Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/172/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudcom JUDr. Dušanom Pagáčom v právnej veci žalobcu: K. O., O.. XX.XX.XXXX, V. B. E. XX/X, XXX XX Z.C. Z., zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Miroslavom Golianom, advokátom so sídlom ul. Budatínska č. 16, 851 05 Bratislva proti žalovanej: W. O., O.. XX.XX.XXXX, V. H.. P.. D.. B. Č.. XX/XX, XXX XX U., zastúpená splnomocneným zástupcom AK JUDr. Ján Repáň, s.r.o. so sídlom ul. M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776 v konaní o zaplatenie 1.444,76 € s príslušenstvom takto:

rozhodol:

I. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 718,24 € spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy od 01.06.2016 do zaplatenia, zamieta. II. Konanie v časti o zaplatenie 726,52 € s príslušenstvom sa zastavuje. III. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola doručená 18.05.2016 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť v rozsahu jednej polovice mesačné platby do fondu prevádzky údržby a opráv, poplatky za správu, poplatok za poistenie bytového domu a náklady za odvod dažďovej vody a to za obdobie od roku 2012, a to za obdobie od 01.01.2012 až do 30.04.2016 vo výške 1.444,76 €. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené dňa 29.07.2010 a spoločný byt manželov na H.. B. E. XX X. Z. Z. užíval z dôvodu rozvodu manželstva od 01.12.2011 výlučne len žalobca. Žalobca sa domáhal, aby polovicu nákladov za popísané poplatky, ktoré sa platia v súvislosti s užívaním bytu, za sporné obdobie vo výške 1.444,76 € zaplatila žalovaná. Žalobca neuviedol, na základe akého ustanovenia zákona sa tohto nároku domáha. Uviedol, že tieto náklady v celom rozsahu spoločenstvu vlastníkov bytov zaplatil on. Túto skutočnosť však nepreukázala. V roku 2015 byt účastníci sporu predali.

2. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu voči ktorému, žalovaná podala odpor. V odpore uviedla, že žalobu považuje za neurčitú, nezrozumiteľnú, nesúrodú a zbytočnú a k návrhu nie sú pripojené listinné dôkazy, ktoré by preukázali výpočty žalobcu za rok 2012 a ani za nasledujúce roky. Z návrhu nie je zrejmé, na základe čoho sa žalobca domáha zaplatenia sumy 1.444,76 €. Žalovaná namietala, že na základe platobného rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Martin č.k. 1Ro/1254/2013, pomernú časť nákladov za rok 2012 a 2013 žalobcovi zaplatila. Namietala premlčanie uplatneného nároku a to vo výške 189,38 € za rok 2012, sumy 321,25 € za rok 2013, sumy 396,99 € za rok 2014. Podľa žalovanej tieto pohľadávky boli premlčané, pretože žaloba bola podaná až dňa 18.05.2016. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka o premlčaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná poukázala aj na to, že na Okresnom súde v Martine prebieha spor medzi žalobcom a žalovanou o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná poukázala aj na viaceré nepresnosti návrhu. Poukázala na kúpnu zmluvu, ktorou sporové strany predali sporným byt a v ktorej došlo k dohode o úhrade nedoplatku za byt. Tieto nedoplatky sa zaviazal uhradiť žalobca. Ako dôkaz žalovaná predložila kúpnu zmluvu zo dňa 21.04.2016, ktorou sporové strany predali byt G. X..

3. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 04.07.2017. Poprel tvrdenie žalovanej, že predmet tohto sporu súvisí s predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a poprel aj skutočnosť, že obsahom kúpnej zmluvy bola aj dohoda o vyporiadanie nedoplatkov za byt. Skutočnosť, že žalovaná byt v spornom období nevyužívala, nemôže mať vplyv na jej povinnosť plniť si svoje zákonné povinnosti vyplývajúce z vlastníctva bytu.

4. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadrila žalovaná a to podaním zo dňa 10.08.2017. Podľa žalovanej žalobca nepreukázal zaplatenie dane z nehnuteľnosti za rok 2013 a nedoložil doklady týkajúce sa úhrad jednotlivých zálohových platieb za tento rok, a nedoložil ani vyúčtovanie za rok 2015 a za rok 2016. Z týchto dôvodov nie je možné spoľahlivo ustáliť výšku nedoplatkov, alebo preplatkov za byt. Žalobca riadnym spôsobom nepreukázal kedy a v akých výškach platby spojené s užívaním bytu platil, a žalobca nemá možnosť sa k žalobe konkrétnejšie vyjadriť. Nemôže kvalifikovane posúdiť ani otázku premlčania uplatneného nároku. Z tohto dôvodu žalovaná žiadala, aby žalobca ako dôkaz predložil všetky vyúčtovania za predchádzajúce roky a doklady o úhradách.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, vypočutím právnych zástupcov účastníkov, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8C/76/2011 - 581 zo dňa 19.04.2018 a zistil: Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené a zaniklo rozvodom dňa 29.07.2010. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol aj byt na H.. B. E. Č.. XX X. Z. Z.. Tento byt po rozvode manželstva a to od 01.12.2011 až do 21.04.2016, keď bol byt predaný, užíval výlučne žalobca. Žalobca si voči žalovanej uplatnil právo na preplatenie polovice sumy, ktorú zaplatil ako odvody do fondu prevádzky údržby a opráv, poplatky za správu bytu, poistenie bytového domu, a náklady za odvádzanie dažďovej vody a to za obdobie od 01.01.2012 do 30.04.2016 v celkovej výške 1.444,76 €. Špecifikácia uplatneného nároku, ktorá obsahuje veľké množstvo položiek je nejasná a neurčitá. Žalobca pri výpočte nároku použil predpis mesačných záloh za užívanie bytu účinný od 01.06.2015 za celý rok 2015. Predložil ako dôkaz predpis mesačných úhrad spojených s užívaním bytu a vyúčtovanie úhrad za užívanie bytu len za niektoré roky. Nie je teda možné spoľahlivo zistiť, aká bola jeho povinnosť voči spoločenstvu vlastníkov bytov. Vyúčtovanie úhrad za užívanie bytu ako dôkaz žalobca predložil len za rok 2013 a za rok 2014. Vyúčtovanie úhrad za užívanie bytu za rok 2012, 2015 až 2016 ako dôkaz žalobca nepredložil. Žalobca nepreukázal ani to, kto (či on alebo žalovaná) a koľko, za sporné obdobie spoločenstvu vlastníkov bytov zaplatil. Preukázal len dve platby, ktoré za neho zaplatil E. U.Š. (1.934 € a 1.062,12 €).

6. Pre posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 1.444,76 €, ktorá predstavuje polovicu zo sumy, ktorú žalobca zaplatil spoločenstvu vlastníkov bytov, bolo nevyhnutné preukázať platobnú históriu za žalované obdobie teda od 01.01.2012 do 30.04.2016. Žalobca preukázal platbu vo výške 1.062,12 €, ktorú v mene žalobcu zaplatil jeho príbuzný E. U. dňa 28.01.2016 bez účelového smerovania. Preukázal, že v jeho mene E. U. zaplatil spoločenstvu vlastníkov bytov dňa 21.04.2016 aj sumu 1.934 €. Táto suma bola smerovaná na úhradu nedoplatku za rok 2015 a za obdobie od 01. do 04. mesiaca roku 2016. Nebolo preukázané koľko konkrétne žalobca, a za ktorý mesiac spoločenstvu vlastníkov bytov zaplatil a koľko mal zaplatiť. Z tohto dôvodu nebolo možné, aby sa žalovaná k žalobe konkrétne vyjadrila. Žalovaná aj vzhľadom na neúplné listinné dôkazy uplatnila námietku premlčania uplatneného nároku za rok 2012, 2013 a 2014. Vzhľadom na neúplné dokazovanie zo strany žalobcu nebolo možné zo strany súdu spoľahlivo posúdiť, či sa v danej veci nejednalo o prekážku rozhodnutej veci, alebo či sa nejedná o prekážku litispendencie (§ 159 a § 230 C. s. p.) a to aj vzhľadom na prebiehajúci spor o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (sp. zn. 8C/76/2011).

7. Rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 5C/119/2014 - 64 zo dňa 26.11.2014 v spore navrhovateľa K. O. proti žalovanej W. O. súd odporkyňu zaviazal, aby zaplatila navrhovateľovi sumu 577,57 € spolu s príslušenstvom. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 17.05.2018 sporové strany zhodne uviedli, že predmetom tohto sporu bol nárok žalobcu na bezdôvodné obohatenie v súvislosti s platením úhrad za užívanie bytu a služby s tým spojené za obdobie do konca júna roku 2013. V žalobe, ktorá je predmetom tohto sporu si žalobca znovu uplatňuje nárok na bezdôvodné obohatenie, pretože sám platil spoločenstvu vlastníkov bytov úhrady za užívanie bytu a za služby s tým spojené, aj za obdobie roku 2012 a 2013. Zásadný dôkaz a to predpis mesačných záloh za obdobie roku 2012, 2013, 2014 až do 31.05.2015 žalobca nepredložil. Žalobca nepreukázal ani to, že úhrady za užívanie bytu a služby s tým spojené platil výlučne sám a že ich neplatila, a to ani čiastočne žalovaná.

Predložené vyúčtovanie za rok 2013 obsahuje len celkový predpis mesačných záloh za obdobie celého roku. Nie je možné spoľahlivo zistiť aký bol predpis mesačných záloh za jednotlivé mesiace roku. Výšku mesačného príspevku do fondu opráv, údržby a investícií určuje spoločenstvo vlastníkov bytov v závislosti od plánovaných (odhadovaných) potrieb opráv, údržby a investícií do budúcnosti.

8. Z procesných predpisov vyplýva, že žalobca je povinný nielen tvrdiť, ale aj je povinný svoje tvrdenia aj vierohodným a jednoznačným spôsobom preukázať. Žalobca svoju žalobu o zaplatenie sumy 1.444,76 € riadnym spôsobom neodôvodnil a presvedčivým spôsobom nepreukázal. Ako dôkaz nepredložil predpisy mesačných záloh za celé uplatnenie obdobie a ani vyúčtovanie úhrad za využívanie bytu. Žalobca nepreukázal ani to, kedy a koľko zaplatil spoločenstvu vlastníkov bytov na úhrady spojené s užívaním bytu a služby s tým spojené. Túto skutočnosť preukázal len čiastočne. Predpokladom priznania nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie voči žalovanej je dôkaz o tom, že namiesto žalovanej platil spoločenstvu vlastníkov bytov úhrady za užívanie bytu a služby s tým spojené, a v rámci týchto úhrad, koľko zaplatil za pevné poplatky a to príspevok do fondu opráv, poplatok za správu a pod. Takýto dôkaz žalobca nepredložil. Preukázal len to, že sumu 1.934 € v jeho mene zaplatil E. U. a ním bol uhradený nedoplatok za užívanie bytu a služby s tým spojené v období od 01.01.2015 do 30.04.2016. Konanie v časti o zaplatení 1.934 € však súd zastavil, pretože na tomto súde prebieha iné konanie s rovnakým predmetom činností a s rovnakými sporovými stranami (sp. zn. 8C/76/2011).

9. Dokazovaním bolo preukázané, a to rozsudkom Okresného súdu v Martine č. k. 8C/76/2011 - 581 zo dňa 19.04.2018, že predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva medzi sporovými stranami bola aj suma vo výške 1.934 €, ktorú v mene žalobcu zaplatil E. U.. Túto sumu zaplatil na dlh, ktorý vznikol v súvislosti s povinnosťou majiteľa bytu platiť úhrady za užívanie bytu a služby s tým spojené spoločenstvu vlastníkov bytov. Z účtovného dokladu vyplýva, že táto suma bola smerovaná na nedoplatok za obdobie od 01.01.2015 do 30.04.2016. V odôvodnení tohto rozsudku sa konštatuje, že manželia (sporové strany) majú nedoplatok voči spoločenstvu vlastníkov bytov na H.. B. E. Č.. XX X. Z. Z. na predpísaných mesačných zálohových platbách ku dňu 30.04.2016, vo výške 1.934 €. V kúpnej zmluve, ktorou sporové strany byt predali a to (čl. 7) sa konštatuje, sa K. O. (v tomto spore žalobca) sa zaviazal zaplatiť túto sumu v prospech spoločenstva vlastníkov bytov. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva súd zohľadnil a vyporiadal sumu 8.000 €, ktorú na základe kúpnej zmluvy o predaji bytu získal K. O., a to po zohľadnení úhrady dlhu voči spoločenstvu vlastníkov bytov vo výške 1.934 €. Bolo preukázané, že sa jednalo o dlh sporových strán, ktorý predstavoval nedoplatok úhrad spojených s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2015 do 30.04.2016. Tento dlh bol ako pasívum súčasťou majetku, ktorý bol predmetom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa § 159 C. s. p. začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebiehal v tom istom spore iné konanie súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. Prekážka začatého konanie, takzvaná prekážka litispendencie je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Na základe citovaného ustanovenia súd konanie v časti o zaplatenie sumy 537,14 € zastavil. Žalobca si žalobou uplatnil nárok v súvislosti s platením úhrad za užívanie bytu a služby s tým spojené (a to za obdobie od 01.01.2015 do 30.04.2016) celkove sumu 537,14 € (391,44 € za rok 2015 a sumu 145,70 € za rok 2016). Bolo preukázané, že o zaplatenie tejto sumy sa na Okresom súd v Martine vedie iné konanie. Rozsudok Okresného súdu Martin o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (sporových strán) č. k. 8C/76/2011 - 571 zo dňa 19.04.2018 v čase vyhlásenia rozsudku nenadobudol právoplatnosť. Žalobca žalobu v časti o zaplatenie nedoplatku za užívanie bytu za obdobie roku 2012 v rozsahu 189,38 € vzal späť a konanie žiadal zastaviť. Z týchto dôvodov súd konanie v časti o zaplatenie 189,38 € zastavil. Celkovo súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 726,52 € (537,14 € plus 189,38 €). Vzhľadom na to, že konanie o zaplatenie nároku, ktorý sa týkal roku 2012, 2014 a 2015 súd zastavil, zostávalo rozhodnúť o nároku žalobcu, ktorý si uplatnil za rok 2013 a 2014 v celkovej výške 718,24 € (uplatnená suma za rok 2013 vo výške 321,25 €, uplatnená suma za rok 2014 vo výške 396,99 €). Následne žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 1.236,93 € a úrok z omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy od 01.06.2016 do zaplatenia. Súd zmenu žaloby pripustil. Zhodným tvrdením sporových strán bolo preukázané, že predmetom sporu, ktorý bol vedený na Okresnom súde v Martine sp. zn. 5C/119/2014 bol aj dlh za sporný byt voči spoločenstvu vlastníkov bytov, a to za obdobie v roku 2012 až do 30.06.2013. Žalobca si za rok 2012 touto žalobou uplatnil nárok vo výške 189,38 €. Pretože o tejto veci súd už právoplatne rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/119/2014, súd konanie z dôvodu právoplatne rozhodnutej veci zastavil.

10. Podľa § 230 C. s. p. ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znovu, súd konanie v časti o zaplatenie 189,38 € zastavil.

11. V uvedenej veci (sp. zn. 5C/119/2014) sa právoplatne rozhodlo nie len v súvislosti s dlhom za obdobie roku 2012, ale aj ohľadne dlhu za obdobie od 01.01.2013 do 30.06.2013. Výšku sumy, o ktorej bolo rozhodnuté za uvedené obdobie, vzhľadom na nejasnosť žaloby a nedostatočné dokazovanie, nebolo možné konkretizovať a konanie zastaviť aj ohľadne tejto sumy.

12. Celkovo súd konanie z dôvodu litispendencie a z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci zastavil vo výške 726,52 € (391,44 € za rok 2015, 145,70 € za rok 2016 a 189,38 € za rok 2012). Dôvod na zastavenie konania pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci, bol daný aj ohľadne nároku za obdobie od 01.01.2013 do 30.06.2013. Výšku tohto nároku sa však vzhľadom na nedostatok žaloby nepodarilo identifikovať.

13. Žalobu v zostávajúcej časti o zaplatenie 1.236,93 € s príslušenstvom súd zamietol. Bolo preukázané a to najmä s kúpnou zmluvou a odôvodnením rozsudku Okresného súdu v Martine č. k. 8C/76/2011 - 581 zo dňa 19.04.2018, že žalobca K. O. a žalovaná W. O. ako predávajúci odpredali V. Č.. X, O. H.. B. E. Č.. XX X. Z. Z., G. X.. Súčasťou kúpnej zmluvy bola aj dohoda o vyporiadaní dlhov, ktoré vznikli neplatením úhrad za užívanie bytu a služby s tým spojené spoločenstvu vlastníkov bytov. Obsah tejto dohody vyplýva najmä z čl. 7 ods. 1,2,3,4 kúpnej zmluvy, ale aj z čl. 3 kúpnej zmluvy. V čl. 7 ods. 1 sa predávajúci v rade 1/ Zdeno Navrátil (žalobca) zaviazal zaplatiť spoločenstvu vlastníkov bytov dlžnú sumu vo výške 1.934 €. Zaviazal sa, že doklad o realizácií úhrady doručí predávajúcej v rade 2/ W. O. a preukáže, že predávajúci nemajú žiadne nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Túto platbu žalobca aj realizoval prostredníctvom svojho príbuzného E. U., a to v deň podpisu kúpnej zmluvy. V čl. 3 kúpnej zmluvy bolo dohodnuté, že z kúpnej ceny 46.000 € dostane K. O. o 8.000 € viac ako W. O.. Vzhľadom na túto skutočnosť došlo v čl. 7 ods. 3 k dohode sporových strán, že všetky nedoplatky voči spoločenstvu vlastníkov bytov za rok 2015 a za rok 2016 zaplatí predávajúci v rade 1/ K. O..

14. Podľa názoru súdu dohodu zmluvných strán, ktorá bola začlenená do kúpnej zmluvy, nie je možné interpretovať inak ako tak, že medzi sporovými stranami došlo k dohode o tom, že žalobca zaplatí všetky dlhy spojené s užívaním sporného bytu, ktorý sa predáva. Takýto výklad logicky vyplýva aj z dohody sporových strán uvedenej v čl. 3 kúpnej zmluvy o tom, že K. O. obdrží z celkovej kúpnej sumy o 8.000 € viac než žalovaná. Dohoda sporových strán o tom, že dlhy voči spoločenstvu vlastníkov bytov zaplatí K. O., logicky vyplýva aj z toho, že tento byt užíval od 01.12.2011 výhradne sám. Vzhľadom na dohodu sporových strán obsiahnutú v kúpnej zmluvy nemohol súd akceptovať nárok žalobcu, aby v rozpore s touto dohodou žalovaná zaplatila polovicu z týchto nákladov. Prejav vôle sporových strán o úhrade dlhu v kúpnej zmluve bol podľa názoru súdu zrozumiteľný a je platný, pretože došlo k platnej dohode sporových strán o spôsobe úhrady dlhu voči spoločenstvu vlastníkov bytov, súčasťou ktorého boli aj platby do fondu opráv, údržby a investícií, poplatok za správu, poplatok poistného a poplatok za odvod dažďovej vody.

15. Z týchto dôvodov súd návrh žalobcu v zostávajúcej časti o zaplatenie 718,24 € s príslušenstvom zamietol.

16. Výklad obsahu dohody sporových strán o vyporiadaní dlhu voči spoločenstvu vlastníkov bytov uvedenej v kúpnej zmluve, podľa ktorého sa tento dlh zaviazal zaplatiť K. O. (žalobca) potvrdzuje aj skutočnosť, že v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré je vedené na tunajšom súde sp. zn. 8C/76/2011 sporné strany nežiadali, aby súd vyporiadaval, aj tento ich dlh. Žalobca v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nežiadal, aby súd prihliadol na skutočnosť, že dlh voči spoločenstvu vlastníkov bytov do 31.12.2014 zaplatil sám.

17. Skutočnosť, že Zdenko Navrátil v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nežiadal aj o vyporiadania spoločného dlhu manželov voči spoločenstvu vlastníkov bytov, ktorý vznikol za obdobie do 31.12.2014, logicky vyplýva z uzatvorenej dohody o spôsobe úhrady dlhu, ktorá je obsiahnutá v kúpnej zmluve, zo skutočnosti, že byt od roku 2011 užíval výlučne sám, ale aj vzhľadom na to, že z kúpnej ceny za predávaný byt dostal o 8.000 € viac než žalovaná.

18. Z toho dôvodu súd aj zostávajúcu časť žaloby o zaplatenie 718,24 € zamietol ako neodôvodnenú (1.444,76 € -726,52 €).

19. Návrh na výsluch svedkov G. X. R. U. Z., súd zamietol. Žalobca žiadal, aby súd svedkov vypočul za účelom preukázania, že časť kúpnej zmluvy vo výške 8.000 € zaplatí kupujúca, teda G. X. na účet predávajúceho v rade 1/ K. O.. Z tejto sumy sa po jej zaplatení mal uhradiť nedoplatok voči spoločenstvu vlastníkov bytov vo výške 1.934 € a to v deň podpísania kúpnej zmluvy dňa 21.04.2016. Skutočnosť, že suma 8.000 € podľa dohody kúpnej zmluvy bola zaplatená K. O. bola preukázaná a nebola sporná, a preto nie je potrebné túto skutočnosť preukazovať svedeckými výpoveďami. Navyše táto skutočnosť, nebola pre rozhodnutie vo veci zásadná.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 spojený s § 262 C. s. p. a žalovanému, ktorý bol v spore úspešný priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.