Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-3T/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Ingrid Kišacovou, PhD., v trestnej veci obžalovaného C. R. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch 28. mája 2018 takto

rozhodol:

Obžalovaný C. R., narodený XX. XX. XXXX v L., trvale bytom L., O. XXXX/X, prechodne bytom W. republika, D., W. XX, na slobode,

uznáva sa vinným, že

hoci mu z ustanovení Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoju dcéru E. H., narodenú XX. XX. XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Topoľčany spisová značka 6C/57/2013 zo dňa 02. 07. 2014, právoplatným dňa 30. 07. 2014 bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne s účinnosťou od 12. 09. 2012 vždy do 15-teho dňa vopred k rukám oprávnenej matky Q. H., narodenej XX. XX. XXXX, bytom U. E. 222, svojej vyživovacej povinnosti sa v mieste svojho bydliska ako aj bydliska oprávnenej úmyselne vyhýba a to v období od 17. 06. 2016 doposiaľ tým, že napriek tomu, že bol zamestnaný v rôznych spoločnostiach v Českej republike, kde dosahoval dostatočný príjem na plnenie si svojej vyživovacej povinnosti, túto povinnosť si riadne neplnil a v období, keď nikde nepracoval, nezaevidoval sa na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a ani iným hodnoverným spôsobom nepreukázal, že si prácu aktívne hľadá, čím po odpočítaní výživného, ktoré uhradil, a to v celkovej výške 1154,13 eur spôsobil dlh na výživnom voči oprávnenej matke Q. H. vo výške 1245,87 eur, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13.06.2016, právoplatným dňa 05.07.2016, sp. zn. 3T/11/2016 za taký čin odsúdený,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona,

z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Okresný súd Topoľčany na základe obžaloby prejednal trestnú vec obžalovaného C. R. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne-poškodenej Q. H., prečítaním listinných dôkazov. Súd po prejednaní veci obžalovaného z výsledkov vykonaného dokazovania zistil skutkový stav tak ustálený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný C. R. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané, svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Za splnenia zákonom predpokladaných podmienok súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného. Z prečítanej výpovede obžalovaného z prípravného konania súd zistil, že ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu, odmietol vypovedať Svedkyňa - poškodená Q. H. vypovedala, že so spolužitia s obžalovaným sa narodila malol. E., ktorá jej bola zverená do výchovy a opatery. Obžalovanému bola učená vyživovacia povinnosť 100 eur mesačne od 12. 09. 2012 vždy do 15-teho dňa v mesiaci k jej rukám. Obžalovaný výživné neplatil riadne, za obdobie od 17.06.2016 doposiaľ uhradil sumu 1154,13 eur a ku dňu hlavného pojednávania je dlh na výživnom v sume 12445,87 eur. Náhradné výživné jej nebolo priznané, vzhľadom na príjmy v domácnosti, ktoré má so súčasným partnerom. Dlžné výživné doposiaľ nebolo vymožené ani exekúciou v Slovenskej republike ani v Českej republike. V súvislosti s výživou maloletej má bežné výdavky, najmä na pobyt v škôlke, oblečenie, dieťa je zdravé, počas neplatenie výživného obžalovaným núdzou netrpelo, pomáha jej súčasný partner. Na hlavnom pojednávaní dodala, že obžalovaný je zamestnaný v Českej republike, napriek tomu výživné riadne neplatí, o dieťa sa ani nezaujíma, i keď túto možnosť má.

Skutkový stav zistený vo výroku rozsudku bol preukázaný aj ďalšími listinnými dôkazmi, predovšetkým rodným listom malol. E., potvrdeniami o návšteve škôlky, oznámením exekútora o nevymožení dlžného výživného, rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 02.07.2014, sp. zn. 6C/57/2013, potvrdeniami o zamestnaní a výške príjmu obžalovaného v Českej republike, správami a potvrdenia úradu práce, správy sociálneho zabezpečenia v Českej republike, úradu práce, sociálnej poisťovne. Z týchto dôkazov je nepochybné, že obžalovaný je aj v súčasnej dome zamestnaný v Českej republike, má príjem z pracovného pomeru, zrážky zo mzdy titulom vyživovacej povinnosti si u zamestnávateľa nenahlásil. Tiež bolo z listinných dôkazov zistené, že obžalovaný počas doby, keď nebol zamestnaný, nebol evidovaný v Slovenskej republike ani v Českej republike ako uchádzať o zamestnanie, nepoberal žiadne dávky.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, je slobodný, v odpise z registra trestov má evidované odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Košice 2 zo dňa 29.05.2012, sp. zn. 7T/74/2010 pre pomoc k pokusu podvodu podľa § 21 odsek 1 písmeno d), § 14 odsek 1 k § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a rozsudok Okresného súdu Košice 2 zo dňa 30.01.2008, sp. zn. 5T/148/2007, ktorým bol uznaný vinným o spolupáchateľstvom spáchaného zločinu lúpeže podľa § 20 Trestného zákona l § 188 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu. Amnestiou prezidenta mu bol výkon trestu odňatia slobody odpustený v oboch prípadoch sa na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený. V odpise z registra trestov má obžalovaný aj záznam o odsúdení rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13.06.2016, sp. zn. 3T/11/2016 za prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 2

Trestného zákona, pretože si neplnil vyživovaciu povinnosť voči malol. E., pričom toto odsúdenie je súčasťou opisu skutku uvedeného vo výroku predmetného rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd mal za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku a spáchal ho obžalovaný. Skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba vykazuje znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, pretože obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch za taký čin odsúdený. Súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Z takéhoto konania je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný svedeckou výpoveďou Q. H. a horeuvedenými listinnými dôkazmi. Súd skutok oproti obžalobe upravil, pretože obžalovaný pokračoval v protiprávnom konaní až do vyhlásenia rozsudku (§ 122 odsek 13 Trestného zákona) s tým, že celkový dlh obžalovaného na výživnom je vo výške 1245,87 eur.

Z hľadiska závažnosti posúdil súd konanie obžalovaného ako prečin menšej závažnosti, ktorý súčasne prevyšoval závažnosť nepatrnú uvedenú v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na spôsob spáchania, okolnosti, pohnútku a mieru zavinenia obžalovaného.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 - 4 Trestného zákona. Súd pri tomto postupe bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Súd nezistil u obžalovaného žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti podľa § 36 a § 37 Trestného zákona, pričom s poukazom na charakter predchádzajúcich odsúdení nemohol vysloviť, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život. Predchádzajúce odsúdenia súd nezohľadnil ani v zmysle priťažujúcej okolnosti, pretože v prípade, kde mu bol uložený trest, sa na neho v dôsledku amnestie hľadí, akoby nebol odsúdený a v druhom prípade bolo ešte pred rozhodnutím od amnestii upustené od uloženia súhrnného trestu. Súčasne súd neprihliadal na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 13.06.2016, sp. zn. 3T/11/2016, pretože je súčasťou opisu skutku a na túto okolnosť ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 38 odsek 1 Trestného zákona nemožno prihliadať.

Základná trestná sadzba za prejednávaný spáchaný prečin je 1 rok až 5 rokov. Vzhľadom na nezistené poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti súd ukladal trest postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona v uvedenej sadzbe. Súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok, pri zohľadnení celkovej doby páchania trestnej činnosti takmer 2 roky, výšky celkového ustáleného dlhu na výživnom, absolútny nezáujem obžalovaného o jeho malol. dieťa E., ktorá je na výživu z jeho strany odkázaná a tento, i keď preukázateľne má za obdobie od 17.06.2016 doposiaľ dostatočný príjem a nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti, svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoje jediné maloleté dieťa si úmyselne neplní.

Na výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný doposiaľ pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody (§ 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona. Keďže súd obžalovaného odsudzoval za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, podmienečný odklad výkonu trestu s určením skúšobnej doby bol vylúčený (§ 49 odsek 2 Trestného zákona).

Takto uložený trest podľa názoru súdu zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu i osobe páchateľa, je primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálne i generálnej) a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.