Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-123-2021.pdf
PDF · 88.21 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/123/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých, C.. T. N., L.. XX.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: W.. C. N.Á., L.. XX.X.XXXX, J. C. Č..XX, zast.: JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, za účasti otca: R. W., L.. XX.X.XXXX, J. E. T. XX, zast.: BARNA PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., Nová ulica 150/6, Slovenská Kajňa a za účasti Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5, 093 24 Vranov nad Topľou, o zvýšenie výživného, t a k t o
rozhodol:
I. M e n í s a výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/98/2020-91 zo dňa 25.02.2021 a to tak, že sa z v y š u j e vyživovacia povinnosť otca voči maloletej T. N., L.. XX.XX.XXXX zo sumy 100€ na sumu 130€ mesačne, ktoré výživné je otec p o v i n n ý platiť vždy do 20.dňa toho ktorého masiaca vopred k rukám matky, počnúc mesiacom september 2021.
II. Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2021 do 31.03.2022 v sume 210€ je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trovkonania.
odôvodnenie:
1. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na maloletú dcéru T. zo sumy 100,- eur na čiastku 150,- eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2021. V návrhu uviedla, že v čase rozhodovania súdu bol otec dieťaťa vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od X.XX.XXXX. Nepoberal žiadne dávky a príspevky poskytované úradom práce. Podľa informácií matky sa otec aktuálne zamestnal a tak došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane.
2. Otec so zvýšením výživného nesúhlasil.
3. Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie na súd, zvýšenie výživného však je v záujme maloletého dieťaťa.
4. Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou doporučila zvýšiť výživné na maloleté dieťa, výšku zvýšenia ponechala na rozhodnuie súdu v zmysle vykonaného dokazovania a s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne C. W., oboznámením sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 8P/98/2020, lustráciou rodičov v Sociálnej poisťovni, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, mzdovým listom matky, dokladmi o majetkových pomeroch otca a zistil tento skutkový stav:
6. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8P/98/2020-91 zo dňa 25.2.2021 bolo zmenené výživné určené rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6P/150/2017-86 zo dňa 14.6.2018 a to tak, že sa zvýšilo výživné na maloletú T. N. zo sumy 80,- eur na sumu 100,- eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2020. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.3.2021.
7. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že na strane jej maloletej dcéry došlo k zvýšeniu výdavkov. Zvýšili sa poplatky v škole a to na družinu vo výške 10,- eur, na stravu v školskej jedálni 26-27,- eur mesačne. Taktiež je potrebné zakúpiť dieťaťu ošatenie, obuv a zaplatiť aj mimoškolskú činnosť dcéry a to krúžok krasokorčuľovania 100,- eur ročne. ,,Matka je zamestnaná ako A.W. E. C. Š.. Býva s maloletou dcérou v spoločnej domácnosti aj s jej starou mamou. Na domácnosť matka prispieva čiastkou 150,- eur mesačne, ďalej má náklady na pohonné hmoty, internet, životné poistenie dcéry 35,30 eur, mobilný telefón. Potvrdila, že otec si pravidelne plní vyživovaciu povinnosť na dcéru, dieťa v prípade sviatkov neobdarúva.
8. Otec vo výpovedi poukázal na skutočnosť, že T. doteraz nevie, že on je jej otec. Je zvláštne ak matka požaduje vyššie výživné, ale dcéru vôbec nevedie k tomu, kto je jej otec. Dieťa má podľa matky náhradného otca, matkinho priateľa, ktorého oslovuje tatík. Otec je evidovaný ako nezamestnaný, nemá žiaden príjem. Občas sa snažil brigádnicky pracovať, čo však bolo zložité v čase pandémie. Plánoval už aj vycestovať do zahraničia, mal ponuku práce v Nemecku, ale vyžadovali od neho zaočkovanosť, preto z tejto ponuky vzišlo. Otec býva v rodinnom dome pri rodičoch. Výdavky má na telefón. Ďalšie náklady na bývanie, chod domácnosti uhrádzajú jeho rodičia. Od posledného súdneho rozhodnutia o výške výživného došlo na jeho strane k takej zmene, že jeho rodičia sa rozhodli postaviť mu rodinný dom. Kúpa pozemku na jeho meno vyžadovala sumu 3.000,- eur. Dom je v stave rozostavanosti a stavebné povolenie je vydané na meno otca maloletej. Financovanie výstavby rodinného domu otec považuje za čiastočný dar od rodičov. Značnú časť finančných prostriedkov, ktoré jeho rodičia na rodinný dom vynaložia, plánuje otec rodičom vrátiť.
9. Podľa svedeckej výpovede C. W., matky otca maloletého dieťaťa, sa oni ako rodičia rozhodli pomôcť synovi so stavbou rodinného domu. Stavbu financujú zo svojich prostriedkov a realizujú ju svojpomocne aj za značnej pomoci ich syna R.. Financie mali odložené doma a použili aj prostriedky syna R. zo životného poistenia vo výške 2.000,- eur.
10. Podľa listu vlastníctva č. XXX T..Ú.. E. T.Í. je otec maloletej R. W. evidovaný ako vlastník nehnuteľností a to parcely Č.. XX/X- X. G. S. L. S. G. Č.. XX/X- M. D. . Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX.
11. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou potvrdil, že R. W. nepoberá žiadne dávky a príspevky poskytované úradom práce. V evidencii nezamestnaných je vedený od XX.X.XXXX. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec maloletej bol naposledy evidovaný ako zamestnanec v spoločnosti P. D..O..M.., E. L. P. v období od XX.X.XXXX K. XX.X.XXXX.
12. Zo mzdového listu matky vyplýva, že táto je zamestnaná u zamestnávateľa - C. E. L. P.Ľ. M. XX.X.XXXX a jej priemerný mesačný čistý príjem za obdobie posledných 12 mesiacov činil 834,92 eur.
13. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobne starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Posudzujúc dôkazy vykonané v súdnom konaní jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, súd návrh matky na zvýšenie výživného považoval za čiastočne dôvodný. Zmena výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča prichádza do úvahy v prípade podstatnej zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodiča. V prejednávanom prípade bola naposledy výška výživného zvyšovaná od mesiaca september 2020. Novým návrhom matka požadovala výživné znova zvýšiť od septembra 2021. Na strane maloletej T. za obdobie posledného roka nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, keďže táto je naďalej žiačkou prvého stupňa základnej školy. Jej odôvodnené potreby, výdavky na uspokojovanie bežných potrieb, ako aj ďalšie náklady súvisiace s mimoškolskou činnosťou, boli zohľadnené v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 8P/98/2020 a boli dôvodom pre zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo sumy 80,- eur na čiastku 100,- eur mesačne. Od septembra 2020 bol otec zaviazaný na plnenie jeho vyživovacej povinnosti s odôvodnením, že bol síce nezamestnaný, bez príjmu, ale bolo v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať príjem. Súd vychádzal teda nie z reálneho zárobku otca ale z potencionality jeho príjmu. Ak by otec v tom čase dosahoval čistý príjem cca 500,- eur, bolo by v jeho schopnostiach podieľať sa na zabezpečení potrieb maloletej dcéry sumou 100,- eur mesačne.
20. Aktuálne sa zárobková situácia otca nezmenila. Tento je naďalej nezamestnaný, nepoberá z úradu žiadne dávky a príspevky. Podľa jeho tvrdení nevykonáva ani brigádnicku činnosť. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi. Keďže otec nevykonáva zárobkovú činnosť, súd naďalej pri rozhodovaní vychádzal z potencionality jeho príjmov. Otec nepreukázal, aby jeho schopnosti a možnosti pracovať boli nejako obmedzené. Má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, neposkytuje osobnú starostlivosť žiadnej inej osobe, ktorá by mu prípadne bránila vo vycestovaní za prácou aj mimo miesta jeho bydliska. Preverovaním pracovných ponúk na internete (napr. profesia. sk) mal súd za preukázané, že pracovný trh ponúka možnosti práce, ktoré môže otec využiť. Naviac od posledného rozhodnutia súdu vo veci zvýšenia výživného došlo k miernemu navýšeniu čistej minimálej mzdy na cca 525,- eur mesačne. Ak by teda otec pracoval hoci len za minimálnu mzdu, jeho predpokladaný príjem by bol vyšší ako bol v roku 2020, čo odôvodňuje možnosť zvýšenia jeho vyživovacej povinnosti. Podstatnejšia zmena pomerov sa však týka oblasti majetkových pomerov otca. Otec kúpnou zmluvou nadobudol nehnuteľnosti za kúpnu cenu 3.000,- eur, na jeho meno bolo vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu, ktorý je už čiastočne postavený ako tzv. hrubá stavba. Otec tvrdil, že k zmene jeho majetkových pomerov došlo finančným pričinením jeho rodičov. Na tieto skutočnosti bola v konaní ako svedkyňa vypočutá aj jeho matka. Tvrdenia o financovaní stavby rodičmi otca zostali v rovine tvrdení, bez možnosti ich preukázania dôkazom (napríklad výpisom z účtu rodiča o výbere financií). Jednoznačne však možno konštatovať, že otec je na liste vlastníctva evidovaný ako vlastník nehnuteľností, na jeho meno je vydané stavebné povolenie na stavbu rodinného domu a na financovanie stavby boli použité aj financie otca získané výplatou jeho životného poistenia. Podľa § 62 Zákona o rodine má rodič povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa podľa svojich schopností , možností a majetkových pomerov. Okrem schopností a možností otca dosahovať príjem, preto súd musí brať do úvahy aj jeho majetkové pomery. V danom prípade sa majetkové pomery otca zmenili, keďže tento nadobudol do vlastníctva nehnuteľnosti- parcely označené S. X. G. S. L. S. M. D. a na nich postavený rozostavaný rodinný dom
21. S prihliadnutím na predpokladané možnosti a schopnosti otca dosahovať príjem, na zmenu jeho majetkových pomerov, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 100,- eur na čiastku 130,- eur mesačne, počnúc mesiacom september 2021 ako to matka žiadala v návrhu, keďže od tohoto mesiaca už bola potvrdená zmena pomerov na strane povinného rodiča. V prevyšujúcej časti matkou požadovaného výživného súd jej návrh zamietol s poukazom na vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby, na možnosti a schopnosti otca dosahovať príjem a v neposlednom rade aj na zvýšenie zárobku matky oproti predchádzajúcemu obdobiu, kedy matka dosahovala len minimálny príjem (pomoc od štátu pre živnostníka v čase pandemickej situácie).
22. Za obdobie od 1.9.2021 do 31.3.2022 vznikol otcovi na výživnom dlh, pozostávajúci z neuhradeného zvýšeného výživného, vo výške 210,- eur ( 7 mesiacov x 30,- eur). Dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
23. K tvrdeniam otca ohľadom nepriaznivej situácie pri realizácii jeho styku s maloletou dcérou súd podotýka, že každý rodič má zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu a to bez ohľadu na to, ako je realizovaný kontakt rodiča s dieťaťom. Súdu je z jeho činnosti známa konfliktná situácia medzi rodičmi, preto využíva všetky možnosti dané mu zákonom na nápravu tohto stavu. Momentálne má prebiehať asistovaný styk otca s maloletou za súčinnosti Centra pre deti a rodiny Vranov nad Topľou.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.