Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_23CoP-10-2018.pdf
PDF · 139.09 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. P., nar. XX.X.XXXX, zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov, matka: L. P., nar. X.X.XXXX, bytom R. XX, W., zastúpená: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, otec: S. P., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, E., zastúpený: JUDr. Zlatica Višňovská, advokátka, so sídlom Líščie nivy 23, Bratislava, o návrhu matky na zmenu zverenia, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 33P/13/2016 - 296 zo dňa 27. októbra 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. maloletého I. s účinnosťou od 1.9.2016 zveril do osobnej starostlivosti matky; výrokom II. otca maloletého I. zaviazal s účinnosťou od 1.9.2016 platiť na maloletého I. výživné vo výške 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky; výrokom III. zaviazal otca maloletého syna zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.9.2016 do 31.10.2017 vo výške 1.200 eur, pričom otcovi povolil nedoplatok zaplatiť v splátkach vo výške 50 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod sankciou straty výhody splátok; výrokom IV. styk otca s maloletým neupravil; výrokom V. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č. k. 14P/14/2014-62 zo dňa 26.3.2014 v časti úpravy osobnej starostlivosti a výživného na maloletého I.; výrokom VI. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a výrokom VII. ponechal rozhodovanie o trovách konania štátu na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Súd prvej inštancie po citovaní čl. 5, § 24 ods. 1, 2, 4, § 26, § 25 ods. 1, 2, § 43 ods. 1 § 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR), čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa vecne rozsudok odôvodnil tým, že v prejednávanej veci postupoval aj podľa názoru vyslovenom v náleze ÚS SR sp. zn. II. ÚS 97/2013-67 zo dňa 10.7.2013, podľa ktorého súd je povinný v zmysle čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 ZoR, resp. § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v konaní o zverenie detí zisťovať, či deti boli s ohľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor, či vôbec a v kladnom prípade z akých zdrojov ich názory zisťoval, a či a akým spôsobom prihliadol na ich prípadné názory. Postupu pri objektivizácii želaní dieťaťa sa venoval vo svojej rozhodovacej činnosti aj Ústavný súd ČR, ktorý konštatoval, že za predpokladu, že je dieťa dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, je nutné jeho želanie považovať za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu... čím staršie dieťa je, tým väčší má jeho názor váhu. Názor trojročného dieťaťa má ďaleko menšiu váhu ako stanovisko pätnásťročného teenagera. U
mladších detí, najmä tých v predškolskom veku, musí súd hodnotiť ich názor s prihliadnutím k ich veku a rozumovej vyspelosti (nález sp. zn. I.ÚS 2482/13 zo dňa 26.5.2014).
3. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloletého I. rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 14P/14/2014-62 zo dňa 26.3.2014, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti I. a E. zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch, došlo k zásadnej zmene pomerov a je daný dôvod na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletého I. tak, že tento bude zverený do osobnej starostlivosti matky. V čase zverenia do striedavej osobnej starostlivosti mal maloletý I. 13 rokov, striedavá starostlivosť mu bez pochýb vyhovovala a fungovala dobre aj nasledujúce roky. Následne však došlo a to ešte počas trvania striedavej osobnej starostlivosti k postupnému zhoršeniu vzťahu maloletého I. a jeho otca a I. začal postupne čoraz viac odmietať realizáciu starostlivosti o neho spôsobom, ktorý bol nastavený schválenou dohodou, t.j. striedať sa u oboch rodičov. Súd nezistil, že by výchova maloletého otcom bola akokoľvek nevhodná, či poškodzujúca maloletého I., v danej veci ide výlučne o aktuálny vzťah otca a I. a otázku názorov a prežívania samotného maloletého I. v pubertálnom veku. V súdnom konaní, ako aj pred jeho začatím maloletý I. viackrát deklaroval svoj názor, že chce zostať bývať výlučne u matky, kde sa aj od augusta 2016 reálne nachádza, keď odmietol odísť k otcovi. Od daného momentu tak fakticky nefunguje striedavá osobná starostlivosť, maloletý býva výlučne u matky, otec ho do stretávania nenúti, a stretávajú sa sporadicky, s tým, že od uvedenej doby maloletý u otca neprespal. Ako základné dôvody prečo chce bývať u matky uvádzal maloletý najmä blízkosť jeho kamarátov, neochotu sa sťahovať a celkovo spokojnejšie prežívanie. S poukazom na uvedené, zdôrazňujúc najmä maloletým prezentovaný názor, a to tak u Mgr. J., PhDr. T., taktiež v liste maloletého, u kolízneho opatrovníka, pri výsluchu na pojednávaní aj za prítomnosti otca a následne aj u súdneho znalca, ktorému súd z dôvodu jeho veku (16 rokov) a súvisiacej rozumovej a vôľovej vyspelosti venoval náležitú pozornosť. Názor maloletého musí byť v tomto prípade, ako judikoval i Ústavný súd ČR, základným vodítkom pri hľadaní najlepšieho záujmu maloletého, čo potvrdil i znalec na pojednávaní, keď uviedol, že vzhľadom na vek maloletého je v jeho záujme rešpektovať jeho názor, pričom neexistuje dôvod, prečo by sa jeho názor rešpektovať nemal. Súd preto dospel k záveru, že došlo k zásadnej zmene pomerov (zmena názoru maloletého a zmena reálneho pobytu maloletého) a rozhodol o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky od 1.9.2016, t.j. od faktickej zmeny v osobnej starostlivosti o I.. Do konca augusta 2016 sa mal maloletý u matky nachádzať ešte v zmysle schválenej rodičovskej dohody. Súd skúmal, či prejavený názor maloletého nebol ovplyvnený vonkajším prostredím, manipuláciou zo strany matky, avšak žiadne takéto vplyvy nezistil a nezistil ich ani v konaní ustanovený súdny znalec, ktorý na pojednávaní potvrdil, že „nezistil nič také, že by ho niekto manipuloval, chce robiť to, čo mu viac vyhovuje, treba to rešpektovať, je v takom veku, že nemá zmysel ho nútiť, vie sa sám rozhodnúť, čo mu vyhovuje.“
4. Hoci boli naplnené podmienky podľa § 24 ods. 2 ZoR, že obidvaja rodičia sú spôsobilí maloletého vychovávať a obaja majú o osobnú starostlivosť o neho záujem, nebola splnená podmienka, že by striedavá osobná starostlivosť bola naďalej v záujme maloletého, keďže maloletý opakovane vyjadril názor, že chce bývať u matky, v osobnej starostlivosti, v ktorej sa už vyše roka nachádza, pričom vzťah maloletého k otcovi je toho času narušený a maloletý striedavú starostlivosť odmieta. Vzhľadom na narušený vzťah otca a syna by bolo vhodné za pomoci psychológa pracovať na obnove ich vzťahu a zlepšení vzájomnej komunikácie. Súd napokon dospel k záveru, že uloženie takéhoto výchovného opatrenia by bolo kontraproduktívne s poukazom na odmietavý postoj maloletého, ktorý by takéto súdom nariadené opatrenie mohol vnímať ako nátlak, čo by mohlo viesť k ďalšiemu zhoršeniu vzťahu s otcom, a preto výchovné opatrenie súd neuložil.
5. K tvrdeniam otca, že v konaní nikto nepreveril pravdivosť tvrdení matky a nikto neriešil problémy vo vzťahu otca s maloletým od začiatku, ako aj k tvrdeniam, že v čase podania návrhu tento nebol dôvodný, keďže v tomto čase ešte nebola daná zmena pomerov, súd uvádza, že úlohou súdu v tomto konaní je hľadať spôsob úpravy práv a povinností rodičov k maloletému I., ktorý bude v jeho najlepšom záujme. V konaní súd skúmal najlepší záujem maloletého I. a v súlade s tým rozhodol. Súdu je zrejmé, že medzi otcom a matkou maloletého, či jej manželom dochádzalo k vzniku viacerých konfliktných situácií, avšak podstata a charakter týchto konfliktov nemá vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci. V konaní o zmenu zverenia súd skúma, či došlo k zmene pomerov, a aký je najlepší záujem maloletého v čase, keď súd vo veci rozhoduje. Za zmenu pomerov v tomto prípade nemožno považovať len zmenu reálneho bývania maloletého, ale i zmenu jeho názoru a preferencií, ku ktorej došlo zjavne ešte pred podaním návrhu na súd. Súd konštatuje, že maloletý I. je dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelý na to, aby
súd mohol akceptovať jeho názor. Bol to teda práve názor samotného maloletého (nie tvrdenia matky), jeho konanie (keď uprednostnil reálne domácnosť matky) a nezistenie žiadneho manipulatívneho vplyvu na tvorbu názoru maloletého, ktoré viedli súd k rozhodnutiu v znení výroku I. Dôvody, ktoré maloletý uviedol, ako pre neho rozhodujúce na zmenu výchovného prostredia, považuje súd za reálne, pravdivé a v jeho veku typické, keď chce žiť tam, kde má viac kamarátov a súčasne menej konfliktov. Súd sa taktiež nestotožňuje s prezentovaným názorom otca, že to, že maloletý je reálne u matky, nie je relevantný dôvod na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletého, keďže sa to môže za pár mesiacov zmeniť. Súd sa nestotožnil s názorom otca, že návrh nie je dôvodný a za danej situácie fungovanie maloletého nie je ohrozené takým spôsobom, že by musela byť zmenená striedavá starostlivosť na osobnú starostlivosť matky. K uvedenému považuje súd za potrebné uviesť, že ak rodičia sami nevedia dospieť k dohode o úprave práv a povinností k maloletému, ktorá by rešpektovala zmenené pomery (v tomto prípade najmä zmenený názor maloletého), je autoritatívne rozhodnutie súdu nevyhnutné. Formálne udržiavanie nastavenej striedavej starostlivosti, pri jej reálnom nevykonávaní a existujúcich rozporoch medzi rodičmi, nepovažuje súd za súladné so záujmom maloletého.
6. Styk otca s maloletým súd zmysle § 25 ods. 2 ZoR neupravil (výrok IV. rozsudku), nakoľko rodičia styk upraviť, najmä vzhľadom na vek maloletého, nežiadali a jeho neupravovanie odporučil i kolízny opatrovník a súdny znalec.
7. Nakoľko maloletý bol zverený vo výroku I. do osobnej starostlivosti matky, bolo potrebné určiť otcovi, v akej výške bude povinný odo dňa reálneho pobytu maloletého u matky platiť na maloletého výživné. Náklady na maloletého boli vyčíslené vo výške asi 257 eur mesačne už vrátane vreckového (č.l. 272), pozostávajúce z nákladov na stravu v školskej jedálni vo výške 27 eur mesačne, na oblečenie vo výške 90 eur mesačne, na telefón vo výške 10 eur mesačne, na permanentku na bojové športy vo výške 50 eur mesačne, na cestovné vo výške 10 eur mesačne, na vreckové vo výške 50 eur mesačne a na kaderníčku/zubára vo výške 20 eur mesačne. Matka je zamestnaná v J. W.P. T. s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie od 9/2015 do 8/2016 vo výške 359 eur (potvrdenie čl. 79) a od 7/2016 do 7/2017 vo výške asi 481 eur (potvrdenie na č.l. 273). Poberá tiež prídavok na deti v sume 47,04 eura mesačne. Jej manžel mal od 9/2015 do 7/2016 priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 904 eur mesačne (výpisy z účtu čl. 84 - 97), a od 10/2016 do 9/2017 vo výške 981 eur. Celkové mesačné výdavky domácnosti matky sú v sume 1.350,54 eura (rozpis čl. 272 - 53,94 eura poistenie, 15 eur poistenie domácnosti, 340 eur úver, 100 eur elektrina, 16,60 eura internet, 90 eur telefón obaja manželia, 200 eur cestové obaja manželia, 34 eur voda, 500 eur strava a drogéria). Obaja rodičia majú okrem maloletého I. vyživovaciu povinnosť k maloletému E., ktorý je v ich striedavej osobnej starostlivosti. Otec je podnikateľ s príjmom od 1.000 do 2.000 eur mesačne, pričom príjem nie je stabilný nakoľko je podnikateľ (daňové priznania otca a daňové priznania a účtovné závierky obchodných spoločností, kde je spoločníkom za roky 2015 čl.30-73 a 2016 čl. 221-271). Pravidelné mesačné výdavky otca na bývanie sú celkom v sume 288,08 eura, plus výdavok na školský autobus, či auto v sume 30 eur mesačne (čl.220). Taktiež na pojednávaní uvádzal výdavok na úver vo výške cca 850 eur mesačne. Jeho partnerka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti je zamestnaná v spoločnosti S. Q. s.r.o., pričom za obdobie 1/2016- 8/2016 mala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 400 eur (mzdový list čl. 76) a za obdobie 10/2016 - 8/2017 mala priemerný čistý mesačný príjem cca 430 eur (lustrácia zo Sociálnej poisťovne čl. 290). Matka v návrhu žiadala výživné na maloletého v sume 200 eur mesačne, otec takúto sumu mesačne na maloletého aj aktuálne platí, pričom vychádzajúc z príjmu otca priemerne 1.500 eur mesačne, berúc do úvahy, že otec má okrem maloletého I. ešte syna E., ktorého majú s matkou v striedavej starostlivosti, ako aj vzhľadom na celkové vyššie uvedené príjmové a majetkové pomery oboch rodičov a mesačné výdavky maloletého vo výške 257 eur, suma 200 eur mesačne je primeraná možnostiam, schopnostiam a pomerom otca ako i potrebám maloletého. Z príjmu otca vo výške 1.500 eur mesačne, 20 - 25% (v súdnej praxi zaužívané rozmedzie pre stanovenie výšky výživného rodiča na všetky jeho vyživovacie povinnosti) predstavuje sumu od 300 do 375 eur, v ktorom rozmedzí sa určuje výživné otca na všetky jeho deti, pričom vyživovaciu povinnosť voči mladšiemu E. si otec plní formou priamej osobnej starostlivosti. Z hornej hranice uvedeného rozmedzia potom suma 200 eur predstavuje viac ako jednu polovicu, čo zodpovedá vyššiemu veku maloletého I. oproti veku mladšieho E.. Aj keď výživné na maloletého I. nepokrýva celú sumu výdavkov uplatnených matkou na neho, vzhľadom na jeho vek osobná starostlivosť o neho nie je už tak zásadnou formou starostlivosti, v porovnaní s dieťaťom mladšieho veku, a teda plnenie vyživovacej povinnosti aj matkou v zostávajúcej výške výdavkov na maloletého nad sumu 200 eur (vo výške nepokrytej matkou poberaným prídavkom na dieťa) v peňažnej forme, považuje súd za primerané.
8. Nakoľko maloletý je vo výlučnej osobnej starostlivosti matky už od 1.9.2016, určil súd otcovi povinnosť platiť výživné v sume 200 eur na maloletého s účinnosťou spätne od uvedeného dňa, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok II.). Vzhľadom na uvedené bolo potrebné rozhodnúť tiež o zaplatení zameškaného zročného výživného za obdobie od 1.9.2016 do 31.10.2017. Zročné výživné za uvedené obdobie je vo výške 2.800 eur, pričom podľa zhodných tvrdení otca i matky maloletého, otec z uvedenej sumy doposiaľ uhradil na výživné 1.600 eur, a teda aktuálny dlh otca na zročnom výživnom predstavuje sumu 1.200 eur, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach vo výške 50 eur mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku, pod sankciou straty výhody splátok (výrok III.), t.j. v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky v lehote splatnosti sa stáva splatným celý zostávajúci dlh na zročnom výživnom. Otcom uvádzané sumy, ktoré mali byť poskytované v hotovosti priamo k rukám maloletého, považuje súd za dobrovoľné plnenia maloletému, ktoré nemožno považovať za výživné, nakoľko toto musí byť hradené k rukám oprávneného rodiča, v tomto prípade matky.
9. Vo výroku V. rozhodol súd v zmysle § 26 ZoR o zmene predchádzajúceho rozhodnutia upravujúceho práva a povinnosti k maloletému v dotknutých častiach, a to v časti úpravy osobnej starostlivosti a výživného na maloletého. V zmysle uvedeného rozhodnutia tak naďalej zostáva zachovaná doterajšia úprava zastupovania a spravovania majetku maloletého, ktorej zmenu matka nenavrhovala.
10. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.). Nakoľko v konaní vznikli trovy štátu v podobe znalečného vyplateného v konaní ustanovenému znalcovi zo štátnych rozpočtových prostriedkov, bude potrebné v zmysle § 57 a 58 CMP rozhodnúť i o spôsobe úhrady trov štátu, nakoľko však ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nebolo rozhodnuté o všetkých prostriedkoch, ktoré majú byť znalcovi vyplatené (keď znalec uviedol, že si znalečné za účasť na pojednávaní dňa 27.10.2017 uplatní v zákonnej lehote 10 dní) rozhodol súd v zmysle čl. 3 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, keď takúto situáciu zákon neupravuje a rozhodovanie o trovách štátu si vyhradil po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok VII.).
11. Proti rozsudku prvej inštancie podal odvolanie otec maloletého I. prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodu, že 1) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP); 2) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP); 3) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP); 4) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).
12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP otec uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal otcom maloletého navrhované dôkazy, ktoré boli nevyhnutné na zistenie závažných a rozhodujúcich skutočností. Otec maloletého v priebehu celého konania poukazoval na to, že tvrdenia matky o vzniku a trvaní vzťahových problémov medzi maloletým I. a otcom sú zavádzajúce, opakovane poukazoval na to, že skutočnosti uvádzané matkou v jej ústnych a písomných podaniach si navzájom odporujú a dokonca sú v rozpore so samotnými tvrdeniami maloletého I.. Matka maloletého vo svojich prednesoch a písomných podaniach totiž uvádzala, že je presvedčená, že návrh na zmenu rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloletého I. do jej osobnej starostlivosti je dôvodný, pretože ho podala na základe podnetu od samotného maloletého, ktorý sám, slobodne, presvedčivo a najmä dlhodobo trval na zmene jeho zverenia. S takýmto konštatovaním otec maloletého nesúhlasil, pretože nemožno hovoriť o dlhodobom trvaní maloletého na zmene zverenia, nakoľko v skutočnosti vážnejšie komunikačné problémy medzi otcom a maloletým aj podľa výpovede maloletého nastali až od apríla 2016 a návrh bol na súd podaný 26.6.2016, teda necelé tri mesiace od vzniku vzťahových problémov medzi otcom a maloletým. Súd prvej inštancie však v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Rovnako zavádzajúce a vzájomne si odporujúce boli tvrdenia matky a maloletého I. o dôvodoch, pre ktoré sa maloletý prestal cítiť v domácnosti otca komfortne a začal odmietať striedavú starostlivosť. Tieto dôvody boli postupne menené a upravované zo strany matky i maloletého a súd prvej inštancie ignoroval návrhy otca, aby sa v konaní vykonali dôkazy, smerujúce k preukázaniu pravdivosti takýchto závažných tvrdení. Súd prvej inštancie nevykonal tiež dôkazy, ktorými by preveril otcom tvrdenú skutočnosť, že matka maloletého nemala snahu o riešenie vzniknutých komunikačných problémov medzi otcom a maloletým. Matka vo svojich podaniach uvádzala, že jej snaha o komunikáciu s otcom bola neúspešná. Aj toto
tvrdenie zo strany matky namietal otec ako nepravdivé a zavádzajúce. Vo svojich ústnych a písomných prednesoch otec niekoľkokrát poukazoval na to, že zo strany matky nebola ochota riešiť situáciu na spoločnom stretnutí otca, matky a maloletého. Matka iba telefonicky kontaktovala otca a trvala na tom, aby dovolil maloletému bývať u nej, stretnúť sa s otcom chcela iba za prítomnosti svojho priateľa, čo bolo pre otca neprijateľné, nakoľko otec bol a doteraz je presvedčený, že otázka zmeny starostlivosti o maloletého je tak závažnou vecou, ktorú by mali v prvom rade riešiť jeho rodičia a nie tretie osoby. Ani o tejto skutočnosti súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie. V neposlednom rade tvrdenie matky, že jej konanie nebolo účelové v zmysle dosiahnuť jediný cieľ, ktorým bola zmena zverenia maloletého, otec v priebehu konania niekoľkokrát vyvrátil. Ako inak možno potom nazvať postup matky, ktorý zvolila, a ktorý vyústil iba do dlhotrvajúceho súdneho konania bez toho, aby sa v prvom rade mimosúdne hľadali možnosti zabezpečenia starostlivosti o maloletého tak, aby sa predovšetkým bral na zreteľ najlepší záujem maloletého. Napokon aj matka, a aj sám maloletý, vo svojich výpovediach výslovne uviedli, že na ÚPSVaR išli preto, aby sa poradili, aké kroky je potrebné podniknúť, aby došlo k zmene starostlivosti o maloletého, z čoho vyplýva jednoznačný zámer matky podniknúť kroky smerujúce k zmene striedavej starostlivosti, pričom svoj zámer matka počas celého konania popierala. Súd prvej inštancie však v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie.
13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP otec uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (odsek 47) konštatuje, že z vykonaného dokazovania má za nepochybne preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov a je daný dôvod na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletého. S týmto názorom súdu prvej inštancie sa otec nestotožňuje, nakoľko má za to, že z vykonaného dokazovania nemožno takýto záver vyvodiť. Práve naopak, v konaní nebolo preukázané žiadne také správanie sa či konanie otca maloletého, ktoré by mohlo poškodiť záujmy maloletého. Z výsledkov znaleckého dokazovania je zrejmé, že súčasné vzťahové a komunikačné problémy medzi otcom a maloletým sú úplne bežné vzhľadom na pubertálny vek maloletého, povahové črty otca a syna a majú predovšetkým iba dočasný charakter. Momentálne preferovanie domácnosti matky zo strany maloletého, pretože tam v súčasnosti „nie je toľko konfliktných situácii“ a ďalší dôvod, že má v bydlisku matky viac kamarátov, nepovažuje otec maloletého za zásadnú zmenu pomerov, ktorá by bola zákonným dôvodom k tak závažnému rozhodnutiu akým zmena osobnej starostlivosti bezpochyby je. Zároveň otec opakovane poukazoval na to, že rešpektoval vôľu maloletého, nenútil ho realizovať striedavú starostlivosť v zmysle uzavretej rodičovskej dohody a že aj do budúcnosti bude vo vzťahu k maloletému tento postoj zachovávať. Zároveň však má za to, že vzhľadom aj na výsledky znaleckého dokazovania je možné, že maloletý môže svoj názor o niekoľko týždňov či mesiacov zmeniť, a preto sa domnieva, že za daného stavu je vhodnejšie ponechať maloletého v striedavej starostlivosti rodičov za súčasného rešpektovania aktuálnych potrieb a pocitov maloletého zdržiavať sa v domácnosti matky. Pokiaľ dôjde k zmene osobnej starostlivosti v zmysle napadnutého rozsudku hrozí situácia, že sa o niekoľko mesiacov bude musieť opätovne riešiť otázka zmeny osobnej starostlivosti o maloletého v prípade, že dôjde k zmene aktuálneho postoja maloletého v tom smere, že začne preferovať domácnosť otca (či už z dôvodu obnovy priateľských vzťahov s kamarátmi v bydlisku otca, z dôvodu zlepšenia komunikácie s otcom, resp. z iných dôvodov). Pri ponechaní maloletého v striedavej starostlivosti rodičov sa predíde takému možnému problému. Napokon samotný znalec v závere znaleckého posudku konštatuje, že „za súčasnej aktuálnej situácie nepokladáme za primárne riešiť problematiku striedavej starostlivosti", z čoho je zrejmé, že skutočnosť, či maloletý ostane formálne zverený do striedavej starostlivosti nie je natoľko dôležité ako fakt, či budú zo strany rodičov rešpektované postoje mladistvého I.. Otec sa teda oprávnene domnieva, že nedošlo k naplneniu zákonných dôvodov na to, aby súd rozhodol o zmene striedavej starostlivosti na osobnú starostlivosť matky. V neposlednom rade chce otec poukázať na to, že v súčasnosti nie sú žiadnym spôsobom ohrozené záujmy a potreby maloletého, nakoľko zo strany otca nie je vyvíjaný na maloletého žiadny nátlak, s maloletým komunikuje a matke maloletého dobrovoľne zasiela výživné v sume, ktorú požadovala vo svojom písomnom návrhu.
14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP otec uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom písomnom odôvodnení bezpochyby správne citoval zákonné ustanovenia upravujúce vzťahy medzi rodičmi a deťmi, práva a povinnosti rodičov a predovšetkým ustanovenia chrániace záujmy a potreby maloletých detí, avšak otec maloletého sa domnieva, že tieto ustanovenia v niektorých smeroch v prejednávanej veci nesprávne aplikoval. Otec maloletého má totiž za to, že v prejednávanej veci neboli dostatočne preukázané také rozhodujúce okolnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 26 ZoR ako dôvod na zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohody o výkone rodičovských práva povinností. Rovnako sa otec maloletého domnieva, že súd prvej inštancie
nesprávne aplikoval čl. 5 ZoR v celom jeho kontexte, nakoľko v prejednávanej veci svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým aktuálnym vzťahom medzi otcom a maloletým a neskúmal jeho skutočné dôvody a možnosti jeho skvalitnenia bez toho, aby sa menil spôsob zabezpečenia osobnej starostlivosti o maloletého, čo predstavuje nielen významný zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ale môže mať v konečnom dôsledku aj negatívny dopad z hľadiska dlhodobých potrieb a záujmov maloletého.
15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP otec uviedol, že v časti konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, konkrétne v čase, keď bola prejednávaná vec pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Jane Kordošovej bol otec maloletého opakovane zo strany zákonnej sudkyne znevažovaný, jeho pokusy o vysvetlenie jeho stanovísk na jednotlivých pojednávaniach boli často ignorované. Navyše zo zvukového záznamu zhotoveného z pohovoru s maloletým, ktorý sa konal dňa 23.11.2016 je zrejmé, že zákonná sudkyňa niekoľkokrát skresľujúco až nepravdivo interpretovala výroky a vysvetlenia otca, pozmenila otázky, ktoré navrhoval otec pri pohovore položiť maloletému a tieto nepravdivo vydávala za otcove, pričom ho ešte v očiach maloletého zosmiešňovala a znevažovala. Neskôr, keď bol k tomuto pohovoru s maloletým otec privolaný, aby sa údajne s maloletým porozprával a aby si vysvetlili veci, otec sa snažil s maloletým komunikovať a zistiť dôvody, prečo maloletý odmieta bývať v jeho domácnosti, tak bol otec osočený zo strany kolíznej opatrovníčky, že údajne vyvíja na maloletého nátlak a zákonná sudkyňa na návrh kolíznej opatrovníčky tento rozhovor okamžite ukončila. Takýmto postupom súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
16. Z vyššie uvedených dôvodov otec maloletého I. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie, alebo napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh matky na zmenu zverenia zamietne.
17. K odvolaniu otca maloletého I. sa vyjadril kolízny opatrovník. Vo vyjadrení uviedol, že zverenie do osobnej starostlivosti matky je v záujme maloletého dieťaťa, preto odporúča odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
18. Matka maloletého I. vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že nesúhlasí so žiadnym z dôvodov, ktoré vo svojom odvolaní otec uvádza. Rozhodnutie prvoinštančného súdu považuje za rozhodnutie plne v záujme maloletého dieťaťa, za rozhodnutie správne, zákonné, spravodlivé a dôsledne odôvodnené. Otec, rovnako ako v priebehu konania, tak aj v podanom opravnom prostriedku sa vyjadruje v tom zmysle, že vyjadrenia matky sú zavádzajúce a vzájomne si odporujúce, bez toho, že by toto svoje tvrdenie konkretizoval. Matka opakovane zdôrazňuje, že žiadne z tvrdení otca nie je pravdivé (tvrdenia sú v rozpore s tým, čo bolo samotným dokazovaním vo veci v priebehu celého konania zistené) a v plnej miere sa pridržiava toho, čo uviedla vo všetkých svojich vyjadreniach. Navrhovateľka zároveň považuje tvrdenia otca o nedôvodnosti podania návrhu na začatie konania, vo vzťahu k rozhodnutiu súdu za irelevantné. Zdôrazňuje, že iniciatíva podať návrh na zmenu súdneho rozhodnutia vyplynula zo situácie, kedy maloletý I. dlhodobo (niekoľko mesiacov pred definitívnym odmietnutím striedania) prejavoval vôľu ukončiť striedanie výchovných prostredí matky a otca, snaha o riešenie situácie s otcom bola bezúspešná, snaha riešiť stav, ktorý maloletý odmietal rešpektovať prostredníctvom ÚPSVaR (za asistencie Dr. J. skončila sťažnosťou otca na postup kolízneho opatrovníka a odmietaním záverov odporúčaní odborníka zo strany otca, uvedené vyplýva z tvrdení matky, vyjadrení I., písomností ÚPSVaR). Konania vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti sú konaniami beznávrhovými, čo prakticky znamená, že návrh matky za stavu, kedy dieťa blízke veku dospelého nechce byť v striedavej starostlivosti oboch rodičov (v protiklade s právoplatným rozhodnutím súdu), žiada zmenu a tento svoj názor aj opakovane prezentuje na pôde príslušného orgánu, ktorý má chrániť záujmy detí nie je vôbec potrebný a súd musí z úradnej povinnosti konať v záujme dieťaťa. Absurdným sa javí právny názor otca, že neboli naplnené základné predpoklady pre zmenu rozhodnutia, zákonom vyžadovaná podstatná zmena okolností u I., pričom z dokazovania a tiež z tvrdení samotného otca celkom nepochybne vyplynul opak, podstatná zmena okolností na strane maloletého, narušenie vzťahov s otcom, odmietanie striedania a faktické zabezpečovanie osobnej starostlivosti výlučne matkou od 1.9.2016, spočiatku s takmer žiadnym stykom syna s otcom. Pri rozhodovaní všeobecných súdov o úprave práv a povinností rodičov voči maloletým deťom je vždy prioritným záujem maloletého dieťaťa, pričom však ochrana subjektívneho práva rodiča nesmie byť v rozpore so subjektívnym záujmom maloletých detí, ktorý je pri rozhodovaní dominantný. Nerešpektovanie názoru I., dieťaťa vo veku blízkemu dospelosti, za preukázaných skutkových okolností, by v žiadnom prípade nemohlo byť vyhodnotené za konformné
s jeho záujmom. Nie je pravdou ani tvrdenie otca o tom, že by maloletý netrval dlhodobo na zmene zabezpečovania jeho starostlivosti (od začiatku roku 2016 až doposiaľ). Samotný maloletý I. uviedol (počas výsluchu na súde dokonca v priamej konfrontácii s otcom), že ako matka, tak aj on sám chcel riešiť pre neho nevyhovujúci stav viackrát, slovami maloletého „aspoň tisíckrát“. Pre matku zostáva nepochopiteľný postoj otca, ktorý vytrvalo odmieta rešpektovať názor vlastného takmer dospelého syna a to aj potom, čo bol spracovaný znalecký posudok súdom ustanoveným znalcom PhDr. Petrom Molnárom, znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia a potom, ako znalec bol v konaní vypočutý. Zo znaleckého dokazovania (so závermi, ktorého sa matka v plnej miere stotožňuje) jasne vyplynulo, že I. vníma aktuálny stav (kedy otec odmieta rešpektovať jeho rozhodnutie zrušiť striedavú starostlivosť a vôľu bývať u matky) ako neprimeraný nátlak, obmedzovanie, potláčanie jeho vlastnej samostatnosti a aktivity; zmena striedavej starostlivosti môže viesť k zlepšeniu vzťahov a komunikačných problémov maloletého s otcom; odchod z rodiny (otca) v podstate vedie k zmenšovaniu trecích plôch a generačných konfliktov v rodine; vidí príčinu problémov maloletého s otcom v niektorých osobnostných vlastnostiach otca (sociálne dominantné správanie, tvrdohlavosť, malá prispôsobivosť), v nerešpektovaní názorov otca zo strany otca v spojení s pubertálnym vývinovým štádiom I.; neexistuje akýkoľvek zásadný vplyv na názor a postoje maloletého, a to či už zo strany rodičov alebo ÚPSVaR; znalec nepovažuje striedavú osobnú starostlivosť za vhodnú formu starostlivosti a odporúča rešpektovať postoje maloletého I.. Všetky uvedené závery zdôraznil znalec aj pri svojom vypočutí v priebehu pojednávania vo veci dňa 27.10.2017. Vzhľadom na nemenný a dôvodný postoj I. (a to od začiatku roku 2016 kedy došlo k narušeniu vzťahov), vzhľadom na závery znaleckého dokazovania, postoj kolízneho opatrovníka, odporúčania psychológov a v neposlednom rade aj vzhľadom na vyjadrenia otca je zachovanie stavu úpravy v zmysle predchádzajúceho súdneho rozhodnutia vylúčené. Podľa názoru matky práve nerešpektovanie I. vôle po zohľadnení jeho veku, intelektu a vyspelosti a nevôľa otca akceptovať jeho rozhodnutie vyvoláva neustále napätie vo vzájomných vzťahoch otca a syna a práve táto skutočnosť sa prejavuje kontraproduktívne. Matka považuje tento postoj otca za zdroj nedôvodného nátlaku, ktorý má nepochybne negatívny dopad na dieťa, ako aj na vzájomný vzťah syna a otca a rozhodne nie je v záujme maloletého.
19. K námietkam otca o nevykonaní dokazovania, matka uvádza, že podľa jej názoru súd vykonal dokazovanie mimoriadne precízne a využil všetky možnosti na riadne objektívne zistenie všetkých pre rozhodnutie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa rozhodujúcich skutočností. Matke nie je zrejmé, aké ďalšie dôkazy mal súd vykonať resp. ktoré dôkazy odmietol súd vykonať (akoto otec v odvolaní konštatuje). V závere odvolania otec namieta, že postupom súdu, a to konkrétne spôsobom realizácie výsluchu I. na súde, došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že matka nebola prítomná výsluchu I. (na rozdiel od otca) avšak po vypočutí si zvukového záznamu konštatuje, že konanie kolíznej opatrovníčky považuje za správne, kedy skutočne došlo k ukončeniu výsluchu dieťaťa z dôvodu opakovaného nátlaku zo strany otca a naopak konanie otca považuje za mimoriadne necitlivé a neprípustné. Spôsob vedenia výsluchu maloletého I. považuje aj matka za nevhodný, avšak rozhodne nie zakladajúci akékoľvek porušenie práv otca. Postup súdu pri vypočúvaní I. matka práve naopak považuje za zvýhodňujúci otca a vystavujúci syna nedôvodnému stresu a nátlaku. Na základe vyššie uvedených dôvodov a na základe všetkých skutočností vychádzajúcich z vykonaného dokazovania matka považuje odvolanie otca za nedôvodné, pretože podľa jej názoru prvostupňový súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a je plne v súlade so záujmami maloletého dieťaťa.
20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, otec maloletého syna (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
21. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 33P/13/2016 je zmena zverenia maloletého I. zo striedavej starostlivosti oboch rodičov do starostlivosti matky a s tým spojené konanie o výživné.
22. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol maloletý I. zverený do osobnej starostlivosti matky. Aj keď súd prvej inštancie
zároveň rozhodol o povinnosti otca platiť výživné mesačne 200 eur, zaplatiť zaostalé výživné a styk otca so synom I. neupravil, otec v odvolaní namietal výlučne zmenu zverenia syna I. do osobnej starostlivosti matky, ostatné časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie svojou argumentáciou nespochybňoval.
23. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie zmeny zverenia syna I. do osobnej starostlivosti matky, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi účastníkov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti potrebné k rozhodnutiu o zmene zverenia maloletého I. zo striedavej starostlivosti do osobnej starostlivosti matky.
24. V prjednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovania na ozrejmenie skutkových okolností (či nastala zmena pomerov u maloletého dieťaťa a návrh na zmenu zverenia je opodstatnený), na ktorých posúdenie treba odborné znalosti a skúsenosti. Súd v prejednávanej veci správne nariadil znalecké dokazovanie, pretože vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pri tak podstatnej zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu ako je zmena zverenia a v situácii, kde majú rodičia diametrálne rozdielne názory na spornú otázku zverenia, sa pravidelne nariaďuje znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia. Znalec psychológ je po odbornej stránke pripravený posúdiť všetky relevantné sporné otázky medzi rodičmi dieťaťa, je pripravený navrhnúť riešenie spornej situácie vždy tak, aby bola v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Zo záverov znaleckého posudku a rovnako z výpovede znalca PhDr. Petra Molnára na pojednávaní 27.10.2017 vyplynulo, že je potrebné akceptovať názor maloletého I. a zveriť ho do osobnej starostlivosti matke a znalec zároveň podrobne špecifikoval dôvody svojho záveru. Znalec je osobou, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje skutočnosti, ktoré boli súdom určené a v znaleckom posudku oznamuje subjektívny výsledok tohto posúdenia. Dôkaz znaleckým posudkom je súd oprávnený hodnotiť podľa zásad vyjadrených v 191 CSP, hodnoteniu súdu pritom podľa ustálenej súdnej praxe nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti, pretože k tomu sudca nemá odborné znalosti alebo ich nemá v takej miere, aby mohol preskúmanie znaleckého posudku vykonať. Závery znaleckého dokazovania sú v prejednávanej veci jasné, logicky vysvetlené, presvedčivé, preto je zo strany súdu potrebné závery znaleckého dokazovania pri rozhodovaní rešpektovať. Závery znaleckého dokazovania nebolo možné zmeniť vykonávaním iných dôkazov (zo strany otca bližšie nešpecifikovaných) zameraných na skutočnosť uvádzanú otcom, že tvrdenia matky o vzniku a trvaní vzťahových problémov medzi maloletým I. a otcom sú zavádzajúce, navzájom si odporujú a dokonca sú v rozpore s tvrdeniami maloletého I.. Otec v odvolaní namietal, že zmena zverenia nemusela nastať, pretože faktický stav, že syn I. žil so svojou matkou akceptoval. Podstatné v danej veci je, že medzi rodičmi nedošlo vo veci úpravy vzťahov k maloletému I. k mimosúdnej dohode. Ak k dohode neprišlo a matka podala návrh na súd, povinnosťou súdu je o návrhu rozhodnúť. Súd si po vykonanom dokazovaní svoju povinnosť splnil, vo veci rozhodol v najlepšom záujme dieťaťa, tak ako mu to ukladá zákon a povinnosťou otca bude rozhodnutie rešpektovať. Neakceptovaním názoru rodiča, resp. rozhodnutie v rozpore s názorom rodiča neznamená porušenie akýchkoľvek práv rodiča, ktorému súd nevyhovel. Odvolací súd nezistil, že by bol naplnený niektorý z odvolacích dôvodov tak, ako ich prezentoval otec v podanom odvolaní a priklonil sa k názorom matky vyjadreným v písomnom podaní reflektujúcim na podané odvolanie. Odvolací súd rozsudok súdu potvrdil aj s prihliadnutím na návrh kolízneho opatrovníka, ktorého úlohou v konaní je chrániť najlepší záujem dieťaťa. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
25. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a § 396 ods. 1 CSP.
27. Rozsudok bol v odvolacom senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).