Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/239/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. detí: F. F. K.. XX.XX.XXXX, V. F. K.. XX.XX.XXXX, I. F. K.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, deti rodičov: matky V. F., K.. XX.XX.XXXX, I. O. W. K. B., S. XXXX/X, I..Č.. Q. X a otca F. F., K.. XX.XX.XXXX, I. O. W. K. B., I..Č.. Č. Y., V. X, S. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16P/48/2015 - 65 zo dňa 11.03.2016 a to tak, že sa z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. F. za obdobie od 18.08.2016 do 31.08.2016 na sumu 50,- Eur mesačne a počnúc od 01.09.2016 do budúcna na sumu 70,- Eur mesačne, na mal. V. počnúc od 18.08.2016 do budúcna na sumu 50,- Eur mesačne a na mal. I. za obdobie od 18.08.2016 do 31.08.2017 na sumu 40,- Eur mesačne a počnúc od 01.09.2017 do budúcna na sumu 50,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca za obdobie od 18.08.2016 do 31.05.2018 na mal. F. v celkovej výške 893,63 Eur, na mal. V. v celkovej výške 473,63 Eur a na mal. I. v celkovej výške 349,11 Eur, je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom zo dňa 18.08.2016, doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 15P/175/2014 - 34 zo dňa 20.11.2014, s tým, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť pre mal. deti a to F., V. U. I. zo strany ich otca zo sumy 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne na sumu 350,- Eur mesačne.

2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že najstarší syn F. od septembra bude navštevovať základnú školu a tiež bude navštevovať krúžky a tak na neho budú zvýšené náklady. Bola mu zistená alergia na prach a roztoče. Stredný syn bude navštevovať predškolské zariadenie. Otec detí si neplní vyživovaciu povinnosť, nestretáva sa s deťmi a nemá žiaden záujem o deti. Ona (matka) býva u svojich rodičov, kde majú jednu izbu, ktorú obývajú. Nájomné na bývanie neplatí, keďže poberá rodičovský príspevok a prídavky. Spláca úver, ktorý si brala na vyplatenie dlhov z manželstva v sume 42,57 Eur mesačne. Nikde nepracuje, je doma s najmladším synom I.. Otec detí pracuje v Českej republike vo firme Di Caprio. Jej (matkin) čistý príjem je 273,76 Eur aj s prídavkami. Príjem otca jej nie je známy.

3. Otec mal. detí sa k návrhu písomne nevyjadril, avšak v rámci svojho účastníckeho výsluchu pred dožiadaným súdom v ČR uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí.

4. Následne na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 28.05.2018 a na ktorom súd rozhodol, bolo otcovi maloletých deti doručované predvolanie na adresu jeho súčasného pobytu, ktorú oznámil t.j. Č. Y., V. X, S. XXXX/XX. Uvedená súdna zásielka s predmetným predvolaním adresovaná otcovi maloletých deti sa súdu vrátila dňa 02.05.2018. Postupom podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie, súd považoval uvedenú zásielku - t.j. predvolanie na pojednávanie za doručenú otcovi maloletého dieťaťa dňom 02.05.2018.

5. Otec tiež dožiadanému súdu oznámil aj svoju mailovú adresu F., na ktorú mu súd vyrozumenie o vyššie uvedenom termíne pojednávania taktiež zasielal.

6. Napokon, keďže otec má ako adresu trvalého pobytu na Slovensku uvedené Mesto W. K. B., súd mu predvolania na vyššie uvedené pojednávanie doručoval aj postupom podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sa predvolanie považuje za doručené žalovanému po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia na úradnej tabuli súdu a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

7. Súd mal preto za to, že otec bol o termíne pojednávania riadne vyrozumený.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca cestou dožiadaného súdu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako aj pripojeným spisom, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

9. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16P/48/2015-65 zo dňa 11.03.2016 bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené a na čas po rozvode boli maloletí F., V. U. I. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu každého z týchto mal. detí mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine.

10. V odôvodnení rozsudku bol uvedený len predmet konania a paragrafové znenie, podľa ktorého súd pri rozhodovaní postupoval, všetko v zmysle ust. § 157 ods. 3 O.s.p., nakoľko účastníci konania, kedy otca v tomto konaní zastupovala procesná opatrovníčka - jeho matka, sa vzdali práva podať odvolanie voči tomuto rozsudku.

11. Z obsahu uvedeného spisu však vyplynulo, že v čase tejto poslednej úpravy výživného matka mal. detí bývala v 2-izbovom byte svojich rodičov, kde s ňou v spoločnej domácnosti žili aj jej rodičia, ktorí boli zamestnaní. Mal. F. U. Q.. V. v tom čase navštevovali materskú školu. Mal. I. bol v jej celodennej starostlivosti. Príjem matky predstavoval rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavok na tri neplnoleté nezaopatrené deti vo výške 70,56 Eur mesačne. Z obsahu správu ÚPSVaR vyplynulo, že otec v tom čase na území Slovenska nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ani nepoberal žiadne štátne sociálne dávky vyplácané uvedeným úradom, jeho pobyt nebol známy. Podľa správy Úradu práce ČR nebol vedený ani v databáze uvedenej inštitúcie, podľa správy Okresnej správy sociálneho zabezpečenia Ostrava, otca neevidovali vo svojej databáze. Dožiadanému súdu v ČR sa nepodarilo v tom čase otca mal. dieťaťa lokalizovať, aj keď sa mal zdržiavať v Českej republike.

12. Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov mal. detí a samotné deti, matka maloletých s deťmi v čase podania návrhu v tomto konaní prebývala naďalej u svojich rodičov v spoločnej domácnosti s nimi. Od Veľkej noci 2018 však už s deťmi prebýva vo vlastnej domácnosti a to, v jednoizbovom mestskom sociálnom byte, ku ktorému má uzavretú nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.10.2018. Uhrádza mesačný nájom vo výške 165,- Eur, elektrinu vo výške 23,50 Eur mesačne a poplatok za televíziu a internet vo výške 10,40 Eur na polrok a na ďalší polrok by ho mala uhrádzať vo výške 28,- Eur. Naďalej spláca pôžičku pre Raiffeisen Bank výške cca 42,57 Eur mesačne. Musela zložiť zábezpeku za nové bývanie v sume 300,- Eur.

13. Pôvodne bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 EUR mesačne, prídavkov na deti vo výške 70,56 EUR mesačne a náhradného výživného na každé z týchto mal. detí vo výške 27,13 Eur mesačne za obdobie od podania návrhu do 300.6.2017 a vo výške 27,32 Eur mesačne počnúc od mesiaca júl 2017. T.č. je už aj zamestnaná na skrátený úväzok 4 hodín, pričom podľa výplatných pások

za mesiac január jej bola vyplatená čistá mzda 76,41 Eur, za mesiac február vo výške 201,49 Eur a marec 2018 vo výške 276,85 Eur.

14. Otec mal. detí t.č. naďalej žije v ČR, podľa jeho účastníckej výpovede si zabezpečuje príjem len z brigády. Podľa správy spoločnosti Di Caprio s.r.o. Praha má s uvedenou spoločnosťou uzavretú pracovnú zmluvu malého rozsahu, kde jeho mesačná mzda je vo výške 2.450,- Kč mesačne. Zo správy Českej správy sociálního zabezpečení vyplynulo, že nie je vedený v evidencii uvedeného úradu a podľa správy Úradu práce ČR nie je a ani nikdy nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie tohto úradu. Rovnako tak nie sú mu vyplácané žiadne štátne sociálne dávky touto inštitúciou. Zo správy hlavného mesta Praha vyplynulo, že nie je vedený ani v evidencii registra vozidiel ako majiteľ, či držiteľ vozidla.

15. Podľa jeho účastníckej výpovede pred dožiadaným súdom, nemá žiadne dlhy, vyživovaciu povinnosť má len k deťom, o ktorých sa vedie toto konanie. Na výživu detí t.č. ničím neprispieva a v minulosti matke detí dvakrát poslal po 5.000,- Kč. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a to asi rok a pol, ktorá poberá na seba dávky, nevedel však uviesť, v akej výške.

16. Otec podľa správy ÚPSVaR Spišská Nová Ves, nie je vedený v evidencii tunajšieho úradu a ani nie je poberateľom žiadnych štátnych sociálnych dávok vyplácaných týmto úradom. Podľa správy Sociálnej poisťovne, otec nie je vedený v jej evidencii ako poberateľ dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky a ani žiadneho druhu dôchodku.

17. Podľa správy ÚPSVaR Spišská Nová Ves, je otec vyučený stolár, pričom uvedený úrad t.č. disponuje voľnými pracovnými miestami, okrem iného aj na pozíciu mäsiar - vykosťovač, kde sa vyžaduje len základné vzdelanie pre zamestnávateľa Pro persona s.r.o., s tým, že mzda bude dohodnutá dohodou. Ďalej na pozíciu operátor stroja na výrobu výrobkov z plastov pre zamestnávateľa ABARA Spišská Nová Ves, kde sa vyžaduje len neukončené základné vzdelanie, príp. základné vzdelanie a ponúka sa príjem vo výške od 480,- do 650,- Eur v hrubom. Ďalej na pozíciu operátor výroby - práca v ČR pre zamestnávateľa Pro persona s.r.o. Spišská Nová Ves, kde sa vyžaduje len základné vzdelanie a mzda bude vyplácaná dohodou. Ďalej na pozíciu pomocný pracovník na stavbe budov, kde je možné aj prijať zamestnanca so základným vzdelaním pre firmu Y. O. Spišská Nová Ves, kde mzda bude dojednaná dohodou. Na pozíciu skladník pre zamestnávateľa John Garfield SK, s.r.o., kde sa vyžaduje stredné odborné vzdelanie s príjmom od 500,- do 800,- Eur v hrubom, príp. na pozíciu vodič MKD pre zamestnávateľa Cargo M and M s.r.o. Spišská Nová Ves, kde sa vyžaduje len základné vzdelanie a mzda bude určená dohodou.

18. Mal. F. v čase podania návrhu matkou navštevoval materskú školu. Od 01.09.2016 nastúpil do prvého ročníka základnej školy v Spišskej Novej Vsi, s tým že navštevoval školskú jedáleň, za ktorú matka uhrádzala 20,- EUR mesačne a tiež školský klub detí, ta ktorý bol poplatok polročne 20,- EUR. Na začiatku školského roku sa platilo za hygienický balíček, ZRPŠ a tiež sa platili pomôcky a zošity objednávané do školy. Toho času navštevuje už druhý ročník základnej školy, pričom matka mu naďalej uhrádza stravné v sume cca 20,- Eur mesačne a školský klub detí v sume 4,- Eur mesačne. Maloletý navštevuje záujmové krúžky v škole, ktoré sú uhrádzané cez poukazy. Občas v družine navštevujú kino. Syn navštevuje alergológa, pričom matka mu uhrádzala za nosný sprej v sume 8,- EUR, ktorý vydrží podľa okolnosti a za sirup 5,- EUR, ktorý vydrží mesiac. Momentálne podľa výpovede matky neberie žiadne lieky.

19. Mal. V. v čase podania návrhu matkou navštevoval a aj v súčasnosti naďalej navštevuje materskú školu. Poplatok za školné bol vo výške 12,- EUR, stravné od 23,- EUR do 25,- EUR mesačne, ďalej sú to jednorazové poplatky ZRPŠ resp. poplatok 1,- EURO - 2,- EURA za divadlo, prípadne iné kultúrne podujatia. Dar škôlke sa uhrádza zo ZRPŠ a praním v sume 23,- EUR mesačne na začiatku a potom na konci školského roka. Toho času je vedený už ako predškolák. Navštevoval lyžiarsky výcvik, za ktorý matka uhrádzala 110,- Eur, ďalší náklad predstavuje poplatok za školu v prírode v sume 110,- Eur, koncoročné tablo v sume 20,- Eur a stravné do 23,- Eur. Tento maloletý syn je zdravý.

20. Najmladší syn I. v čase podania návrhu matkou bol v celodennej osobnej starostlivosti, Od 01.09.2017 navštevuje materskú školu. Matka mu uhrádza školné v sume 12,- Eur, stravné v sume do 23,- Eur a ďalšie poplatky pre kultúrne príležitosti.

21. Otec sa o deti vôbec nezaujíma, nenavštevuje ich a ani ich nekontaktuje, deťom neprispieva ani pri príležitosti sviatkov. Matke je na detí vyplácané náhradné výživné.

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

29. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

30. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

31. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

32. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

33. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

34. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

35. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

36. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

37. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

38. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

39. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

40. Podľa § 111 CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého.

41. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

42. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

43. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

45. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

46. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to požadovala. Od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp.zn. 16P/48/2015-65 zo dňa 11.03.2016 vo vzťahu k maloletým deťom, ako aj na strane povinného rodiča - otca.

47. Táto podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletých detí a to v tom, že mal. F. začal navštevovať základnú školu, a to jej prvý stupeň, Mal. I. začal navštevovať materskú školu od

01.09.2017. Pri poslednej úprave výživného F. a V. navštevovali materskú školu a mal. I. bol v celodennej starostlivosti matky.

48. V prípade týchto detí teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to, ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

49. Náklady na maloleté deti objektívne vzrástli a to jednak, pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na ich bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie, záujmovú činnosť a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc zreteľ na ich vek.

50. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča.

51. Deti žijú naďalej s matkou, ktorá v apríli tohto roku osamostatnila svoju domácnosť od domácnosti svojich rodičov a tiež sa zamestnala na čiastočný úväzok. Deti sú naďalej v jej starostlivosti.

52. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

53. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.

54. U otca detí od poslednej úpravy výživného na deti bolo preukázané, že ten v cudzine je zamestnaný, bol zamestnaným dokonca už v čase, kedy matka podala svoj návrh na zvýšenie výživného v tomto konaní. V čase poslednej úpravy výživného majetkové pomery otca neboli známe a nepodarilo sa ani zistiť miesto jeho pobytu. Súd však nevychádzal z toho príjmu otca, ktorý sa podarilo šetrením u neho zistiť.

55. Podľa názoru súdu, vzhľadom na súčasnú ponuku na trhu práce je možné, aby sa otec maloletých detí zamestnal aj za iných platových podmienok, než aké v súčasnej dobe dosahuje a ktoré by boli určujúce pre stanovenie primeranej výšky jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Súd sa nedomnieva, že otec za súčasných podmienok je odkázaný len na príjem, ktorý vykazuje jeho terajší

zamestnávateľ v Českej republike vo výške 2.450,- Kč, čo je v prepočte na menu EURO suma vo výške cca 95,22 EUR podľa menového kurzu Európskej centrálnej banky platného v čase vyhlásenia tohto rozsudku, t.j. k 28.5.2018 (kurz 1,- EURO = 25,731 Kč).

56. Ako vyplynulo z prehľadu voľných pracovných miest, otec sa má možnosť zamestnať na území Slovenska v mieste jeho trvalého pobytu na pracovných pozíciách, ktoré vyžadujú len základné vzdelanie, pričom on samotný je vyštudovaný stolár, a na týchto ponúkaných pozíciách je možné dosiahnuť aspoň minimálnu mzdu vo výške cca 409,- EUR mesačne.

57. Súd je toho názoru, že otec svojou nečinnosťou, resp. uspokojením sa s pracovnou situáciou za jeho súčasných podmienok sa ukracuje minimálne o výšku minimálnej mzdy, na ktorú by na území Slovenska mal zákonným nárok.

58. Otec ďalej nepreukázal, že si aktívne hľadá iné vhodné a predovšetkým finančne lukratívnejšie zamestnanie než je to, ktoré toho času vykonáva a to či už v rámci jeho odbornej kvalifikácie alebo aj mimo nej, avšak s vyšším finančným ohodnotením než má doposiaľ.

59. Takýto prístup otca k zabezpečovaniu si relevantného príjmu a od neho sa odvíjajúceho plneniu si vyživovacích povinností nemôže požívať ochranu a súd nemohol prihliadať v tejto súvislosti na tú skutočnosť, že otec si doteraz nenašiel vhodné zamestnanie a nezabezpečil si pre seba príjem v takej výške, ktorá z hľadiska plnenia si vyživovacích povinností voči maloletým deťom by bola dostatočná k tomu, aby dokázal prispievať na ich výživu detí v rozsahu, ktorý zodpovedá ich potrebám.

60. Ako už súd vyššie uviedol, žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje pre povinného rodiča právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Na druhej strane Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Preto pokiaľ rodič sa vzdá príjmu, z ktorého by vedel zabezpečiť výživu pre svoje dieťa bez vážneho dôvodu a tým dôvodom nemôže byť rozhodne skutočnosť, že chce pracovať len v odbore, ktorý ho baví, pričom už je rodičom nezaopatreného dieťaťa, je povinnosťou súdu jeho príjem posudzovať z jeho potencionálnych možnosti, ktoré mal ale ich nevyužil.

61. Ako vyplynulo z prehľadu voľných pracovných miest, otec sa má možnosť zamestnať aj na pozíciách, kde je mu ponúkaný príjem minimálne od 480,- EUR v hrubom mesačne, pričom sa vyžaduje dokonca nižšie kvalifikácia, než je tá, ktorú nesporne má, (je vyštudovaný stolár, teda musel ukonči stredoškolské vzdelanie, pričom ide o ponuky na pozície kde sa vyžaduje základne, prípadne u niektorej z nich aj neukončené základné vzdelanie).

62. Súd preto pri hodnotení príjmových pomerov otca vzal na zreteľ nie je skutočný dosahovaný príjem, ktorý bol prezentovaný jeho zamestnávateľom, ale príjem potencionálny, ktorý by mohol prípadne dosahovať, pokiaľ by vyvinul dostatočnú iniciatívu v hľadaní si zamestnania na území Slovenska v mieste svojho trvalého bydliska, kde by mohol dosahovať minimálne minimálnu mzdu a z tejto súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti otca.

63. Zároveň súd vzal aj na zreteľ, ako sa postupne u tohto - ktorého dieťaťa menila jeho osobná situácia z hľadiska jeho prípadného nástupu na ďalší stupeň vzdelávania.

64. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, súd ustálil výšku výživného zo strany otca na mal. F. za obdobie od podania návrhu zo strany matky do dňa predchádzajúcemu dňu, kedy nastúpil na základnú školu, t.j. do 31.08.2016, na sumu 50,- EUR mesačne a počnúc dňom jeho nástupu do prvého ročníka základnej školy, teda dňom jej nástupu na prvý stupeň základnej školy, t.j. od 01.09.2016 na sumu 70,- EUR mesačne, na maloletého V. počnúc od podania návrhu matkou, t.j. od 18.08.2016 do budúcna na sumu 50,- EUR mesačne, keďže tento za celé obdobie od podania návrhu do rozhodovania súdu navštevuje materskú školu a na maloletého I. za obdobie od podania návrhu zo strany matky, kedy bol v celodennej starostlivosti matky, do dňa predchádzajúcemu dňu kedy nastúpil do materskej školy, t.j. do 31.08.2017 na sumu 40,- EUR mesačne a počnúc dňom jeho nástupu do materskej školy, t.j. od 01.09.2017 na sumu 50,- EUR mesačne a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

65. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 18.08.2016, t.j. odo dňa, kedy matka podala uvedený návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod.

66. V danom prípade však súd takéto dôvody na strane matky na priznanie výživného prípadne pred podaním jej návrhu nezistil.

67. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloleté deti za uplynulé obdobie od 18.08.2016 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 18.08. do 31.05.2018 a to na mal. F. v celkovej výške 893,63 Eur, na mal. V. v celkovej výške 473,63 Eur a na mal. I. v celkovej výške 349,11 Eur, ktoré súd otcovi uložil zaplatiť v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

68. Tento nedoplatok u mal. F. bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného za mesiace september 2016 až máj 2018 vrátane v sume 70,- Eur mesačne a pomernej časti určeného výživného za august 2016 zodpovedajúcej 14 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 18.08.2016 do 31.08.2016), čo predstavovalo čiastku 22,58 EUR (t.j. 50,- EUR / 31 dní x 14 dní). Celkové takto určené výživné na mal. F. za uvedené obdobie predstavovalo čiastku 1.492,58 Eur (t.j. 21 x 70,- EUR + 22,58 EUR).

69. U mal. V. bol tento nedoplatok vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 50,- EUR mesačne za mesiace september 2016 až máj 2018 a pomernej časti určeného výživného za august 2016 zodpovedajúcej 14 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 18.08.2016 do 31.08.2016), čo predstavovalo čiastku 22,58 EUR (t.j. 50,- EUR / 31 dní x 14 dní). Celková suma zaostalého výživného tak predstavovala sumu 1.072,58 EUR (t.j. 50,- EUR x 21 mesiacov + 22,58 EUR).

70. U mal. I. tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného za mesiace september 2016 až august 2017 vrátane v sume 40,- Eur mesačne, za september 2017 až máj 2018 vrátane v sume 50,- Eur mesačne a pomernej časti určeného výživného za august 2016 zodpovedajúcej 14 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 18.08.2016 do 31.08.2016), čo predstavovalo čiastku 18,06 EUR (t.j. 40,- EUR / 31 dní x 14 dní). Celkové takto určené výživné na mal. B.Y. za uvedené obdobie predstavovalo čiastku 948,06 Eur (t.j. 12 x 40,- EUR + 9 x 50,- EUR + 18,06 EUR).

71. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.05.2018, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného u každého z vyššie uvedených maloletých detí bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac máj 2018 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

72. V konaní bolo preukázané, že matke na každé z týchto maloletých detí bolo od augusta 2016 vyplácané náhradné výživné a to za obdobie od 01.08.2016 do 30.06.2017 v sume 27,13 EUR mesačne na každé z týchto detí a za obdobie od 01.07.2017 do 31.05.2018 v sume 27,32 EUR mesačne za každé z týchto maloletých detí. Spolu tak na každé z týchto maloletých detí bolo matke vyplatené náhradné výživné v celkovej čiastke 598,95 EUR (t.j. 27,13 EUR x 11 mesiace + 27,32 EUR x 11 mesiace).

73. Súd túto matke vyplatenú sumu náhradného výživného následne odrátal od vyššie vyčíslených sumy určeného výživného u každého z vyššie uvedených detí a tak dospel k celkovej sume zaostalého výživného na mal. F. v celkovej výške 893,63 Eur (t.j. 1.492,58 EUR - 598,95 EUR), na mal. V. v celkovej výške 473,63 Eur (t.j. 1.072,63 EUR - 598,95 EUR) a na mal. I. v celkovej výške 349,11 Eur (t.j. 948,06 EUR - 598,95 EUR).

74. Náhradné výživné, ktoré na deti bolo matke vyplatené za otca, si uplatní Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny voči tomuto otcovi sám v osobitnom konaní.

75. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

76. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

77. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

78. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.