Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/317/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne L. Q., F.. XX.X.XXXX, Q. T. Q. XX,XXX XX Q., právne zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom Karpatská 804/10, Svidník, proti žalovaným 1. Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, právne zastúpenému De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, 2. KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČ 24 785 199, právne zastúpenému JUDr. Jiřím Šmídom, advokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava 821 09, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. rade je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 95 eur od 20. januára 2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný v 2. rade je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 120 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 120 eur od 24.1.2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 569184234 z 2.4.2013 bod 4, v ktorej je uvedený poplatok za garantovanú službu v znení: „Za poplatok za garantovanú službu sa Provident zaväzuje pre zákazníka zabezpečovať nasledovné:

- službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto Zmluvy.

- Podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky 0850 111 104 a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk <http://www.provident.sk> v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach Zákazníka podľa tejto Zmluvy

- Službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia

- službu poskytnutia Karty splátok zákazníkovi ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto Zmluvy,

- na základe písomnej žiadosti Zákazníka, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto Zmluvy najmenej štyri týždne sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatňuje vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od Zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa článku 10.“ je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o zabezpečení splátok úveru č. 569184234 z 21.4.2013 v bode 1.2 Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí Poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 309 eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 59 pravidelných splátkach a to v 60 týždenných splátkach okrem poslednej splátky vo výške 5,15 eura a poslednú splátku

5,15 eura počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere“ je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná.

V. Žalovaný v 1. rade je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalovaný v 2. rade je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 12.12.2017 domáhala voči žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 215,- eur a určenia neprijateľnosti zmluvný podmienok. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným v 1. rade dňa 18.4.2013 uzavrela Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569184234. Podľa zmluvy mi žalovaný v 1. rade poskytol spotrebiteľský úver vo výške 600,- eur. V zmluve bol uvedený úrok vo výške 22,38 %, t.j. 86,40 eura a poplatok za garantovanú službu vo výške 120,60 eura. Zároveň došlo k podpisu Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej mala zaplatiť za službu žalovaného v 1. rade spočívajúcu v preberaní splátok, odmenu vo výške 309,- eur. Spolu teda mala za požičaných 600,- eur, zaplatiť 1 116,- eur (navýšenie o 86 %). Žalovanému v 1. rade zaplatila splátky spolu vo výške 695,- eur. Žalovaný v 1. rade dňa 16.12.2016 postúpil pohľadávku, ktorá vznikla na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569184234 na žalovaného v 2. rade. Žalovanému v 2. rade zaplatila spolu 120,- eur. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Podľa ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa OZ, musí obsahovať druh spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ), dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. ü ZoSÚ), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená výška RPMN 70,38 %. Avšak v skutočnosti je RPMN pri tomto úvere ďaleko vyššia. Žalovaný v 1. rade do výpočtu RPMN nezahrnul poplatok za zabezpečenie splátok úveru, aj keď tento má akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnému predmetu plnenia a navzájom spolu súvisia. Ak by žalovaný v 1. rade sporný poplatok do výpočtu RPMN zahrnul, vyšla by mu hodnota 228,66 %. Podľa bodu 22 preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.apríla 2008 0 zmluvách o spotrebiteľskom úvere, v členských štátoch, v ktorých sú takéto kombinované ponuky Povolené, by spotrebitelia mali byt' pred uzavretím zmluvy o úvere informovaní o akýchkoľvek doplnkových službách, ktoré sú povinné na získanie úveru vo všeobecnosti alebo za ponúkaných podmienok. Náklady na tieto doplnkové služby by sa mali zahrnúť do celkových nákladov spojených s úverom. Ďalej uviedla, že voľnosť na jej strane bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky, ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou, predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Bolo jej povedané, že ak chce získať úver, musí podpísať všetky predložené listiny. Týmto spôsobom so žalovaným v 1. rade uzatvorila aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Nakoľko sa dostala do finančných problémov, tak vo finančnej tiesni bola nútená prijať aj neprimerané podmienky žalovaného v 1. rade. Neprimerané poplatky však len zväčšili jej finančnú tieseň. Žalobkyňa nedokázala posúdiť neprijateľnosť poplatkov. Neprimerané poplatky obchádzajú neprimerané úroky. Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvne podmienky uviedla, že poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 120,60 eura, je neakceptovateľný a odporuje dobrým mravom. Závisí od výšky poskytnutého úveru a aj to je dôkaz o obchádzaní neprimeranej výšky úrokov. V zmluvách o spotrebiteľskom úvere nahradil žalovaný v 1. rade predchádzajúcu formuláciu zo skoršieho obdobia „administratívny poplatok" inou formuláciou „poplatok za garantovanú službu pevnou sumou", ale v skutočnosti sa nič nezmenilo. Písomná forma zmluvy je vyžadovaná zákonom a nedá sa dodatočne určovať predmet plnenia spojený s administratívnym poplatkom alebo údajnou garantovanou službou.

Žalovaný v 1. rade sa snaží sofistikovanými nekalými praktikami rozložiť neprimerané úroky do rôznych poplatkov a odmien za fiktívne služby. Ďalej uviedla, že poplatok je neprimerane vysoký a značne prevyšuje náklady na uvedenú „službu". V skutočnosti intenzívnejšie telefonáty môžu predstavovať nekalú obchodnú praktiku a je poľutovania hodné, že žalovaný v 1. rade si ju touto cestou ešte chce nechať aj zaplatiť. Naviac poukázala na § 9 ods. 11 ZoSÚ. Nevidí dôvod prečo by som mala platiť za niečo, na čo mám zákonný nárok. Prípadný telefonát nemôže dosahovať 20,10% z istiny úveru. Pri službe vyhotovenia duplikátov dokumentov pôjde väčšinou o odkopírovanie, či vytlačenie naprogramovanej listiny za náklady počítané v centoch a preto je poplatok neprijateľný pre jeho zjavnú neprimeranosť. Pri službu poskytnutia Karty splátok Zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto Zmluvy, ide fakticky o podpis pri splátke. Vyplnenie karty splátok je spojené s nákladmi v centoch a preto je poplatok 20,10 % z istiny úveru neprijateľný pre jeho zjavnú neprimeranosť. Pri službe akceptovania splácania omeškanej splátky osobitných splátkach sa vytvára dojem výhodnosti splátok a spotrebiteľ môže podľahnúť tejto sofistike. Žalovaný v 1. rade týmto ospravedlňuje vyberanie aj tých najdrobnejších súm od tých najslabších spotrebiteľov a vytvára sa dojem ústretovosti, na rozdiel od skutočnej neprimeranosti postupu žalovaného v 1. rade, ktorý náležite nereflektuje na sociálne slabé postavenie spotrebiteľa. Podcenenie bonity splácať úver je v skutočnosti zanedbaním odbornej starostlivosti a táto zmluvná podmienka má tendenciu obísť dôsledky zanedbania tejto odbornej starostlivosti. Neprijateľnosť poplatku za garantovanú službu taktiež spočíva v tom, že táto zmluvná podmienka platí aj v prípade, že počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany spotrebiteľa k využitiu vyššie uvedených výhod. V konečnom dôsledku môže nastať situácia, že spotrebiteľ poskytne plnenie bez toho, aby za to obdŕžal protiplnenie. V spoločnosti založenej na trhovej ekonomike je vyžadovanie plnenia bez reálneho poskytnutia protiplnenia minimálne rozporné s dobrými mravmi. Je preto zrejmé, že zmluvná podmienka, ktorá môže reálne viesť k tom, že spotrebiteľ poskytne dodávateľovi plnenie bez reálneho protiplnenia spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá nie je vyrovnaná žiadnym benefitom pre spotrebiteľa. Pokiaľ ide o odmena za zabezpečenie splátok úveru táto je neprimeraná a odporuje dobrým mravom. V skutočnosti nebola oboznámená s možnosťou splácať úver inou formou. Iba nepatrnú časť z tejto odmeny inkasuje obchodný zástupca, ktorý zabezpečuje kompletný servis tejto služby a zvyšnú časť približne 95 % používa žalovaný v 1. rade na neznámy účel. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je napriek svojmu zavádzajúcemu názvu zmluvou, ktorá zakladá povinnosť obchodného zástupcu osobne vyberať týždenné splátky za poskytnutý úver primárne v domácnosti dlžníka alebo na inom dohodnutom mieste. Táto služba je poskytovaná za odplatu vo výške 51,50 % z poskytnutej istiny úveru. Poplatok za zabezpečenie splátok úveru je neprijateľný, pretože je netransparentný, neurčitý a neprimerane prevyšuje náklady na službu spojenú s hotovostným inkasovaním splátok. Žalovaný v 1. rade týmto poplatkom obchádza správny výpočet RPMN, čím dochádza ku klamaniu spotrebiteľa a nekalej obchodnej praktike. Žalovaný v 1. rade do zmluvy o zabezpečení splátok úveru zakomponoval odplatu, ktorá nebola individuálne dohodnutá. Výška poplatku nezávisí od trasy, ktorú musí obchodný zástupca žalovaného v 1. rade absolvovať, ale paradoxne od výšky poskytnutého úveru. Naviac dala súdu do pozornosti, že žalovaný v 2. rade odo nej žiada plnenie za vyberanie splátok aj napriek tomu, že žiaden obchodný zástupca žalovaného v 2. rade nechodí vyberať splátky. Hotovostné splácanie principiálne nenamieta. Namietam len platby na rôzne výdavky žalovaného v 1. rade, ktoré nesúvisia s hotovostným inkasovaním splátok. Problém je vypuklý najmä z dôvodu, že len nepatrnú časť, odmeny za zabezpečenie splátok úveru používa žalovaný v 1. rade na vykrytie tejto služby. Tým, že výšku odmeny stanovuje percentuálne z výšky úveru, potvrdzuje obchádzanie neprimeraných úrokov, ktoré fakticky navyšuje práve touto problematickou odmenou a neprimerane predražuje cenu úveru. Náklady obchodného zástupcu pritom prirodzene nemôžu byť závislé od výšky zinkasovanej splátky, no odmena za hotovostné splácanie je napriek tomu stanovená percentuálne z výšky poskytnutej istiny. V súvislosti s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, neprijateľnými poplatkami a úžernou cenou úveru, vzniklo na strane žalovaného v 1. rade bezdôvodné obohatenie vo výške 95,- eur a na strane žalovaného v 2. rade vo výške 120,- eur.

2. Žalovaný v 2. rade s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že náležitosť a to druh úveru, Zmluva o spotrebiteľskom úvere v svojej orámovanej časti na prvej stránke jasne a zrozumiteľne uvádza, že ,,Úver podľa Zmluvy o úvere je druhom spotrebiteľského úveru, ktorý ma formu pôžičky a prostriedky úveru sú určené na osobné potreby Zákazníka bez obmedzenia osobitným účelom, s výnimkou ich použitia na výkon zamestnania, povolania, podnikania, inej zárobkovej činnosti alebo na účel podľa § 1 ods. 3 Zákona“. ZoSÚ v svojich ustanoveniach nestanovuje, ako by mal byť druh úveru presne vyjadrený a preto pôvodný veriteľ zvolil podľa jeho názoru jasný a zrozumiteľný spôsob vyjadrenia druhu úveru, pričom žalovaný v 2. rade je názoru, že toto vyjadrenie je pre bezúčelovou

spotrebiteľskou zmluvu dostačujúce. Pokiaľ ide o dobu trvania zmluva o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, tak zmluva jednoznačne uvádza, že spotrebiteľský úver je dohodnutý na dobu určitú a ,,Termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretí Zmluvy o úvere“. Žalovaný v 2. rade je názoru, že je tak jednoznačne zrejmé, na aké obdobie je zmluva o úvere uzatváraná a teda je tak dostatočne jasne a presne vyjadrená doba trvania Zmluvy tak, ako to vyžaduje ZoSÚ v príslušných ustanoveniach. Rovnako tak je žalovaný v 2. rade názoru, že zmluva o úvere obsahuje presný a nezameniteľný deň, kedy dôjde k termínu konečnej splatnosti, ako aj k ukončeniu Zmluvy (V prípade, že klient bude hradiť tak, ako sa v zmluve zaviazal). Z uvedeného podľa názoru žalovaného v 2. rade vyplýva, že Zmluva obsahuje konkrétny deň konečnej splatnosti presne tak, ako to právna úprava vyžaduje. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ na rozdiel od iných ustanovení tohto zákona nestanovuje, že konečná splatnosť úveru by mala byť vyjadrená konkrétnym dátumom, nakoľko vyžaduje len uvedenie termínu konečnej splatnosti. Pôvodný veriteľ zvolil formát vyjadrenia konečnej splatnosti ako konkrétny a nezameniteľný deň, určený aj pomocou týždňov, podľa toho ako dlho si zákazník želal predmetný úver splácať. Je to rovnako určité, ako napríklad výplatný termín ako náležitosť pracovnej zmluvy podľa zákona č. 311/2001 Z.z. , kde sa presný deň výplaty na území Slovenskej republiky stanovuje pomocou mesiacov, napríklad ako 15. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Žalovaný je názoru, že Zmluva je dostatočne presná, jasná a zrozumiteľná pričom pôvodný veriteľ zvolil k vyjadreniu konečnej splatnosti jasný, presný a nezameniteľný deň, kedy konečná splatnosť úveru nastáva. K rozpisu splátok na úroky a istinu, ako aj k amortizačnej tabuľke sa poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia zo dňa 9. novembra 2016, ako aj na vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 18. apríla 2017. Súdny dvor EÚ uviedol: „Preto je potrebné odpovedať na piatu a šiestu otázku tak, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernica 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 rozsudku)“ NBS uviedla: ,,NBS v prvostupňovom konaní nebude ukladať sankciu za nerozpísanie údajov o výške, počte a termíne splátok osobitne ku každej položke - istine, úroku, poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ak inak táto náležitosť bude spĺňať požiadavky vyžadované v rozsudku SD EU C-42/2015.“ Pokiaľ ide o RPMN tak táto je vypočítavaná pomocou vzorca pre výpočet RPMN, ktorý je uvedený v čl. 5. zmluvy o úvere. Zmluvu o úvere a zmluvu o zabezpečení splátok úveru nie je možné pokladať za jeden záväzok, nakoľko sa jedná o dve samostatné, od seba nezávislé zmluvy a zároveň tak dva samostatné nároky. Z tohoto dôvodu nie je možné zmluvu o zabezpečení splátok úveru zahŕňať do celkovej RPMN. K Zmluve o zabezpečení splátok úveru uviedol, že zmluvu o úvere a zmluvu o zabezpečení splátok úveru nie je možné pokladať za jeden záväzok, nakoľko sa jedná o dve samostatné, od seba nezávislé zmluvy a zároveň tak dva samostatné nároky. Zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a pôvodným veriteľom je samostatnou spotrebiteľskou zmluvou, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytuje svojím zákazníkom dobrovoľnú doplnkovú službu zabezpečenia splátok úveru, ktorá spočívala najmä vo výberu splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa (viď článok 1.1 zmluvy o zabezpečení splátok úveru). Vzhľadom na to že sa jedná o samostatný nárok, nemožno ho započítavať do príslušenstvá zmluvy o úvere. K danej veci poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn.: 9Co/312/2011. Žalobca si Zmluvou o zabezpečení splátok úveru objednal u pôvodného veriteľa službu ktorá spočívala vo vyberaní splátok priamo v domácnosti klienta. Žalovaný dal do pozornosti, že Zmluva o zabezpečení splátok bola doplnkovou službou a nebola podmienkou uzatvorenia Zmluvy o úvere. Rovnakého názoru je Okresný súd Topoľčany podľa svojho rozhodnutia zo dňa 25. marca 2015 sp.zn.: 7C/138/2014. Zmluva o zabezpečení splátok úveru (o službe Komfort) nie je možné zahŕňať do celkovej RPMN zmluvy o úvere a teda z tohto dôvodu nie je možné považovať zmluvu o úvere za neplatnou z dôvodu uvedení nesprávne RPMN. Zmluva o úvere nebola podmienkou zmluvy o úvere ako také, ako uvádza žalobca, no žalobca k tomuto tvrdeniu neuvádza ani žiadne relevantné právne skutočnosti. Zmluvy na seba vzájomne nijako neodkazujú, ani nie je v žiadne zo zmluvy uvedené, že by podmienkou podpísania zmluvy o úvere bolo aj podpísanie zmluvy o zabezpečení splátok úveru, no zmluva o úvere, ako sama žalovaná uviedla, uvádza, že je možné dlžnú čiastku hradiť aj splátkami prevodom na účet. Žalobkyňa sama tak mala možnosť zhodnotiť účelnosť zmluvy o zabezpečení splátok úveru, či tuto službu využije, alebo nie. Žalobkyňa rovnako tak mala možnosť sama posúdiť, či zmluvu o úvere ako takú s pôvodným veriteľom chce uzatvoriť, no k podpísaniu zmluvy o úvere nebola nijako donútená ani nebolo jej podpísanie nijako zo strany pôvodného veriteľa ovplyvnené. k

poplatku za garantovanú službu uviedol, že je jediným poplatkom, ktorý bol požadovaný od klienta pôvodného veriteľa je poplatok za tzv. garantovanú službu. Na základe tohto poplatku získal klient službu, spočívajúcu v zmysle čl. 4 zmluvy o úvere najmä telefonické upozornenie na omeškanie s uhradením splatnej sumy, možnosť kedykoľvek požiadať o podporu a informácie prostredníctvom zákazníckej linky, možnosť získať kedykoľvek duplikáty zmlúv, získanie Karty splátok, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách, nevymáhaní záväzku prostredníctvom dedičského konania a pod. Za danú garantovanú službu sa klient zaviazal uhradil fixnou čiastku vo výške 94,97 eura. Uvedený poplatok je zahrnutý do celkovej RPMN. Všetky práva, ktoré pre zákazníka zakladá garantovaná služba sú výsostne v prospech žalobkyne a žalovaný odmieta že niektorá z výhod garantovanej služby mala byť v prospech žalovaného. To či klient využije niektoré práva, ktoré mu plynú z garantovanej služby je len na jeho uvážení. Už v čase uzatvárania zmluvy o úvere má klient možnosť výhodnosť týchto podmienok zvážiť, pričom žalovaný ako ani pôvodný veriteľ nemal žiadnu možnosť ovplyvniť rozhodnutie klienta pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako ani zjednanie tejto služby. Klienti svoje práva z tejto služby využívajú bežne a vo veľkom rozsahu, no pôvodný veriteľ musel byť pripravený im tieto služby poskytnúť, čo si tiež vyžaduje vynaloženie nemalých finančných prostriedkov. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Martin, sp.zn.: 15C/244/2014. S ohľadom na precedentný charakter posudzovania zmluvných podmienok (zbierka stanovísk NS a súdov SR 1/2015, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2014 sp.zn. 3 Cdo 446/2013) je s ohľadom na právoplatný rozsudok Okresného súdu v Martine sp.zn.: 15C/244/2014 zrejmé, že poplatok za garantovanú službu nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pokiaľ ide o administratívny poplatok, tento si môže veriteľ účtovať a poplatky tohto charakteru sú prípustné aj v zmysle §2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a čl. 3 písm. g) Smernice EP a Rady 2008/48/ES zo dňa 23.4.2008 a o zrušení Smernice Rady 87/102/ EHS. Administratívny (garantovaný) poplatok bol dohodnutý v zmluve o úvere a slúži len na pokrytie administratívnych nákladov, ktoré vznikajú v súvislosti s uzavretím zmluvy a zároveň na pokrytie služieb, ktoré sú na jeho základe požadované. Presná výška poplatku bola žalobkyni známa už pri uzatváraní zmluvy o úvere, pričom výška tohto poplatku sa po celú dobu trvania úver nezmenila. Poplatok je zároveň súčasťou RPMN, ktorá bola určená správne. Rovnakého názoru je Okresný súd Topoľčany vo svojom rozhodnutí zo dňa 25. marca 2015 sp.zn.: 7C/138/2014.

3. Žalovaný v 1. rade s podanou žalobou nesúhlasil. Má za to, že zo strany žalobkyne ide o zjavne zneužitie práva. Žalobkyňa žiada, aby sa súd zaoberal zmluvou o úvere zo dňa 21. apríla 2013 a posúdil či jedna z mnohých častí tejto zmluvy je alebo nie je platná, nič viac. Aká účinná ochrana práv má byť v tomto konaní a za tohto skutkového stavu žalobkyni poskytnutá, tak to žalobkyňa nijako nešpecifikuje. Žalovaný ďalej namietal neprípustnosť takejto určovacej žaloby a nedostatok naliehavého právneho záujmu. Ďalej uviedol, že pre určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky musia byť splnené 3 podmienky a existencia zmluvy, ak zmluva nevznikla alebo medzičasom zanikla, táto podmienka splnená nie je; konkrétne zmluvné ustanovenie, ktoré má spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sa v zmluve musí nachádzať, ak sa takéto ustanovenie v zmluve nenachádza nemôže sa jednať o neprijateľnú podmienku a ustanovenie zmluvy sa netýka (i) predmetu plnenia a (ii) ceny plnenia. Pre určenie neprijateľnosti podmienky nebola splnená ani jedna z troch kumulatívnych podmienok. Ďalej uviedol, že poplatok za garantovanú službu je v Zmluve o úvere vyjadrený jasne, zrozumiteľne a určito, pričom bol v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere prípustným a zákonom dovoleným poplatkom, pretože ho predpokladal aj § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., ako aj čl. 3 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v platnom znení (ďalej len „smernica 2008/48“). Súdny dvor EÚ k uvedenému ustanoveniu judikoval, že „táto smernica neobsahuje hmotnoprávne pravidlá týkajúce sa typov poplatkov, ktoré môže veriteľ vyberať“ (rozsudok z 12. júla 2012, vec C-602/10, SC Volksbank România SA, bod 65). Ani samotná smernica 2008/48 nestanovuje žiadne obmedzenia čo sa týka druhov, rozsahu alebo kvality poplatkov, ktoré môže veriteľ vyberať v rámci poskytovania spotrebiteľských úverov. Okresný súd Martin v rozhodnutí zo dňa 19. januára 2015, sp. zn. 15C/244/2014 alebo sp. zn. 9C/251/2014 už posúdil právnu otázku ohľadne (ne)prijateľnosti poplatku za garantovanú službu v adhéznych zmluvách o spotrebiteľskom úvere používaných žalovaným 1. rade, pričom súd takýto návrh vždy zamietol z meritórnych dôvodov a tiež konštatoval, že predmet garantovanej služby nie je neprijateľnou podmienkou z dôvodu, že poplatok za garantovanú službu nie je “nárokom, ktorý by veriteľ poskytujúci peňažné prostriedky ako úver vo vzťahu k dlžníkovi nemohol požadovať.” Vzhľadom na precedentný charakter posudzovania zmluvných podmienok ohľadne ich (ne)prijateľnosti (zbierka stanovísk NS a súdov SR 1/2015, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2014 sp. zn. 3 Cdo 446/2013) je vzhľadom na právoplatný rozsudok Okresného

súdu Martin, sp. zn. 15C/244/2014 zrejmé, že poplatok za garantovanú službu nie je neprijateľnou podmienkou. Ďalej uviedol, že Zmluva o zabezpečení splátok úveru je samostatnou akcesorickou zmluvou k zmluve o úvere, no nie je podmienkou získania úveru. Zmluva o zabezpečení splátok úveru obsahuje ustanovenia o predmete plnenia (čl. I, bod 1.1) a jeho cene (čl. I, bod 1.2), pričom obe sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Doplnková služba je nadštandardnou službou a je spoplatnená (ako je zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zrejmé, žalobca mohol bez tejto služby splácať splátky úveru priamo na pobočke žalovaného 1/ - platobné miesto je presne uvedené v druhej polovici prvej strany zmluvy o úvere). Doplnkové služby sú pritom a to nie len v rámci spotrebiteľských úveroch na trhu úplne bežné a dokonca s nimi priamo počíta aj právna úprava, pričom vzhľadom na ich doplnkový charakter je zrejmé, že vždy súvisia s nejakou hlavnou službou, čo však nemá žiadnu súvis ohľadne ich (ne)platnosti ako sa nesprávne domnieva žalobca. Odmena za túto doplnkovú službu je cenovým dojednaním, ktoré bolo medzi stranami dojednané pevnou sumou uvedenou v bode 1.2 zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Možnosť posudzovať primeranosť ceny existuje podľa rozhodnej právnej úpravy v súčasnosti len (i) v prípade uplatnenia opatrení na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja podľa § 4 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a (ii) v prípade skúmania výšky odplaty za úver. Žalovaný 1. rade považuje dojednanú odmenu aj za plne súladnú s dobrými mravmi, pretože v plnej miere zodpovedá náročnosti toho, že sa žalovaný 1. rade musí dostaviť 60 krát k žalobcovi za účelom plnenia zmluvy o zabezpečení splátok úveru, z čoho prirodzene vznikajú žalovanému 1. rade aj značné náklady spočívajúce najmä v cestovných nákladoch a amortizácii, rovnako tak aj náklady v súvislosti so stratou času a zabezpečovaní úhrad ľudom, ktorí tieto činnosti v mene žalovaného 1. rade vykonávajú a úhradou bankových poplatkov. Ak by rovnaké cesty vykonával napríklad advokát alebo jeho koncipient v súvislosti s poskytovaním právnych služieb jeho odmena, vrátane náhrad, by podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktorú bežne priznávajú súdy, vysoko prevyšovala dojednanú odmenu podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru. K náležitostiam uviedol, že druh poskytovaného úveru nachádza špecifikovaný v bode 1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že ide o úver, ktorý má formu pôžičky. V zmluve o spotrebiteľskom úvere sa jasne uvádza výška RPMN. Právna úprava striktne stanovuje ako sa RPMN počíta, a preto nie je na zvážení žalovaného 1. rade, ktoré veličiny zahrnie a ktoré nezahrnie do RPMN, pretože veličiny, ktoré vstupujú do výpočtu RPMN sú stanovené kogentnou právnou úpravou, ktorú žalovaný 1. rade musí v plnom rozsahu dodržiavať. Odplaty za dobrovoľné doplnkové služby, či sankcie do RPMN nevstupujú. V súvislosti s termínom konečnej splatnosti sa v zmluve o úvere jednoznačne uvádza, že „Konečným dňom splatnosti celej dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60 týždňa po uzavretí Zmluvy (rozumej zmluvy o úvere).“ K rozpisu splátok na úroky a istinu, rovnako ako žalovaný v 2. rade, poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia zo dňa 9. novembra 2016. Taktiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. septembra 2012, sp. zn. 17Co/151/2012. Zároveň vzniesol námietku premlčania.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 25.4.2018 poukázala na ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z., v znení zák. č. 279/2017 Z.z., s účinnosťou od 1.1.2018, podľa ktorého: Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba).“ Poznámka pod čiarou k odkazu 18ba) znie: „18ba) § 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku.“ Ďalej uviedla, že názory žalovaného negujú čl. 169 Lisabonskej zmluvy. Ďalej poukázala na § 53a ods. 1 OZ, § 298 ods. 2 CSP, 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Ndc 20/2016, z 23.1.2017, publikáciu: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1042 s., 167 s.. Ďalej uviedla, že skutočnosť, že došlo k splneniu povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neznamená, že zmluva neexistuje. Zmluva aj po splnení všetkých povinností, ktoré z nej plynú naďalej existuje. Judikatúra sa už vyjadrila aj k možnosti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v neplatnej zmluve. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/320/2013, uznesenie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6Co/220/2012, z 30.8.2013, uznesenie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 20Co/295/2014, z 21.4.2016, uznesenia Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/120/2017, z 26.10.2017. Ďalej uviedla, že zákon limituje možnosť preskúmavania zmluvných podmienok len v tom prípade, že ide o hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny, a to všetko iba ak sú určité, jasné a zrozumiteľné alebo individuálne dohodnuté. Zo samotnej formy spotrebiteľskej zmluvy (typický veriteľom vopred pripravený formulár) je evidentné, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané. K rozsudku súdneho dvora uviedla, že tento nijakým spôsobom nebráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava požadovala dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, naopak, takáto povinnosť vyplýva z čl. 10 ods. 2 písm. c/ Smernice, podľa ktorého zmluva o úvere uvádza dĺžku trvania zmluvy o úvere. Nakoľko dĺžka trvania čohokoľvek,

a teda aj úverovej zmluvy je, ako časový úsek, definovaná jeho začiatkom a koncom, je slovenská právna úprava, ktorá stanovuje, že úverová zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín jej konečnej splatnosti, v súlade so Smernicou o dĺžke trvania zmluvy o úvere. Vnútroštátna právna úprava, len inak štylisticky vyjadruje požiadavku Smernice, na potrebu uvádzať v zmluve dĺžku trvania zmluvy o úvere, keď túto dĺžku určuje nielen jej začiatkom, ale aj koncom, aj keď v súdenej veci, ako to uvádzam vyššie, úverová zmluva dobu trvania zmluvy a termín jej konečnej splatnosti, teda dĺžku trvania zmluvy o úvere obsahuje. Rozsudok Súdneho dvora EÚ, nijakým spôsobom nerieši rozpis splátok úverov bez amortizácie istiny a slovenská právna úprava, ktorá ukladá, uvádzať v zmluve výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je v súlade s čl. 10 ods. 2 písm. h/ a j/ Smernice, podľa ktorého zmluva musí obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa (čl. 10 ods. 2 písm. h/) a ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, musí obsahovať výpis, ktorý uvádza lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich poplatkov (čl. 10 ods. 2 písm. j/), čomu zodpovedá, v zrozumiteľnej podobe, požiadavka slovenskej právnej úpravy na rozpis splátok v spotrebiteľskom úvere. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že zákon pozná spotrebiteľské úvery s amortizáciou istiny a úvery bez amortizácie istiny (§ 9 ods. 2, písm. l/ zák. č. 129/2010 Z.z.). Na rozdiel od výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré informácie zmluva obsahovať musí, amortizačnú tabuľku takáto zmluva obsahovať nemusí, a to ani pri úveroch, pri ktorých sa istina amortizuje. Zákon dáva spotrebiteľovi len právo vyžiadať si amortizačnú tabuľku a neukladá povinnosť vkladať do textu zmluvy amortizačnú tabuľku, ako povinnú náležitosť. Cieľom a podstatou rozpisu splátok, je informovanosť spotrebiteľa, koľko zo sumy každej splátky, pripadá na istinu, koľko na úrok a koľko na prípadný poplatok. Cieľom a podstatou amortizačnej tabuľky, je aktuálny zostatok istiny, úroku a prípadného poplatku, alebo zostatok, kedykoľvek počas splácania úveru, podľa jednotlivých splátok. Rozpis splátky a amortizačná tabuľka úveru, sú dva rozdielne inštitúty. Poukázala taktiež na to, že v časti členenia splátky na splátku istiny, splátku úrokov a splátku poplatkov, nemožno priznať Smernici nepriamy účinok, lebo by sa jednalo o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem. K premlčaniu uviedla, že neuplynula ani subjektívna a ani objektívna premlčacia doba. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal; nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr Žalobkyňa nevedela, že platby, ktoré od nej žalovaný prijal nad výšku istiny, odo mňa prijíma protizákonne. Žila v omyle, že žalovaný tieto platby prijíma v súlade so zákonom a tento omyl spôsobil žalovaný porušením spotrebiteľského práva, pričom verila tomu, že pri poskytovaní úveru postupuje s náležitou starostlivosťou, bezo zbytku podľa zákona. Až od združenia na ochranu spotrebiteľov, sa dozvedela, že žalovaný odo nej prijal platby, v rozpore so zákonom a že jej predložil na podpis formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v rozpore so zákonom vytvárala dojem, že na platby, na ktoré podľa zákona právo nemal, právo má. Až získaním vedomosti o týchto skutočnostiach, prichádzalo u nej do úvahy podanie žaloby, a až od tohto momentu mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba.

5. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 10.5.2018 vzniesol námietku premlčania. ďalej namietal pasívnu vecnú legitimáciu, keďže pokiaľ súd rozhoduje o platnosti a neplatnosti zmluvy o úvere, sporovou stranou v konaní musia byť účastníci uvedenej zmluvy. Skutočnosť, že pohľadávka žalovaného v 1. rade bola postúpená inému subjektu neznamená, že tento iný subjekt postúpením pohľadávky získal aj postavenie hmotne legitimovanej strany pri určovaní neplatnosti právneho úkonu, ktorý uzatvoril iný právny subjekt.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere na č.l. 7, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru na č.l. 8, Kartou splátok na č.l. 9, Oznámením o postúpení pohľadávky na č.l. 10, fotokópiami poštových poukazov na č.l. 11, Kalkulačkou pre výpočet ročného úroku a RPMN na č.l. 12, rozsudkom 19Co/142/2016 na č.l. 13-16, Vyjadrením žalovaného v 2. Rade na č.l. 26-32, Vyjadrením žalovaného v 1. rade na č.l. 36-44, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 51-55, Vyjadrením žalovaného v 2. rade na č.l. 61-62 a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobkyňa ako dlžník a žalovaný v 1. rade ako veriteľ uzatvorili dňa 21.4.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569184234 (ďalej aj ako „Zmluva“) , na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 600,- eur. V zmluve je uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 86,40 eura a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou

120,60 eura. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RMPN“) vo výške 70,38 %. Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť žalovanému na základe zmluvy je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu, predstavuje sumu 807,- eur. Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavuje 47,29 %. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť dlžnú sumu v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 13,45 eura a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 13,45 eura. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Pokiaľ ide o spôsob plnenia zmluvy, v zmluve je zaškrtnuté políčko „Hotovostný režim“, ktorý znamená, že žalobkyňa sa zaviazala splácať splátky osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky vkladom na účet žalovaného. Zároveň žalobkyňa potvrdila prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti.

8. Dňa 21.4.2013 žalobkyňa a žalovaný v 1. rade uzatvorili tiež Zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Na základe nej sa poskytovateľ zaviazal, že žalobkyni za odmenu bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy číslo 569184234, a to v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnúť potrebnú súčinnosť s tým, že prevzatie peňažnej hotovosti sa uskutoční v mieste trvalého pobytu zákazníka alebo na inom mieste, určenom predchádzajúcu vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalobkyňa sa zaviazala, že za poskytnutie tejto služby zaplatiť poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 309,- eur v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach vo výške 5,15 eura a poslednú splátku vo výške 5,15 eura počas doby splácania spotrebiteľského úveru. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.

9. Z karty splátok a poštových poukazov (č.l.9) vyplýva, že žalobkyňa poukázala žalovanému v 1. rade úhrady v celkovej výške 695,- eur.

10. Z poštových poukazov (č.l. 11) vyplýva, že žalobkyňa poukázala žalovanému v 2. rade úhrady vo výške 120,- eur.

11. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

12. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumie všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

14. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumie celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

15. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), j) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

17. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzatvorenia zmlúv (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 5 a 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

26. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

27. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

29. Uzavretú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný v 1. rade ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný 1. rade už pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, ktorá obsah zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné.

30. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 12.12.2017 domáhala voči žalovanému v 1. rade vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 95,- eur, voči žalovanému v 2. rade vo výške 120,- eur a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok.

31. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569184234 súd zistil, že súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúce na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru. Vznik zmluvy o zabezpečení splátok úveru je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ide o doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom. Súd nemá dôvod neveriť žalobkyni, že voľnosť na jej strane bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky, ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou, predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah, že jej bolo povedané, že ak chce získať úver, musí podpísať všetky predložené listiny a týmto spôsobom so žalovaným v 1. rade uzatvorila aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, keďže aj v iných konaniach vedených na tunajšom súde vypovedali obchodní zástupcovia žalovaného v 1. rade, že zmluva o zabezpečení splátok bola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (napr. 20Csp/86/2016). Z tohto dôvodu odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení splátok úveru - vyberanie splátok úveru vo výške vyššej ako 50 % samotného poskytnutého úveru, mala byť preto podľa názoru súdu v zmysle § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do ročnej percentuálnej miery nákladov. Nesprávne uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec, čo zákonodarca v zmysle §11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ spája so sankciou v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

32. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový, resp. aj inak označený finančný produkt. RPMN má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré podľa názoru súdu patrí aj poplatok za poskytnutie služby výberu peňažnej hotovosti. RPMN musí zohľadňovať všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom, aby sa na trhu úverových či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN zistiť výhodnosť úveru. Uvedenie len úverovej sadzby, resp. uvedenie RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, ešte neznamená, že dlžník bude mať úplné a dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúknuť práve údaj o skutočnej RPMN ako údaj zahrňujúci komplexné náklady. Z úradnej činnosti súdu je známe, že veritelia často krát ponúknu výšku úrokovej sadzby v nižšej výške a svoj zisk si kompenzujú prostredníctvom rôznych poplatkov, mnoho krát sofistikovane skrytých pod rôznymi poplatkami, tak ako to bolo aj v tomto prípade. Povinnosť priamo v zmluve uvádzať skutočnú RPMN a zároveň priemernú

RPMN má pomôcť spotrebiteľom, aby dokázali porovnať jednotlivé úvery. Súd považoval konanie žalovaného v 1. rade za nekalosúťažné konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď neuviedol vo výpočte RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a tak úmyselne vyvolal dojem výhodnosti úveru, čo mohlo mať bezpochyby vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Takémuto konaniu veriteľa nemožno priznať ochranu.

33. Súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že Zmluva neobsahujú údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda jednoznačná špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. V zmluvách sa síce nachádza, že konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia Zmluvy, avšak takúto formuláciu konečnej splatnosti súd považuje za nedostatočnú, keďže neposkytuje spotrebiteľovi jasný údaj o tom, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Aj Súdny dvor vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíroová uviedol, že síce nemusí byť nutne uvedený konkrétny dátum splatnosti splátok, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Súd má za to, že formulácia 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia Zmluvy neumožňuje spotrebiteľovi sa jednoducho, bez zložitých výpočtov a k tomu potrebných pomôcok dopracovať k presnému dňu konečnej splatnosti. Nie je ani zrejmé, či splatnosť začína plynúť nasledujúci deň po uzatvorení Zmluvy alebo už v deň uzavretia Zmluvy a teda aj takáto neurčitá formulácia spôsobuje to, že spotrebiteľ sa nemôže jednoducho dopracovať k konečnej splatnosti.

34. Z vykonaného dokazovania súd ďalej zistil, že Zmluva neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ a to adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Tento údaj sa nachádza v bode 23 za podpismi účastníkov zmluvy, v obchodných podmienkach. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je na mieste požiadavka na jednoznačnosť a prehľadnosť tohto údaja a musí byť obsahom zmluvy, ku ktorej účastníci zmluvy pristúpia a potvrdia ho svojím podpisom. To, že je v zmluve daný údaj uvedený až za podpismi účastníkov zmluvy, je nutné považovať vo svojich dôsledkoch ako absenciu údaja o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

35. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

36. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyni bola vyplatená suma 600,- eur, pričom žalovanému v 1. rade poukázala úhrady v celkovej výške 695,- eur a žalovanému v 2. rade vo výške 120,- eur, a teda žalovaný v 1. rade sa na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 95,- eur a žalovaný v 2. rade o 120,- eur, preto sú povinní uvedené bezdôvodné obohatenie vydať. Súd preto zaviazal žalovaného v 1. rade vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 95 eur a žalovaného v 2. rade vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 120,- eur.

37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

38. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/87/20150101> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade žalovaná, podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinná splniť dlh prvého dňa potom, čo ju veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby žalovaným, a preto sa nasledujúci deň dostala žalovaní do omeškania. Súd preto zaviazal žalovaného

v 1. rade na zaplatenie zákonného úroku 5% ročne zo sumy 95 eur od 20.1.2018 do zaplatenia a žalovaného v 2. rade zo sumy 120 eur od 24.1.2018 do zaplatenia.

40. Nakoniec súd uvádza, že pokiaľ ide o ďalšiu napadanú náležitosť a to výšku, počet a termíny splátok istiny, tak podľa názoru súdu žiadnym spôsobom výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ nemožno dospieť k záveru o nutnosti rozčlenenia splátky, ktorá bola dohodnutá v zmluve, ako celková splátka zahŕňajúca istinu, úrok, prípadne poplatky, že by mala byť v zmluve v rámci danej náležitosti zmluvy rozčlenená na jednotlivé jej zložky. Ak by zákonodarca mal túto snahu, nepochybne by sporné ustanovenie naformuloval tak, aby bolo z neho zjavné, že v zmluve musí byť osobitne uvedená splátka istiny, osobitne splátka úrokov a osobitne splátka poplatkov. Z formulácie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva to, že dohodnutá mesačná splátka zahŕňa všetky spomínané komponenty. Súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016, keď na otázku súdu, či článok 10 ods. 2 písm. i/ v spojení s písm. h/ smernice 2008/48/ES sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie, aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky, súdny dvor uviedol, že daný článok sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa Európskeho súdu bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V odôvodnení rozhodnutia súdny dvor uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i/ a článku 10 ods. 3 smernice. Z toho je teda nepochybné, že zmluva nemusela obsahovať počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a navyše žalobkyňa si môže bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy vyžiadať výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky (§ 9 ods. 3 ZoSÚ). Súd taktiež poukazuje aj vyjadrenie Slovenskej republiky vo veci prejudiciálneho konania C - 42/15, kde zástupkyňa uviedla, že znenie zákona o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné určenie, aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že v zmluve rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky nemusel byť a postačovalo uvedenie celkovej výšky splátky.

41. Vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke a to poplatku za garantovanú službu súd uvádza nasledovné. Poplatok za garantovanú službu bol v Zmluve stanovený pevnou sumou vo výške 120,60 eura. V obchodných podmienkach bolo aj stanovené čo má tento poplatok predstavovať, pričom možno konštatovať, že sa jedna o poplatok za správu úveru a odklad splátok úveru. Súd tento poplatok posúdil a dospel k záveru, že sa jedná o neprijateľnú o zmluvnú podmienku a to z dôvodu rozporu s § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona. Obchádzanie zákona videl súd v tom, že dojednaním poplatku za garantovanú službu, prevyšujúceho úrok, nie je ničím iným ako snahou obísť ustanovenia o tom, že výška úrokov pri úvere nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a zároveň mal spôsobiť neúmerne navyšovanie úveru. V čase uzavretia zmluvy právnym predpisom nebola stanovená resp. obmedzená výška úroku pri úveroch. Z rozhodnutí súdov Slovenskej republiky je však zrejme, že dojednanie úrokov v neprimeranej výške bolo a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zrejme to bolo motívom pre žalovaného v 1. rade vyhnúť sa takémuto posúdeniu cez stanovenie poplatku za garantovanú službu, pričom do obchodných podmienok dal iba formálne služby, ktoré sa sudu javia ako správa úveru (podľa § 9 ods. 10 ZoSÚ - veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov za správu) a odklad splátok, pri ktorom spotrebiteľ nevie, či túto službu v budúcnosti využije a za ktorú ma platiť poplatok. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná.

42. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v zmluve o zabezpečení splátok, tak odmena za službu bola stanovená vo výške 309,- eur, ktorú sa žalobca zaviazal splácať v 60 pravidelných týždenných splátkach po 5,15 eura a posledná splátka 5,15 eura. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je samostatnou akcesorickou zmluvou k zmluve o spotrebiteľskom úvere, no nie je podmienkou získania úveru. Zmluva o zabezpečení splátok úveru obsahuje ustanovenia o predmete plnenia (čl. I, bod 1.1) a jeho cene (čl. I, bod 1.2), pričom obe sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Doplnková služba je nadštandardnou službou a je spoplatnená. Toto jeho tvrdenie je však v rozpore s výpoveďami svedkov v iných konaniach (napr. 20Csp/86/2016), ktorí uviedli, že súčasťou Zmluvy bola aj zmluva o zabezpečení splátok úveru. Žalobkyňa na to, aby dostala finančné prostriedky v hotovosti musela uzatvoriť aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Nemožno preto pripustiť obídenie ochrany spotrebiteľa tým, že sa forma splácania úveru, vyčlení do samostatnej zmluvy a tváriť sa,

že ide o samostatnú zmluvu so samostatnou cenou, ktorá by práve preto, že nie je súčasťou textu Zmluvy, nemala podliehať kontrole v rámci ochrany spotrebiteľa. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 567 ods. 1 OZ, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Zo zákona teda vyplýva, že dlh sa platí, ak sa nedohodnú inak, v mieste bydliska dlžníka (spotrebiteľa). Súdny dvor v bode 68 rozsudku C-415/11 uviedol: „Ako uviedla generálna advokátka v bode 71 svojich návrhov, pri otázke, či podmienka spôsobuje „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami v tomto zmysle. Na základe takejto porovnávacej analýzy môže vnútroštátny súd posúdiť, či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Okrem toho sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok. Pokiaľ ide otázku, za akých okolností dôjde k takejto nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery“, treba konštatovať vzhľadom na šestnáste odôvodnenie a ako v podstate uviedla aj generálna advokátka v bode 74 svojich návrhov, že, vnútroštátny súd má na tento účel preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní.“ Žalobkyňa mala platiť odmenu za službu, ktorou žalovaný v 1. rade vyberá splátky v jej mieste bydliska vo výške 51,5% poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorá viac ako 3 - násobne prevyšuje dohodnutý úrok v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom z ustanovenia § 567 ods. 1 mu takéto právo vyplýva bezplatne. Je nepochybné, že žalobkyňa by nesúhlasila s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní, pokiaľ by mal vedomosť o tom, že táto služba by mala byť zadarmo a teda takouto zmluvnou podmienkou dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Dojednanie odplaty zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je potrebné uviesť, že žalovaný v 1. rade takýmto spôsobom obchádza výpočet RPMN, pretože odmena za tuto službu sa nezahŕňa do RPMN a týmto je vlastne spotrebiteľ klamaný na výške RPMN. Navyše súd aj z vlastnej činnosti má vedomosť o tom (napr. konanie 20C/169/2014), že odplata je stanovená vždy vo výške 51,5% poskytnutých peňažných prostriedkov. Nie je teda zrejmé, prečo za hotovostný výber splátok mal vyššiu sumu pri poskytnutí totožnej služby zaplatiť ten, kto dostal vyšší úver. Súd je preto toho názoru, že zmluvná podmienka v zmluve o zabezpečení splátok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná.

43. Žalovaný v 1. rade a 2. rade vo svojich vyjadreniach vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku. Súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 OZ. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Žalobkyňa prvý krát poukázala úhrady nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému v 1. rade 22.8.2016 (10,- eur + 5,- eur). Žaloba bola podaná dňa 12.12.2017, t.j. v 2. ročnej subjektívnej premlčacej doby a 3 ročnej objektívnej premlčacej dobe. Žalovanému v 2. rade poukázala úhrady od 11.1.2017 do 6.3.2017 a teda ani voči žalovanému v 2. rade nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný.

44. Podľa § 137 c) a d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

45. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2018, spotrebiteľ

sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba)

46. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v 1. rade o neprípustnosti takéhoto určovacieho žalobného návrhu. Právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. len s účinkami inter partes (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2017, sp. zn. 6 Ndc 20/2016). Aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí zo dňa 26.10.2017, sp. zn. 18Co/120/2017 pripustil, že spotrebiteľ sa má možnosť domáhať určenia neprijateľnej podmienky. Súd taktiež poukazuje na § 298 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná. Súd taktiež poukazuje na § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., podľa ktorého „Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách“.

47. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného v 2. rade o nedostatku je pasívnej vecnej legitimácie. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade postúpil svoju pohľadávku na žalovaného 2. rade a tým, že žalovaný v 2. rade oznámil žalobkyni postúpenie pohľadávky, nadobudol žalovaný v 2. rade nielen práva spojené s pohľadávku, ale aj povinnosti. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1. rade vyplýva z toho, že žalovaný v 1. rade naformuloval neprijateľné zmluvné podmienky do zmlúv.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).