Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csp/25/2016

Potvrdené rozhodnutím 19Co/142/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zast. Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovaným: 1/ T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/X, XXX XX T., zastúpený: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365, 2/ V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, XXX XX T., zastúpená: PODHORSKÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, v konaní o zaplatenie 16 184,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Csp/25/2016-142 zo dňa 28.05.2018 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaným v 1. rade a 2. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

I. súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom, spotrebiteľskom spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika IČO: 247 85 199, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin proti žalovaným: 1/ T. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. XXX/X, XXX XX T., zastúpený: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365, 2/ V. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, XXX XX T., zastúpená: PODHORSKÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, v konaní o zaplatenie 16 184,32 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 28.9.2016 žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 16 184,32 eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 15 179,64 eur od 16.7.2015 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že ide o jemu postúpenú pohľadávku zmluvou zo dňa 29.9.2015, majúcu základ v záväzkovom vzťahu právneho predchodcu žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaných založeného Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, ktorou bol žalovaným poskytnutý úver v sume 10 000 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v pravidelných mesačných splátkach po dobu 119 mesiacov od 20.5.2009 v sume 162,07 eur mesačne. Predmetná pohľadávka vrátane príslušenstva bola postúpená žalobcovi zmluvou zo dňa 29.9.2015, tvorí ju istina 9875,34 eur a príslušenstvo - zmluvný úrok 1 008,49 eur, zmluvný úrok z omeškania 87,66 eur, úrok vo výške 5 247,49 eur, úrok z omeškania vo výške 1 004,68 eur a poplatkov vo výške 56,81 eur. K žalobe pripojil listinné dôkazy - výpis z obchodného registra žalobcu, Zmluvu o splátkovom úvere č XXXXXXXXXX z 15.4.2009, formulár o zmluvných podmienkach Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.8.2002, výzvu adresovanú žalovanému 1/ zo dňa 28.9.2011, výzvu adresovanú žalovaným v 1/ a 2/ rade zo dňa 14.5.2015, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 4.6.2015 adresované žalovanému v 1/ rade , dôkaz o jej doručovaní žalovanému v 1/ rade, oznámenie o postúpení pohľadávky z 8.10.2015 adresované obom žalovaným, predžalobná výzva žalobcu z 18.7.2016 adresovaná žalovanému v 1/ rade a dôkaz o jej doručovaní, výpis z úverového účtu.

2. Na výzvu súdu žalobca podaním doručeným súdu dňa 8.3.2017 špecifikoval, že žalovaná suma 16 184,32 eur pozostáva z istiny 9 875,34 eur (poskytnutý úver 10 000 eur - zaplatená časť na istinu 124,66 eur), z úrokov 5 247,49 eur (celková čiastka úrokov 8 876,85 eur - zaplatená časť úrokov 3 629,36 eur), z poplatkov 56,81 eur ( z poplatkov za správu úveru ostalo k úhrade 56,81 eur, poplatky za

upomienky v sume 360,92 eur boli uhradené). Súčasne oznámil, že žalobcovi nebola odovzdaná v rámci dokumentácie pôvodným veriteľom súdom požadovaná listina - oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti adresované žalovanej v 2/ rade, preto o jej doručenie požiadal jeho právneho predchodcu. K špecifikácii doručil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1128/2015/CE spolu s prílohou a sadzobník poplatkov.

3. Súd doručil žalovaným žalobu spolu s prílohami, uznesením ich v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) vyzval aby sa k návrhu vyjadrili, súčasne ich poučil o ich procesných právach s dôrazom na ustanovenie § 292 § C.s.p. Uvedené listiny boli obom žalovaným doručené do vlastných rúk dňa 28.3.2017.

4. Žalovaný v 1/ rade podaním doručeným súdu dňa 26.4.2017 oznámil, že dlh uznáva, jeho finančná situáciu u neumožňuje zaplatiť požadovaný dlh v celej výške, požiadal o možnosť jeho splácania splátkami.

5. Podaním doručeným súdu dňa 19.5.2017 žalobca poukázal na ustanovenie § 92 ods. 8 a 89 ods. 1 Zákona o bankách ako aj na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok zdôraznil, že vo Všeobecných obchodných podmienkach si účastníci zmluvného vzťahu dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania prípadne zaslaním písomnej výzvy pričom poukázal na rozhodnutia KS Prešov 11Co/11/2015 zo dňa 25.8.2016 a 9Co/145/2015 zo dňa 5.10.2016.

6. Podaním doručeným súdu dňa 12.10.2017 žalobca oznámil, že žalovaní z titulu poskytnutého úveru uhradili cca 26 splátok spolu vo výške 4 225,45 eur, žalovaní sa dostali do omeškania splátkou splatnou dňa 20.7.2011, úrok z omeškania v sume 1 004,68 je vyčíslený za obdobie od 21.7.2011 do 29.9.2015.

7. Žalovaný v 1/ rade prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 10.10.2017 uviedol, že zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Vzniesol námietku premlčania celého práva, poukazujúc na ustanovenia §§ 101 a 103 Obč. zák. tvrdiac, že právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu. Ďalej zdôraznil, že v prvom rade je potrebné zaoberať sa otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň voči žalovanému) platné a účinné. Poukázal na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia zmluvy, ktoré dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávku voči klientovi za splnenia určitých podmienok, t.j. aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni § 525 ods. 1 Obč. zák. , ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná potom jej postúpenie je svojim obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák. Ďalej uviedol, že postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. V závere žalovaný v 1/ rade navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Žalovaná v 2/ rade prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným zo dňa 10.10.2017 žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na spotrebiteľský charakter vzťahu. Namietala aktívnu legitimáciu žalobcu poukazujúc na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 a §§ 524 a násl. Obč. zák, ako aj § 39 a 40 Obč. zák. tvrdiac, že žalobca výzvu adresovanú postupcom ako nevyhnutný predpoklad postúpenia pohľadávky nepreukázal, preto žalobca v spore nie je aktívne legitimovaný. Ďalej zdôraznil, že správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napr. nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Žalovaná v 2/ rade namietala aj rozsah postúpenia pohľadávky, poukazujúc na skutočnosť, že banka môže postúpil len splatnú časť pohľadávky. Banka má právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, pre takýto postup je však nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom § 53 ods. 9 Obč. Zák. oprávnenie pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti žalobca nemá. Ďalej namietala neurčitosť nároku žalobcu, podľa žalovanej v 2/ rade žalovaný nepreukázal preskúmateľným resp. hodnoverným spôsobom, že dlhuje sumu 16 184,32 eur a teda v tej časti neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku. V závere vzniesol námietku premlčania celého práva.

9. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaných doručenej súdu dňa 9.11.2017 tvrdil, že ním uplatnený nárok nie je premlčaný nakoľko splatnosť celej pohľadávky (strata výhody splátok) nenastáva priamo zo zákona, ale záleží od veriteľa, či toto právo uplatní a vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku pohľadávky. Ďalej tvrdil, že jeho právny predchodca výzvou z 15.4.2009 a 14.5.2015 upozornil žalovaných na možnosť zosplatenia dlhu, v ktorom poskytol žalovaným dodatočnú 15 dňovú lehotu na plnenie. Keďže zo strany žalovaný nedošlo k žiadnej úhrade, oznámením o vyhlásením mimoriadnej splatnosti zo dňa 4.6,2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaných na úhradu celkovej výšku dlhu do 15 dní od prevzatia. Lehota začala plynúť od 30.6.2015 keďže žalovaný si zásielku v odbernej lehote neprevzal teda od vrátenia zásielky a skončila 15.7.2015. Právny predchodca žalobcu mohol po prvý krát uplatniť nárok na súde 16.7.2015. K nedodržaniu postupu podľa § 92 ods. 8 zotrval na svojom tvrdení, že vo VOP si účastníci zmluvy dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy, preto má za to, že je daná jeho aktívna legitimácia. K oznámeniu o postúpení pohľadávky poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo210/01 z ktorého vyplýva, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie.

10. Žalovaná v 2/ rade v duplike zo dňa 6.12.2017 zotrvala na svojich vyjadreniach a tvrdeniach o absencií preukázania doručenia výzvy na splnenie záväzku dlžníka, namietala neplatnosť ustanovenia 19.16 VOP nakoľko je v rozpore s kogentným ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Názor vyslovený NS SR v rozhodnutí sp. zn. 4Obo 201/01 nemožno aplikovať za situácie, kde postupcom je banka, ktorá okrem § 524 a násl. Obč. zák. je povinná dodržiavaj aj Zákon o bankách, pričom poukázala na rozhodnutia KS Banská Bystrica sp. zn 17Co/792/2015 a NS SR 1Cdo/76/2007 z 28.1.2009. Trvala na námietke premlčania celého nároku ako aj na premlčaní práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, keďže žalobca resp. jeho právny predchodca napriek tomu, že žalovaní boli v omeškaní so splácaním dlhu viac ako 3 roky vyhlasoval mimoriadnu splatnosť po viac ako 3 rokoch. Taktiež zotrvala na tvrdení o neplatnosti dohody o predčasnom vyhlásení splatnosti úveru nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými nebola nikdy platne dojednaná možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru - pohľadávky. Na takúto dohodu je potrebné aby bol zachovaný riadny kontraktačný proces a dohoda by musela byť podpísaná oboma stranami dohody. V tomto prípade žiadna dohoda neexistuje, existuje len formulárové ustanovenie vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli individuálne dojednané. Taktiež zotrval na námietke neurčitosti nároku.

11. Žalovaný v 1/ rade v duplike zotrval na svojej procesnej obrane, trval na tom, že nárok žalobcu je premlčaný, že je neplatné postúpenie pohľadávky a dôvody absencie aktívnej legitimácie v konaní.

12. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 23.10.2017, ktorého sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca a žalovaní, právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu, neúčasť žalovaných ospravedlnili ich právni zástupcovia, preto súd v súlade s § 180 C.s.p. pojednával v neprítomností žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaných.

13. Právny zástupca žalovaného v 1/ rade tvrdil, že úvere nebol platne zosplatnený z dôvodu nedodržania postupu podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ďalej bola pohľadávka neplatne postúpené pre nedodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ako súčasť procesnej obrany vzniesol aj námietku premlčania celého dlhu.

14. Právny zástupca žalovanej v 2/ rade žiadal žalobu zamietnuť z viacerých dôvodov a to: pre nedodržanie postupu upraveného v § 92 ods. 8 zákona o bankách, nebolo preukázané doručenie výzvy pred postúpením pohľadávky, súčasne nebol dodržaný postup pre zosplatnenie pohľadávky, právo zosplatnenia úveru žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu nebolo dojednané, V zmluve o úvere dohoda o zosplatnen nie je, Všeobecné obchodné podmienky nie sú tie, ktoré platili v čase uzavretia zmluvy. Ďalej pohľadávka nie je určitá, žalobca nepreukázal jej výšku, na každej z predložených výziev je iná výška. Súčasne vzniesol námietku premlčania, tvrdiac, že veľa mesačných splátok v čase postúpenia bolo premlčaných, ak teda bolo premlčaných veľa splátok celý úver už mohol byť zosplatnený

skôr, pre prípad ak by sú dospel k záveru, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo v súlade so zákonom vzniesol námietku premlčania celého práva.

15. Pojednávania vytýčeného na deň 30.4.2018 sa nezúčastnili žalobca a žalovaní. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, svojich tvrdenia. Poukázal na rozhodnutie KS Trenčín sp. zn. 27Co/5/2017 v ktorom sa uvádza, že z dikcie § 92 ods. 8 zákona o bankách nevyvoláva, že by sa omeškanie so zaplnením čo i len časti peňažného záväzku malo počítať od vyhotovenia, resp. doručenia výzvy, teda dlžník musí byť v omeškaní celkovo 90 dní, a nie len od výzvy. Možnosť zosplanenia bola dohodnutá priamo v zmluve o splátkovom úvere čl. 1 bod 7. Tvrdil, že pohľadávka premlčaná nie je, je určitá, jej výška vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti, poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo 22.2.2018.

16. Právny zástupca žalovaného v 1/ rade k rozhodnutiu KS Trenčín uviedol, že ide o ojedinelý názor, pretože ostatné senáty čo vyplýva aj z gramatického výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách tvrdia, že omeškanie dlžníka so splatením pohľadávky je potrebné počítať od doručenia výzvy. Ak zosplatnenie uvedené v čl. 1 bod 7 toto nie je urobené formou dohody, nakoľko toto dojednanie je robené vo formulárovej zmluve, nie je individuálne dohodnuté, sám žalobca tvrdil, že mimoriadne zosplatnenie bolo dohodnuté vo VOP. Žalobca tak postúpil živý úver, v zmysle ustálenej KO PO vyplýva, že veriteľ nemôže postúpiť živý úver, preto žalobca nedisponuje aktívnou legitimáciou. Taktiež zotrval na vznesenej námietke premlčania tvrdiac, že úverový vzťah vznikol v roku 2009, žalobca nedoložil výpis z úverového účtu, veriteľ mohol svoje právo zosplatniť úver uplatniť už skôr.

17. Právny zástupca žalovanej v 2/ rade na pojednávaní zotrval na prostriedkoch procesnej obrany.

Súd vykonal dokazovanie oboznámení sa s obsahom žalobcom doložených listinných dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

18. Žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 15.12.2011 s právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len bankou) v písomnej forme Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebného úveru bezúčelový žalovaným vo výške 10000,- eur s fixnou úrokovou sadzbou vo výške 14,60 % ročne. Úver bol čerpaný jednorázovo hotovostne. Výška splátky bola dojednaná vo výške 162,07 eur, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.5.2009 a splatnosť ďalších splátok bola k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Počet splátok bol 119. Konečná splatnosť úveru bola dňa 20.3.2019. Spôsob splácania bol dohodnutý inkasom z inkasného účtu. RPMN bola vo výške 16,82 %. Priemerná hodnota RPMN bola vo výške 12,37 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 9540,33 eur. V časti I. bod 7 zmluvy účastníci zmluvného vzťahu dohodli, pre prípad akéhokoľvek porušenia, napr. v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas je banka oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.

19. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaní z poskytnutého úveru uhradili cca 26 splátok spolu vo výške 4 225,45 eur, ktoré banka zaúčtovala na istinu 124,66 eur, na úroky 3 629,36 eur, poplatky za správu úveru 110,51 eur a poplatky za upomienky 360,92 eur. Dostali sa do omeškania so splátkou splatnou dňa 20.7.2011.

20. Výzvou zo dňa 28.9.2011 vyzvala banka žalovaného v 1/ rade k úhrade dlžných splátok v sume 675 eur do 10 dní od doručenia výzvy (čl.17 spisu). Dôkaz o doručení výzvy súdu nebol predložený, rovnako súdu nebola predložená výzva adresovaná žalovanej v 2/ rade.

21. Listom zo dňa 14.5.2015 adresovanej obom žalovaným (čl. 18 a 21) banka oznámila výšku omeškaných splátok k 12.5.2015 v sume 7 902 eur, súčasne ich upozornila, že ak v lehote 15 dní dlžnú sumu neuhradia, pohľadávka sa stane splatná celá. Výzvy boli odosielane doporučenou poštou, o čom svedčia kódy na čl. 18 spisu pod číslom ODO 493877360 01 SS adresovaná žalovanej v 2/ rade, na čl. 21 spisu pod číslom ODO 493877360 01 SS z čoho vyplýva, že obe výzvy boli odosielané jednou listovou zásielkou adresovanou na meno žalovaného v 1/ rade. Na meno žalovanej v 2/ rade nebola výzva pred zosplatnením odosielaná vôbec. Žalovaný v 1/ rade výzvu neprevzal, vrátila sa banke ako neprevzatá v odbornej lehote dňa 8.6.2015. Listom zo dňa 4.6.2015 (čl. 19) banka oznámila žalovanému v 1/ rade vyhlásenie mimoriadnej splatnosti k 3.6.2015, súčasne ho vyzvala k úhrade sumy 16 050,01 eur. Oznámenie bolo zasielané doporučenou poštou o čom svedčí kód I. XXXXXXXXX 01 SS. List

za banke vrátil ako neprevzatý v odbernej lehote dňa 30.6.2015. Dôkaz o vyhotovení oznámenia o zosplatnení a jeho doručovania žalovanej v 2/ rade súdu doložený nebol.

22. Následne Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1128/2015/CE zo dňa 29.9.2015 bola pohľadávka zo zmluvy o úvere postúpená na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo bankou oznámené žalovaným listom zo dňa 8.10.2015.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. k 15.4.2009, ďalej len Obč. zák. ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

25. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

29. Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. ak k ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

31. Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

32. Podľa § 54 ods. 2 Obč. zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

33. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

35. Podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

36. Podľa § 565 Obč. zák. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

37. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

38. Podľa § 524 ods. 2 Obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

39. Podľa § 525 ods. 1 Obč. zák. postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

40. Podľa § 525 ods. 2 Obč. zák. nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

41. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 552/2008 Z. z. účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky t.j. k 29.9.2015 ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa § 89 ods. 1 citovaného zákona o bankách banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.

Právne posúdenie vecí:

43. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 16 184,32 eur pozostáva z istiny 9 875,34 eur , úrokov 5 247,49 eur a poplatkov titulom Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.4.2009 ktorý ako veriteľ poskytla banka - Slovenská sporiteľňa a.s. žalovaným - fyzickým osobám ako dlžníkom.

Spotrebiteľský charakter vzťahu 44. Vzhľadom k subjektom zmluvy v danom prípade išlo o zmluvu spotrebiteľskú a súčasne možno konštatovať, že v danom prípade išlo o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola uzatváraná vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť.

Aktívna legitimácia:

45. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatnené právo (nárok) respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaných) je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok NS SR sp. Zn. 2Cdo 205/2009). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívne legitimácie žalobcu.

46. Žalobca vyvodzoval aktívnu vecnú legitimáciu v spore zo zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1128/2015/CE zo dňa 29.9.2015 od pôvodného veriteľa a postupcu (Slovenská sporiteľňa a.s.) predmetom ktorej bola žalovaná pohľadávka s príslušenstvom. Vecná legitimácia žalovaných vyplýva z toho, že žalovaní ako dlžníci nesplnili svoj záväzok splácať splátky úveru riadne a včas v rozsahu žalovanej sumy a ide nesporne o pohľadávku pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s.

47. Postúpenie pohľadávky (cesia) je všeobecne upravené v § 524 Obč. zák. a spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) vstúpi nový veriteľ (postupník) na základe zmluvy uzatvorenej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými.

48. Súd zdôrazňuje, že predmetom konania je záväzkový vzťah, ktorého predmetom je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností, je regulovaný aj osobitnou právnou vyplývajúcou zo Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu a na činnosť bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka Slovenska. Pri tzv. bankových úveroch, kde postupcom je banka, je zároveň pre platné postúpenie pohľadávky nutné dodržať podmienky stanovené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsah vrátane jeho príslušenstva, to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti tohto istého peňažného záväzku voči o banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

49. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách teda môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúce písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (viď rozhodnutie KS Prešov sp. zn. 6Co/119/2013, 3Co/140/2015, 3Co/8/2017 z 6.4.2017 a iné). Banka je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne napriek písomnej výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.

50. V prejednávanej veci bolo preukázané, že dňa 29.9.2015 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom ako postupníkom, ktorej predmetom bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovaným zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 15.4.2009.

51. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Slovenská sporiteľňa listom zo dňa 14.5.2015 vyzvala oboch žalovaných k úhrade omeškaných splátok v sume 7 902,- eur v lehote 15 dní, súčasne ich upozornila na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ak dlžnú sumu v uvedenej lehote neuhradia. Výzva na úhradu omeškaných splátok však bola adresovaná len žalovanému v 1/ rade, dôkaz o odoslaní takejto výzvy žalovanej v 2/ rade napriek opakovanej výzve súdu doložený nebol. Výzva žalovanému v 1/ rade doručená nebola, vrátila sa banke ako neprevzatá v odbernej dobe dňa 8.6.2015. Banka však už dňa 3.6.2015 (teda ešte pred uplynutím 15 dní od uplynutia lehoty na dobrovoľne plnenie pred zosplatnením) vyhlásila úver za predčasne splatný. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovanej v 2/ rade ani dôkaz o jeho doručovaní súdu predložený nebol. Pre úplnosť súd dodáva, že tzv. mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru je v spotrebiteľských vzťahoch regulované aj ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorého dikcia nebola žalobcom ( právnym predchodcom) rešpektovaná resp. v tomto ustanovení uvádzané pravidlá žalobca nepreukázal. To znamená, že pre nedodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. Slovenská sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.

52. Súd má za to, že Slovenská sporiteľňa, a.s. mohla žalobcovi postúpiť v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok iba splátky dovtedy splatné (t.j. do 29.9.2015) za súčasného splnenia oboch podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách.

53. Súd má za to, že žalobca nepreukázal, aby Slovenská sporiteľňa, a.s. odoslala resp. doručila žalovanej v 2/ rade písomnú výzvu na splnenie dlhu, s ktorým bola v omeškaní dlhšie ako 90 dní. Je nutné poznamenať, že táto písomný výzva ako podmienka platného postúpenia pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka, lebo ide o tzv. faktický úkon, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky banky. Za dôkaz splnenia tejto povinnosti nemožno považovať doloženú súdu výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 28.9.2011 (čl. 17 spis), naviac adresovanú len žalovanému v 1/ rade, doloženie vygenerovanej výzvy nepreukazuje ešte jej odoslanie, resp. doručenie obom žalovaným. Rovnako za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať výzvu adresovanú žalovanej v 2/ rade nachádzajúcej sa na čl. 18 spisu, nakoľko mal súd preukázané (spoločný kód doporučenej listovej zásielky), že táto výzva bola zasielaná na adresu žalovaného v 1/ rade, žalovanej v 2/ rade vôbec adresovaná nebola. Taktiež za takýto dôkaz nemožno považovať ani jednostranné vyhlásenie postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. obsiahnuté v čl. IV. ods. 4.2. písm. d) zmluvy o postúpení pohľadávok, že pohľadávky spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona. Okrem toho z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok (vzhľadom na výšku postúpene pohľadávky) sa javí, že predmetom postúpenia bola celá pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere, nielen dospelé (splatné) splátky do postúpenia pohľadávky, s ktorými boli žalovaní v omeškaní dlhšie ako 90 dní.

54. Podľa ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak zákonné predpoklady nie sú splnené, ide o právny úkon postúpenia contra legem a z tohto dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 Obč. zák. resp. neplatné v zmysle § 41 Obč. zák. pokiaľ ide o postúpenie tých splátok úveru, ktoré ku dňu postúpenia pohľadávky neboli splatné a s ktorými žalovaní neboli dlhšie ako 90 dní v omeškaní). ). V danom prípade ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k platnému vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 29.9.2015 v časti postúpenia žalovanej pohľadávky s príslušenstvom je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Na základe neplatného právneho úkonu však žalobca nemohol nadobudnúť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými, a teda nemohol vstúpiť do práv veriteľa a súčasne nebol oprávnený požadovať od žalovaných ako dlžníkov uspokojenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom.

55. Pokiaľ ide o žalobcom citované rozhodnutia KS Prešov 11Co/11/2015 zo dňa 25.8.2016 a 9Co/145/2015 zo dňa 5.10.2016 tieto rozhodnutia sú ojedinele, pričom ich nemožno aplikovať na súdenú vec, keďže v tejto veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky pre nedodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. . K tvrdeniu žalobcu, že žalovaní dali súhlas k postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu odvolávajúc sa na čl. 19.16 Všeobecných obchodných podmienok tvrdiac, že vo Všeobecných obchodných podmienkach si účastníci zmluvného vzťahu dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania prípadne zaslaním písomnej výzvy súd zdôrazňuje, že tieto Všeobecné obchodné podmienky nadobudli platnosť a účinnosť až 1.8.2002, teda neplatili v čase uzatvorenia zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 15.4.2009, predmetné Všeobecné obchodné podmienky sa nestali neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd dáva do pozornosti aj tu skutočnosť, že predmetná zmluvná podmienka už bola súdom vyhlásená za neprijateľnú napr. rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/147/2016 zo dňa 21.3.2018, dokonca vo veci totožného žalobcu.

56. Poukazom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, t.j. žalobca nepreukázal, že je nositeľom ním uplatňovaného práva voči žalovaným, preto žalobu z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietol.

57. Keďže súd dospel k záveru, že žalobca nedisponuje aktívnou legitimáciou v tomto spore ostatnými prostriedkami procesnej obrany žalovaných (námietka premlčania celého práva, námietka nepreukázania opodstatnenosti žalovanej sumy a iné) sa už nezaoberal.

58. Trovy konania

59. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

60. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

62. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

63. Žalovaní mali plní úspech vo veci, preto majú nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, preto súd vyslovil, že žalovaným priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výšku trov konania žalovaných určí vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti veci samej, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 Cs.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.