Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_63Csp-13-2023.pdf
PDF · 110.53 KB
Case nature
Area
Subarea
63Csp/13/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, sudcom Mgr. Karolom Fiľom, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. D. XXX, o zaplatenie 363,75 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 219,78 eur spolu s úrokom omeškania:
- vo výške 5 % zo sumy 103,89 eur ročne od 3.12.2020 do 20.12.2020,
- vo výške 5 % zo sumy 132,27 eur ročne od 21.12.2020 do 20.01.2021,
- vo výške 5 % zo sumy 161,01 eur ročne od 21.01.2021 do 20.02.2021,
- vo výške 5 % zo sumy 190,16 eur ročne od 21.02.2021 do 20.03.2021,
- vo výške 5 % zo sumy 219,78 eur ročne od 21.03.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.06.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy spolu 363,75 eur s príslušenstvom, a to na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX/ XXXXXXXXXX uzavretej dňa 22.12.2018. Pôvodný žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanému bola poskytnutá pôžička na kúpu spotrebného tovaru v sume 669,78 eur, ktorú mal žalovaný splácať v 27 mesačných splátkach po 30,- eur, a to až do celkovej sumy pôžičky 810,- eur. Žalovaný však do podania žaloby uhradil len sumu 450,-eur. Podľa žaloby pôvodný žalobca v dôsledku neplatenia dohodnutých splátok pôžičku zosplatnil ku dňu 19.11.2020. Celkový dlh ku dňu podania žaloby bol podľa pôvodného žalobcu vo výške 363,75 eur. Úroky z omeškania žiadal žalobca priznať vo výške 5% zo sumy 363,75 eur ročne odo dňa 03.12.2020 do zaplatenia. Pôvodný žalobca na preukázanie nároku v konaní predložil: Notársku zápisnicu, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Štandardné európske informácie, Informáciu o RPMN, Obchodné podmienky quatro, Udelenie súhlasu, Predžalobnú upomienku s doručenkou, Oznámenie o vyhlásené predčasnej splatnosti, Prehľad splátok a úhrad.
2. Žalovanému boli žaloba, prílohy k žalobe, procesné poučenia ako aj výzva na vyjadrenie k žalobe doručené dňa 14.08.2023, k žalobe sa však nevyjadril.
3. Dňa 18.01.2024 bol súdu doručený návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v ktorom pôvodný žalobca oznámil postúpenie pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., čo preukazoval priloženou Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017, dodatkom č. 6 k tejto Rámcovej zmluve,
priloženou žiadosťou o postúpenie a prevod, priloženou prílohou č. 3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky s identifikáciou postúpenej pohľadávky a priloženým oznámením o postúpení pohľadávky.
4. Uznesením zo dňa 19.03.2024 súd pripustil zmenu v osobe žalobcu, keďže po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv.
5. Žalobca na výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom splnenia povinnosti jeho právneho predchodcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver a spôsobu uzatvorenia zmluvy obsiahnutú v predvolaní na pojednávanie zo dňa 16.01.2024 reagoval podaním doručeným súdu dňa 06.03.2024. V tomto podaní žalobca uviedol, že jeho právny predchodca skúmal schopnosť žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou. Podľa žalobcu žalovaný podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé, žalovaný taktiež prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Zmluvné podmienky boli žalovaným riadne podpísané a zároveň žalovaný preukázal výšku svojho príjmu ako aj výšku svojich výdavkov. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javila ako primeraná. Tiež uviedol, že jeho právny predchodca si vyžiadal súhlas od žalovaného za účelom jej preverenia v nebankovom registri, v bankovom registri ako aj v Sociálnej poisťovni. S podaním žalobca opätovne predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Štandardné európske informácie, Informáciu o RPMN, obchodné podmienky quatro, Udelenie súhlasu, Predžalobnú upomienku s doručenkou, Oznámenie o vyhlásené predčasnej splatnosti, Prehľad splátok a úhrad.
6. Z dokazovania vykonaného predloženými listinami mal súd preukázané tieto skutočnosti:
- zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere Quatro: pôvodný žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 22.10.2018 prostriedkami diaľkovej komunikácie Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa pôvodný žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť viazaný spotrebiteľský úver vo výške 669,78 eur na kúpu televízora Samsung. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť v 27 mesačných splátkach po 30,-eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.01.2019 a splatnosť ďalších splátok bola dohodnutá na 20. deň kalendárneho mesiaca. V zmluve bola dohodnutá fixná úroková sadzba vo výške 18,83 % ročne. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 18,83 %. Celková čiastka je uvedená v sume 810,-eur. V zmluve je uvedené, že žalovaný je ženatý, nemá vyživované osoby ani nezaopatrené deti, je zamestnancom s pracovným pomerom na dobu neurčitú s čistým priemerným mesačným príjmom v sume 400,-eur. Ako zamestnávateľ je uvedená spoločnosť Howe Slovensko s.r.o. V článku XVI. zmluvy bol dohodnutý splátkový kalendár, kde je dohodnuté, ktorá časť tej ktorej splátky sa započítava na istinu a ktorá časť tej ktorej splátky na úroky.
- zo splátkového kalendára dohodnutého v článku XVI. zmluvy o spotrebiteľskom úvere: Dňa 20.07.2020 bola splatná istina celkovo v sume 444,48 eur, dňa 20.08.2020 bola splatná istina celkovo v sume 471,23 eur, dňa 03.12.2020 (t.j. v deň od kedy žiada žalobca priznať úroky z omeškania) bola splatná istina celkovo v sume 553,89 eur, dňa 20.12.2020 bola splatná istina celkovo v sume 582,27 eur, dňa 20.01.2021 bola splatná istina celkovo v sume 611,01 eur, dňa 20.02.2021 bola splatná istina celkovo v sume 640,16 eur a dňa 20.03.2021 bola splatná istina celkovo v sume 669,78 eur.
- Z prehľadu splátok a úhrad: žalovaný uhradil spolu sumu 450 eur, a to 15 úhradami po 30,-eur, poslednú úhradu vykonal žalovaný dňa 12.03.2020.
- Z predžalobnej upomienky a kópie obálky: pôvodný žalobca listom zo dňa 23.09.2020 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných splátok v sume 90,-eur a upozornil ho na to, že ak nedôjde k úhrade dlžných splátok, bude oprávnený úver zosplatniť. Zásielku žalovaný prevzal dňa 28.09.2020.
- Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru: pôvodný žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 27.11.2020, že jeho úver sa stal predčasne splatným v celom rozsahu. Týmto listom žalobca tiež vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu.
- zo žiadosti o postúpenie a prevod, z prílohy 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok v znení jej dodatku č. 6 s identifikáciou pohľadávky a z Oznámenia o postúpení pohľadávky: žalobca ako postupník ku dátumu prevzatia mal prijať a kúpiť v rámci balíka pohľadávok aj pohľadávku uplatnenú v tomto konaní. Vzhľadom na dohodu o tom, že dátum prevzatia je dátumom postúpenia, pohľadávka uplatnená v tomto konaní mala prejsť na žalobcu dňa 18.12.2023, ktorý je v žiadosti o postúpenie a prevod uvedený ako dátum prevzatia. Postúpenie pohľadávky bolo zo strany pôvodného žalobcu žalovanému oznámené listom zo dňa 22.12.2023.
7. Súd nárok posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to § 39 Občianskeho zákonníka, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich ochranu spotrebiteľa, § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich premlčanie, § 517 Občianskeho zákonníka, § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich postúpenie pohľadávky, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o úvere, ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (najmä §7, § 9, § 11, §17) a podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 7 ods. 16 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa § 7 ods. 23 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
9. Z vykonaného dokazovania a nesporných skutočností súd zistil tento skutkový stav: Pôvodný žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 22.12.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej táto spoločnosť poskytla žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 669,78 eur, ktorý sa žalovaný podľa uzavretej zmluvy zaviazal vrátiť v 27 mesačných splátkach po 30,- eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.01.2019 a splatnosť ďalších splátok bola dohodnutá na 20. deň kalendárneho mesiaca. Splatnosť poslednej splátky bola dohodnutá na deň 20.03.2021. V zmluve bola dohodnutá fixná úroková sadzba vo výške 18,83 % ročne. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 18,83 %. Celková čiastka je uvedená v sume 810,- eur. V článku XVI. zmluvy bol dohodnutý splátkový kalendár, kde je dohodnutá, ktorá časť tej ktorej splátky sa započítava na istinu a ktorá časť tej ktorej splátky na úroky. Pôvodný žalobca nenahliadol do príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaný na splátkach uhradil spolu sumu 450,- eur. Poslednú úhradu vo výške 30,-eur vykonal žalovaný dňa 12.03.2020. Dňa 20.07.2020 bola splatná istina celkovo v sume 444,48 eur, dňa 20.08.2020 bola splatná istina celkovo v sume 471,23 eur, dňa 03.12.2020 (t.j. v deň od kedy žiada žalobca priznať úroky z omeškania) bola splatná istina celkovo v sume 553,89 eur, dňa 20.12.2020 bola splatná istina celkovo v sume 582,27 eur, dňa 20.01.2021 bola splatná istina celkovo v sume 611,01 eur, dňa 20.02.2021 bola splatná istina celkovo v sume 640,16 eur a dňa 20.03.2021 bola splatná istina celkovo v sume 669,78 eur. Pôvodný žalobca dňa 18.12.2023 postúpil pohľadávku uplatnenú v tomto konaní zmluvou o postúpení pohľadávok na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo zo strany pôvodného žalobcu žalovanému oznámené listom zo dňa 22.12.2023.
10. Súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní, keďže na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok v znení jej dodatku č. 6 a žiadosti o postúpenie a prevod došlo dňa 18.12.2023 k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na žalobcu. K postúpeniu došlo v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch (pohľadávka bola postupovaná v čase po termíne konečnej splatnosti, termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na deň 20.03.2021 a pohľadávka bola postúpená dňa 18.12.2023) ako aj § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (žalobca preukázal uskutočnenie písomnej výzvy na zaplatenie dlhu 90 dní pred postúpením, za túto písomnú výzvu súd považuje žalobu, ktorá bola žalovanému doručená 14.08.2023, t.j. viac ako 90 dní pred postúpením pohľadávky na žalobcu). Postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo žalovanému pôvodným žalobcom oznámené listom zo dňa 22.12.2023.
11. Súd po vykonaní dokazovania konštatuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre hrubé porušenie povinnosti pôvodného žalobcu ako veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie povinnosti svojho právneho predchodcu skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pritom povinnosť preukázať skutočnosť, že pôvodný žalobca ako veriteľ vynaložil odbornú starostlivosť vyplýva pre
žalobcu z § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by jeho právny predchodca nahliadol do príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver (žalobca tvrdil a preukázal len udelenie súhlasu žalovaného s nahliadnutím do registrov a overením príjmu). Vynaloženie odbornej starostlivosti nevyplýva ani zo žiadnych predložených dôkazov. Z predložených dokumentov nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru akokoľvek skúmal a zisťoval iné ako finančné výdavky žalovaného. Žalobca v konaní nepreukázal ani postupovanie svojho právneho predchodcu v súlade s § 7 ods. 19 až 42 Zákona o spotrebiteľských úveroch, najmä nepreukázal, že by došlo zo strany jeho právneho predchodcu k určeniu limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver a limitu na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a ich spĺňanie zo strany žalovaného. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť, aby veriteľ vzal na zreteľ existujúcu a aktuálnu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Súd teda konštatuje, že v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k hrubému porušeniu povinnosti uvedenej v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca totiž neuniesol dôkazné bremeno ohľadom toho, že pred poskytnutím úveru jeho právny predchodca zistil výdavky žalovaného alebo že nahliadol do príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a ohľadom toho, že právny predchodca žalobcu splnil svoje povinnosti uvedené v § 7 ods. 19 a 23 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ako aj nemožnosť jeho zosplatnenia.
12. Konanie začalo podaním žaloby doručenej súdu dňa 26.06.2023, t. j. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (05.12.2018), bolo v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s vyššie citovaným § 879v Občianskeho zákonníka povinnosťou súdu ex offo skúmať, či v danom prípade žalobca uplatnil na súde pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľského vzťahu skôr, než došlo k jej premlčaniu. Keďže najstaršia (20.) nezaplatená splátka istiny úveru uplatnená žalobou bola splatná dňa 20.08.2020 (žalovaným zaplatená suma 450,-eur totiž stačila na zaplatenie prvých 19 celých splátok istiny a čiastočne 20. splátky istiny úveru splatnej dňa 20.08.2020 – dňa 19.07.2020 bola splatná istina v sume 444,48 eur a dňa 20.08.2020 bola splatná istina v sume 471,23 eur) a žaloba bola podaná dňa 26.06.2023, t.j. v deň kedy nebola premlčaná ani táto najskôr splatná nezaplatená splátka úveru uplatnená žalobou, súd konštatuje preto, že žalobca uplatnil svoje právo včas, t.j. pred uplynutím premlčacej doby.
13. Vzhľadom na uvedené, t.j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, je žalovaný podľa § 457 Obchodného zákonníka povinný vrátiť iba poskytnuté peňažné prostriedky a na žiadne úroky a poplatky súvisiace s úverom nemá právo. V konaní bolo preukázané, že žalovaný čerpal úver v sume 669,78 eur a že žalovaný vrátil z tejto sumy iba sumu 450,- eur. Preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy istiny vo výške 219,78 eur (669,78 eur – 450 eur = 219,78 eur) a vo zvyšku istiny žalobu zamietol.
14. Porušenie (každé nie len hrubé porušenie) povinnosti uvedenej v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch malo za následok to, že zosplatnenie úveru tvrdené v žalobe bolo neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Totiž v zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné v prípade porušenia povinnosti uvedenej v § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch žiadať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru. Teda žalovaný sa nedostal do omeškania s vrátením úveru tak, ako to tvrdí žalobca v žalobe. Žalovaný sa dostal do omeškania iba s platením jednotlivých splátok istiny tak, ako boli dohodnuté v článku XVI. zmluvy o spotrebiteľskom úvere (splátkový kalendár). Totiž nekorektné konanie veriteľa (v tomto prípade hrubé porušenie povinnosti veriteľa skúmať schopnosť žalovaného splácať úver), je konaním veriteľa zo zákona sankcionované tým, že zmluva sa stáva bezúročnou a bezpoplatkovou. Čo v podstate znamená, že žalovaný ako spotrebiteľ je povinný zaplatiť veriteľovi len samotnú istinu úveru. Táto skutočnosť má preto za následok automatickú (absolútnu) neplatnosť tých častí zmluvy, ktoré sa týkajú práve odplaty
a úrokov za poskytnutý úver (rovnako Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo/219/2019). Z dôvodu neplatnosti časti zmluvy o odplate a úrokoch za poskytnutý úver, ktorá pôsobí od začiatku, sa žalovaný nikdy nemohol dostať do omeškania s platením častí splátok, ktoré mali kryť úroky úveru. Žalovaný sa teda mohol dostať do omeškania iba s platením časti splátok pripadajúcej na istinu úveru. Preto z dôvodu absolútnej neplatnosti časti zmluvy o úrokoch za poskytnutý úver pôsobiacej od začiatku, bola absolútna neplatná aj dohoda o výške splátky v časti, v ktorej sa mala táto splátka použiť na platenie úrokov z úveru. Žalovaný bol preto povinný od začiatku splácať úver nie v splátkach po 30,- eur, ale v pravidelných mesačných splátkach istiny vo výške tak, ako to je uvedené v článku XVI. zmluvy o spotrebiteľskom úvere (splátkový kalendár), kde je presne dohodnuté, aká časť istiny je v danom mesiaci splatná. Žalobca si uplatnil v žalobe úrok z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 03.12.2020. Vykonaným dokazovaním však súd zistil, že žalovaný bol dňa 03.12.2020 v omeškaní s platením časti istiny iba v sume 103,89 eur, keďže v tento deň bola splatná istina v sume 553,89 eur a žalovaný na splátkach zaplatil už 450,-eur (553,89 eur – 450,-eur = 103,89 eur). Následne sa vždy 21. dňa nasledujúceho mesiaca až do 21.03.2021, t.j. do dňa omeškania s platením v poradí poslednej 27. splátky, táto suma, s ktorou bol žalovaný v omeškaní zvyšovala o sumu nasledujúcej splátky istiny uvedenej v článku XVI. zmluvy o spotrebiteľskom úvere (splátkový kalendár). Preto súd po zistení, že zákonná výška úrokov z omeškania v týchto dňoch omeškania žalovaného bola 5% ročne, zaviazal žalovaného zaplatiť aj úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia č. 87/1995 Z.z. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. V spore nebola ani jedna zo strán plne úspešná a preto súd vychádzal z pomeru procesného úspechu strán sporu, ktorý určil na 20 % v prospech žalobcu. Úspech žalobcu (priznaných 219,78 eur) v pomere k predmetu konania (363,75 eur) je 60 % a úspech žalovaného (zamietnutých 143,97 eur) v pomere k predmetu konania (363,75 eur) je 40 %, takže čistý pomer úspechu žalobcu je 20 % (rozdiel medzi jeho úspechom a úspechom žalovaného). Na základe toho súd teda rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).