Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-52-2004.pdf
PDF · 82.21 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Er/52/2004
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a. s. Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, proti povinnému: Y. O., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/ X, S., na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu XXX,XX B. (XX XXX,XX SK) s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Ďurica, sídlo exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Jozef Ďurica, sídlo exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen, náhradu trov exekúcie vo výške 54,60 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený a povinný nemajú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 8Cb/90/2003-40 zo dňa 3.7.2003, pre vymoženie sumy 892,85 EUR s prísl. a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 26.3.2004.
2. Z výpisu z obchodného registra oprávneného (Eurotel Bratislava, a.s.) súd zistil, že oprávnený zanikol v dôsledku zlúčenia, dňom 1.7.2010 bol vymazaný z obchodného registra a nástupníckou spoločnosťou oprávneného sa stala spol. Slovak Telekom, a. s., IČO: 35 763 469, ktorá sa na základe zmluvy o zlúčení stala univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko.), a. s. (EuroTel Bratislava, a.s.).
3. Dňa 17.5.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko nebol zistený žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky povinného a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie. 4. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (Exekučný poriadok) konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť (porovnaj uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 5CoE/133/2014 zo dňa 17.3.2015), t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy.
6. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
7. Na základe podnetu súdneho exekútora, po preskúmaní vykonaného šetrenia majetku povinného podľa súdnym exekútorom predloženého šetrenia majetku povinného, súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Z predloženého šetrenia súdneho exekútora mal súd preukázanú nemajetnosť povinného: povinný nie je poberateľom žiadnej sociálnej dávky (dôchodok, dávka v nezamestnanosti, úrazová dávka, nemocenská dávka), v katastri
nehnuteľností nebol zistený žiadny majetok povinného, nemá vedený účet v banke, nie je vlastníkom motorového vozidla.
8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
9. Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1. mája 2008 v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom ku dňu 30.4.2008 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a)podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b)paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur (100 Sk). Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a)získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b)doručenie príkazu na začatie exekúcie, c)doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d)doručenie exekučného príkazu, e)doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f)doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g)každé zisťovanie bydliska povinného, h)každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i)každé zisťovanie účtu povinného, j)každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur (20 Sk) za každú aj len začatú polhodinu.
10. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 54,60 Eur pozostávajúcej z odmeny v sume 26,56 eur za 8 úkonov po 3,32 eur (získanie poverenia 1x, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie účtu povinného 1x, zisťovanie majetku povinného 4x, zisťovanie platiteľa mzdy 1 x), časovej odmeny v sume 13,28 eur (2 hod. á 6,64 eur/začatá hodina- spracovanie návrhu na začatie exekúcie, spracovanie vyúčtovania), náhradu hotových výdavkov - poštovné v sume 5,66 eur (2 x 1,33 eur - žiadosť o udelenie poverenia, doručenie Upovedomenia, 1x 0,45 eur - výzva na úhradu, 1 x 1,80 eur - zaslanie návrhu na zastavenie + ex. spis), poplatky za elektronické lustrácie v sume 0,75 eur (0,70 eur SCB, 0,05 eur opakovaná lustrácia bánk), 20 % DPH v sume 9,10 eur.
11. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 54,60 eur podľa predloženého vyúčtovania, ktoré je v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. Vykonanie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, ako aj vykonanie doručovania mal súd preukázané z predloženého exekučného spisu EX 887/2004. Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
12. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku, pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 256 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že títo nemajú nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna zo strán zastavenie konania nezavinila. Keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodované nebude.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. uznesenia m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti výroku II. uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa § 127 Civilného sporového poriadku treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.