Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoP-59-2017.pdf
PDF · 92.21 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/59/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: Y. U., bytom F. 6, zastúpená JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom so sídlom v Bratislave, Nezábudková 22 a J. Y., bytom U. nad U., Q. XXXX/XX, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, zastúpený JUDr. Petrom Bódim, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, M.R. Štefánika 55/2, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 06. júna 2017, č. k. 31P/68/2016-349 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 15.12.2010, č. k. 4C/131/2009-163 v časti o výživnom na maloletého D. tak, že vyživovaciu povinnosť otca znížil zo sumy 150 eur na sumu 50 eur mesačne za obdobie od 05.02.2016 do 31.05.2016 a za obdobie od 01.06.2016 do budúcna na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré výživné je otec povinný prispievať k rukám matky vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred. Ďalším (v poradí druhým) výrokom súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a posledným (tretím) výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh otca bol podaný dôvodne, poukazujúc na zmeny pomerov. Konštatoval, že k zmene pomerov na strane otca nesporne došlo. Otec ako navrhovateľ žiadal rozčleniť zníženie výživného na dve obdobia, prvé obdobie - kedy riadne pracoval a obidva pracovné pomery boli skončené v skúšobnej dobe a následne otec nastúpil do výkonu trestu. Prvé obdobie bolo znížené v zmysle návrhu otca, v období kedy pracoval a druhé do budúcna, nakoľko je vo výkone trestu a preukázané bolo, že vo výkone trestu riadne pracuje a dosahuje také príjmy, v zmysle ktorých nie je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť vyživovaciu povinnosť v pôvodne stanovenej výške na základe schválenej rodičovskej dohody, teda vo výške 150 eur. Prihliadnuc na celkové majetkové pomery otca, príjmy, jeho možnosti a schopnosti, súd v celom rozsahu návrhu otca vyhovel a v dôsledku toho zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. Súd dodal, že do dôsledku nebolo možné zistiť na strane matky všetky jej pomery, keďže jej partner odmietol preukázať svoje príjmy s tým, že súdu nebola známa skutočnosť, aká výška finančných prostriedkov je v domácnosti matky na uspokojovanie celého chodu domácnosti, ako aj potrieb členov rodiny; preukázané boli iba výdavky na maloletého D..
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie matka maloletého dieťaťa. Namietala, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie taktiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rovnako je toho názoru, že napadnutý rozsudok trpí inými právnymi
vadami. Rozsudok považuje za nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Súd rozhodnutie náležite neodôvodnil vo viacerých bodoch a tak porušil jej právo na spravodlivé súdne konanie. V odôvodnení sa súd prvej inštancie v dostatočnej miere nevysporiadal so všetkými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré boli z jej strany počas celého konania pred súdom prvej inštancie produkované, namietané a majú podstatný význam pre samotné rozhodnutie vo veci samej. Má za to, že nie je žiaden právny dôvod na to, aby súd jej návrh na zvýšenie výživného zamietol, keď otec maloletého dieťaťa od samého začiatku nekonal v duchu dobrých mravov. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu pokiaľ znížil vyživovaciu povinnosť otca v uvádzaných obdobiach, keďže to nie je v záujme maloletého D.. Ona má dôvodné podozrenie, že aj po prepustení z ÚVTOS si otec nebude hľadať primerané zamestnanie, bude sa mu vyhýbať alebo bude jeho oficiálny príjem nepostačujúci, aby si tak zachoval súčasnú minimálnu výšku výživného, ktorá mu bola určená súdom. Od posledného rozhodovania o výživnom uplynulo viac ako šesť rokov, pričom pri poslednom rozhodovaní o výživnom mal maloletý D. šesť rokov. V súčasnosti má dvanásť rokov a je žiakom 6. ročníka Špeciálnej internátnej školy v Nitre a všetky jeho potreby prirodzene vzrástli. Podľa jej názoru súd prvej inštancie pri určení výživného nedostatočne prihliadol na zmenu pomerov na strane maloletého a na jej strane, nedostatočne prihliadol aj na ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, keď vzhľadom na vek maloletého dostatočne neprihliadol na mieru osobnej starostlivosti matky o maloletého, ktorá je postavená na roveň finančného plnenia. V konaní došlo k situácii, keď jej priateľ napriek prísľubu neposkytol súdu prehľad jeho príjmov od roku 2016. Svoje zamietavé stanovisko jej neodôvodnil s tvrdením, že je ochotný prísť ako svedok na pojednávanie a svoje rozhodnutie vysvetliť súdu, pričom jej právny zástupca s touto situáciou oboznámil súd, napriek tejto skutočnosti súd rozhodol bez riadneho zistenia skutkového stavu. Ďalej uviedla, že nie je pravdivé konštatovanie súdu, vychádzajúce aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 06.06.2017, že poberá od štátu dávky mesačne v sume 756 eur. Všetky príjmy boli súdu riadne predložené a pozostávajú z rodinných prídavkov na dve deti v sume 47,04 eur a kompenzačnej dávky v sume 51,48 eur. U maloletého boli riadne predložené a vyčíslené mesačné náklady v sume 544,48 eur. Pokiaľ ide o otca maloletého, nie je pravdivé jeho tvrdenie, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok významnej hodnoty, keďže podľa jej zistenia je spoluvlastníkom bytu v Bánovciach nad Bebravou a účelovo dobrovoľne sa vzdal ostatného majetkového prospechu. Poukázala na všetky diagnózy maloletého D., pričom nie je pravdivé tvrdenie otca maloletého, že väčšinu času je umiestnený v škole v Nitre a u nej sa zdržuje iba občas, čo vyvracia prehľad liečenia v domácom prostredí a neprítomnosť v škole. Voči otcovi dieťaťa je vedená exekúcia na výživné a pokiaľ otec maloletého predal po podaní návrhu na exekúciu (23.03.2012) v januári 2016 spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, urobil tak v čase, keď súdny exekútor dal zákaz disponovania s jeho majetkom. Pokiaľ v decembri 2016 otec predal osobné motorové vozidlo značky Ford C- MAX, resp. jeho manželka, s ktorou sa tesne predtým rozviedol, a to za sumu 4.890 eur, má z tohto predaja maloletý nárok vo výške 1.222,50 eur, keďže otec má spolu štyri deti. Nepovažuje za pravdivé tvrdenia otca, že výživné za neho platí jeho matka, resp. ostatní príbuzní a na toto si musia požičiavať, keď podľa jej zistenia matka otca maloletého D. ako aj jeho súrodenci sú vlastníkmi hodnotných nehnuteľností. Nevie odkiaľ by mal otec ako jeho príbuzní finančné prostriedky na hradenie právnych služieb, keď podľa ich vyjadrenia nemajú finančné prostriedky na úhradu výživného. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh otca na zníženie výživného súd zamietne a vyhovie jej návrhu na zvýšenie výživného na maloletého, alternatívne žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 3. K podanému odvolaniu matky sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril otec maloletého dieťaťa, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zaviazať matku aj k náhrade trov odvolacieho konania. Odvolanie matky považuje za zmätočné aj po právnej stránke, keď tvorí spleť nedôvodných odvolacích dôvodov. Uviedol, že on návrh na zníženie výživného podal z dôvodu zmeny pomerov, ktorá u neho preukázateľne nastala v ekonomickej, ako aj sociálnej oblasti. Dňa 27.05.2016 nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, kde od počiatku aktívne pracoval, ale dosahoval iba nepatrné príjmy, ktoré nepokrývali ani výšku minimálneho výživného určeného zákonom. Pred nástupom do výkonu trestu riadne pracoval, zamestnaniu sa nevyhýbal, pričom jeho posledný pracovný pomer bol zo strany zamestnávateľa skončený z dôvodu nástupu do výkonu trestu. Ani výška jeho príjmov pred nástupom výkonu trestu mu však nedovoľovala platiť výživné v sume 150 eur mesačne. Súčasne je nesporné, že aj po prepustení z výkonu trestu si bude iba s výraznými ťažkosťami hľadať zamestnanie. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok významnejšej hodnoty, pričom všetky jeho príjmy za roky 2013 až 2015 sú uvedené v daňových priznaniach. Poukázal na to, že okrem vyživovacej povinnosti k maloletému D. má ďalšie tri vyživovacie povinnosti k deťom pochádzajúcim z rozvedeného manželstva, ku ktorým bola rozsudkom o rozvode, vzhľadom na jeho majetkovú situáciu určená vyživovacia povinnosť iba v minimálnej výške. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o protinávrh matky na zvýšenie výživného zo sumy 150 eur na 250 eur mesačne, tento je podľa jeho názoru nedôvodný
a špekulatívny, pričom zjavne nesleduje záujem maloletého D., ale osobné záujmy matky v snahe zabezpečiť si zvýšený zdroj peňazí pre jej vlastnú existenciu. Umelo nadsadené výživné na maloletého, deklarované matkou ako dôvodné, z polovice tvorí amortizácia na vozidlo rovnakej značky ako mal on
- Ford Focus C-MAX, ktoré bolo v prospech maloletého D. preplatené štátom. Toto vozidlo v značnom rozsahu využívala pre súkromnú potrebu aj matka, čo jej vyhovuje, keďže na ňu písané vozidlo by bolo zexekvované. Maloletému bol naviac začiatkom roka 2017 právoplatne priznaný príspevok na kúpu v poradí ďalšieho vozidla v sume 6.638,79 eur, pričom matka si výťažok z predaja pôvodného vozidla môže ponechať. Tiež považuje za nedôvodne vyčíslené pravidelné mesačné výdavky u maloletého Dávida, napríklad DVD rozprávky v počte 10 ks, ponožky mesačne v počte 7 - 8 ks, či zvýšené výdavky na elektrinu s odôvodnením, že počas víkendov, keď je maloletý D. doma, má zapnutý počítač, ktorý má však iba minimálnu spotrebu. Nedôvodné je taktiež uplatňovanie plných mesačných nákladov za nájom domu v Horňanoch, keďže maloletý D. chodieva pravidelne na týždenné pobyty na internát do Nitry a doma je iba cez víkend. Osobitne zdôraznil, že hoci mesačné náklady na pobyt maloletého na internáte sú iba vo výške 87 eur, matka je schopná nekriticky tvrdiť, že mesačné náklady sú až vo výške 544,48 eur. Matka má zo strany štátu na maloletého vyplácané dávky spolu vo výške 75 eur, pričom podľa lekárskej správy by mal maloletý mať nárok aj na pomôcky pre inkontinentných pacientov v sume 55,32 eur mesačne. Podľa neho je významné, že matka je viac ako dva roky nezamestnaná, hoci je zdravá, v produktívnom veku a aj dostatočne kvalifikovaná. Jej pracovné pomery boli ukončené z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, pričom tak vo vzťahu k ZŠ Rybany, ako aj ZŠ Šišov sa matka dopustila trestného činu sprenevery, keď zamestnávateľom spôsobila škodu spolu vo výške presahujúcej 40.000 eur. Domnieva sa, že matka sa účelovo dlhoročne vyhýba zamestnaniu, aby tak zmarila náhradu škody, ktorú bývalým zamestnávateľom spôsobila, ako aj exekúciu vedenú proti nej. Zrejme má matka dostatok finančných prostriedkov, keď si dovolí platiť prenájom bytu v sume 750 eur mesačne. Považuje za zarážajúce, aby sa matka prezentovala ako „obeť nezákonného súdneho rozhodnutia“, že v konaní došlo k vadám (nedokladovanie príjmu priateľa matky), keď táto povinnosť bola matke uložená ešte 20.04.2017 a ona partnera o predloženie potvrdení o jeho príjme požiadala až 04.06.2017. Partnerovi matky napokon nič nebránilo, aby sa zúčastnil 06.06.2017 pojednávania, kde chcel údajne vysvetliť svoj postoj, prečo doklady nepredložil. Aj bez vykonania uvedeného dôkazu súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutkový stav veci, keď výška mesačných nákladov na maloletého Dávida bola v konaní riadne ustálená. Súčasný partner matky pritom nemá vyživovaciu povinnosť ani voči matke ani voči maloletému D., preto skúmanie výšky, resp. zloženia jeho príjmov je v danom smere právne irelevantné. 4. K vyjadreniu otca podala vyjadrenie matka maloletého. Zdôraznila, že maloletý D. prišiel zo spoločného vzťahu, keď otec maloletého bol v Bánovciach nad Bebravou úspešným podnikateľom a preto nemal námietky na súdom určenú výšku vyživovacej povinnosti. Neskôr navodil stav, že sa jeho manželstvo s troma maloletými deťmi rozviedlo, následne bol viacerými trestnými rozsudkami nepodmienečne odsúdený a vo výkone trestu je zrejme aj v čase písania jeho vyjadrenia. Otec sa iniciatívne začal zbavovať vlastného majetku a cieľavedome ukončoval pracovné pomery bez uvedenia dôvodu, aby si vykonštruoval dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti. V rozvodovom rozsudku má stanovenú extrémne nízku vyživovaciu povinnosť. Zdôraznila, že zdravotný stav maloletého Dávida a jeho zvyšujúce sa výdavky na osobné a zdravotné potreby ju prinútili, aby podala návrh na zvýšenie výživného, keďže doposiaľ stanovené výživné nepokrývalo potreby a požiadavky maloletého. K 15.09.2017 dlh na výživnom zo strany otca predstavuje 695,46 eur. Navrhla, aby napadnutý rozsudok bol zmenený v zhode s jej návrhom na zvýšenie vyživovacej povinnosti a zároveň, aby otcovi dieťaťa bolo uložené zaplatiť aj zameškané výživné. 5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril. 6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm.b/, c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2, ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery.
8. V prípade, keď má súd rozhodovať o návrhu na zmenu výživného podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zmena výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zvýšenie alebo zníženie výživného pre maloleté dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Súd v tomto konaní v zmysle čl. 6, § 35 a § 36 CMP postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. 9. V danej veci súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle citovaných zákonných ustanovení, predovšetkým dôsledne neporovnal pomery na strane tak osoby oprávnenej - maloletého dieťaťa, ako aj osoby povinnej - otca, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v súčasnom období. Súd v odôvodnení rozsudku iba konštatoval, že rozčlenil zníženie výživného na dve obdobia - prvé, kedy otec pracoval a druhé do budúcna, nakoľko je otec vo výkone trestu a skonštatoval, že vzhľadom na pomery otca, príjmy, možnosti a schopnosti v celom rozsahu návrhu otca na zníženie výživného vyhovel a v dôsledku toho zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. 10. V predmetnej veci tak absentujú závery súdu prvej inštancie z výsledkov vykonaného dokazovania a rovnako z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je vôbec zrejmé, ako výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil. Rozsudok súdu prvej inštancie preto nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie skutkový stav veci dostatočne nezistil a aj preto samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné a nepresvedčivé, keď z neho nevyplýva, na základe ktorých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že je dôvodné znížiť vyživovaciu povinnosť v uvádzaných obdobiach a práve na súdom ustálenú výšku, resp. akým spôsobom zhodnotil celkové pomery otca s poukazom na námietky matky o jeho majetkových pomeroch a pomeroch jeho rodiny s poukazom na údajné zbavovanie sa majetku otcom. V odôvodnení rozhodnutia súdu nie je potrebné zo spisu vypisovať všetky dôkazy, ktoré boli v konaní účastníkmi predkladané a uvádzať presne citáciu výpovedí účastníkov konania, ale je potrebné vykonať hodnotenie predkladaných dôkazov. Takéto hodnotenie dôkazov v predmetnom odôvodnení rozsudku však absentuje. 11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že doposiaľ vykonané dokazovanie nie je dostatočným podkladom pre objektívne rozhodnutie vo veci zníženia a zvýšenia výživného na maloleté dieťa, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje dostatok skutkových a právnych záverov pre rozhodnutie súdu v danej veci, súd prvej inštancie dôsledne nezistil osobné, majetkové a finančné pomery otca maloletého dieťaťa, ale predovšetkým odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je v tomto smere absolútne nepreskúmateľné. 12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie potrebné k zisteniu skutkového stavu, prešetriť súčasnú životnú úroveň, majetkové a finančné pomery otca, ktorý by mal byť toho času už prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, rovnako aj mal. dieťaťa, pričom bude zrejme potrebné doplniť dokazovanie aj nad rámec dôkazov navrhnutých účastníkmi, výsledky vykonaného dokazovanie vyhodnotiť jednotlivo vo vzájomných súvislostiach, tiež z hľadiska naplnenie hmotnoprávnych predpokladov pre požadovanú zmenu výšky vyživovacej povinnosti zo strany rodičov (§ 78 Zákona o rodine) a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie súd prvej inštancie je povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 CSP. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).