Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49Csp-47-2017.pdf
PDF · 154.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-49Csp/47/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci žalobcu: R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, L., zastúpeného: URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo zmluvy XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.X.XXXX je bezúročná a bez poplatkov podľa zákona č. 129/2010 Z.z., o určenie, že dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.X.XXXX predstavuje neprijateľnú obchodnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a je neplatná, o zaplatenie sumy 315,40 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 42,40 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5% p.a. zo sumy 42,40 Eur od 3.5.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd určuje, že dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.X.XXXX, je ako neprijateľná zmluvná podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, neplatná.
III. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavuje.
IV. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.02.2017 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 315,40 Eur spolu s príslušenstvom a určenia, že I. Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo zmluvy: XXXXXXXXXX (ďalej aj ako Zmluva), uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.X.XXXX, je bezúročná a bez poplatkov.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 29 obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, číslo zmluvy: XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.X.XXXX, iba čiastku sumy 8,76 Eur.
III. Žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky č. 29 obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, číslo zmluvy: XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.X.XXXX, čiastku sumy 15,57 Eur.
IV. Žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému jednotlivé anuitné mesačné splátky od splátky č. 30 (vrátane) až po splátku č. 36 (vrátane) obsiahnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, číslo zmluvy: XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.X.XXXX.
V. Žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému z jednotlivých anuitných mesačných splátok vo výške 40,10 Eur od splátky č. 1 (vrátane) až po splátku č. 36 (vrátane), obsiahnutých v zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, číslo zmluvy: XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.X.XXXX, čiastku sumy 15,77 Eur ako platbu podľa Dohody o poskytovaní služieb (t.j. dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.X.XXXX). Podanou žalobu sa domáhal i určenia, že
VI. Dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ako Dohoda), uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.X.XXXX, predstavuje neprijateľnú obchodnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a je neplatná.
2. Zároveň žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu náhradu trov konania. 3. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným Zmluvu ako i Dohodou o poskytovaní služieb, ktorá bola žalovaným vopred pred-pripravená, pričom jej znenie nemohol žiadnym spôsobom pripomienkovať, dopĺňať ani meniť. Poukázal na to, že Dohoda o poskytovaní služieb je absolútne neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 4 písm. t) a ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka.
4. Na základe predmetnej Zmluvy bol zo strany žalovaného poskytnutý žalobcovi úver vo výške 690 Eur, za celkovú cenu úveru v sume 944,88 Eur. Žalobca uviedol, že v zmluve bola uvedená RPMN 26,70% a hodnota priemernej RPMN 37,67%. Žalobca poukázal na to, že poskytnutá zmluva je bez poplatkov a bezúročná (zrejme tým mal na mysli poskytnutý úver je potrebné posúdiť ako bez poplatkov a bezúročný), a to z dôvodov:
a) neuvedenia všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN, b) nejasného a neurčitého uvedenia RPMN, keď podľa bodu 5 Zmluvy je RPMN vo výške 26,70% a v zmysle bodu 6 Zmluvy v sadzbe 25,87%, z čoho vyplýva i určenie RPMN v bode 5 je v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, d) nesprávne uvedenej hodnoty RPMN z dôvodu nezohľadnenia odplaty za poskytnutý úver, ktorá vyplýva z Dohody o poskytnutí služieb e) absencie dátumu narodenia žalobcu v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. d), f) absencie stanovenia (identifikovania/určenia) konkrétnej výšky mesačných splátok v členení na konkrétnu výšku istiny a na konkrétnu výšku splátky úroku, g) v rozpore s ust. § 9 ods.2 písm. j) neuvedenie odplaty podľa osobitných predpisov
5. Na základe uvedeného žalobca mal povinnosť uhradiť žalovanému iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov t.j. 690 Eur, preto poplatok za poskytnutie úveru v sume 69 Eur ako i uhradené úroky predstavujú bezdôvodné obohatenie. Žalovanú istinu v sume 315,40 Eur žiadal žalobca priznať, keď na základe vyššie uvedeného bezdôvodne uhradil od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v zmysle Dohody o poskytovaní služieb, ktorá predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 4 písm. t) a ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka a je absolútne neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, odplatu ( 20x15,77 Eur) v sume 315,40 Eur.
6. V žalobe zdôvodnil svoj naliehavý právny záujem na určovacích petitoch nielen statusom spotrebiteľa, ale i tým, že vyhovením jeho žalobe sa vytvorí pevný právny vzťah medzi stranami sporu a odstránia sa budúce žaloby na plnenia.
7. V písomnom vyjadrení žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. K Dohode o poskytovaní služieb žalovaný uviedol, že tá bola samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, má právnu povahu individuálneho dojednania. Nakoľko uzatvorenie tejto Dohody nebolo podmienkou na poskytnutie úveru, je vylúčený záver o jej neprijateľnosti. Zdôraznil, že predmetná Dohoda je samostatne podpisovaná, je vyhotovená vo forme osobitného dokumentu, oddelená od obsahu úverovej zmluvy. Žalovaný vo vyjadrení tvrdil, že Dohoda
o poskytovaní služieb bola uzatvorená v súlade s vôľou spotrebiteľa. Na jej základe došlo k úhrade odplaty, ktorá je v nej dohodnutá, pričom pri vyplatení čiastky ani následne žalobca nereklamoval, či už samotné uzavretie dohody ani výšku vyplatenej odplaty. Služby, ktoré boli na jej základe dojednané predstavovali plnenia slúžiace predovšetkým záujmom spotrebiteľa. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca nevyužil svoju možnosť ovplyvniť zmenu Dohody a to odstúpením, resp. vypovedaním predmetnej dohody, čím sa popiera jeho tvrdenie o nemožnosti ovplyvnenia obsahu Dohody. Z uvedených dôvodov, keď Dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou pre získanie úveru sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver, keď v zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. sa do celkových nákladov nezapočítavajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. K rozdielnym údajom hodnoty RPMN žalovaný uviedol, že v bode 5 formulára žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru sa uvádza údaj o hodnote RPMN, ktorý je s ohľadom na údaje uvedené v žiadosti predpokladanou RPMN za úver, presný údaj o RPMN je uvedený v bode 6 ako RPMN za úver, uvedený rozdiel vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Ďalej žalovaný uviedol, že v čase uzavretia úverovej zmluvy Zákon o spotrebiteľských úveroch nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Zmluva obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti i počet splátok. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu o absencii uvedenia údaja o odplate v predmetnej úverovej zmluve, keď ten sa nachádza v bode 5 ako i v bode 6 pod označením „Celková čiastka, ktorú musí Dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru)“. Práve rozdiel medzi poskytnutým úverom a celkovou čiastkou predstavuje odplatu za poskytnutie úveru. K absencii údaja o dátume narodenia žalobcu v zmluve žalovaný dôvodil rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, ktoré v obsahu článku 10 stanovuje povinnosť členských štátov rešpektovať obsah a charakter Smernice 2008/48/ES z hľadiska jej samotnej konštrukcie, z hľadiska Smernice preto žalovaný mal za to, že rodné číslo a dátum narodenia dlžníka v žiadnom prípade nie je možné považovať za povinnú obsahovú náležitosť zmluvy. Žalovaný zdôraznil, že žalobca ku dňu vypracovania vyjadrenia k žalobe neuhradil žalovanému ani nespochybniteľnú časť záväzku čo do výšky poskytnutého úveru.
8. V replike ako i v ďalších písomných podaniach k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na v žalobe uvedených prostriedkoch procesného útoku i právnej argumentácii a doplnil, že svojou výpoveďou preukáže, že nikdy nechcel ani nikdy nemal záujem uzatvoriť Dohodu o poskytovaní služieb, ktorá mu bola zo strany žalovaného nanútená v súvislosti so Zmluvou. Poukázal na to, že žalovaný už obsahom čl. 5 Zmluvy potvrdzuje, že uzatvorenie Dohody o poskytovaní služieb nebolo slobodné, keď v Zmluve je sumárne uvedená splátka 40,10 Eur, ktorá zahŕňa mesačnú splátku 24,33 Eur podľa Zmluvy a mesačnú splátku 15,77 Eur podľa Dohody. Žalobca nikdy nechcel využívať služby, ktoré boli predmetom Dohody a dodnes reálne ani nemá vedomosť, čo bolo a čo je predmetom Dohody, keď samotný predmet Dohody je neurčitý a zavádzajúci. Podrobne zdôvodnil nemožnosť eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď takýto výklad by bol výkladom contra legem a to z nasledovných dôvodov: a) z jazykového a gramatického znenia ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu vyplýva potreba členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, v opačnom prípade by zákonodarca použil doslovné znenie Smernice, resp. len všeobecný pojem „splátka“, „anuitná splátka“ či „mesačná anuitná splátka“; b) výklad podávaný žalobcom nie je v priamom rozpore so znením Smernice, nakoľko žalobca len poukazuje na skutočnosť, že zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. ide nad rámec Smernice a svojím znením, ktoré je odlišné od znenia Smernice (nie však v priamom rozpore so znením Smernice, nakoľko nejde o vzájomne obsahovo protichodné ustanovenia) jednoznačne stanovuje potrebu rozpísania mesačnej anuitnej splátky na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov; c) právne závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a F. nemožno na toto konanie aplikovať, nakoľko Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva. Vnútroštátne zákony vykladajú vnútroštátne súdy, a preto Súdny dvor EÚ ani vo svojom rozhodnutí vo veci C-42/15 v žiadnom prípade nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z., ale poskytol výlučne len výklad Smernice; d) povinnosť súdov SR vykladať vnútroštátne právo eurokonformným výkladom nenastáva automaticky v prípade, ak sa znenie zákona odkloní, resp. nie je v doslovnom súlade so znením smernice, ale je potrebné skúmať, či možno pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu priznať smernici priamy účinok. Nakoľko v tomto konaní ide o spor medzi jednotlivcami, priamy účinok Smernice
2008/48/ES v horizontálnych právnych vzťahoch je vylúčený, a preto je potrebné skúmať, či možno tejto Smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či možno vnútroštátny zákon vykladať eurokonformne, pretože eurokonformný výklad zákona nie je absolútny. V tomto prípade ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z predstavuje kogentnú právnu normu a eurokonformný výklad zákona by viedol k tomu, že by nahradil výslovné znenie zákona, čím by sa jednalo o výklad contra legem a porušenie zásady právnej istoty v zmysle ustanovenia čl. 2 ods. 2 CSP a čl. 1 Ústavy SR v spojení so zásadou zákazu výkladu contra legem a navyše k výkladu contra legem v neprospech spotrebiteľa, čo je v priamom rozpore s kogentným ustanovením § 54 ods. 2 a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka; e) nemožno konštatovať, že aktuálna rozhodovacia prax súdov zohľadňuje eurokonformný výklad, nakoľko žalobca poukázal na viacero rozsudkov krajských súdov, Najvyššieho súdu SR, ako i Ústavného súdu SR, ktoré boli prijaté pred rozhodnutím vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a F. L., ako aj po prijatí tohto rozhodnutia a ktoré odmietajú eurokonformný výklad zákona č. 129/2010 Z.z..
9. V duplike žalovaný zotrval na prostriedkoch procesnej obrany i právnej argumentácii a okrem iného k zneniu ustanovenia bodu 5 Zmluvy uviedol, že tento bod upravoval aj celkovú sumárnu platbu pre prípad, ak k uzavretiu Dohody o poskytovaní služieb dôjde. Poukázal na znenie čl. I. bod 2. Dohody, z ktorého vyplýva, že dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzatvorenie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a zákazníkom, napríklad pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok. K tvrdeniu žalobcu, že nechcel využívať služby v zmysle dohody a súčasne nevie, čo bolo a čo je predmetom Dohody poukázal žalovaný na znenie čl. II Dohody, z ktorého vyplývajú poskytnuté služby (napr. Informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby a pod...) 10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením listinných dôkazov, ktoré doložil žalobca a to najmä: Žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu z XX.X.XXXX číslo zmluvy XXXXXXXXXX, Dohodou o poskytovaní služieb, výpisom z obchodného registra žalovaného, predžalobnou výzvou z XX.X.XXXX a dôkazmi predloženými žalovaným: rozpismi vzorca pre výpočet RPMN k zmluve č. XXXXXXXXXX, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, zmluvnými dojednaniami zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., prehľadom splácania, výpisom z účtu, anonymizovanou verziou dohody o zrušení dohody o poskytovaní služieb ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a zistil tento skutkový stav veci:
11. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, v ktorej boli údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere v časti 5 a v časti 6 - údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere. V zmysle časti 5 boli parametre úveru nasledovné: predpokladaná mesačná platba 40,10 Eur, výška úveru 690 Eur, počet splátok 36, výška splátky 24,33 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 944,88 Eur, predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov 26,70%, ročná úroková sadzba 17,47%, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 37,67%, poplatok za poskytnutie úveru 69 Eur. Účel čerpania: rekonštrukcia nehnuteľnosti.
12. V časti 6 sa uvádzajú údaje: informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa Dohody o poskytnutí služieb) 40,10 Eur, výška úveru 690, Eur, počet splátok 36, mesačná splátka vrátane úrokov 24,33 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 944,88 Eur, ročná percentuálna miera nákladov 25,87%, ročná úroková sadzba 17,47%, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 37,67%, suma poskytnutého revolvingu 690 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník pri revolvingu zaplatiť 944,88 Eur, predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov po poskytnutí revolvingu 25,87%, ročná úroková sadzba revolvingu 17,47% a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania vo výške 5,05%. Poplatok za poskytnutie úveru v sume 69 Eur.
13. Súd sa oboznámil s Dohodou o poskytovaní služieb uzavretou medzi žalobcom ako zákazníkom a žalovaným ako poskytovateľom, predmetom ktorej bola úprava podmienok poskytovania dohodnutých služieb k uzavretej zmluve o revolvingovom úvere, zakladajúcou právo zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. V bode II. boli definované predmetné služby ako komplexný balíček služieb (ako napríklad informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenia a zaslanie dokumentácie, zmena zmluvy
na podnet klienta (týkajúca sa napríklad zmeny kontaktných údajov, v doplnení spoludlžníka), druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom. Odplata predstavuje mesačný poplatok v sadzbe 2,54 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, ktorú sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach.
14. Žalobca pred súdom vypovedal, že predmetný úver bol jeho prvým úverom poskytnutým zo strany žalovaného, predtým mu boli poskytnuté úvery z iných spoločností. Žalobca požiadal o poskytnutie úveru žalovaného telefonicky, následne sa stretol so zástupcom, kde mu bola ponúknutá určitá suma, ktorú v tej chvíli potreboval. Dohoda bola o určitých splátkach, ktoré mu až tak nevyhovovali, avšak peniaze vtedy potreboval. Žalobca uviedol, že sa nedalo dohodnúť na inej výške splátok, mohol čerpať úver za tých podmienok, ktoré mu boli uvedené alebo nie. Mal záujem i o vyššiu sumu úveru, možnosť predĺženia splatnosti, čím by sa znížila výška splátky. Vypovedal, že mal záujem o jednorázový úver. Tvrdil, že na osobnom stretnutí to prebehlo veľmi rýchlo, nepamätal si aké doklady mu boli predložené na podpis, a to i s poukazom na časový odstup od uzavretia zmluvy. Nespomenul si, či mu bolo následne niečo doručované od žalovaného. Pri stretnutí mu bola povedaná výška úveru, ktorý mu mal byť poskytnutý i výška splátok. Tieto údaje sa zhodovali s tým, čo bolo uvedené v písomnej zmluve. Pred súdom uviedol, že na účet mu bola poukázaná suma 690,- Eur. Nepamätal si akým spôsobom uhradil poplatok z dohody o poskytovaní služieb. Mal za to, že Dohoda o poskytovaní služieb mu bola zrejme predložená s úverovou zmluvou. K predmetnej Dohode uviedol, že ak by v čase podpisu vedel o aký typ zmluvy ide, určite by s tým nesúhlasil. V čase podpisu mu nebolo zrejmé, že v rámci rôznych dokumentov podpisuje i predmetnú Dohodu.
15. Z prehľadu splácania (čl. 185) ako i výpisu z účtu žalovaného (čl. 186) mal súd preukázané poskytnutie úveru v sume 621 Eur (v zmluve uvedená výška úveru 690 Eur - 69 Eur v zmluve dojednaný poplatok za poskytnutie úveru).
16. Z prehľadu splátok vyplýva splatenie úveru v sume 663,40 Eur ako i skladba mesačnej splátky úveru vo výške 40,10 Eur, z ktorej tvorila splátka istiny sumu 19,17 Eur, splátka úrokov sumu 5,16 Eur a splátka odmeny v zmysle Dohody sumu 15,77 Eur (t.j. 2,54 % zo sumy 621 Eur). Ku dňu XX.XX.XXXX žalobca v zmysle prehľadu splátok zaplatil žalovanému sumu rovnajúcu sa reálne poskytnutému úveru vo výške 621 Eur. Splátkou zo dňa XX.X.XXXX uhradil nad poskytnutý úver sumu 1,90 Eur a splátkou zo dňa XX.XX.XXXX uhradil nad poskytnutú sumu úveru 40,50 Eur.
17. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa ust. § 53 ods. 1 prvá veta a ods. 2,3,5 Občianskeho zákonníka, (1)Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. („Neprijateľná podmienka“). (2)Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3)Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5)Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
24. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
26. Podľa ust. § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
27. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
28. Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
29. Podľa § 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
30. Podľa § 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
31. Podľa ust. § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
32. Podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a)druh spotrebiteľského úveru, b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c)adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j)odplatu podľa osobitných predpisov, k)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y)názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa)názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
33. Podľa ust. § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa). d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
34. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
35. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
36. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
37. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v časti určovacích výrokov I, II, III, IV, V ako i v časti istiny 273,- Eur spolu s príslušenstvom zastavil.
38. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil svoj nárok titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého z plnia, ktoré nebol povinný zo Zmluvy a Dohody o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru a služieb spojených s poskytnutím úveru, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plniť.
39. V danom prípade zmluva o úvere bola uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda bez časového stresu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Nemali by byť tiež žiadne pochybnosti, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.
40. Súd v prvom rade uzavretú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX podrobil kontrole spotrebiteľskej úverovej zmluvy, a to najmä v kontexte ustanovenia § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré nesplnenie presne vymenovaných náležitostí zmluvy sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru.
41. Z obsahu zmluvy zistil, že v nej absentuje údaj o dátume narodenia žalobcu v zmysle ust. § 9 ods.2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý predmetné ustanovenie ako obligatórnu náležitosť ustanovuje.
42. V danej veci bol žalobcovi poskytnutý úver „revolvingového typu“, skutkovému tvrdeniu žalobcu o jeho záujme o jednorazový úver (nie o revolving) nasvedčuje i uvedenie účelu použitia úveru (rekonštrukcia nehnuteľnosti) ako i reálne čerpanie finančných prostriedkov len jednorazovo v sume 621 Eur. V súvislosti s tým súd konštatuje, že bola zistená absencia náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne chýba termín konečnej splatnosti úveru. Splatnosť úveru je uvedená len v závislosti od počtu splátok, t.j. 36 splátok, pričom v zmluve nie je uvedená splatnosť prvej splátky ani splatnosť poslednej splátky. Súd má za to, že zákon vyžaduje údaj obsahujúci konkrétny dátum splatnosti spotrebiteľského úveru. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere o presnom termíne konečnej splatnosti úveru mal vedomosť a bolo jeho zákonnou povinnosťou ho v zmluve uviesť. Okrem toho je zrejmé, že ide o neurčité vyjadrenie, nakoľko z uvedeného počtu splátok 36 nie je možné bez údaju o splatnosti prvej splátky vypočítať termín konečnej splatnosti úveru. Súd má za to, že je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2012, sp. zn. 16Co/315/2012, sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/101/2013 zo dňa 22.05.2013).
43. Zároveň v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch nebola v zmluve uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v správnej výške, keď v zmluve bola uvedená suma 944,88 Eur, avšak reálne mal žalobca uhradiť 36 splátok po 40,10 Eur, čo predstavuje celkovú čiastku podľa ust. § 2 písm. h) citovaného zákona vo výške 1 443,60 Eur.
44. Súd považoval za dôvodné námietky žalobcu smerujúce k nesprávnemu údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov, keď súd zistil, že daný údaj bol uvedený v nesprávnej výške nakoľko v podľa ust. § 2 písm. g) a h) sa do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom berú do úvahy všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe a celkovou čiastkou sa rozumie suma, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť - súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Uvedená ročná percentuálna miera nákladov v zmluve o úvere bola uvedená v nesprávnej výške, nakoľko pri poskytnutom úvere vo výške 621 Eur s dobou splácania 36 mesiacov v mesačných splátkach po 40,10 Eur kedy by bolo potrebné vrátiť celkovo sumu 1443,60 Eur, by bola správne vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 90,68 %, ktorá mala byť uvedená v tejto sadzbe v úverovej zmluve. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Pri výpočte RPMN mala byť zohľadnená v celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom odplata v sadzbe 2,54% zo sumy 621 Eur mesačne (t.j. suma 15,57 Eur ) dojednaná v Dohode o poskytovaní služieb, keď súd mal za to, že jedinou motiváciou na uzatvorenie takejto zmluvy zo strany dodávateľa, bolo navýšiť odplatu za poskytnutý úver tak, aby táto suma nebola uvedená v úverovej zmluve. Prostredníctvom zmluvy o poskytovaní domnelých služieb sa dodávateľ snažil obísť Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách ako i ust. § 53 ods. 6 OZ a dosiahnuť, aby odplata za poskytovanie takýchto doplnkových služieb sa nezapočítavala do RPMN v úverovej zmluve. Napokon ustálená rozhodovacia prax súdov SR považuje takýto poplatok za doplnkovú službu za odporujúci dobrým mravom a dojednanie o výške odplaty za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko je absolútne neprimeraný službe, ktorú žalovaný poskytol, resp. sa zaviazal poskytnúť a výške poskytnutého úveru. Účelom služby bolo len zásadným spôsobom navýšiť celkovú sumu poskytnutého úveru, snaha dosiahnuť, aby sa odplata za poskytovanie služby nepremietla do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverovým vzťahom.
45. Na základe uvedeného bola žaloba, čo do určenia, že dohoda o poskytovaní služieb je ako neprijateľná zmluvná podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu neplatná dôvodná. Napriek tomu, že táto dohoda obsahuje vyhlásenie veriteľa, že dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a zákazníkom napr. na získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok, avšak samotná formulácia tohto ustanovenia a následný reálny postup žalovaného - odplata bude zákazníkom splácaná v pravidelných mesačných splátkach spolu so splátkami úveru a úrokov za úver, t.j. vopred, preddavkovo, bez ohľadu na to, či žalobca vôbec tieto služby následne využije, nasvedčuje tomu, že žalovaný dal podpísať túto zmluvu žalobcovi len formálne bez bližšieho vysvetlenia jej dopadov pre neho. Je absurdné predstaviť si, že žalobca po náležitom vysvetlení zo strany žalovaného by sa zaviazal uhrádzať odplatu za plnenie bez akéhokoľvek záujmu na reálnom využití týchto služieb. Naviac podľa charakteru týchto služieb ide v prevažnom rozsahu o bežné úkony spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, resp. úkony, ktoré majú za cieľ viesť spotrebiteľa k riadnemu plneniu spotrebiteľského úveru - vráteniu peňažných prostriedkov, čo pochopiteľne je prioritným záujmom samotného dodávateľa, poskytovateľa peňažných prostriedkov. Keďže služby špecifikované v tejto dohode sa priamo dotýkajú samotnej podstaty zmluvného vzťahu spotrebiteľského úveru, je logické, že odplata za tieto činnosti je zahrnutá v odplate za poskytnutie spotrebiteľského úveru (úroky, poplatky) dojednanej v zmluve o spotrebiteľskom úvere (nevyhnutná náležitosť) a ďalšia dohoda o poskytovaní týchto služieb za odplatu už jednoznačne narušuje rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
46. Zo zmluvy však vyplýva, že táto neobsahuje ani povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bol uvedený iba informatívny údaj o mesačnej platbe v sume 40,10 Eur a mesačná splátka (vrátane úrokov) v sume 24,33 Eur, teda ani jedna z uvedených splátok nebola rozčlenená na splátku istiny a úroku. Výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ však treba dospieť k záveru, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa viaže ku každej z tam
uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.
47. Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (rozsudok Súdneho dvora - tretia komora z 09.11.2016 vo veci C-42/15). Pre úplnosť sa uvádza, že pri prípadnom konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a teda eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem (porovnaj napr. aj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 15.05.2017 sp. zn. 23Co/815/2015, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/336/2017-175 zo dňa 28.2.2018). Vzhľadom na explicitné znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom čase v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a plátky poplatkov nie je výklad týchto zákonných ustanovení podľa záverov rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Biróová možný, tento výklad práva by bol výkladom práva contra legem, viedol by k nahradeniu kogentného ustanovenia zákona predmetnou Smernicou a zároveň by porušoval zásadu právnej istoty. Pre úplnosť sa uvádza, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018 sp. zn. 3 Cdo 146/2017 nie je pre súd v danom prípade záväzné, s názorom v ňom vysloveným sa nestotožňuje s odkazom na vyššie uvedené a ustálenú súdnu prax. Predmetné rozhodnutie nebolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, nebolo vyjadrením právneho názoru v rozhodnutí Veľkého senátu podľa § 48 CSP. Naviac i rozhodnutie napr. Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/336/2017-175 zo dňa 28.2.2018 z predmetného rozhodnutia NS SR nevychádza.
48. Zároveň k požiadavke žalovaného priznať smernici 2008/48/ES nielen priamy, ale i nepriamy účinok súd poukazuje na skutočnosť, že Zákonom č. 279/2017 Z.z. o bankách od 01.07.2018 došlo k zmene Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách tak, že ust. § 9 ods. 2 písm. k) a l) zákona zákonodarca prispôsobil zneniu smernice 2008/48/ES, čím dal jasne najavo, že rozhodovacia prax súdov je správna a že bez zmeny zákona nie je možné priznať poukazovanej smernici akýkoľvek účinok.
49. Na základe vyššie uvedeného ako i vykonaného dokazovania zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a po starostlivom prihliadnutí na všetko, čo počas konania vyšlo najavo súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná v celom rozsahu dôvodne.
50. Súd vyvodil ten právny záver, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi v sume 621 Eur na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm.b), d) Zákona o spotrebiteľských úveroch potrebné považovať za spotrebiteľský úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov pre absenciu náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 písm. d, f), k),l) Zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona pre uvedenie nesprávnej ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa. Z čoho vyplýva, že žalovaný mal právo na úhradu sumy poskytnutého úveru vo výške 1 600 Eur a suma uhradená nad poskytnutý úver vo výške 159,41 Eur je bezdôvodným obohatením, keďže žalovaný uvedenú sumu plnil bez právneho dôvodu.
51. Súd pre úplnosť uvádza, že úver je bezúročný a bez poplatkov, ak súd zistí, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch alebo je v zmluve uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa, nakoľko citovaný zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok (náležitostí písomnej zmluvy), aby úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
52. Uvedený záver mal potom za následok vznik bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) na strane žalovaného v sume, ktorú žalobca splatil nad rámec istiny úveru. Je zrejmé, že žalobca získal od žalovaného finančné prostriedky v sume 621 Eur. Rovnako bolo preukázané, že
žalobca splatil 663,40 Eur. Výška bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalovaného tak predstavuje 42,40 Eur.
53. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 54. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 55. Žalobou uplatnený zákonný úrok z omeškania súd žalobcovi k istine priznal v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v sadzbe 5% p.a. od XX.XX.XXXX až do zaplatenia (t.j. po doručení žaloby dňa XX.XX.XXXX), tak ako žiadal žalobca.
56. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
57. Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
59. Podľa § 256 odsek 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
61. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. V súlade s § 255 CSP a § 256 ods. 1 CSP súd posúdil výsledok sporu a zistil, že napriek tomu, že zastavenie konania v časti určovacích petitov procesne zavinil žalobca ust. § 11 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch mu poskytovalo právo podať určovaciu žalobu, čo požadovaných určovacích petitov, keď so späťvzatými žalobnými návrhmi sa súd zaoberal ako s prejudiciálnymi otázkami vo vzťahu k uplatnenému nároku, teda i čo do späťvzatých výrokov by v prípade zotrvania na podanej žalobe bol žalobca úspešný. Súd mal za to, že v čase podania žaloby žalobca dôvodne požadoval zaplatenie istiny v sume rovnajúcej sa úhrade poplatkov, úrokov z jednotlivých uhradených splátok, keď mal za to, že poskytnutý úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov, následne na základe doložených listinných dôkazov zo strany žalovaného mal možnosť zistiť presnú sumu uhradenú nad poskytnutý úver a vziať žalobu sčasti späť. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal preto zo 100% úspechu žalobcu, keď bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené.
63. Týmto rozsudkom bolo v súlade s § 262 odsek 1 CSP rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania. Po jeho právoplatnosti v zmysle § 262 odsek 2 CSP súdny úradník samostatným uznesením rozhodne o výške náhrady trov konania.
64. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).