Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/462/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: G.. U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., A. P. X/X, proti žalovanej: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. pod Q., X. potok XXX/XX, o zaplatenie 720,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 12C/10/2017-56 zo dňa 06. júla 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 720,- eur s príslušenstvom titulom dlžného nájomného za nájom domu v Nitrianskom Pravne, na základe nájomnej zmluvy zo dňa 10.12.2014. Zároveň rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 10.12.2014 uzavrel žalobca v postavení prenajímateľa so žalovanou v postavení nájomcu podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom obytného domu v Nitrianskom Pravne v k.ú. Nitrianske Pravno, orientačné číslo XXX/XX na P. ulici, v A. F., spolu so záhradou, drevenou časťou hospodárskej budovy, murovanou šopou, chlievom a záchodom. V nájomnej zmluve sa uvádza, že k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam má žalobca vlastnícke právo. Podľa článku 3. nájomnej zmluvy, nájomca mal začať predmet zmluvy užívať od 1.1.2015. V článku 4. sa strany dohodli na výške mesačného nájomného vo výške 45,- eur s tým, že nájomca je povinný nájomné uhrádzať prenajímateľovi vždy do 15. dňa v mesiaci. Nájomná zmluva bola uzatvorená na obdobie 3 rokov s možnosťou ďalšieho predĺženia účinnosti zmluvy (článok 8.). V článku 8. sa strany takisto dohodli na možnosti ukončenia nájomnej zmluvy dohodou pred stanoveným termínom alebo výpoveďou zo strany nájomcu po jeho najmenej dvojročnom užívaní predmetu zmluvy. Predžalobnou upomienkou zo dňa 08.09.2016 žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie sumy 450,- eur titulom nájomného za 10 mesiacov do 30.09.2016. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. Nitrianske Pravno, vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku parc.č. XXXX o výmere XXX m2, lesné pozemky z titulu dedenia resp. uzavretia dvoch kúpnych zmlúv zo dňa 10.7.2002, resp. 4.3.2003. Právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XXXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Podľa tvrdení žalobcu na pojednávaní ako i z verejne dostupného portálu katastra nehnuteľnosti na internete (LV č. XXXX pre k.ú. Nitrianske Pravno) je preukázané, že na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako darcom a jeho synom G.. U. D. ako obdarovaným, je a i v čase uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy zo dňa 10.12.2014 bol výlučným vlastníkom predmetnej stavby rodinného domu a takisto aj ďalších pozemkov (okrem iného

i záhrady parc. č. XXX o výmere 231 m2) syn žalobcu. Z generálneho splnomocnenia, predloženého žalobcom na pojednávaní vyplýva, že vlastník nehnuteľnosti v k.ú. Nitrianske Pravno uvedenej vyššie, T.. G.. U. D., nar. XX.XX.XXXX, splnomocnil svojho otca, žalobcu, ,,na všetky právne úkony týkajúce sa rodinného domu v A. F., P. ulica XXX XX“. Ako splnomocniteľ generálne splnomocnenie datované dňom 09.06.2017 podpísal len syn žalobcu, pričom jeho podpis na predmetnom splnomocnení je úradne overený. Z mailového podania predloženého na pojednávaní žalobcom, adresovaného pánom X. žalobcovi, vyplynulo, že to bol on, ktorý nehnuteľnosť odovzdal žalovanej a ktorú nehnuteľnosť predtým užíval v období od roku 1999 do konca apríla 2014. Uviedol, že nehnuteľnosť odovzdal žalovanej na príkaz pána D., dom sa nachádzal v obývateľnom stave, pretože počas doby, keď ho mal v nájme, tento rekonštruoval, pričom rozsah investícií do rodinného domu uviedol v predmetnom maili zo dňa 28.06.2017. Dňa 22.6.2016 uzavrel žalobca s F. W. nájomnú zmluvu s účinnosťou od 01.06.2016, predmetom ktorej bol nájom tých istých nehnuteľností v k.ú. Nitrianske Pravno, ktoré mala v užívaní žalovaná, v podstate za tých istých zmluvných podmienok, za akých bola uzavretá nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovanou. Z výpovede svedka F. W. súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti užíva od apríla 2016, predtým ich užívala žalovaná. Žalovanej odovzdal spolu sumu 100,- eur, ktorú táto mala odovzdať žalobcovi ako platbu nájomného za dva mesiace. Od žalobcu neskôr zistil, že tieto peniaze mu žalovaná neodovzdala, žalobca dokonca ani nevedel, že on aj so svojou priateľkou v jeho dome bývajú.

3. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobný návrh je v celom rozsahu nedôvodný. Pokiaľ žalobca podpísal so žalovanou nájomnú zmluvu, na základe ktorej si od žalovanej v konaní uplatňuje zaplatenie nájomného, na toto nájomné nemá nárok. Z výpovede žalobcu ako i z nim predloženého generálneho plnomocenstva vyplýva, že v čase, keď podpísal so žalovanou nájomnú zmluvu dňa 10.12.2014, nedisponoval na to plnou mocou zo strany svojho syna, vlastníka nehnuteľnosti, ktoré v čase podpisu nájomnej zmluvy z 10.12.2014 boli v užívaní žalovanej. Pokiaľ žalobca tvrdil, že bol splnomocnený na vyššie uvedený právny úkon (uzavretie nájomnej zmluvy), nepredložil o tom súdu relevantný dôkaz. Pokiaľ predložil súdu generálne plnomocenstvo, súd poukazuje na to, že predmetným splnomocnením zo dňa 09.06.2017 nemohol syn žalobcu splnomocniť žalobcu na realizáciu právneho úkonu - uzavretie nájomnej zmluvy zo dňa 10.12.2014. Súd ďalej uvádza, že na generálnom splnomocnení sa ani nenachádza písomný súhlas žalobcu o prijatí splnomocnenia. Pre prípad, že by aj syn žalobcu svojho otca na uzavretie predmetnej nájomnej zmluvy splnomocnil (takú písomnosť však žalobca v konaní nepredložil), v nájomnej zmluve mal byť ako prenajímateľ aj tak uvedený syn žalobcu ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti a žalobca mal byť v nájomnej zmluve uvedený len ako zástupca svojho otca, konajúci v jeho mene. Nájomná zmluva zo dňa 10.12. 2014 teda nebola uzavretá platne. Žalobca teda nebol v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom, resp. nemal právo žiadať od žalovanej v mene svojho syna ako vlastníka nehnuteľností akékoľvek platby nájomného, z dôvodu ktorého súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav veci, súd nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy stranami sporu, pretože ich prípadné vykonanie by bolo nadbytočné, resp. aj ich prípadným vykonaním by súd nedospel k inému, než v rozsudku uvedenému záveru o neplatnosti nájomnej zmluvy, resp. o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.

4. Právne vec posúdil podľa § 663, § 664, § 671 ods. 1, § 31 ods. 1,4, § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie nemal relevantnú generálnu plnú moc od jeho syna, ktorú súdu doložil až dňa 03.08.2017, po vynesení rozsudku.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila tak, že žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Poukázala na svoje skutkové tvrdenia ohľadne spôsobu užívania a rekonštrukcie domu, ktoré predniesla už v prvoinštančnom konaní.

8. Žalobca k vyjadreniu žalovanej písomne uviedol, že žalovaná zaplatila nájomné iba za 2 mesiace, povinnosti zo zmluvy neplnila. Nedostatky zmluvy už odstránil predložením plnomocenstva.

9. Žalovaná ďalej uviedla, že na spísanie zmluvy nemal žalobca plnomocenstvo, táto nie je platná. Opätovne poukázala na okolnosti užívania nehnuteľností.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie. 11. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. V zmysle § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 .

14. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 .

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Žalobca v odvolaní uviedol, že po vyhlásení rozsudku vo veci samej, súdu predložil riadne plnomocenstvo na zastupovanie syna pri uzavieraní nájomnej zmluvy so žalovanou.

19. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy za taxatívne stanovených podmienok. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

20. Odvolací súd sa plnomocenstvom, predloženým žalobcom po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie, nemohol vecne zaoberať, pretože na to neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 366 CSP. Je zrejmé, že predložená listina sa netýka procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, resp. nemá ňou byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca ďalej netvrdil a ani nepreukázal, že by túto listinu bez svojej viny nemohol uplatniť v prvoinštančnom konaní. Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny strany civilného súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t.j. situáciu, keď strana nemohla bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5MCdo/4/2007 z 20.03.2008).

21. Odvolací súd sa potom v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd identifikuje (§ 387 ods. 2 .

22. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že ani v prípade, že by žalobca v konaní predložil plnomocenstvo od svojho syna, vlastníka nehnuteľnosti, na jeho zastupovanie pri právnych úkonoch, týkajúcich sa nehnuteľnosti, nemalo by to na vecnú správnosť rozhodnutia žiaden vplyv.

23. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd skúma vecnú legitimáciu sám, z úradnej povinnosti, a to i bez toho, aby to strany navrhli.

24. Vlastníkom nehnuteľností bol nesporne v čase uzavretia nájomnej zmluvy so žalovanou syn žalobcu, ktorý jediný bol oprávnený s predmetom svojho vlastníctva nakladať, vrátane práva uzavrieť k predmetu vlastníctva nájomnú zmluvu so žalovanou. Nájomná zmluva, v ktorej je ako prenajímateľ označený žalobca, je nulitným právnym úkonom, pretože žalobca sám za seba nebol oprávnený s predmetom nájmu nakladať ako s vlastným (keďže nebol vlastníkom). Vo vzťahu k žalovanej v tomto súdnom konaní žalobca, konajúci vo vlastnom mene a na vlastný účet, nemá žiaden hmotnoprávny vzťah, na základe ktorého by sa mohol od nej domáhať zaplatenia žalovanej sumy, a teda súd prvej inštancie správne konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v konaní na strane žalobcu.

25. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 potvrdil.

26. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Nárok na ich náhradu, vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní, by patril žalovanej, ktorá si však trovy odvolacieho konania neuplatnila a preukázateľne jej ani žiadne trovy nevznikli, a preto jej odvolací súd nárok nepriznal.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .