Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Pc/32/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci navrhovateľa: G. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX,XXX XX T. L. Q., proti osobám povinným z vyživovacej povinnosti - matke: W. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. J. X, E. Š., adresa na doručovanie: D. XX, XXX XX G., otcovi: E. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. J.M. X, XXX XX E. Š., o určenie výživného na dospelé dieťa, takto

rozhodol:

Súd mení rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 24P/280/2012-43 zo dňa 21.01.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 24P/280/2012-64 zo dňa 19.07.2013 tak, že matka navrhovateľa W. Ž., nar. XX.XX.XXXX a otec navrhovateľa E. Ž., nar. XX.XX.XXXX, sa zaväzujú prispievať na výživu navrhovateľa G. Ž., nar. XX.XX.XXXX, každý z nich sumou 70,- eur mesačne, ktoré vždy budú platiť do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa počnúc dňom 24.11.2017.

Zameškané výživné za obdobie 24.11.2017 do 24.05.2018 vo výške 350,52 eur sa povoľuje matke navrhovateľa splácať pravidelnými mesačnými splátkami splátkach vo výške 30,- eur splatnými spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Zameškané výživné za obdobie 24.11.2017 do 24.05.2018 vo výške 350,52 eur je otec navrhovateľa povinný zaplatiť navrhovateľovi spolu s prvým bežným výživným.

Návrh vo zvyšnej časti zamieta.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 24.11.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd jeho rodičom uložil povinnosť prispievať na jeho výživu každý z nich sumou 100,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Podanie návrhu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v Prešove 24Nc/564/2001 zo dňa 15.05.2001 bola u neho nariadená ústavná starostlivosť. Od tejto doby bol v profesionálnej starostlivosti rodičov E., u ktorých XX rokov žil v mieste ich bydliska. Oni sú zamestnancami Detského domova vo D.. Po ukončení ústavnej starostlivosti ostal žiť u nich, nakoľko jeho rodičia, ani nikto z príbuzných sa o neho za celé tie roky nezaujímal, nemal kam ísť. Je študentom a nemá žiaden príjem. Je finančne úplne odkázaný na manželov E.. Požiadal o výplatu prídavkov na dieťa. Ako denný študent sa nemôže zaevidovať na úrade práce. Do školy cestuje denne.

2. Matka navrhovateľa s podaným návrhom čiastočne súhlasila čo do výšky výživného 70,- eur. Otec navrhovateľa s k podanému návrhu nevyjadril.

3. Súd sa oboznámil s návrhom, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 24P/280/2012-43 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 24P/280/2012-64, potvrdením

o návšteve školy, lustráciami Sociálnej poisťovne, výpoveďou navrhovateľa, matky navrhovateľa a zistil tento skutkový stav veci:

4. Rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 24P/280/2012-43 zo dňa 21.01.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 24P/280/2012-64 bolo rodičom navrhovateľa určené, že majú povinnosť na jeho výživu sumou 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté zaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré výživné bolo splatné vždy k 15-tému dňu v mesiaci vopred na účet Detského domova vo D. počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2013. V čase rozhodovania súdu rodičia navrhovateľa boli nezamestnaní.

5. Z potvrdenia Spojenej školy internátnej v Humennom zo dňa 22.11.2017 vyplýva, že navrhovateľ je študentom III. Ročníka. Skončenie štúdia na strednej škole je 30.06.2018.

6. Z odpovede na lustráciu rodičov navrhovateľa v Sociálnej poisťovni vyplýva, že matka navrhovateľa je od 12.11.2015 zamestnaná v spol. T. G. R., s.r.o. a výška jej hrubého mesačného príjmu zo zamestnania je cca 600,- eur. Otec navrhovateľa je tiež zamestnaný od 01.05.2016 v spol. technické služby E. E. a výška jeho hrubého mesačného príjmu zo zamestnania je cca 580,- až 590,- eur.

7. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu.

8. Matka navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedla, že s podaným návrhom súhlasí čiastočne čo do výšky mesačného výživného v sume 70,- eur. Jej čistý mesačný príjem je 450,- eur, z toho 280,- eur hradí za nájomné, platí výživné na dcéru vo výške 50,- eur mesačne. Preto nie je možné, aby na výživu syna prispievala sumou 100,- eur mesačne. Pokiaľ sa jedná o zameškané výživné, tak toto by bolo možné z jej strany splácať mesačne sumou 30,- eur. Na vyššie splátky nemá dostatok finančných prostriedkov.

9. Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3, 4 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 186/2013 Z.z. bola výška minimálneho výživného 27,13 eur do 30.06.2017 a od 01.07.2017 v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 173/2017 Z.z. je výška minimálneho výživného 27,32 eur.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

10. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má

právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné potreby rodiča alebo iné potreby. Pri určovaní výšky výživného súd prihliada jednak na osobné, majetkové a zárobkové pomery rodiča a tiež na individuálne potreby dieťaťa, tak ako je to vyššie uvedené. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna a závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, schopností, záujmov, vzdelania, nadania, formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možnosti rodičov. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.

11. Zákon o rodine, pokiaľ sa týka určenia výšky výživného, vychádza z toho, že raz určené výživné nemôže platiť na neobmedzený čas. Pomery účastníkov konania sa postupom času menia. U detí, tým že sú staršie, rastú nároky a teda aj náklady na ich odôvodnené potreby a na strane povinných, teda rodičov, môže dôjsť k zmene ich príjmov, resp. k nastanú iné okolnosti, ktoré majú vplyv na ich schopnosť stanovené výživné platiť.

12. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni vysokoškolskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, je preto potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného sú rôzne, podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo

13. Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotno-právnych ustanovení a vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je študentom X. ročníka strednej školy a pripravuje sa tým na výkon svojho budúceho povolania. Je študentom dennej formy štúdia a to mu bráni v tom, aby sa popri škole zamestnal a takýmto spôsobom si zabezpečil dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich bežných každodenných potrieb. Nemá žiaden príjem. V súčasnej dobe žije u manželov E., u ktorých bol do nadobudnutia plnoletosti ako u profesionálnych rodičov.

Na strane rodičov navrhovateľa odo dňa ostatného rozhodnutia o ich vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi došlo k zmene ich majetkových pomerov. V súčasnej dobe sú obaja zamestnaní a výška ich hrubého príjmu zo zamestnania je mesačne cca 600,- eur.

Matka navrhovateľa súhlasila s návrhom na určenie výživného vo výške 70,- eur mesačne a to vzhľadom na jej majetkové pomery, otec navrhovateľa sa vo veci nevyjadril.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nakoľko navrhovateľ nenadobudol schopnosť samostatne sa živiť, štúdiom na strednej škole sa pripravuje na výkon svojho budúceho povolania, vyživovacia povinnosť jeho otca a matky voči nemu nezanikla. Nakoľko vo vzťahu k

preukázaniu majetkových a osobných pomerov otec navrhovateľa bol pasívny, nerešpektoval výzvy súdu na preloženie dokladov preukazujúcich jeho zárobkové, sociálne a osobné pomery, súd nemal inú možnosť, ako vychádzať z dostupných dokladov - lustrácie v Sociálnej poisťovni z ktorého je zrejmé, že jeho hrubý mesačný príjem zo zamestnania je cca 580,- eur až 590,- eur.

15. Súd na dospel k záveru, že odo dňa podania návrhu na určenie výživného a aj v súčasnej dobe bolo a je v jeho schopnostiach obidvoch rodičov navrhovateľa platiť výživné svojmu synovi vo výške 70,- eur mesačne každý z nich, pričom táto výška je aj v súlade s odôvodnenými potrebami navrhovateľa.

16. Súd preto zaviazal rodičov navrhovateľa prispievať na jeho výživu sumou 70,- eur, odo dňa podania návrhu na súde, t.j. odo dňa 24.11.2017, nakoľko pri určení výživného na plnoletú osoby je jej tento nárok možno priznať až odo dňa jeho uplatnenia súdnou cestou.

Vo zvyšnej časti nárok navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

17. Za obdobie od 24.11.2017 do 24.05.2018 každému z rodičov vznikol dlh na výživnom v sume 350,52 eur a súd vzhľadom na výšku dlhu povolil matke navrhovateľa tento dlh splácať pravidelným splátkami vo výške 30,- eur mesačne splatnými spolu s bežným výživným a otcovi uložil povinnosť tento dlh zaplatiť jednorázovo spolu s prvým bežným výživným.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.