Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23C-2-2018.pdf
PDF · 111.32 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: W. M., A.. XX.XX.XXXX, W. Y. X, O., zast. JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody v sume 1.302,87 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.302,87 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 1.9.2017 do zaplatenia v lehote tridsať dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti úroku z omeškania nad 5% zamieta.
III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.01.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.302,87 EUR spolu s 5,5% úrokom z omeškania od 01.09.2017 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov.
2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.
3. Súd v spore vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Zo žaloby vyplýva, že dňa 28.10.2014 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin sprenevery, voči ktorému bola podaná sťažnosť, ktorá bola zamietnutá. Po skončení vyšetrovania bol rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. 5T/113/2015 - 1130 zo dňa 17.06.2016, právoplatným dňa 09.09.2016 oslobodený spod obžaloby, nakoľko skutok nie je trestným činom. Podľa konštantnej judikatúry, ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, je potrebné vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Škoda bola žalobcovi spôsobená nezákonným rozhodnutím o vznesením obvinenia. Žalobca si uplatňuje predmetnou žalobou sumu 1.302,87 EUR ako trovy obhajoby v predmetnom trestnom konaní poskytnuté advokátom JUDr. Ľubošom Petrovským s tým, že tento nárok bol predmetom tiež žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, o ktorom do dnešného dňa nebolo podané vyjadrenie.
5. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení z 15.02.2018 namietala, že žalobca považuje v predmetnom konaní za nezákonné uznesenie vyšetrovateľa KR PZ v Košiciach, Odboru kriminálnej polície zo dňa 28.10.2014, ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre prečin sprenevery. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia žalobca podal v zákonnej lehote sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 31.12.2014 pod sp. zn. 4Pv 702/13/8802 - 26 zamietnutá ako nedôvodná. Žalovaná má za to, že žalobca v žalobe nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, na základe ktorého by mu prináležal nárok na náhradu škody v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu. V tejto súvislosti vyslovila názor, že Okresný súd Košice II v súlade s ust. § 238 ods. 1 Trestného poriadku podanú obžalobu prezrel z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad, teda preveril či prípravné konanie (a v rámci neho vydané uznesenie o vznesení obvinenia), ktoré podaniu obžaloby predchádzalo bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim Trestnému poriadku. Keďže na základe takto podanej obžaloby bolo vo veci konajúcim súdom nariadené hlavné pojednávanie a trestné stíhanie nebolo súdom zastavené ani vec nebola prokurátorovi vrátená, resp. nebola súdom odmietnutá obžaloba, treba mať za to, že súd nezhliadol nezákonnosť prípravného konania a teda ani žalobou napádaného uznesenia o vznesení obvinenia. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo a je zákonné, vydané v súlade s Trestným poriadkom a teda nemôže byť právnym titulom pre priznanie náhrady škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu, tak ako tvrdí žalobca.
6. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. zo dňa 21.02.2017 mal súd preukázané, že žalobca si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil voči Generálnej prokuratúre SR náhradu škody vo výške 1.302,87 EUR spočívajúcu v zaplatených trovách právneho zastúpenia v trestnom konaní.
7. Z listinného dôkazu - vyúčtovania jednotlivých úkonov trov právneho zastúpenia zo dňa 07.11.2016 vyplýva, že právny zástupca si uplatnil úkony: 1) príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 03.11.2014 - 67,32 EUR 2) sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia dňa 06.11.2014 - 67,32 EUR 3) porada s klientom dňa 06.02.2015 - 27,24 EUR 4) účasť na výsluchu obvineného dňa 09.02.2015 - 67,32 EUR 5) účasť na výsluchu svedka T. T. dňa 09.03.2015 - 67,32 EUR 6) účasť na výsluchu svedka U. X. dňa 10.03.2015 - 67,32 EUR 7) účasť na výsluchu svedka S. T. dňa 16.03.2015 - 67,32 EUR 8) porada s klientom dňa 16.04.2015 - 27,24 EUR 9) návrhy na dokazovanie dňa 17.04.2015 - 67,32 EUR 10) účasť na výsluchu svedka F. O. dňa 24.04.2015 - 67,32 EUR 11) odpor proti trestnému rozkazu dňa 11.11.2015 - 67,32 EUR 12) porada s klientom dňa 06.01.2016 - 27,24 EUR 13) účasť na pojednávaní dňa 08.01.2016 (8:30 - 11:25) - 2 x 67,32 EUR 14) porada s klientom dňa 13.01.2016 - 27,24 EUR 15) návrhy na dokazovanie dňa 15.01.2016 - 67,32 EUR 16) účasť na hlavnom pojednávaní dňa 12.02.2016 (bez prejednania veci) - 22,23 EUR 17) podanie vo veci dňa 15.02.2016 - 67,32 EUR 18) účasť na hlavnom pojednávaní dňa 24.02.2016 - 67,32 EUR 19) účasť na hlavnom pojednávaní dňa 18.05.2016 - 67,32 EUR 20) porada s klientom dňa 30.05.2016 - 27,24 EUR 21) návrhy na dokazovanie dňa 16.06.2016 - 67,32 EUR 22) účasť na hlavnom pojednávaní dňa 17.06.2016 - 67,32 EUR Trovy obhajoby tvoria spolu sumu: 1.302,87 EUR, so splatnosťou do 7 dní, t.j. do 14. 11 2016.
8. Podľa listinného dôkazu - Pohyby na účte Prima banka Slovensko, a.s. prijal dňa 06.02.2017 JUDr. Ľuboš Petrovský od žalobcu sumu 1.326,47 EUR ako trovy obhajoby v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice II sp. zn. 5T/113/2015.
9. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/113/2015 súd zistil, že uznesením KR PZ v Košiciach, Odbor kriminálnej polície zo dňa 28.10.2014, ČVS: KRP-15/2-VYS-KE-2014 bolo podľa ust. § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre prečin sprenevery podľa ust. §
213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s tým, že o sťažnosti proti predmetnému uzneseniu bolo rozhodnuté uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 31.12.2014 pod sp. zn. 4Pv 702/13/8802 - 26 a bola zamietnutá ako nedôvodná. Okresná prokuratúra Košice I podala v predmetnej trestnej veci na žalobcu ako obvineného obžalobu, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 5T/113/2015 - 1130 zo dňa 17.06.2016, právoplatným dňa 09.09.2016, že obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený nakoľko skutok nie je trestným činom. Z odôvodnenia rozsudku mal súd preukázané, že konanie obžalovaného nenaplnilo znaky skutkovej podstaty sprenevery ani len po objektívnej stránke, nakoľko ako jeden zo spoločníkov obchodnej spoločnosti TC mont s.r.o. výberom finančných prostriedkov z účtu spoločnosti nenakladal s cudzou vecou, ktorá by mu bola daná do dispozície od jej vlastníka na určitý účel, neprisvojil sa teda cudziu vec a nespôsobil škodu na cudzom majetku. V danom prípade ide o spor medzi spoločníkmi, ktorý neprináleží riešiť v trestnom, ale v obchodnom konaní, pokiaľ sa spoločníci nevedia dohodnúť. Proti predmetnému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany prokurátora, ktoré zobral späť a aj poškodeného, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 4To/109/2016 - 1170 zo dňa 05.12.2016 zamietnuté.
10. Z pripojeného trestného spisu ďalej vyplýva, že na základe plnej moci zo dňa 03.11.2014 JUDr. Ľuboš Petrovský, advokát prevzal obhajobu žalobcu v predmetnej trestnej veci a vypracoval sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia.
11. Z pripojeného trestného spisu tiež vyplýva, že právny zástupca žalobcu ako obvineného v predmetnej trestnej veci sa zúčastnil úkonov:
- dňa 09.02.2015 výsluch obvineného od 9:55 do 10:35 hod.
- dňa 09.03.2015 výsluch svedka T. T. od 10:40 do 11:00 hod.
- dňa 10.03.2015 výsluch svedka U. X. od 8:00 do 8:30 hod.
- dňa 16.03.2015 výsluch svedka S. T. od 9:00 do 9:30 hod.
- dňa 24.04.2015 výsluch svedka F. O. od 10:10 do 10:55 hod.
- dňa 06.11.2014 sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia
- dňa 17.04.2015 návrhy na dokazovanie
- dňa 11.11.2015 odpor proti trestnému rozkazu
- dňa 15.01.2016 návrhy na dokazovanie
- dňa 15.02.2016 podanie vo veci
- dňa 16.06.2016 návrhy na dokazovanie
- dňa 08.01.2016 účasť na hlavnom pojednávaní od 8:30 do 11:25 hod.
- dňa 12.02.2016 účasť na hlavnom pojednávaní - bez prejednania veci
- dňa 24.02.2016 účasť na hlavnom pojednávaní od 13:45 do 14:40 hod.
- dňa 18.05.2016 účasť na hlavnom pojednávaní od 8:30 do 8:50 hod.
- dňa 17.06.2016 účasť na hlavnom pojednávaní od 12:30 do 13:16 hod.
12. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
13. Podľa ust. § 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
14. Podľa ust. § 2 citovaného zákona, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
15. Podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
16. Podľa ust. § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
17. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
18. Podľa ust. § 6 ods. 2 citovaného zákona, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa ust. § 15 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
20. Podľa ust. § 16 ods. 1 citovaného zákona, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
21. Podľa ust. § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
22. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
23. Podľa ust. § 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
24. Podľa ust. § 18 ods. 3 citovaného zákona, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
25. Podľa ust. § 12 ods. 1, ods. 2, ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších zmien a predpisov, pri obhajobe v trestnom konaní vo veciach, v ktorých súd prvého stupňa rozhoduje na neverejnom zasadnutí, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu. Pri zastupovaní v konaní o priestupkoch je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu. Pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu, c) prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu.
26. Podľa ust. § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 28.02.2017, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo na konaní pred súdom alebo iným orgánom, na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, e) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
27. Podľa ust. 14 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení do 28.02.2017, odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo rokovania s klientom, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, sa preukazuje potvrdením príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.
28. Podľa ust. 14 ods. 3 citovanej vyhlášky v znení do 28.02.2017, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na zabezpečenie dôkazu, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, okrem návrhu na obnovu konania, d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania.
29. Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že voči žalobcovi bolo dňa 28.10.2014 vznesené obvinenie pre prečin sprenevery podľa ust. § 213 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, že sťažnosť žalobcu ako obvineného voči vznesenému obvineniu bola zamietnutá, následne bola podaná obžaloba, a že trestné konanie skončilo oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T/113/2015 zo dňa 17.06.2016, právoplatným dňa 09.09.2016. Je tiež nepochybné, že žalobca ako obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby s odôvodnením, že skutok nie je trestným činom.
30. Predmetom konania je teda nárok uplatnený podľa zákona č. 514/2013 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a predpisov, pričom žalobcovi mala vzniknúť škoda v súvislosti so vznesením obvinením s tým, že trestné konanie skončilo oslobodzujúcim rozsudkom z vyššie uvedených dôvodov.
31. Uplatnená náhrada škody podľa citovaného zákona má svoj základ v článku 46 ods. 3 Ústavy SR. Podstata základného práva na náhradu škody podľa predmetného článku ústavy spočíva v oprávnení každého domáhať sa náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu,
ktorého porušenia sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o zákonnom práve na náhradu škody vykonáva. Inými slovami, právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie (citácia z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2010 sp. zn. 5Cdo/171/2009).
32. Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci sú: 1/ existencia nezákonného rozhodnutia alebo nezákonného zatknutia, zadržania alebo iného pozbavenia osobnej slobody, rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutia o väzbe, alebo nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi 1/ a 2/.
33. Z dikcie zákona vyplýva, že na priznanie nároku na náhradu škody v prípade, že táto mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia, je potrebné skúmať tiež kumulatívne splnenie nasledujúcich zákonom stanovených podmienok: 1. existenciu nezákonného rozhodnutia, 2. právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, 3. poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov (splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitého zreteľa), 4. žiadosť o predbežné prerokovanie nároku.
34. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatný odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., účinného od 01.07.2004. Súdna judikatúra systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania. V danom prípade je teda splnená podmienka existencie nezákonného rozhodnutia, pokiaľ ide o splnenie ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona; tiež je splnená podmienka podania riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu, pokiaľ ide o splnenie ust. § 6 ods. 2 citovaného zákona a podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, pokiaľ ide o sumu 1.302,87 EUR.
35. Žalobca si svoj nárok uplatnil vo výške 1.302,87 EUR titulom trov právneho zastúpenia v predmetnom trestnom konaní, ktoré právnemu zástupcovi zaplatil. Nárok žalobcu predstavuje skutočnú škodu v podobe vynaložených (zaplatených) trov právneho zastúpenia v predmetnom trestnom konaní, ohľadne ktorej súd posudzuje, či boli vynaložené účelne, či boli preukázané a či boli uplatnené v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších zmien a predpisov, na základe čoho sa posudzuje tiež ich príčinná súvislosť s predmetným nezákonným rozhodnutím. Žalobca ako obvinený zo spáchania konkrétnej trestnej činnosti mal právo, tak ako ktorýkoľvek iný obvinený, dať sa v konaní zastúpiť advokátom, a to bez ohľadu na to, či v danom prípade išlo o prípad nutnej obhajoby alebo nie; z tohto pohľadu trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní sú účelne vynaloženými a v príčinnej súvislosti s predmetným nezákonným rozhodnutím.
36. Podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Podľa ust. 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Súd v súlade s citovanou zákonnou právnou úpravou pre daný prípad má za to, že žalovaná sa ocitá v omeškaní s náhradou škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím až márnym uplynutím lehoty šiestich mesiacov odo dňa, kedy žalobca ako poškodený subjekt nárok riadne uplatnil u ústredného orgánu; až odo dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty žalovanému (štátu) vzniká povinnosť poškodenému zaplatiť tiež úrok z omeškania. Na základe toho, pokiaľ žalobca si uplatnil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 21.02.2017 na Generálnej prokuratúre SR, 6- mesačná lehota na plnenie uplynula 21.08.2017, preto sa žalovaná dostala do omeškania prvý krát od dátumu 22.08.2017. Žalobca si však uplatnil úrok z omeškania od 01.09.2017, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
39. Nakoľko je žalovaná s úhradou sumy 1.302,87 EUR v omeškaní, popri istine je povinná zaplatiť žalobcovi tiež úrok z omeškania ako príslušenstvo v podobe zákonného úroku 5 % ročne od 01.09.2017 do zaplatenia; súd žalobu v prevyšujúcej časti uplatňovaných úrokov z omeškania nad 5 % považuje za nedôvodnú nakoľko sadzba úrokov z omeškania je v civilných sporoch vzniknutých po 16.03.2016 vo výške 5 % a nie vo výške 5,5 % ako si uplatnil žalobca vo svojej žalobe.
40. Podľa ust. 232 ods. 2, a ods. 2 zákona č. 160/2015 z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „CSP“) ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
41. Na pojednávaní požiadal poverený zamestnanec žalovanej o predĺženie lehoty na plnenie z troch dní na tridsať dní, s čím právna zástupkyňa žalobcu súhlasila. V zmysle uvedeného súd rozhodol o paričnej lehote 30 dní tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
42. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní takmer plný úspech (neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti nároku čo do výšky úrokov z omeškania), preto súd rozhodol, že mu priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Účastník, ktorý sa vzdal práva odvolania, účinné odvolanie voči rozsudku podať nemôže.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.