je neplatné. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia nahradiť žalobcovi trovy konania tak ako budú vyčíslené ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia.“

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 11.07.2007 uzatvoril právny predchodca žalobcu - spoločnosť SGS Invest s.r.o., so sídlom: Račianska 155, 834 15 Bratislava, IČO: 35 914 441 ako lízingový nájomca so žalovaným ako lízingovým prenajímateľom Zmluvu o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy č. 0406000486 (ďalej aj „Lízingová zmluva“), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť právnemu predchodcovi žalobcu služby finančného lízingu, t.j. dlhodobé nepretržité užívanie predmetu lízingu špecifikovaného v čl. I bod 1.1 Lízingovej zmluvy právnym predchodcom žalobcu na výkon jeho predmetu podnikania (najmä na obchodnú činnosť) a právny predchodca žalobcu sa zaviazal za užívanie predmetu lízingu platiť dohodnuté lízingové splátky vrátane mesačných splátok nájomného, a to vo výške a spôsobom definovaných v čl. II a III Lízingovej zmluvy. Na základe Dodatku č. 2 k Zmluve o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy č. 0406000486 zo dňa 11.07.2007 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 20.07.2007 sa právnym nástupcom spoločnosti SGS Invest s.r.o. stala spoločnosť Estate Trading s.r.o., so sídlom: Hlavná 44/807, 931 01 Šamorín, IČO: 43 986 889, ktorá sa uzatvorením tohto dodatku stala pokračovateľom lízingu, a teda vstúpila do právneho postavenia lízingového nájomcu. Na základe Dodatku č. 3 k Zmluve o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy č. 0406000486 zo dňa 11.07.2007 datovaného dnom 23.10.2013 sa

právny nástupcom spoločnosti Estate Trading s.r.o. stal žalobca, ktorý sa uzatvorenom uvedeného dodatku stal pokračovateľom lízingu, a teda vstúpil do právneho postavenia lízingového nájomcu.

3. Listom zo dňa 13.11.2013 označeným ako „Výzva na poskytnutie zábezpeky zabezpečujúcej splnenie povinnosti spoločnosti MONAQ Leasing, a.s. vyplývajúcej zo Zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy č. 0406000486 v znení neskorších dodatkov žalobca podľa § 348 ods. 1 OBZ, ako aj podľa § 326 ods. 1 vyzval žalovaného na bezodkladné poskytnutie zábezpeky v lehote najneskôr do 8 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Súčasne žalobca výpisom z bankového účtu preukázal žalovanému, že aj naďalej je pripravený riadne si plniť svoj zmluvný záväzok týkajúci sa úhrady lízingových splátok avšak z dôvodu právnej istoty, vzhľadom na okolnosti bližšie špecifikované v zaslanej výzve, požaduje poskytnutie primeranej zábezpeky preukazujúcej, že žalovaný bude schopný v budúcnosti si splniť svoje zmluvné záväzky na čo žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca k zaslaniu výzvy pristúpil výlučne z dôvodu opatrnosti.

4. Listom zo dňa 15.01.2014 označeným ako „Odstúpenie od Zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy č. 0406000486 zo dňa 11.07.2007 žalovaný odstúpil od Lízingovej zmluvy z dôvodu nezaplatenia lízingových splátok, konkrétne lízingovej splátky č. 77 vo výške 13.800,- € s DPH splatnej dňa 25.11.2013 a lízingovej splátky č. 78 vo výške 13.800,- € s DPH splatnej dňa 25.12.2013. Súčasne žalovaný vyzval žalobcu na vypratanie predmetu lízingu, a to v zmysle článku XI bod 11.4 Lízingovej zmluvy. Uvedený list bol žalobcovi doručený emailom dňa 15.01.2014 a prostredníctvom pošty dňa 03.02.2014. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na skutočnosť, že uvedené lízingové splátky boli splatné až po zaslaní Listu zo dňa 13.11.2013.

5. Listom zo dňa 15.01.2014 označeným ako „Odstúpenie od Zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy 0406000486 zo dňa 11.07.2007 v znení jej neskorších dodatkov žalobca odstúpil od Lízingovej zmluvy podľa § 348 ods. 1 a z dôvodu právnej istoty aj podľa § 356 ods. 1 OBZ, pričom súčasne uviedol, že Odstúpenie od Zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy č. 0406000486 zo dňa 11.07.2007 zaslané zo strany žalovaného považuje za neplatné, keďže žalovaný úplne odignoroval výzvu na poskytnutie zábezpeky zabezpečujúcej splnenie povinnosti spoločnosti MONAQ Leasing, a.s. vyplývajúcej zo Zmluvy o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy č. 0406000486 v znení jej neskorších dodatkov datovanú dňom 13.11.2013, ako aj preukázanú schopnosť žalobcu plniť aj ďalšie splátky a účelovo vyčkal do času, kým sa podľa splátkového kalendára žalobca dostane do omeškania s plnením lízingových splátok, aby

28Cb/158/2017-197

mohol odstúpiť od Lízingovej zmluvy. Žalovaný List zo dňa 15.01.2014 - odstúpenie žalobcu prevzal dňa 23.01.2014.

6. Odstúpenie od zmluvy zaslané zo strany žalovaného považuje žalobca nielen za absolútne neplatné, ale naviac priamo za správanie povinného (žalovaného) podľa § 348 ods. 1 OBZ. t.j. za správanie, z ktorého je nepochybné, že ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti bude táto povinnosť zo strany žalovaného porušená podstatným spôsobom, keďže žalovaný účelovo nereagoval na zaslanú výzvu, ako aj preukázanú schopnosť žalobcu plniť, ale namiesto toho čakal na vznik omeškania sa žalobcu, aby túto skutočnosť použil ako dôvod odstúpenia, pričom však zo strany žalobcu došlo k odopretiu plnenia postupom podľa zákona výlučne z dôvodu právnej istoty. Žalobca sa totiž dostal do situácie kedy nielen zmluvný záväzok žalovaného spočívajúci v povinnosti previesť po splnení dohodnutých podmienok na žalobcu vlastnícke právo k predmetu lízingu bol ohrozený, ale aj ďalšie užívanie predmetu lízingu žalobcom do riadneho ukončenia lízingu, keďže nastali okolnosti priamo ohrozujúce ďalšie plnenie zmluvných povinností zo strany žalovaného tieto žalobca podrobne špecifikoval v zaslanej výzve, ako aj v jeho odstúpení. Z uvedeného je zrejmé, že správanie žalovaného malo výlučne tendenčný charakter. Pre úplnosť žalobca uvádza, že po doručení odstúpenia zo strany žalovaného, zaslal žalovanému aktuálny výpis z bankového účtu, z ktorého vyplývalo, že aj následne v čase odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, tento naďalej disponoval finančnými prostriedkami presahujúcimi záväzky voči žalovanému, a teda že pred odstúpením, ako aj po ňom bol schopný plniť si svoje zmluvné povinnosti.

7. Dňa 07.02.2014 bola žalobcovi doručená reakcia žalovaného na odstúpenie zaslané zo strany žalobcu, a to Listom zo dňa 17.01.2014 označeným ako „Odpoveď na Váš list- odstúpenie zo dňa 15.01.2014. Doplnenie dôvodov odstúpenia zo dňa 15.01.2014, ktorým spoločnosť MONAQ Leasing, a.s. odstúpila od Zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy č. 0406000486 zo dňa 11.07.2007, pričom žalovaný opätovne vyzval žalobcu na vypratanie predmetu nájmu.

8. Odstúpenie od Lízingovej zmluvy uskutočnené zo strany žalobcu dňa 15.01.2014 bolo odôvodnené nasledovnými dôvodmi: neposkytnutím požadovanej dostatočnej zábezpeky podľa § 348 ods. 1 a zmarením účelu zmluvy podľa § 356 ods. 1 OBZ. Bližšia špecifikácia skutkových tvrdení odôvodňujúcich vecnosť a správnosť použitých zákonných dôvodov odstúpenia žalobcu je obsahom samotného odstúpenia. Ad a) K neposkytnutiu požadovanej zábezpeky dostatočným spôsobom zabezpečujúcej splnenie zmluvnej povinnosti podľa § 348 ods. 1 sa žalovaný, o. i.; vyjadril nasledovne: ,,Naša spoločnosť pri uzatváraní Lízingovej zmluvy nevedela a ani nemohla predvídať, že pre prípad potenciálneho budúceho zmarenia prevodu vlastníckeho práva k predmetu lízingu, nebude mať vaša spoločnosť záujem na plnení povinností z lízingovej zmluvy. Na žiadnom mieste Lízingovej zmluvy nie je definovaná táto Vaša vôľa, ktorú prezentujete v odstúpení.“ „Vaša vôľa neuzavrieť Lízingovú zmluvu, v prípade zmarenia prevodu vlastníckeho práva k predmetu lízingu, nie je v Lízingovej zmluve zadefinovaná a ani nevyplýva z Lízingovej zmluvy. V Lízingovej zmluve je navyše v ust. čl. 1 bod 1.3 definovaný prevod vlastníckeho práva, ako možnosť, a nie ako nevyhnutnosť. Uvedené zodpovedá zaužívanému teoretickému ponímaniu finančného lízingu. kde má lízing nájomca predkupné právo k predmetu lízingu, a to až po riadnom ukončení obdobia prenájmu.“„ Odstúpenie od Lízingovej zmluvy považujeme za neplatné aj z toho dôvodu, že ste k Odstúpeniu nepristúpili bezprostredne po uplynutí lehoty 8 dní, ktorú ste nám poskytli na poskytnutie zábezpeky, ale učinili ste tak až 10 mesiacov potom, ako bolo možné od Lízingovej zmluvy odstúpiť potom, ako sme k Lízingovej zmluve uzatvorili ďalšie dodatky pod č.4a 5. Podľa § 348 ods. 1 OBZ, ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolnosť nepochybne vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená podstatným spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného odkladu dostatočnú zábezpeku. Podľa § 345 ods. 1 OBZ, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Podľa § 345 ods. 2 OBZ, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedia v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynuli z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností' pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Právo odstúpiť od zmluvy upravené v § 345 ods. 1 umožňuje ktorejkoľvek zmluvnej strane odstúpiť od zmluvy v prípade, ak druhá zmluvná strana je v omeškaní so splnením svojej zmluvnej povinnosti. Pri podstatnom porušení povinností je druhá zmluvná strana oprávnená od zmluvy odstúpiť len, ak to oznámi strane, ktorá je v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o porušení povinnosti dozvedela. Aké konkrétne správanie zmluvnej strany sa považuje za podstatné porušenie zmluvnej povinnosti výslovne upravuje § 345 ods. 2 OBZ, a to na účely celého zákona (OBZ), t.j., nie iba pre prípad porušenia zmluvných povinností v dôsledku omeškania sa niektorej zo zmluvných strán, odstúpiť od zmluvy upravené v § 348 ods. 1 umožňuje odstúpiť od zmluvy aj pred časom určeným na teda v dobe, keď sa povinný ešte nedostal do omeškania, ak sú kumulatívne splnené zákonom ustanovené predpoklady, ktorými sú: a) správanie povinnej strany alebo iné okolnosti, z ktorého/z ktorých vyplýva, že ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, táto povinnosť bude porušená podstatným spôsobom a neposkytnutie dostatočnej zábezpeky bez zbytočného odkladu po vyzvaní oprávnenej strany. Ustanovenie § 348 ods. 1 upravuje tzv. „osobitný typ odstúpenia“, pretože umožňuje zmluvnej strane odstúpiť od zmluvy aj pred časom určeným na plnenie, teda v dobe keď sa povinný ešte nedostal do omeškania sa s plnením zmluvnej povinnosti. Uvedený typ odstúpenia býva označovaný aj ako „odstúpenie od nesplatného záväzku“. Je nesporné, že podľa § 348 ods. 1 nesplnenie budúcich povinností musí znamenať porušenie zmluvných povinností podstatným spôsobom, pričom kedy dôjde k porušeniu zmluvy podstatným spôsobom upravuje ustanovenie § 345 ods. 2 na účely celého zákona (OBZ) avšak pre samotný moment odstúpenia od zmluvy ustanovenie § 348 ods. 1 DBZ na rozdiel od ustanovenia § 345 ods. 1 neupravuje, že k nemu musí dôjsť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa oprávnená strana o porušení povinnosti zo strany druhej zmluvnej strany dozvedela. Odstúpiť od zmluvy podľa § 348 ods. 1 teda možno kedykoľvek po tom, keď zo správania povinnej strany alebo

z iných okolností nepochybne vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto bude porušená podstatným spôsobom a povinná strana na výzvu oprávnenej strany neposkytne bez zbytočného odkladu dostatočnú zábezpeku. Žalobca je toho názoru, že ustanovenie § 345 ods. 1 nie je možné použiť ani analogicky, keďže nejde o prípad, ktorý nie je v zákone výslovne upravený resp. zákon v ustanovení § 348 ods. 1 osobitne upravuje postup, v prípade odstúpenia od zmluvy pre neplnenie budúcich povinností, a teda je vylúčené analogické použite postupu podľa § 345 ods. 1 OBZ.

9. Žalovaný namieta skutočnosť, že žalobca neodstúpil od zmluvy bez zbytočného odkladu po uplynutí osemdňovej lehoty na plnenie stanovenej zo strany žalobcu. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že zo strany žalovaného došlo k prevzatiu výzvy na poskytnutie zábezpeky 28Cb/158/2017-198

dňa 26.11.2013, pričom žalobcom stanovená 8 dňová lehota na plnenie uplynula dňom 04.12.2013 a žalobca doručil svoje odstúpenie žalovanému dňa 23.01.2014, a teda má žalobca za to, že v danom prípade konal bez zbytočného odkladu, napriek tomu, že zákon takéto konanie nevyžaduje. Argumentácia žalovaného o 10 mesačnom odstupe a uzatvorení nových dodatkov (č. 4 a 5) sa nezakladá na pravde, pričom má žalobca za to, že v tejto časti došlo zo strany žalovaného k neodôvodnenej argumentácii nevzťahujúcej sa na daný prípad.

10. Žalobca trvá na svojom odstúpení od Lízingovej zmluvy podľa § 348 ods. 1 OBZ, a to predovšetkým z dôvodu, že nastali „iné okolnosti" bližšie špecifikované v jeho odstúpení, z ktorých nepochybne vyplýva, že v budúcnosti nebude žalovaný schopný plniť si svoje zmluvné povinnosti, predovšetkým povinnosť spočívajúcu v prevedení vlastníckeho práva k predmetu lízingu na žalobcu, ako aj v povinnosť umožniť riadne užívanie predmetu lízingu počas dohodnutej doby užívania podľa Lízingovej zmluvy, a teda, že už v čase zaslania dotknutej výzvy, ako aj v čase odstúpenia z existujúcich okolností nepochybne vyplynulo, že v budúcnosti nebude žalovaný schopný splniť si svoje zmluvné povinnosti. 11. K argumentácii žalovaného o tom, že v čase uzatvorenia Lízingovej zmluvy nevedel a ani nemohol predvídať, že pre prípad potenciálneho budúceho zmarenia prevodu vlastníckeho práva k predmetu lízingu, nebude mať žalobca záujem na plnení povinností z Lízingovej zmluvy, považuje žalobca za nevyhnutné uviesť, že takéto tvrdenie je absurdné, keďže podstatou a zmyslom celej zmluvnej spolupráce po odpredaji nehnuteľností právnym predchodcom žalobcu, tieto nehnuteľnosti dlhodobo a nepretržite užívať ako lízingový nájomca a následne nehnuteľnosti odkúpiť späť (samozrejme za splnenia zmluvne dohodnutých podmienok nastavených pre celý rozsah zmluvnej spolupráce). Uvedenému zodpovedajú aj jednotlivé zmluvné ustanovenia, ktoré priamo preukazujú celú podstatu, zmysel a časovú a vecnú súvislosť dohodnutej zmluvnej spolupráce. Nižšie v texte žalobca poukazuje na rozhodujúce zmluvné ustanovenia. Dňa 28.06.2007 uzatvoril právny predchodca žalobca - spoločnosť SGS Invest s.r.o. a žalovaným Zmluvu o budúcej zmluve o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy, podľa ktorej zámerom lízingového nájomcu je predať predmet lízingu a následne ho kúpiť späť, pričom financovanie uvedenej kúpy sa uskutočnil prostredníctvom poskytnutia lízingových služieb lízingovým prenajímateľom. Za účelom kompletného financovania nadobudnutia vlastníckeho práva Lízingového nájomcu k predmetu lízingu sa strany dohodli, že uvedené financovanie sa uskutoční formou finančného lízingu, ktorý poskytne lízingovému nájomcovi lízingový prenajímateľ na základe Zmluvy o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy (ďalej len „Lízingová zmluva“).Podľa Preambuly Kúpnej zmluvy zo dňa 28.06.2007, predávajúci a kupujúci uzavreli Zmluvu o budúcej lízingovej zmluve, na základe ktorej uzatvárajú túto kúpnu zmluvu, a následne aj zmluvu o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy (ďalej len Lízingová zmluva“).Podľa Preambuly Kúpnej zmluvy zo dňa 28.06.2007, predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností definovaných v článku 1.1 nižšie a má záujem tieto nehnuteľnosti predať a následne ich kúpiť späť za účelom vykonávania svojej podnikateľskej činnosti, pričom financovanie uvedenej kúpy sa uskutoční prostredníctvom finančného lízingu. Podľa písm. D) Preambuly Lízingovej zmluvy, strany medzi sebou uzavreli dňa 28.06.2007 Zmluvu o budúcej zmluve o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy, predmetom ktorej je záväzok strán za podmienok v nej definovaných uzavrieť túto lízingovú zmluvu (ďalej len „Zmluva o budúcej Lízingovej zmluve“).

12. S poukazom na vyššie citované zmluvné ustanovenia má žalobca za to, že v čase uzatvorenia Lízingovej zmluvy bolo prinajmenšom možné predpokladať (predvídať), že žalobca nebude mať záujem na plnení povinnosti z Lízingovej zmluvy v prípade, že v budúcnosti nedôjde k prevodu vlastníckeho práva k predmetu lízingu v jeho prospech, t.j. že sa v budúcnosti nestane ich vlastníkom. K argumentácii

žalovaného o tom, že v Lízingovej zmluve je prevod vlastníckeho práva definovaný ako možnosť a nie ako nevyhnutnosť, uvádzame, že v danej veci nie je možné vychádzať iba z jazykového výkladu jedného zmluvného ustanovenia, ale v prvom rade je potrebné skúmať podstatu celého právneho úkonu, ako aj cieľ, ktorý sa jeho uskutočnením sledoval. Naviac priamo v čl. XII. Lízingovej zmluvy s názvom „Podmienky uzavretia kúpnej zmluvy“ sú definované konkrétne podmienky, za ktorých po ukončení lízingu, dôjde k predaju nehnuteľností (predmetu lízingu) do vlastníctva žalobcu, pričom je tu priamo zakotvená povinnosť zmluvnej strany na výzvu druhej zmluvnej strany uzavrieť kúpnu zmluvu, a teda je zrejmé, že v danom prípade je nesporné, že v čase uzatvorenia Lízingovej zmluvy žalovaný mohol (a mal) predvídať (žalobca je dokonca toho názoru, že žalobca mal o tom vedomosť), že žalobca nebude mať záujem na plnení, ak v budúcnosti nedôjde k prevodu vlastníckeho práva k predmetu Lízingu v jeho prospech. Zmluvná spolupráca medzi žalobcom (a predtým jeho právnymi predchodcami) a žalovaným teda jednoznačne sledovala dosiahnutie účelu, ktorý jasne vyplýva aj z obsahu dotknutých právnych úkonov, a ktorým bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu lízingu žalobcom, a to po ukončení lízingu za splnenia zmluvne dohodnutých podmienok.

13. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že platným spôsobom odstúpil od Zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy č. 0406000486 zo dňa 11.07.2007 v znení jej neskorších dodatkov podľa § 356 ods. 1 OBZ, teda že v danom prípade boli splnené podmienky pre postup podľa tohto zákonného ustanovenia. Podľa §275 ods. 1 OBZ, ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny, posudzuje a každá z týchto zmlúv samostatne. Podľa § 275 ods. 2 OBZ, ak však z povahy alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

14. Žalobca má za to, že zánikom Lízingovej zmluvy zanikla aj vyššie uvedená Kúpna zmluva, a to ako zmluva závislá podľa § 275 ods. 2 OBZ. Vzhľadom na skutočnosť, že Lízingová zmluva a Kúpna zmluva vzájomne na seba časovo aj vecne nadväzujú a vyjadrujú jednotný zámer, ktorým bolo po odpredaní nehnuteľnosti žalobcom, tieto nehnuteľnosti užívať ako lízingový nájomca a následne nehnuteľnosti späť odkúpiť, má žalobca za to, že ide o na sebe navzájom závislé zmluvy, pri ktorých zánik jednej zo zmlúv spôsobuje aj zánik ostatných závislých zmlúv. Lízingová zmluva a kúpna zmluva boli uzatvorené na základe im predchádzajúcej Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy zo dňa 28.06.2007 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, pričom jednotlivé zmluvy na seba navzájom vecne odkazujú, a z toho dôvodu má žalobca za to, že z právneho hľadiska tieto zmluvy sú zmluvami, ktoré sú na sebe závislé, pričom táto závislosť spočíva predovšetkým v tom, že plnenie jednej zmluvy má ekonomický význam pre plnenie ďalšej zmluvy. Kúpna zmluva a lízingová zmluva sú navzájom ekonomicky späté a hospodársky previazané - bez vzniku Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy zo dňa 28.06.2007 by nevznikla ani Kúpna zmluva a následne ani Lízingová zmluva, pretože finančný lízing poskytnutý žalovaným bol jediným a výlučným 28Cb/158/2017-199

ekonomickým dôvodom a hospodárskym zmyslom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalobcu (právneho predchodcu žalobcu) na žalovaného. Okrem toho priamo v Kúpnej zmluve je výslovne uvedené, že táto sa uzatvára na základe Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy zo dňa 28.06.2007, pričom následne dôjde k uzatvoreniu Lízingovej zmluvy. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že tieto zmluvy ako zmluvy závislé majú spoločný „právny osud“ aj pokiaľ ide o ich zánik, a teda, že zánikom Lízingovej zmluvy došlo aj k zániku Kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho došlo k obnoveniu vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam (keďže tento vstúpil do postavenia svojich právnych predchodcov), ktoré boli predmetom lízingu a vzniku povinnosti strán zo zrušených zmlúv vrátiť si vzájomne, poskytnuté plnenia. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že podal tiež žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet lízingu.

15. Oznámením o vzniku záložného práva a výzvou na plnenie zo dňa 19.11.2013 OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom: Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31318916 v súlade s § 151mb ods. 2 preukázala žalobcovi vznik záložného práva k pohľadávkam žalovaného a súčasne vyzvala žalobcu ako poddlžníka, aby odo dňa doručenia tohto oznámenia poukazoval svoje splatné peňažné záväzky

voči žalovanému priamo v prospech spoločnosti OTP Banka Slovensko, a.s. Dňa 28.08.2013 bol právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosti Estate Trading s.r.o. doručený Príkaz na začatie exekúcie č. EX 3293/2012 zo dňa 19.08.2013, ktorým bolo uvedenému právnemu predchodcovi oznámené, že súdnym exekútorom Mgr. Q. J., Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom: Horná 23, 974 01 Banská Bystrica je vedená proti žalovanému exekúcia o vymoženie pohľadávky vo výške 8.190.960,41 € s príslušenstvom v prospech oprávneného Poštová banka, a.s. Týmto príkazom uvedený súdny exekútor právnemu predchodcovi žalobcu ako dlžníkovi povinného (MONAQ Leasing, a.s.) uložil, aby odo dňa doručenia tohto príkazu nevyplatil žalovanému sumu nároku povinného, a to do výšky vymáhanej pohľadávky. Upovedomenie o začatí exekúcie je ako poznámkaQ. zapísané aj na LV č. C.evidovanom OkrL.adom L., katastrálny odbor, pre obec, okres a katastrálne územie: Piešťany. Uvedený príkaz na začatie exekúcie žalobca ako právny nástupca Estate Tradinq s.r.o. bol povinný rešpektovať. Na LV č.XX.sú zapísané informatívne poznámky o začatí exekúcie predajom nehnuteľností vykonávanej súdnym exekútorom T.. Y. J., Q. úrad X. X., so sídlom; V. XX, XXX XX X. X..

16. Žalobca si počas celého trvania Lízingovej zmluvy riadne a včas plnil svoje záväzky vyplývajúce mu z tejto zmluvy so zámerom po ukončení lízingu nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu lízingu a teda nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Napriek riadnemu a včasnému plneniu svojich záväzkov sa žalobca ocitol v právnej neistote, keďže nehnuteľnosti sú predmetom exekúcie vykonávanej T.. Y. J., a teda existuje bezprostredné hrozba, že na majetku žalovaného, ktorý je v súčasnosti evidovaný na príslušných listoch vlastníctva ako vlastník nehnuteľností, bude zrealizovaná exekúcia. Riziko neistého právneho postavenia žalobcu ako hmotnoprávneho vlastníka nehnuteľnosti avšak bez zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností sa zvyšuje v dôsledku skutočností bližšie špecifikovaných v jeho odstúpení -List zo dňa 15.01.2014.

17. Na základe uvedených skutočností je žalobca toho názoru, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Odstúpenia od Zmluvy o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy č. 0406000486 zo dňa 11.07.2007 datovaného dňom 15.01.2014, keďže bez daného určenia bude ohrozené užívacie právo žalobcu k nehnuteľnostiam a jeho právne postavenie vo vzťahu k žalovanému je neisté.

18. Žalobca je toho názoru, že v tomto konaní nejde z jeho strany o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Má za to, že zo straty žalovaného jednoznačne došlo k neplatnému odstúpeniu od zmluvy, v dôsledku ktorého si žalovaný uplatňuje voči žalobcovi ďalšie práva, ktoré mu však podľa názoru žalobcu nevznikli práve z dôvodu neplatnosti jeho odstúpenia (predovšetkým vypratanie, o ktorom je nepochybné, že k nemu žalovaný pristúpi, keďže z jeho strany už bolo doručených niekoľko výziev na vypratanie). Žalobca je presvedčený, že práve jeho odstúpenie od Lízingovej zmluvy bolo uskutočnené platným spôsobom a tiež, že vzhľadom na vyššie uvedenú závislosť Lízingovej a Kúpnej zmluvy a ich spoločný zánik, došlo k obnoveniu jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet lízingu, a teda, že žalovaný z právneho hľadiska nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet lízingu. V tejto súvislosti žalobca opätovne uvádza, že bola podaná aj žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet lízingu. Žalobca je toho názoru, že preukázal pravdepodobnosť hmotnoprávneho nároku, ktorého sa bude domáhať vo veci samej.

19. Súd vo veci konštatuje, že po podaní žaloby k 01.07.2016 vstúpil do účinnosti nový procesný predpis Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“). V zmysle ustanovenia § 470 ods.1 a § 473 počnúc účinnosťou sa ruší úprava OSP aj na konania začaté pred účinnosťou počnúc dňom 01.07.2016, vzťahuje sa aktuálna procesná úprava CSP.

20. Súd vo veci nariadil pojednávania na 09.04.2018, 26.04.2018, 28.05.2018 ktorých sa zúčastňoval len právny zástupca žalovaného, žalobca sa pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal o odročenie, predvolanie na pojednávanie mal vykázané ako doručené lehote § 178 ods. 2 CSP. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu tak, že vykonal dokazovanie výsluchom prítomnej strany sporu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi takto:

20.1 Právny zástupca žalovaného z procesnej opatrnosti opakuje dôvody nedôvodnosti žaloby, namieta nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu, ako vyplýva z OR nebol ustanovený štatutárny orgán žalobcu. Z hmotnoprávneho hľadiska došlo k porušeniu podmienok aj pri ukončení leasingu. Bol to práve žalobca, ktorý odstúpil od zmluvy, čo vyvracia aj to že by mohol preukázať naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem je prioritnou náležitosťou určovacej žaloby o ktorú ide v tomto konaní. Má za to, že je dôvodné žalobu zamietnuť v celom rozsahu, a zároveň žiada priznať trovy konania v celom rozsahu. Návrhy na doplnenie dokazovania nepredkladá súdu. Odkazuje na podané vyjadrenie doručené súdu 14.12.2015, v ktorom uvádza, že nejde o spor o existenciu práva k nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že žalobca namieta absolútnu neplatnosť právneho úkonu odstúpenia od Lízingovej zmluvy samo osebe v žiadnom prípade neznamená, že v prípade účastníkov tohto konania ide o akýkoľvek spor o existenciu práva k nehnuteľnostiam. Právny úkon žalovaného, odstúpenie od Lízingovej zmluvy nezakladá žiadny spor o existenciu práva k nehnuteľnosti, keďže nedošlo ani nedochádza k skutočnostiam vplývajúcim na vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Odstúpenie žalobcu je podľa názoru právnym úkonom, ktorý má vplyv iba na práva odvodené od práv k nehnuteľnostiam a v takom prípade je aplikácia ust. § 88 písm. h) OSP na daný prípad vylúčená. Pokiaľ ide o jednotlivé zmluvy, na ktoré sa žalobca v tomto vyjadrení odvoláva, iba si dovoľujeme uviesť, že boli prílohou žaloby a sú preto súčasťou 28Cb/158/2017-200

súdneho spisu, z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania ich žalobca nebude zahŕňať medzi prílohy tohto vyjadrenia. Dňa 28.06.2007 uzatvoril právny predchodca Žalobcu ako budúci nájomca so Žalovaným ako budúcim prenajímateľom zmluvu o budúcej zmluve o nájme nehnuteľnosti s následnou možnosťou jej kúpy (ďalej len „Budúca zmluva“). Zároveň dňa 28.06.2007 uzatvoril právny predchodca Žalobcu ako predávajúci so Žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedených v tejto kúpnej zmluve (ďalej len „Kúpna zmluva“). Kúpna zmluva bola uzatvorená v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), nakoľko predmetom Kúpnej zmluvy bola nehnuteľnosť. Právny predchodca Žalobcu ako nájomca neskôr dňa 11.07.2007 uzatvoril so Žalovaným ako prenajímateľom Lízingovú zmluvu. Jednotlivé zmluvy boli uzatvorené v odlišný deň, neboli uzavreté na tom istom rokovaní a nie sú zahrnuté do jednej listiny. Vznik každej jednej zmluvy nie je podmienkou vzniku ostatných zmlúv, každá z týchto zmlúv má jednotlivo osobitne svoj ekonomický, resp. hospodársky zmysel a to bez toho, aby muselo dôjsť aj k uzavretiu inej zmluvy. Na základe Kúpnej zmluvy bolo prevedené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v nej uvedených na Žalovaného ako kupujúceho a Žalobca ako predávajúci dostal protiplnenie vo forme zaplatenia kúpnej ceny žalovaným ako kupujúcim. Na základe Lízingovej zmluvy Žalovaný ako lízingový prenajímateľ umožnil Žalobcovi ako lízingovému nájomcovi užívať predmet lízingu za protiplnenie vo forme odplaty podľa Lízingovej zmluvy. Z toho je zrejmé, že neexistuje časová ani vecná súvislosť, resp. závislosť medzi uzavretými zmluvami. Žalobca zaslal Žalovanému odstúpenie od Lízingovej zmluvy zo dňa 15.01.2014, pričom ako dôvod odstúpenia žalobca uviedol, že zo správania žalovaného ako aj z iných okolností údajne nepochybne vyplýva, že ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti Žalovaného dôjde zo strany Žalovaného k ich porušeniu podstatným spôsobom s poukazom na § 348 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom dotknuté správanie žalovaného a iné okolnosti odôvodnil existenciou záložného práva k pohľadávkam a predmetným nehnuteľnostiam žalovaného a existenciou exekučného konania vedeného voči Žalovanému, z ktorých má údajne nepochybne vyplývať, že Žalovaný podstatným spôsobom poruší svoju povinnosť z Lízingovej zmluvy previesť vlastnícke právo k predmetu lízingu na Žalobcu. Zároveň z opatrnosti ako iný dôvod odstúpenia Žalobca uviedol, že bol zmarený účel Lízingovej zmluvy, ktorým mala byť možnosť prevodu vlastníckeho práva k predmetu lízingu na žalobcu, s poukazom na § 356 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „Odstúpenie žalobcu“ alebo aj „Dôvody odstúpenia žalobcu“). Do osobitnej pozornosti si už v tejto úvodnej časti dovoľujeme poukázať na rozhodnú skutočnosť, že predmetom Lízingovej zmluvy sú nehnuteľnosti, pričom odborná literatúra aj konštantná judikatúra sa zhodujú v názore, že v prípade, ak je predmetom zmluvy nehnuteľnosť, taká zmluva sa riadi a posudzuje výhradne režimom Občianskeho zákonníka. Preto práve Odstúpenie žalobcu odôvodnené v zmysle a na základe ustanovení Obchodného zákonníka je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca ako v Odstúpení žalobcu zo dňa 15.01.2014, tak v samotnom Návrhu tvrdí, že Odstúpením Žalobcu zanikla Lízingová zmluva a tiež Kúpna zmluva, nakoľko tieto zmluvy sú na sebe podľa jeho tvrdení údajne vzájomne závislé s poukazom na § 275 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný má za to, že odstúpenie vyjadruje jednoznačnú vôľu ukončiť dojednaný a uzatvorený vzťah so žalobcom na podklade Lízingovej zmluvy, z primárneho dôvodu porušenia povinnosti žalobcu riadne a včas plniť svoje záväzky, ku ktorým sa svojim podpisom na Lízingovej zmluve zaviazal. Sekundárnym podnetom, ktorý viedol žalovaného ku konaniu vo forme Odstúpenia žalovaného, bolo práve konanie vyvolané špekulatívnym zámerom žalobcu vyjadrené úkonom predstavujúcim Odstúpenie žalobcu, pričom žalovaný má za to, že je odôvodnené domnievať sa, že žalobca primárne sledoval vyhnutie sa plneniu povinností dojednaných a upravených v Lízingovej zmluve; a sprievodne tiež neoprávnene

nadobudnúť vlastníctvo k predmetu Lízingovej zmluvy bez primeranej formy protiplnenia, ku ktorému bol z predmetného Zmluvného vzťahu zaviazaný a povinný. Má za to, že Odstúpenie žalovaného spĺňa všetky formálne aj materiálne náležitosti predpokladané zákonom, je určité, zrozumiteľné, je odôvodnené a má základ v (ne)konaní samotného žalobcu vo väzbe k ustanoveniam platne uzavretej Lízingovej zmluvy. Ako bolo uvedené, v zmysle bodu 10.6 písm. b) Lízingovej zmluvy neplatenie lízingových splátok zakladá dôvod odstúpenia na strane žalovaného, čo sa aj stalo. Je potrebné uviesť, že bez ohľadu na skutočnosť, kto odstúpil od Lízingovej zmluvy, je zrejmé, že lízingový vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol predčasne ukončený. V konečnom dôsledku, do dnešného dňa nedošlo k žiadnym skutočnostiam ani existencii okolností, ktoré by bolo možné považovať za podstatnú zmenu okolností oproti tým, za ktorých bola Lízingová zmluva uzavretá. S poukazom na všetky skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení je zrejmé, že Odstúpenie žalovaného nie je možné považovať za neplatné, keďže spĺňa všetky formálne aj materiálne náležitosti predpokladané zákonom, je určité, zrozumiteľné, je odôvodnené a má základ v (ne)konaní samotného Žalobcu vo väzbe k ustanoveniam platne uzavretej Lízingovej zmluvy. Z uvedených skutočností jasne vyplýva, že za hmotnoprávnej situácie, ak bol zmluvný vzťah účastníkov konania v tejto právnej veci riadne ukončený, je nepredstaviteľné, aby mohol mať Žalobca akýkoľvek naliehavý právny záujem na výsledku konania o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, t. j. konania vo veci samej.

20.2 Súd sa oboznámil s týmito listinnými dôkazmi: Zmluva o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy č. 0406000486 z 11.07.2007, dodatok č. 1-3, list zo dňa 13.11.2013- výzva na poskytnutie zábezpeky, list zo dňa 15.01.2014 - odstúpenie od zmluvy o nájme, list zo dňa 15.01.2014

- odstúpenie od zmluvy o nájme, Kúpna zmluva z 28.06.2007. Zmluva o budúcej zmluve o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy, Oznámenie o vzniku záložného práva k pohľadávkam, LV č. 3335, list - opätovná výzva na vypratanie nehnuteľností, Uznesenie OS Piešťany č.k. 4Cb/45/2014 o zamietnutí nariadenia predbežného opatrenia potvrdené uznesením KS Trnava č.k. 21 Cob/146/2014, list zo dňa 25.10.2012, zastavenie exekučného konania OS Ba 1 5Er/804/2012 - 1183, vyjadrenie PZ žalovaného doručené súdu 14.12.2015, výpisy z OR.

Súd zistil, že v Preambule v bode C Lízingovej zmluvy : „Lízingový nájomca je obchodná spoločnosť a má záujem získať dlhodobé užívacie právo k nehnuteľnostiam definovaným v článku 1.1 nižšie a následne, v súlade s podmienkami uvedenými v tejto zmluve, získať k nim vlastnícke právo.“

V článku I. bode 1.3: „Účelom lízingu je prefinancovanie kúpy Predmetu lízingu Lízingovým prenajímateľom pre Lízingového nájomcu, formou poskytnutia služby finančného lízingu, [...], a následne možnosť Lízingového nájomcu nadobudnúť vlastnícke právo k Predmetu lízingu od Lízingového prenajímateľa.“ Z uvedených zmluvných dojednaní, s ktorými sa Žalobca pred podpisom Lízingovej zmluvy riadne oboznámil, vyplýva, že spätné nadobudnutie nehnuteľností 28Cb/158/2017-201

bolo možnosťou, nie povinnosťou Žalovaného, aj to výhradne po splnení podmienok stanovených článkom XII. Lízingovej zmluvy.

Spätné nadobudnutie nehnuteľností, predmetu lízingu, bolo možné výhradne v prípade splnenia podmienok v zmysle článku XII. Bodu 12.1, 12.2 a 12.3 Lízingovej zmluvy, teda po (i) uzatvorení osobitnej kúpnej zmluvy, (ii) vyrovnaní všetkých pohľadávok zo strany Žalobcu, (iii) vyplatení kúpnej ceny vo výške 5.000.000 Sk bez DPH a (iv) uplynutí doby 12 rokov odo dňa jej uzavretia.

Existencia záložného práva v prospech financujúcej banky žalovaného ako záložného veriteľa k pohľadávkam a predmetným nehnuteľnostiam Žalovaného ako zabezpečovací prostriedok potrebný na financovanie činnosti Žalovaného nie je v žiadnom prípade objektívne takou skutočnosťou, z ktorej nepochybne vyplýva, že Žalovaný poruší svoju povinnosť v roku 2019 vo vzťahu k Žalobcovi podstatným spôsobom.

Existencia exekučného konania vedeného voči Žalovanému v prospech Poštovej banky, a.s. ako oprávnenému z titulu pohľadávok Poštovej banky, a.s. nie je v žiadnom prípade objektívne takou skutočnosťou, z ktorej nepochybne vyplýva, že Žalovaný poruší svoju povinnosť v roku 2019 vo vzťahu k Žalobcovi podstatným spôsobom. Následne bolo preukázané, že konanie bolo zastavené EX 3293/2012

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 „ V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh .“

Podľa ustanovenia § 182 „ Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľa ustanovenia § 191 „ Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

Podľa ustanovenia § 192 “Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“

21. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - ( ďalej aj ako „ ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 „ Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 „ Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“ Podľa ustanovenia § 265 „ Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“

Podľa ustanovenia § 275 ods. 2 „Ak však z povahy alebo stranám známeho účelu zmlúv uzavretých pri tom istom rokovaní alebo zahrnutých do jednej listiny pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.“

Podľa ustanovenia § 348 ods. 1 „ Ohľadne povinnosti, ktorá sa má plniť v budúcnosti, možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie zmluvnej povinnosti, že táto povinnosť bude porušená podstatným spôsobom, a povinná strana neposkytne po vyzvaní oprávnenej strany bez zbytočného odkladu dostatočnú zábezpeku.“

Podľa ustanovenia § 137 „ Žalobou je možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a)splnení povinnosti, b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“

Podľa ustanovenia § 80 Občianskeho súdneho poriadku ( účinného do 30.06.2016) „ Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.“

Podľa ustanovenia § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej aj ako „ OZ“) „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 „ (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“

28Cb/158/2017-202

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 „(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.“

22. Súd v prvom rade skúmal splnenie podmienok konania ako procesnej stránky. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 a § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.

23. Za´kladnou podmienkou do^vodnosti a teda vy´chodiskom pri´padnej u´spesˇnosti urcˇovacej zˇaloby podlˇa uvedene´ho ustanovenia je existencia naliehave´ho pra´vneho za´ujmu na pozˇadovanom pra ´vnom urcˇeni´. Rozumie sa ty´m pra´vny za´ujem žalobcu, ktory´ musi´ bytˇ dany´ v cˇase vyhla´senia rozsudku a musi´ bytˇ kvalifikovany´ t.j. naliehavy´. Posu´denie naliehave´ho pra´vneho za´ujmu je ota ´zkou pra´vnej kvalifika´cie rozhoduju´cich skutocˇnosti´. Spravidla je naliehavy´ za´ujem dany´ v pri ´pade, kedˇ sa nemozˇno doma´hatˇ priamo plnenia, tiezˇ vtedy, ak by bez tohto urcˇenia bolo ohrozene ´ pra´vo navrhovatelˇa alebo bez tohto urcˇenia jeho pra´vne postavenie bolo neiste´. V tejto spojitosti si treba ujasnitˇ, cˇi a ako sa na´sledne pozˇadovane´ urcˇenie mo^zˇe dotknu´tˇ pra´vnych pomerov u´cˇastni´kov, t.j. cˇi mo^zˇe zalozˇitˇ pra´vne vy´znamny´ na´sledok v ty´chto pomeroch. Urcˇovacia zˇaloba bude zvycˇajne pri´pustna´, ak sa nˇou odstranˇuje spornostˇ vztˇahu u´cˇastni´kov a predcha ´dza vzniku dˇalsˇi´ch sporov, pri´padne ak sa vytva´ra pevny´ za´klad pra´vneho vztˇahu.

24. V danom pri´pade je predmetom urcˇenia neplatnosť právneho úkonu. Vo vyššie uvedených súvislostiach súd posudzoval pra´vny za´ujem žalobcu, ktory´ musi´ bytˇ dany´ v cˇase vyhla´senia rozsudku a musi´ bytˇ kvalifikovany´ t.j. naliehavy´. Posu´denie naliehave´ho pra´vneho za´ujmu je ota ´zkou pra´vnej kvalifika´cie rozhoduju´cich skutocˇnosti´. Spravidla je naliehavy´ za´ujem dany´ v pri ´pade, kedˇ sa nemozˇno doma´hatˇ priamo plnenia, tiezˇ vtedy, ak by bez tohto urcˇenia bolo ohrozene ´ pra´vo navrhovatelˇa alebo bez tohto urcˇenia jeho pra´vne postavenie bolo neiste´. V tejto spojitosti si treba ujasnitˇ, cˇi a ako sa na´sledne pozˇadovane´ urcˇenie mo^zˇe dotknu´tˇ pra´vnych pomerov u´cˇastni´kov, t.j. cˇi mo^zˇe zalozˇitˇ pra´vne vy´znamny´ na´sledok v ty´chto pomeroch. Urcˇovacia zˇaloba bude zvycˇajne pri´pustna´, ak sa nˇou odstranˇuje spornostˇ vztˇahu u´cˇastni´kov a predcha ´dza vzniku dˇalsˇi´ch sporov, pri´padne ak sa vytva´ra pevny´ za´klad pra´vneho vztˇahu. V danom pri ´pade je predmetom urcˇenia neplatnosť právneho úkonu, Podľa rozsudku NS SR sp.zn. 4 Cdo/56/2009 zo dňa 22.09.2010 „Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenia žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1 M Cdo 7/2004, uverejnenom v periodiku ZSP 17/2008: „Podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to u žalobcu. Požadovaná naliehavosť právneho záujmu je chápaná jednak v zmysle časovom (potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna), jednak v tom zmysle, že žalobca nemá inú možnosť, hlavne že nemá možnosť žalovať na plnenie z toho istého právneho pomeru Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, že by sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť.“

25. So zretelˇom na uvedene´ je možné zhrnu´tˇ, zˇe žalobca neosvedčil naliehavy´ pra´vny za´ujem na pozˇadovanom urcˇeni´. Take´to urcˇenie nie je spo^sobile´ privoditˇ žalobcovi priaznivejsˇie pra ´vne postavenie - vlastníka nehnuteľnosti, nakoľko nejde o spor ohľadne určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti resp. o spor o skutočnostiach vplývajúcich na vlastnícke práva k nehnuteľnosti, ale o spor o právach odvodených od práv k nehnuteľnosti záväzkového charakteru, z ktorých nie je zdôvodniteľné lepšie postavenie žalobcu. Po pra´vnom zhodnoteni´ na vec sa vztˇahuju´cich rozhoduju ´cich skutkovy´ch zisteni´ dospel teda su´d k za´veru, zˇe žaloba je nedôvodná, je potrebné a spravodlivé ju zamietnuť, čo súd podporil aj citáciou rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne podľa Rozhodnutia zo dňa 04.03.2009, sp. zn. 3 Cdo 241/2008, právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia.“ Z uvedených skutočností jasne vyplýva, že za takejto hmotnoprávnej situácie, ak bol zmluvný vzťah účastníkov konania v tejto právnej veci riadne ukončený, je nepredstaviteľné, aby mohol mať žalobca akýkoľvek naliehavý právny záujem na výsledku konania o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, t. j. konania vo veci samej.

26. Súd bral na zreteľ aj skutkové okolnosti, za ktorých došlo k uvádzanému stavu žalobcom tvrdiacej právnej neistoty ohľadom možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom lízingu podľa Lízingovej zmluvy, nakoľko bez toho by bolo jeho vlastnícke a užívacie právo k uvedeným nehnuteľnostiam ohrozené a jeho právne postavenie vo vzťahu k žalovanému neisté, je teda potrebné prihliadnuť k tomu, že práve (ne)konaním žalobcu došlo k úkonu odstúpenia od zmluvy, pričom žalobca sa dostal do omeškania s úhradou lízingových splátok, čím došlo k porušeniu bodu 10.6 písm. b) Lízingovej zmluvy, čo zakladalo právo Žalovaného ako lízingového prenajímateľa vyslovene odstúpiť od Lízingovej zmluvy.

27. Súd vyhodnotil tvrdenia žalobcu ako nedôvodné vo vzťahu k výroku petitu žaloby, konštatujúc, že žalobca je v dôkaznej núdzi, preto žalobu ako nedôvodnú odmietol.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovanému ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešnú obranu proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku toho rozsudku.

Poučenie:

: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).