Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Csp-185-2017.pdf
PDF · 141.01 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/185/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50094297, zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47232471, proti žalovanej I. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. X. XXXX/XX, XXX XX F., štátna občianka SR, o zaplatenie 957,26 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 957,26 €, úrok vo výške 804,53 €, úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 957,26 € od 4.10.2017 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30,- €, pričom prvá splátka bude splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok a ďalšie splátky budú splatné vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. V prípade, ak žalovaná nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, stáva sa splatným celý dlh.
V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 18.10.2017 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 3.10.2017, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť mu dlžnú istinu vo výške 957,26 €, dlžné úroky z istiny vo výške 762,05 €, zmluvný úrok vo výške 25,50 % ročne zo sumy 957,26 € od 4.10.2017 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 957,26 € od 4.10.2017 do zaplatenia, a tiež trovy konania. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 13.6.2017 medzi Poštovou bankou a.s., IČO: 31340890 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka postupcu vyplývajúca zo Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“) postúpená na žalobcu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli okrem iného i Obchodné podmienky postupcu pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky postupcu a Sadzobník poplatkov postupcu, s tým, že žalovaná svojim podpisom na zmluve potvrdila, že sa s týmito dokumentmi oboznámila a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 1.000,- €, pričom žalovaná sa zaviazala vrátiť postupcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaná neplnila úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovanej s plnením úveru postupca vyhlásil dňa 29.12.2014 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná dlžnú sumu z úveru neuhradila, a to ani sčasti.
2. Súd prípisom zo dňa 28.11.2017 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby sa v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy vyjadrili, či žalobca berie žalobu v časti späť tak, aby súd mohol, bez rozhodovania o zastavení
konania v tejto časti (§ 145 ods. 3 C.s.p.), rozhodnúť o zvyšnej časti platobným rozkazom, ktorým by bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu 957,26 €, úrok vo výške 876,42 € a úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 957,26 € od 4.10.2017 do zaplatenia, keď zároveň uviedol dôvody, pre ktoré nie je podľa jeho názoru možné vydať v súdenej veci platobný rozkaz v žalobcom navrhnutom znení.
3. Dňa 22.1.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 19.1.2018, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu okrem iného uviedol, že v zmysle predmetnej úverovej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, mala žalovaná prvú platbu uskutočniť už od 20.12.2013, pričom k prvej úhrade pristúpila až 7.2.2014 a dostala sa do omeškania. Žalovaná v období od poskytnutia úveru vykonala úhrady vo výške 458,28 €, z ktorých bolo na poplatky zaúčtovaných 87,32 €, na úroky (úrok z omeškania a zmluvný úrok) 328,22 € a na istinu 42,74 €. Z uvedeného vyplýva výpočet žalovanej istiny ako rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 1.000,- € a započítanými úhradami na istinu 42,74 €, t.j. 957,26 €. Poukázali tiež na bod 5.6. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička účinných ku dňu 10.6.2013 ohľadne spôsobu započítavania platieb od klienta. Pokiaľ ide o vyčíslené úroky, tam žalobca uviedol, že vo vzťahu k zmluvnému úroku od 20.11.2013 do 30.9.2017 predstavuje zmluvný úrok z istiny sumu 950,76 € a úrok z omeškania od 20.12.2013 do 30.9.2017 sumu 139,18 €, spolu 1.089,94 €, s tým, že úhrady žalovanej boli započítané na úroky vo výške 328,22 €, čiže neuhradené úroky uplatnené žalobou predstavujú čiastku 761,72 € a rozdiel 0,33 € vznikol v dôsledku zaokrúhľovania. K zmluvnému úroku po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uviedli, že podľa ich názoru zosplatnenie úveru spôsobuje len jedinú zmenu v záväzku, a to v lehote konečnej splatnosti a straty práva platiť v splátkach. Žiaden zákon neupravuje, že zosplatnenie úveru spôsobuje zmenu všetkých zmluvných podmienok. Poukázali na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, z ktorého nevyplýva, že by bol dlžník povinný platiť úroky len do času splatnosti. Keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaná zostáva dlžná, a teda je správny ten záver, že jej záväzok doposiaľ nezanikol a keďže nezanikol hlavný záväzok dlžníka, nemožno hovoriť o zániku akcesorického zmluvného úroku. Odkázali tiež na ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, z obsahu ktorého nie je podľa nich možné dospieť k takému záveru, že by veriteľ nemal v prípade zosplatnenia úveru nárok na zmluvný úrok. Zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť. Zosplatnenie úveru je tak následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorázovo a nie po častiach. Výklad, ktorý odbremeňuje dlžníka od platenia zmluvného úroku by bol až absurdný, keďže privodením stavu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka by sa postavenie dlžníka zvýhodnilo v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak by povinnosť neporušil a plnil riadne. Takýto výklad tak nie je prípustný. K zosplatneniu úveru žalobcom totiž neboli započítané zmluvné úroky, ide len o dlžnú sumu do času zosplatnenia, ku ktorej bol pripočítaný zvyšok dlžnej istiny. V prípade nepoctivého dlžníka by tento zo špekulatívnych dôvodov mohol bezprostredne po čerpaní úveru pristúpiť k neplateniu dohodnutých splátok, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadzbe určenej trhovými mechanizmami. Nepoctivý dlžník by tak bol viazaný iba na platenie výhodnejších úrokov z omeškania v právnymi predpismi regulovanej výške úrokovej sadzby a súd by zároveň takejto nepoctivosti poskytoval ochranu. Sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa za poskytnutie úveru. Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Pokiaľ pred časom vyhlásenia predčasného splatenia úveru v prípade omeškania dlžníka s úhradou je možné od neho požadovať tak zmluvný úrok, ako i úrok z omeškania, vzniká otázka, z akého dôvodu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa zrazu súdu javí vzťah medzi dvoma úrokmi, zmluvným a zákonným z omeškania, iný, keďže ide o totožné právne i skutkové situácie, ktoré nemožno posudzovať rozdielne. Navyše odmietnutie priznania zmluvného úroku je v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Žalobca na záver poukázal na prístup Najvyššieho súdu ČR napr. sp.zn. 32Cdo/3830/2014, 31Cdo/2851/1999, 32Cdo/2782/1999, 29Cdo/2606/2000, 33Cdo/113/2008, ktorý nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva. Na základe uvedených skutočností, keď mali za to, že preukázali oprávnenosť svojho uplatneného nároku čo do výšky aj dôvodu, žiadali, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
4. Dňa 31.1.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej, v ktorom uviedla, že bola na liečení, je ťažko chorá, po operácii a bude splácať ako sa jej dá.
5. Dňa 5.3.2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 1.3.2018, v ktorom okrem iného uviedli, že žalovaná vo svojom podaní nerozporovala výšku svojho dlhu a uznala ho, pričom uviedla, že žalovanú sumu plánuje splatiť v niekoľkých splátkach. Žalobca doposiaľ neeviduje platby zo strany žalovanej. Žalobca vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie.
6. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 28.5.2018, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právny zástupca žalobcu, pričom právny zástupca žalobcu mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť ospravedlnili elektronicky dňa 23.5.2018 s poukazom na dôvod hospodárnosti konania a zároveň požiadali o konanie vo veci samej v ich neprítomnosti resp. v neprítomnosti žalobcu. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, voči ktorej nemal súd ku dňu pojednávania preukázané doručenie predvolania na pojednávanie formou vrátenej poštovej doručenky, s tým, že súd dotazom na žalovanú zistil, že jej bolo doručené predvolanie na pojednávanie zo súdu písomnou formou. Súd postupoval podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.
7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložil do súdneho spisu v priebehu konania žalobca a to: Zmluvu o úvere dostupná pôžička z č.l.5 vrátane Obchodných podmienok z č.l.6 a Všeobecných obchodných podmienok z č.l.7-10, Sadzobník poplatkov z č.l.11, Zmluvu o postúpení pohľadávok č.I/2017 z č.l.12-16, upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej časti úveru z č.l.17 vrátane poštového podacieho hárka z č.l.18, poštový podací hárok z č.l.19, výzvu na úhradu dlžnej sumy z č.l.20, poštový podací hárok z č.l.21-22, aktuálny stav pohľadávky z č.l.23, aktuálny stav úveru ku dňu 7.6.2017 z č.l.24-26, oboznámil sa s prednesom žalovanej na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav. Zo Zmluvy o úvere - dostupná pôžička zo dňa 14.11.2013 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi Poštovou bankou a.s., IČO: 31340890 a žalovanou ako klientom, číslo zmluvy XXXXXXXXXX, výška úveru 1.000,- €, výška mesačnej splátky vrátane poistného 30,62 €, poistene základný súbor poistenia, dátum prvej platby do 20.12.2013, dátum ďalšej platby k 20.dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 20.11.2019, počet splátok v mesiacoch 72, úroková sadzba 25,50 % ročne, RPMN banky 32,07 % ročne, priemerná RPMN na trhu 25,21 % ročne, celková výška nákladov 993,57 €, s tým, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Touto zmluvou o úvere vznikol právnemu predchodcovi žalobcu záväzok poskytnúť žalovanej ako klientovi peňažné prostriedky za splnenia podmienok stanovených veriteľom do výšky uvedenej v zmluve, s tým, že právny predchodca žalobcu poskytne žalovanej peňažné prostriedky vo výške schváleného úveru, zníženého o poplatok za spracovanie úveru podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov. Poskytnutím prostriedkov zo zmluvy o úvere vzniká klientovi povinnosť tieto peňažné prostriedky tvoriace pohľadávku právneho predchodcu žalobcu (vrátane úrokov, poplatkov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty) vrátiť a plniť ostatné povinnosti v zmysle obchodných podmienok pre úver - dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva. V zmluve je uvedené, že právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere sa riadia Obchodnými podmienkami, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Sadzobníkom poplatkov, oznámením o úrokových sadzbách, príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Klient vyhlásil, že svojim podpisom potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi. Z Obchodných podmienok pre úver - dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva účinné od 10.6.2013 súd okrem iného zistil, že v článku 5. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie v bode 5.1. je uvedené, že celkové náklady klienta spojené s poskytnutým úverom v zmysle § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zahŕňajú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, dane a poplatku akéhokoľvek druhu spojených s poskytnutím úveru, a ktoré sú Poštovej banke a.s. známe okrem prípadných notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby napr. poistenie, ak klient musí uzavrieť aj zmluvu o poskytovaní takejto služby, aby získal úver za daných podmienok. Súčet celkovej výšky úveru uvedenej v zmluve o úvere a celkových nákladov tvorí celkovú čiastku, ktorú musí klient zaplatiť. Pokiaľ nie je splatnosť príslušného poplatku upravená inak, je klient povinný splácať sumu predstavujúcu jeho zmluvný záväzok v pravidelných mesačných anuitných splátkach zahrňujúcich najmä splátku istiny, úrokov, úrokov z omeškania, nákladov spojených s poistením a dohodnutých poplatkov (splátka) v stanovených termínoch a vo výške určených zmluvou o úvere. V článku 6. Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a ukončenie zmluvy o úvere v bode 6.2. je uvedené, že ak klient je v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej resp. čiastočnej výške alebo ... je Poštová banka a.s. oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny
úveru vrátane príslušenstva. V bode 6.3. je uvedené, že v prípade ak je klient v omeškaní so splácaním splátok, Poštová banka a.s. je oprávnená úročiť nezaplatené dlžné splátky úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení o úrokových sadzbách, a to až do času úplného splatenia omeškaných splátok. Zo Sadzobníka poplatkov Poštovej banky a.s. platný od 1.10.2014 súd okrem iného zistil, že sa jedná o výňatok z tohto sadzobníka, konkrétne bola predložená strana 17, kde sú uvedené jednotlivé poplatky týkajúce sa spotrebiteľského úveru a osobitne tiež úverov pre podnikateľov. Z upozornenia - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 9.12.2014 súd okrem iného zistil, že ho adresoval právny predchodca žalobcu žalovanej, v ktorom ju upozornili, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2013, keď ani napriek predchádzajúcej upomienke neuhradila svoje záväzky voči Poštovej banke a.s.. Zároveň ju upozornili, že ku dňu 8.12.2014 je pohľadávka banky vyplývajúca z predmetnej zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 91,72 €, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 90,62 €, poplatkov vo výške 1,10 €. Vyzvali ju preto na zaplatenie vyššie uvedenej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. V opačnom prípade uviedli, že sú oprávnení využiť ustanovenie § 565 OZ a vyhlásiť úver predčasne splatným v zmysle príslušných ustanovení zmluvy o úvere. Z pripojeného poštového podacieho hárka č.EPH003601306 vyplýva, že bola žalovanej zasielaná poštová zásielka pod podacím číslom RO045685654SK, a to dňa 9.12.2014, kde ako odosielateľ je uvedená Poštová banka a.s.. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 29.12.2014 súd okrem iného zistil, že túto výzvu adresoval právny predchodca žalobcu žalovanej, v ktorej jej oznámili, že svojim konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 14.11.2013 a Obchodných podmienok, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, čím sa stala jej úverová pohľadávka k 29.12.2014 predčasne splatnou v celkom rozsahu. Výška dlžnej sumy evidovanej k tomuto dátumu mala predstavovať dlžnú istinu 957,26 €, úrok 78,60 €, poplatky za upomienky 4,42 € a poistné 0,- €, dlžná suma spolu 1.040,28 €. Vyzvali ju zároveň na úhradu tejto dlžnej sumy do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy na tam uvedený bankový účet. Z pripojeného poštového podacieho hárka č.EPH003724959 súd zistil, že dňa 31.12.2014 bola žalovanej zasielaná poštová zásielka pod podacím číslom UN054850252SK, a to dňa 31.12.2014, kde ako odosielateľ je uvedená Poštová banka a.s.. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 7.6.2017 zo dňa 27.6.2017 súd zistil, že sa jedná o doklad vystavený Poštovou bankou a.s., týkajúci sa čísla úverovej zmluvy XXXXXXXXXX, kde je okrem iného uvedené výška úveru 1.000,- €, vyčerpané 1.000,- €, splatené 42,74 €, celková istina 957,26 €, s tým, že pri zaplatených splátkach sú uvedené jednotlivé splátky od 7.2.2014 do 10.1.2017, pričom celková výška zaplatených splátok predstavuje sumu 458,28 €, z čoho na poplatky bola započítaná čiastka 87,32 €, na úroky 328,22 € a na istinu 42,74 €. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č.I/2017 zo dňa 13.6.2017 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi Poštovou bankou a.s., IČO: 31340890 ako postupcom a firmou R Collectors s.r.o., IČO: 50094297 ako postupníkom, pričom touto zmluvou postúpil postupca na postupníka ku dňu účinnosti zmluvy pohľadávky spolu s príslušenstvom špecifikované v prílohe č.1, a to čo do právneho dôvodu, osôb dlžníkov a výšky pohľadávok, ktoré istina a príslušenstvo sú vyčíslené ku dňu 8.6.2017, pričom pohľadávky sú postupované so všetkým príslušenstvom, a všetkými právami, povinnosťami a zabezpečovacími prostriedkami s nimi spojenými. Z výňatku z prílohy č.1 k zmluve o postúpení pohľadávok č.I/2017 súd zistil, že je tu uvedená aj pohľadávka voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Z prednesu žalovanej na pojednávaní súd zistil, že k veci uviedla, že si je vedomá, že sa to stalo a že to má splácať, avšak dôchodok má len 200,- € a z toho musí platiť ďalšie veci. Bola by to schopná splácať tak po 10,- € mesačne.
8. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako l5 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 1 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.5.2014 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2015, na účely tohto zákona sa rozumie d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom do 12.6.2014, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 OZ v znení účinnom do 12.6.2014, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z okolnosti, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
9. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva dňa 14.11.2013, s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Žalovaná má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa, čiže sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „absolútny obchod“, t.j. na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých, aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také. Súd vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, keď nemal nijakým spôsobom preukázané, že by tieto skutočnosti žalovaná počas trvania zmluvného vzťahu s právnym predchodcom
žalobcu resp. následne rozporovala (výška poskytnutého úveru, výška uhradených splátok úveru zo strany žalovanej atď.), považoval nárok žalobcu za nesporný v rozsahu istiny úveru vo výške 957,26 €, keďže úver bol poskytnutý vo výške 1.000,- € a na istinu bolo z uhradených súm započítané 42,74 € a za nesporný tiež považoval súd nárok na riadny úrok, ale len vo výške 804,53 € (žalobcom uplatnený nárok v podanej žalobe bol vo vzťahu k úrokom z istiny kapitalizovaný vo výške 762,05 € a zároveň bol uplatnený zmluvný úrok vo výške 25,50 % ročne zo sumy 957,26 € od 4.10.2017 do zaplatenia), na základe čoho súd žalobcovi prisúdil predmetné sumy, keďže súd z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by predmetná úverová zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti vyžadované v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia spôsobuje, že predmetný spotrebiteľský úver sa má považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Súd zamietol žalobu v časti riadneho úroku, a to konkrétne v časti úroku presahujúceho vyššie uvedenú sumu 804,53 €. Súd sa totiž nestotožnil s názorom žalobcu, že na tento zmluvný úrok dojednaný vo výške 25,5 % ročne by mal mať žalobca nárok po zosplatnení úveru, zo zvyšnej dlžnej časti istiny úveru až do skutočného zaplatenia tejto istiny, a to aj nad rámec pôvodne dojednanej sumy predstavujúcej úrok z úveru. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ využil svoje zákonné i zmluvné právo, aby v dôsledku omeškania dlžníka - žalovanej s úhradou jednotlivých splátok úveru, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, na základe čoho vznikla žalovanej ako dlžníkovi povinnosť vrátiť celú dlžnú sumu spolu s úrokmi, keďže došlo k predčasnému zosplatneniu celého úveru. Súd zastáva názor, že v rámci úverového vzťahu má veriteľ právo, aby mu dlžník vrátil dlžnú sumu - poskytnuté peňažné prostriedky, spolu s dojednanými úrokmi, pritom cena úveru, ktorú tvorí popri prípadne dohodnutej odplate, výška úroku, je daná už pri uzavretí úverovej zmluvy s tým, že následne je tento úrok rozpočítaný v závislosti od výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, na určitý počet splátok v konkrétnej výške. Súd má za to, že na takto dohodnuté podmienky zmluvy o úvere nemá vplyv fakt, že dlžník sa dostane do omeškania so splatením úveru, resp. jeho časti, ale v takomto prípade nastupuje sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti, t.j. veriteľovi vznikne nárok na úrok z omeškania. Tento názor potvrdzuje aj samotné znenie § 506 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je veriteľ v prípade omeškania dlžníka oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, t.j. ak veriteľ využije právo odstúpiť od zmluvy o úvere resp. vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, vzniká mu nárok vrátiť celú dlžnú sumu okamžite bez ohľadu na pôvodne dojednanú splatnosť a zároveň nárok na vrátenie úroku v celkovej dohodnutej sume až do pôvodne dojednanej doby splatnosti úveru, inak povedané, veriteľ má v takomto prípade nárok na to, aby mu dlžník ihneď uhradil všetky splátky úveru v pôvodne dohodnutej výške. Súd sa teda stotožnil s právnym názorom žalobcu, že by nemohol byť udržateľný taký právny názor, v zmysle ktorého by po zosplatnení úveru mal veriteľ nárok iba na vrátenie nesplatenej časti istiny a riadneho úroku vypočítaného k dátumu zosplatnenia úveru, keďže by to znamenalo neoprávnenú a ničím neodôvodniteľnú výhodu dlžníka na úkor veriteľa, avšak na druhej strane súd zastáva názor, že výška odplaty veriteľa dojednaná formou riadneho úroku z úveru, pokiaľ ide o jej celkovú výšku, má byť určená pri vzniku tohto úverového vzťahu, spôsobom vyššie uvedeným, a táto odplata nemá narastať z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou dlhu resp. jednotlivých splátok, a v takom prípade veriteľovi vzniká okrem pôvodne dojednanej a vyčísliteľnej výšky úroku z úveru aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy. Pre prípad, že by žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie riadneho zmluvného úroku z úveru bez časového obmedzenia až do zaplatenia istiny aj nad rámec pôvodne dojednanej sumy predstavujúcej úrok z úveru, od ustanovenia bodu 6.3. Obchodných podmienok tvoriacich súčasť predmetnej zmluvy o úvere, súd uvádza, že takéto zmluvné dojednanie sa netýka predmetu plnenia resp. ceny plnenia. Predmetom plnenia pri zmluve o úvere je poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi a cenou plnenia je dohodnutý úrok, čo vyplýva z úpravy v Obchodnom zákonníku. Zmluvné dojednanie modifikujúce platenie úroku z úveru pre prípad odstúpenia od zmluvy resp. pre prípad, že niektorá zo zmluvných strán nedodrží svoje zmluvné povinnosti, už nemožno považovať za dojednanie týkajúce sa ceny plnenia, ktoré by bolo vyňaté z posúdenia neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd totiž posudzuje ne-/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom demonštratívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ale aj prostredníctvom tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. súd musí posúdiť, či niektoré zmluvné ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve nespôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Po posúdení vyššie citovaného znenia zmluvného dojednania súd dospel k záveru, že toto zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Ako už súd uviedol, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by veriteľ mal nárok na platenie zmluvného úroku aj za obdobie po uplynutí pôvodne dojednanej doby splatnosti úveru resp. jeho jednotlivých splátok, t.j. nad sumu pôvodne dojednaného úroku z úveru. Pokiaľ si veriteľ ako
dodávateľ, ktorý pripravuje typovú zmluvu o úvere, takéto právo zabezpečí tým, že ho vloží do zmluvy vo forme zmluvného dojednania, ktorého začlenenie do zmluvy v časti Obchodných podmienok spotrebiteľ v zásade nemôže ovplyvniť, pričom jeho účinkom je vznik pre spotrebiteľa nevýhodnejšej pozície, než by mu vyplývala na základe zákonnej úpravy, je potrebné takéto zmluvné dojednanie považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a je preto neplatné. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd prisúdil žalobcovi z titulu riadneho úroku sumu 804,53 €, keď vychádzal z dôkazov predložených žalobcom, ako i skutočností ním uvádzaných, teda pokiaľ žalovaná uhradila čiastku 458,28 € a z toho bola na istinu započítaná čiastka 42,74 €, na poplatky čiastka 87,32 € a na úroky (úrok z omeškania a zmluvný úrok) čiastka 328,22 €, má byť na riadny úrok z úveru ešte zaplatená predmetná suma 804,53 €, čo súd vypočítal tak, že k sume 993,57 €, čo je v predmetnej úverovej zmluve uvádzaná suma celkovej výšky nákladov (a to súd ustálil ako pôvodne dojednanú sumu riadneho úroku z úveru), pripočítal sumu 139,18 €, čo má podľa vyjadrenia žalobcu predstavovať čiastku vyčísleného úroku z omeškania do 30.9.2017, a to spolu predstavuje sumu 1.132,75 € a následne od tejto sumy súd odpočítal čiastku 328,22 €, čo bola suma, ktorá bola z úhrad žalovanej žalobcom započítaná na úroky resp. úroky z omeškania, a preto v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na riadny úrok z úveru súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na úrok z omeškania, v tejto časti vyhovel súd žalobe v celom rozsahu, keď súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania od 4.10.2017 zo sumy 957,26 €, a to vo výške 5,15 % ročne tak, ako bol žalobcom uplatnený, keď úrok z omeškania bol uplatnený v zákonnej výške s poukazom na to, že podľa vyjadrenia žalobcu sa žalovaná dostala do omeškania už s prvou splátkou úveru v mesiaci december 2013 a vzhľadom na to, že základná úroková sadzba ECB bola od 13.11.2013 do 10.6.2014 vo výške 0,25 %.
10. Súd umožnil žalovanej splácať žalobou prisúdenú sumu vrátane príslušenstva v pravidelných mesačných splátkach, keď súd prihliadol na žiadosť žalovanej uvedenú tak v jej písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 31.1.2018, ako i uvedenú ústne pri jej prednese na pojednávaní, kde žiadala o možnosť splátok vo výške po 10,- € mesačne s poukazom na to, že jej príjmom je len dôchodok cca vo výške 200,- €, keď súd mal za preukázané, vzhľadom na dátum narodenia žalovanej (64 rokov) ako i z údaju na predmetnej úverovej zmluve, kde ako zamestnávateľ je uvedené „starobný dôchodok“, že žalovaná má príjem zo starobného dôchodku a teda súd túto žiadosť žalovanej vyhodnotil ako dôvodnú, keď mal za to, že neumožnenie plnenia dlhu v splátkach by žalovanej mohlo spôsobiť existenčné problémy, keďže zo starobného dôchodku musí uhrádzať minimálne výdavky na bývanie a stravovanie, prípadne zdravotnú starostlivosť, avšak súd určil výšku mesačných splátok na sumu 30,- €, s poukazom na výšku uvádzaného čistého príjmu žiadateľa v predmetnej úverovej zmluve, kde je údaj 352,- € a zároveň súd prihliadol aj k výške prisúdenej sumy tak, aby záväzok žalovanej bol splnený v primeranej lehote a zároveň súd umožnil žalovanej splácať prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach, avšak pod hrozbou straty výhody splátok v prípade ak čo i len jednu splátku neuhradí riadne a včas.
11. Pokiaľ žalobca navrhol, aby súd v súdenej veci rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, súd tomuto návrhu nevyhovel, nakoľko podľa názoru súdu neboli splnené podmienky v zmysle § 282 a nasl. C.s.p., keď ani z písomného vyjadrenia žalovanej, doručenému súdu 31.1.2018, ani z jej prednesu na pojednávaní nemožno výslovne vyvodiť, že by celý nárok, prípadne jeho konkrétnu časť žalovaná uznala, čo do dôvodu ako i výšky.
12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O trovách konania rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku. Súd síce žalobu v časti zamietol, konkrétne v časti riadneho úroku, nakoľko však bola žaloba zamietnutá iba v minimálnom rozsahu, súd prisúdil žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu, čiže v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.