Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-595-2014.pdf
PDF · 77.38 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7Er/595/2014
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Marián Radič, nar. 02.07.1956, naposledy bytom 909 01 Skalica, zom. 22.03.2017 proti povinným: v X. P. P. O., G.. XX.XX.XXXX, K. E. XXXX/X, XXX XX A., Z. X. P. M. J., G.. XX.XX.XXXX, K. J. XXXX/X, XXX XX A., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 909 01 Malacky, o vymoženie 21 000 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Povinní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 84,82 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 043318 zo dňa 24.10.2014 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík, Exekútorský úrad so sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, 909 01 Malacky poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov účinného do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - trestného rozkazu Okresného súdu Skalica, č. k. 4T/74/2013 - 445 zo dňa 26.09.2013. Exekučné konanie sa začalo dňa 17.10.2014 doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi.
2. Dňa 02.02.2018 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podanie, ktorým predložil podnet na zastavenie exekučného konania a zároveň žiadal rozhodnúť o trovách exekúcie v sume 84,82 eur.
3. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - oprávneného smrťou.
4. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
5. Podľa § 67 CSP, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. 6. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne. 7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.
8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Súd mal z uznesenia Okresného súdu Skalica č. k. 2D/40/2017, D not 279/2017 zo dňa 28.11.2017 preukázané, že oprávnený dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené. 13. Podľa aktuálnej judikatúry (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011), ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu z dôvodu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku).
14. V danej veci súd skúmal, na základe ktorého ustanovenia Exekučného poriadku je možné exekúciu zastaviť, nakoľko nastala skutočnosť, ktorú Exekučný poriadok neupravuje a teda smrť oprávneného. Súd postupoval analogicky a pri zastavovaní exekučného poriadku využil ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktoré upravuje situáciu, keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, avšak v danom prípade nestačí na úhradu trov exekúcie majetok oprávneného, keďže bolo dedičské konanie zastavené. Preto súd využil analógiu a vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné znaky pre zastavenie exekúcie, nakoľko oprávnený zomrel a dedičské konanie bolo zastavené, tak súd podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení a s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
15. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
16. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
17. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
18. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu úmrtia oprávneného, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia, nakoľko ten zomrel a práve kvôli tejto skutočnosti bolo exekučné konanie zastavené. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, 5, § 196 ods. 1 a § 197 Exekučného poriadku tak, že ich nahradia povinní v 1. a v 2. rade.
19. Podľa § 37 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.
20. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie v súlade s § 14 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov účinnej do 31.03.2017 (ďalej len „vyhláška“) a § 196 Exekučného poriadku.
21. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
22. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
23. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
24. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 84,82 eur a trovy exekúcie vyčíslil nasledovne:
- v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať minimálnu paušálnu odmenu za vykonanie úkonov exekučnej činnosti v sume 33,19 eur. Súd tak súdnemu exekútorovi priznal odmenu v sume 33,19 eur,
- v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov vo výške 37,49 eur za poštovné. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 37,49 eur, nakoľko vynaloženie poštovného bolo v spise súdneho exekútora riadne preukázané potrebnými doručenkami, obálkami, prípadne nedoručenými zásielkami,
- súdny exekútor si zvýšil svoju odmenu o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie jeho odmeny o 20 % DPH v sume 14,14 eur.
25. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 84,82 eur.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu v časti výroku o trovách odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.