Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-261-2003.pdf
PDF · 84.52 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/261/2003
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava (pôvodne Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, IČO: 00 735 868, so sídlom Kuzmányho 8, 040 01 Košice) proti povinnému: B. o vymoženie 33,19 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora Ing. JUDr. Bohumila Husťáka pod sp. zn. EX 1064/2003 z a s t a v u j e.
II. Oprávneného zaväzuje nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 38,74 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal na Exekútorský úrad súdneho exekútora Ing. JUDr. Bohumila Husťáka návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu - rozkaz o uložení sankcie za priestupok čp. ORP-2-664/DI-1-2000, ORP-2-667/DI-1-2000 zo dňa 20.11.2000, vydaný Okresným riaditeľstvom PZ, ODI v Michalovciach. Súd následne poverením zo dňa 11.08.2003 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. 2. Podaním zo dňa 21.05.2018 poverený súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný je nemajetný. Vo svojom podaní uviedol, že povinný nedisponoval žiadnym majetkom už počas exekučného konania. Na základe vykonaných lustrácii súdny exekútor zistil nasledovne: lustrácia nehnuteľností - negatívna, lustrácia motorových vozidiel - negatívna, lustrácia bánk - negatívna, lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že povinný bol naposledy evidovaný v roku 1994. Súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor požiadal priznať mu náhradu trov exekúcie v sume 62,74 Eur.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekučné konanie súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 6. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného na podnet (návrh) - najmä súdneho exekútora. V tejto veci súdny exekútor
požiadal o zastavenie exekúcie podaním zo dňa 21.05.2018. Z podnetu a žiadosti súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a exekučného spisu súdneho exekútora vyplýva, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. 7. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. 8. Súd zároveň podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). 9. Súd po preskúmaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a pripojeného exekučného spisu vychádzal zo šetrení majetku povinného súdnym exekútorom, ktorý zistil, že povinný nemá zriadený žiadny bankový účet, lustráciou v evidencii vozidiel bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nedisponuje žiadnym nehnuteľným majetkom, nie je poberateľom dôchodkovej dávky, dávky v nezamestnanosti, ani nemocenskej dávky. V tejto veci súdnym exekútorom nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu. 10. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012, ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu.“. Poverený súdny exekútor oznámil súdu v podnete a žiadosti o zastavenie exekúcie, že šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že takéto oznámenie exekútora (ktoré je obsahom podnetu a žiadosti) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
11. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súdny exekútor vo veci zákonným spôsobom vykonal šetrenie majetkových a zárobkových pomerov povinného. V tomto smere poukazuje na vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 21.05.2018 a obsah predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 1064/2003 z ktorého je zrejmé, že majetok povinného v súčasnosti nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. 12. V konaní teda neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti a súdnym exekútorom nebol zistený majetok, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu zastavil, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 13. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 14. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
15. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 16. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 17. Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. 18. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
19. Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur. 20. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 21. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 22. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu. 23. Súdny exekútor žiadal, aby mu súd pri zastavení exekúcie priznal trovy exekúcie v sume 62,74 eur pozostávajúce z časovej odmeny vo výške 19,92 eur podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky, paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 vyhlášky vo výške 23,24 eur, náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky v sume 9,12 eur a DPH z tejto odmeny a náhrad. 24. Časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo výške 19,92 eur za 3 začaté hodiny vynaložené na výkon exekúcie a to za nasledovné úkony exekučnej činnosti: spracovanie žiadosti o udelenie poverenia - 25 min, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 25 min, spracovanie lustrácie (dopravný inšpektorát) - 15 min, spracovanie lustrácie (sociálna poisťovňa) - 15 min, spracovanie lustrácie (nehnuteľnosti) - 15 min, spracovanie predvolania pre povinného - 10 min, spracovanie návrhu na náhradu trov exekúcie - 25 min, spracovanie zaslania spisu - 30 min a spracovanie vrátenia poverenia - 20 min. Súd posudzujúc účelnosť úkonov nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony - spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a spracovanie lustrácií DI, SP, nehnuteľnosti, pretože má za to, že tieto úkony sú zahrnuté v odmene podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky, t.j. sú odmeňované paušálnou sumou. Len na základe iného označenia tohto úkonu ho nemožno priznať, pretože by to znamenalo duplicitné vyplatenie odmeny za jeden a ten istý úkon. 25. Pokiaľ ide o úkony - spracovanie predvolania povinnému, spracovanie zaslania spisu a spracovanie vrátenia poverenia, považoval ich súd za administratívne úkony, preto nie je možné za tieto úkony exekútorovi priznať osobitnú odmenu, nakoľko podľa § 25 citovanej vyhlášky, náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, už je zahrnutá v odmene exekútora. Za exekučnú činnosť exekútora je potrebné považovať tú činnosť exekútora, ktorá bezprostredne smeruje na vykonanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí v prospech oprávneného. 26. Časovú odmenu priznal súd súdnemu exekútorovi vo výške 6,64 eur za úkon - „spracovanie návrhu na náhradu trov“ v trvaní 25 min., pretože ho považoval za čas účelne vynaložený na vykonanie tohto úkonu. Z logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny exekútora sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu, a nie počet jednotlivých úkonov a rozhodujúce je časové hľadisko, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie, nie počet týchto úkonov. 27. Súdny exekútor vykonal v rámci exekúcie 7 úkonov exekučnej činnosti, za ktoré mu patrí paušálnu odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur za každý
uskutočnený úkon, teda súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 23,24 eur. Súdny exekútor uskutočnil tieto úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, zisťovanie bydliska povinného a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 28. Súd priznal poštovné len vo výške 1,16 eur (1x upovedomenie o začatí exekúcie), nakoľko v exekučnom spise sa nachádzali dôkazy o doručovaní prostredníctvom pošty len v takomto rozsahu a náhrada hotových výdavkov spojených s lustráciami (banky 1,00 eur, motorových vozidiel 0,24 eur) v sume 1,24 eur, nakoľko ich vynaloženie bolo v exekučnom spise riadne preukázané v uvedenom rozsahu. V ostatných prípadoch účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia hotových výdavkov neboli súdnym exekútorom žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, preto ich súd nepriznal. Súdnemu exekútorovi nebola priznaná ani odmena za položku vo vyčíslení trov exekúcie označená ako „telekomunikačné výdavky“ uplatnené paušálnou sumou 1,99 eur, z dôvodu, že súd priznáva len skutočné hotové výdavky a za takéto nemožno považovať telekomunikačné výdavky uplatnené paušálnou sumou, pokiaľ tieto nie sú súdnym exekútorom preukázané, minimálne záznamom v spise, komu kedy a ako dlho volal. V tejto rovine sa jedná len o nepreukázané výdavky, o ktorých vzniku má súd pochybnosti, a na ktoré preto nemá súdny exekútor nárok. 29. Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú sumu 38,74 eur, ktorá pozostáva z odmeny vo výšky 29,88 eur (časová odmena - 6,64 eur, paušálna odmena - 23,24 eur), náhrady hotových výdavkov vo výške 2,40 eur a z 20 % DPH vo výške 6,46 eur v súlade s § 196 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty. 30. Trovy exekúcie v zásade vždy hradí povinný. Vyplýva to z ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimkou je, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 Exekučného poriadku). Keďže konanie bolo zastavené z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku je povinný súdnemu exekútorovi nahradiť priznané trovy exekúcie oprávnený.
Poučenie:
1/Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
2/Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.