Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-171-2016.pdf
PDF · 85.74 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cb/171/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: Štefánia Mihaličová M-GROUP, Kpt. Nálepku 405/77, Medzilaborce, IČO: 34 809 341 proti žalovanému: ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 na zaplatenie 4.300 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.915 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania. .
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 20.4.2016 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 4.300 EUR s príslušenstvom z titulu nevyplatenia poistného plnenia.
2. Nárok žalobca odôvodnil neoprávneným odmietnutím vyplatenia poistného titulom dopravnej nehody. Žalobcovi na poistenom motorovom vozidle značky N. vznikla škoda vo výške 4.300 EUR. Žalovaný na základe oznámenia škodovej udalosti nevyplatil žalobcovi ani časť Žalovaný nepriznal poistné plnenie titulom uplatnenej náhrady škody spočívajúcej v hodnote poisteného motorového vozidla, ku ktorého poškodeniu prišlo dňa 16.4.2015 stretom zo stádom jeleníc. Pri obhliadke poškodenia vozidla žalovaným dňa 20.4.2015 tento vyhodnotil, že škoda na motorovom vozidle presahuje 70% jeho všeobecnej hodnoty a preto škodu riešil ako totálnu. Žalovaný následne po likvidácii poistnej udalosti oznámil žalobcovi, že šetrením zistil, že rozsah poškodenia na vozidle nezodpovedá priebehu nehody uvedenému žalobcom v hlásení poistnej udalosti.
3. Súd dňa 22.7.2016 vo veci vydal platobný rozkaz 7Cb/43/2016. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Súd uznesením zo dňa 9.9.2016 platobný rozkaz zrušil.
4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu viedol, že neuznáva žalovaný nárok v celom rozsahu. Uviedol, že lustráciou v systéme žalovaného zistil, že žalovaný eviduje pod č. PU 14 901 13147 poistnú udalosť zo dňa 17.7.2014, pri ktorej malo dôjsť k poškodeniu totožného vozidla v časti predného nárazníka a ktorú žalovaný uzatvoril pre technickú neprijateľnosť rozsahu poškodenia bez vyplatenia poistného plnenia. Následným porovnaním fotodokumentácie poškodení oboch poistných udalostí žalovaný zistil podobnosť v poškodení predného nárazníka s tým, že žalovaný mal zistiť identicitu predného nárazníka avšak so značne zväčšeným rozsahom poškodenia. Vzhľadom na túto skutočnosť bol žalobca žalovaným upozornený na potrebu uchovať predný nárazník. Následne mal žalobca oznámiť žalovanému, že predný nárazník už nie je k dispozícii na doobhliadku. Žalovaný tiež vypočítal výšku
teoretického nároku žalobcu tak, že stanovil všeobecnú hodnotu na sumu 2.915,79 EUR, hodnotu použiteľných zvyškov na sumu 900 EUR a spoluúčasť na sumu 100,79 EUR a teda výšku poistného plnenia na sumu 1.915 EUR.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 8.8.2017 ( doručeného súdu dňa 24.5.2018 ) zobral návrh v časti istiny vo výške 2.385 EUR späť a žiadal priznať nárok vo výške 1.915 EUR. Súd na pojednávaní dňa 28.5.2018 uznesením zastavil konanie v časti istiny vo výške 2.385 EUR.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, poistná zmluva č. 9860122698 zo dňa 24.2.2015, oznámenie žalovaného zo dňa 16.4.2015, 10.6.2015, odpoveď NBS zo dňa 10.3.2016 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:
7. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že dňa 16.4.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle žalobcu tak, že pri jazde v zahraničí sa vodič motorového vozidla Vladimír Mihalič stretol zo stádom jeleníc a nabral ich.
8. Z poistnej zmluvy č. 700682377 súd zistil, že žalobca ako poistený a žalovaný ako poisťovňa uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla SEAT M., D.: ML-XXXAG.
9. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 27.4.2015 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že nakoľko šetrením sa preukázalo, že rozsah poškodenia na vozidle nezodpovedá uvádzanému priebehu nehody v hlásení poistenej udalosti žalovaný zamieta poistné plnenie v celom rozsahu.
10. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.4.2015 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že z dôvodu predpokladanej výšky nákladov opravy vozidla presahujúcich 70% všeobecnej hodnoty vozidla bude poistnú udalosť likvidovať ako totálnu škodu.
11. Z odpovede NBS zo dňa 10.3.2016 súd zistil, že NBS na základe podnetu žalobcu prešetrila postup žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti a konštatovala, že postup žalovaného pri úplnom odmietnutí poistného plnenia je nesprávny v prípade ak žalovaný nemá za preukázané, že k poškodeniu niektorých častí vozidla nemohlo nastať žalobcom deklarovaným spôsobom.
12. Podľa ust. § 797, ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
13. Podľa ust. § 797, ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
14. Podľa ust. § 799, ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
15. Podľa ust. § 799, ods. 3 OZ ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
16. Podľa čl. XI, bod 6 VPP poisťovateľ je oprávnený zamietnuť poistné plnenie ak poistník alebo poistený alebo oprávnená osoba nepravdivo alebo neúplne uvedie podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti, nepravdivo alebo neúplne uvedie údaje skutočnosti ovplyvňujúce podmienky likvidácie poistnej udalosti, najmä určenie výšky poistného plnenia.
17. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
18. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
19. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si v konaní uplatnil nárok vyplývajúci zo škody spôsobenej na motorovom vozidle v rozsahu zamietnutého poistného plnenia titulom znehodnotenia vozidla dopravnou nehodou.
20. Súd v konaní skonštatoval, že spornou medzi stranami sporu je skutočnosť, či žalobca pri nahlásení škodovej udalosti a uplatnení nároku v zamietnutej výške porušil povinnosti určené poistnou zmluvou, VPP, ZD a ak áno tak v akom rozsahu.
21. Ako nespornú súd vyhodnotil existenciu poistenia, jeho rozsah, okolnosti vzniku škodovej udalosti a rozsah vyplatenia poistného plnenia.
22. Ako nespornú súd vyhodnotil tiež výšku poistného plnenia, ktoré predstavuje všeobecnú hodnotu vozidla v čase vzniku škodovej udalosti po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov a spoluúčasti nakoľko žalobca čiastočným späťvzatím akceptoval výpočet žalovaného v celom rozsahu.
23. Súd mal za preukázané, že žalovaný porušil zamietnutím celého poistného plnenia svoje zákonné povinnosti. Aj z procesnej obrany žalovaného je nesporné, že ako dôvod odmietnutia poistného plnenia uviedol, že časť poškodenia predného nárazníka vozidla žalobcu je podobná skôr nahlásenému poškodeniu. Sám však priznal, že rozsah poškodenia predného nárazníka pri predmetnej škodovej udalosti bol „v značne zväčšenom rozsahu“. Aj v prípade ak by súd akceptoval procesnú obranu žalovaného a mal za preukázané ( čo sa nestalo ) že súčasťou rozsahu poškodenia predného nárazníka vozidla bolo aj predchádzajúce poškodenie ( v podstatne menšom rozsahu ) ustanovenie § 799, ods. 3 OZ umožňovalo žalovanému len primerane znížiť poistné plnenie podľa vplyvu rozsahu poškodenia na výšku celkovej škody.
24. Súčasne má súd za to, že žalovaný pre úspech preukázania svojho nároku na krátenie poistného plnenia v akomkoľvek rozsahu musel preukázať vedome neúplné alebo nepravdivé uvedenie podstatných skutočností žalobcom pri hlásení poistnej udalosti. Súd však konštatuje, že žalobca len splnil povinnosť nahlásiť poistnú udalosť, označil okolnosti vzniku a umožnil žalovanému obhliadku za účelom zistenia rozsahu poškodenia vozidla. V celom rozsahu akceptoval zistenia žalovaného o totálnom rozsahu škody a čiastočným späťvzatím akceptoval všeobecnú hodnotu vozidla, hodnotu použiteľných zvyškov a výšku spoluúčasti. Súd teda nevidí možnosť žalobcu vedomým zavádzaním pri likvidácii zo strany žalobcu o okolnostiach vzniku škody spôsobiť podstatný vplyv tvrdeného zavádzania na vznik škody alebo zväčšenie jej rozsahu.
25. Ak by súd akceptoval procesnú obranu žalovaného tak by konštatoval, že žalovanému mohlo vzniknúť právo na zníženie všeobecnej hodnoty vozidla o ním tvrdený rozsah poškodenia pred predmetnou škodovou udalosťou (možnosť tvrdiť, že hodnota vozidla tesne pred vznikom škodovej udalosti bola nižšia o poškodenie nárazníka z predchádzajúcej škodovej udalosti ).
26. Súd má však za predpokladateľné, že vzhľadom na spôsob likvidácie škodovej udalosti ako totálnej škody a skutočnosti, že neskoršia škodová udalosť musela zásadným spôsobom zvýšiť rozsah poškodenia predného nárazníka vozidla ( čo ostatne potvrdil aj sám žalovaný) bolo prakticky nemožné rozlíšiť rozsah poškodenia predného nárazníka pri prvej a pri druhej škodovej udalosti ( čo vo vyjadrení pre NBS potvrdil sám žalovaný).
27. Pre súd je tiež nesporné, že vzhľadom na priebeh druhej škodovej udalosti by táto bez pochýb spôsobila totálne poškodenie predného nárazníka bez ohľadu na rozsah predchádzajúceho poškodenia.
28. Súd postup žalovaného, ktorý z dôvodu, že žalovaný nemohol rozlíšiť rozsah poškodenia pri prvej škodovej udalosti od rozsahu druhej škodovej udalosti, dal na ťarchu žalobcu a odmietol mu plnenie v
celom rozsahu posúdil ako nezákonný. Žalovaný súčasne nepreukázal dôvodnosť svojho postupu pri odmietnutí poistného plnenia tým, že nepreukázal vedomé a úmyselné porušenie povinností žalobcu podľa ust. § 799, ods. OZ ani skutočnosť, že by toto konanie malo vplyv podľa ust. § 799, ods. 3 OZ.
29. Z vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal relevanciu žaloby v priznanom rozsahu.
30. S poukazom na horeuvedené súd skonštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku v priznanej časti a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
31. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa ust. § 255, ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
35. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR.
36. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania. Súd však konštatoval pomerný úspech strán sporu ( žalobcu v priznanej časti a žalovaného v zastavenej časti ) a preto žiadnemu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
37. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).