Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-14-2008.pdf
PDF · 135.18 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/14/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Evou Kresl, v spore žalobcu: Prover, s.r.o., so sídlom FMFI UK, Mlynská dolina, 842 48 Bratislava, IČO: 35 800 020, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Pavol Hovan, s.r.o., so sídlom Ing. Kožucha č. 1, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, proti žalovanému: Univerzita Komenského, so sídlom Šafárikovo námestie č. 6, 818 06 Bratislava, zastúpeného: JUDr. Dagmar Forbáková, advokátka so sídlom Veternicová 25, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 3.983,27 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.983,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 3.983,27 eur od 01.01.2006 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100%.
III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.12.2007, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.12.2007, domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.983,27 eur (120.000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 3.983,27 eur od 01.01.2006 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že v roku 2000 navrhovateľ uzatvoril s Prírodovedeckou fakultou UK (pôvodne žalovaný 2) zmluvu o nájme nebytových priestorov nachádzajúcich sa v budove Prírodovedeckej fakulty UK, a to v pavilóne W., miestnosti č. XXX budovy na ulici P.Á. J. Q. W.. Nájomný vzťah skončil dňom 31.12.2005. Počas trvania nájomného vzťahu žalobca za súhlasu prenajímateľa zhodnotil prenajatý nebytový priestor v sume 350.000,-Sk. Žalobca sa pokúšal návrhom na odkúpenie zhodnotenia miestnosti odpredať uvedené zhodnotenie nebytového priestoru za vtedy navrhovanú sumu 70.000,- Sk, avšak dekan Prírodovedeckej fakulty UK na žalobcov návrh nereagoval. Po ukončení doby nájmu žalovaný žalobcovi investované finančné prostriedky do vybudovania nebytového priestoru nevyplatil, pričom vybudovaný nebytový priestor ostal vo vlastníctve žalovaného. Z tohto dôvodu žalobca žiadal súd, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.983,27 eur titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu.
3. Žalovaný, ako aj pôvodne žalovaný 2 (Prírodovedecká fakulta UK) vo svojich vyjadreniach uviedli, že nárok žalobcu neuznávajú. Tvrdenia žalobcu, že sa na úkor žalobcu žalovaní bezdôvodne obohatili, považovali za nepodložené. Žalobu žiadali v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko v zmysle uzavretej písomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990Zb v platnom znení uzavretej dňa 28.11.2000 a po udelení súhlasu Ministerstva školstva SR zo dňa 16.01.2001 boli
žalobcovi prenajaté nebytové priestory v pavilóne W. Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (žalovaného 2) a to konkrétne kancelária č. dverí XXX o celkovej ploche 51 m2 na dobu určitú od 1.1.2001 do 31.12.2005. V zmysle uzavretej nájomnej zmluvy bol žalobca povinný platiť nájomné vo výške 500,-Sk za m2 ročne. Žalobca sa v nájomnej zmluve zaviazal, že na svoje náklady vykoná úpravy účelovej povahy a drobné opravy, ktoré mali podliehať predchádzajúcemu písomnému súhlasu žalovaného, pričom sa žalobca zaviazal, že nebude vykonávať žiadne stavebné úpravy, ani zásahy do rozvodov vody bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalovaného. Nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným skončil ku dňu 31.12.2005 a v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť predmetné nebytové priestory v stave primeranom opotrebovaniu. Z obsahu nájomnej zmluvy a ani z jej neskorších dodatkov nevyplýva, že by bol žalobca oprávnený stavebne do prenajatých priestorov zasahovať, zhodnocovať ich. Taktiež z nájomnej zmluvy nevyplýva žiadna povinnosť pre žalovaného vysporiadať nárok uplatnený žalobcom v konaní, ktorý si uplatňuje na základe zhodnotenia nebytových priestorov. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že v čase vzniku nájmu ku dňu 01.01.2001 nebytový priestor spravoval ako správca majetku štátu, na ktorý sa vzťahoval zákon č.278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v platnom znení. Žalobca, ak zhodnotil prenajaté priestory, konal svojvoľne v rozpore so zákonom, bez možnosti žalovaného písomne zmluvne zakotviť oprávnenie žalobcu zhodnotiť prenajatý nebytový priestor a vysporiadať takto vzniknuté záväzky pri ukončení nájmu nebytových priestorov.
4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 10C/14/2008-191 zo dňa 24.10.2011 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.983,27 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia spolu s 13 % ročným úrokom z omeškania od 01.01.2006 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie voči pôvodne žalovanému 2 Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského zamietol v III. výroku rozsudku. Predmetný rozsudok č.k. 10C/14/2008-191 zo dňa 24.10.2011 nadobudol v časti III. výroku právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.12.2011.
5. Proti uvedenému rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I. č.k. 10C/14/2008-191 zo dňa 24.10.2011 podal žalovaný odvolanie zo dňa 14.12.2011, súdu doručené dňa 16.12.2011.
6. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co/50/2012-216 zo dňa 08.04.2014 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 10C/14/2008-191 zo dňa 24.10.2011 v I. a II. výroku rozhodnutia, t.j. v časti, v ktorej súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania, s odôvodnením, že v predmetnej veci je nevyhnutné aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve (§ 663 a nasl. OZ), konkrétne ustanovenie § 667 Občianskeho zákonníka, ktoré tento problém vyslovene rieši. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca zmeny na veci vykonal so súhlasom prenajímateľa, hoci len ústnym, avšak preukázaným výpoveďami svedkov T.. C. a G.. W., v čase ešte pred uzatvorením nájomnej zmluvy, avšak v priamej súvislosti s tým, že predmetný priestor bude žalobcovi prenajatý. Z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 28.11.2000 vyplýva, že prenajímateľ sa na úhradu nákladov spojených so zmenou na veci nezaviazal, preto nájomca môže požadovať po skončení nájmu len protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Táto suma sa však nerovná skutočne vynaloženým nákladom.
7. Vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/50/2012-216 zo dňa 08.04.2014 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie uznesením č.k. 10C/14/2008-225 zo dňa 16.02.2015, predmetom ktorého bolo zistiť hodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatého nebytového priestoru po jeho prerobení žalobcom.
8. Znalec z odboru stavebníctva G.. E. X. v znaleckom posudku č. 66/2016 zo dňa 16.12.2016 určil zhodnotenie miestnosti č. XXX na prízemí pavilónu W. PF UK vrátane započítania bežného opotrebenia k dátumu ukončenia nájomného vzťahu vo výške 4.597,26 eur, k dátumu podania žaloby vo výške 4.367,74 eur.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 15.02.2017, doručenom súdu dňa 20.02.2017 uviedol, že nesúhlasí so znaleckým posudkom, pretože znalec v znaleckom posudku
uviedol, že stavebné úpravy žalobca realizoval v období od roku 2001 až 2005, avšak v zmysle platnej nájomnej zmluvy boli žalobcovi prenajaté už vybudované nebytové priestory, ktoré žalobca riadne užíval, aj keď ich ešte počas nájmu postupne dozariaďoval. Už v priebehu nájomného vzťahu teda prišlo k opotrebeniu nebytových priestorov, čo znalec v posudku neuviedol.
10. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
13. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe a na svojich písomných vyjadreniach, znalecký posudok potvrdil nárok žalobcu titulom zhodnotenia nehnuteľnosti, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená nájomná zmluva a žalobca si svoj nárok mohol uplatňovať najskôr po skončení nájomnej zmluvy. Ustanovenie § 667 Občianskeho zákonníka upravuje osobitné právo nájomcu v prípade skončenia nájmu domáhať sa náhrady zhodnotenia nehnuteľnosti v prípade, keď sa prenajímateľ nezaviazal na úhradu nákladov, avšak súhlasil s investíciami do predmetu nájmu. Žalobca preto má nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Zákon o správe majetku štátu neupravuje možnosť nároku na zhodnotenie predmetu nájmu, a keďže tento zákon ako lex specialis nepojednáva o takomto nároku nájomcu, je potrebné aplikovať všeobecnú úpravu Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané, že žalobca vybudoval a zhodnotil nebytový prenajatý priestor. Podľa znaleckého posudku sa žalobca dokonca domáha nižšej sumy, než na akú by mal podľa znaleckého posudku nárok. Preto žiadal, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že Prírodovedecká fakulta nemohla vydať súhlas na zhodnotenie investície do budovy, ktorej vlastníkom bol žalovaný. Žalovaný nedal súhlas k investícii do svojej budovy a nezaviazal sa ani na úhradu nákladov do budovy. Poukázal na zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, ktorý je zákonom lex specialis k Občianskemu zákonníku, kde podľa § 13 ods. 5 tohto zákona žalobca ako nájomca by mohol požadovať úhradu nákladov spojených so zmenou veci len v prípade, ak žalovaný dal predchádzajúci súhlas so zmenou a súčasne sa zaviazal uhradiť náklady na zmenu. Podľa § 677 ods. 4 Občianskeho zákonníka nájomca môže požadovať od prenajímateľa len protihodnotu, o ktorú sa zvýšila hodnota prenajatej veci, keď prenajímateľ súhlasil s úhradou nákladov, ale nezaviazal sa k ich úhrade. Podľa § 677 ods. 2 OZ sa posudzujú prípady, keď sa zmeny na veci vykonali bez súhlasu prenajímateľa. Žalobca v konaní nepreukázal písomný súhlas s úhradou investície do predmetu nájmu. Keďže žalovaný žiaden súhlas nedal, nie sú splnené podmienky k náhrade žalobcom požadovaných nákladov, ktoré investoval do cudzej veci. Žalobca a žalovaný uzatvorili nájomnú zmluvu, avšak nebola medzi nimi uzatvorená žiadna predchádzajúca písomná dohoda oprávňujúca žalobcu zhodnotiť tento nehnuteľný majetok, žalovaný nedal žalobcovi súhlas s takýmto zhodnotením, a ani sa nezaviazal uhradiť žalobcovi takto vynaložené finančné prostriedky. Namietal nedostatok hmotnoprávnej podmienky pre priznanie nároku žalobcovi, a to písomného súhlasu s úhradou vynaložených nákladov. Keďže žalovaný žalobcovi nedal súhlas so zmenou a ani sa nezaviazal uhradiť žalobcovi vynaložené náklady, nie je daný nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, a preto žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
15. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
16. Súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, najmä žaloby, výpisu z registra organizácií, znaleckého posudku č. 4/2006, objednávky č. XXXXXXX, faktúry č. XXXXXXXX, výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 05.03.2003, zmluvy o nájme z 28.11.2000, dodatku č. 1 k zmluve o nájme z 23.01.2003, súhlasu s uzatvorením zmluvy o nájme zo 06.11.2000, výpisu z OR žalobcu, listu o odkúpení zariadenia kancelárie z 30.03.2006, prehľadu ceny zariadenia kancelárie zo 16.02.2006, fotodokumentácie nebytových priestorov, dodatku č. 2 k zmluve o nájme z 03.01.2005, žiadosti o udelenie súhlasu z 26.10.2000, LV č. XXX k.ú. O. Q., zoznamu nájomcov na PF UK
k 29.09.2005, žiadosti o odovzdanie majetku z 09.03.2011, žiadosti o odovzdanie dokumentov z 31.05.2010, mailovej komunikácie z 28.03.2011 a 29.03.2011, faktúry č. XXXXXXXXXX, faktúry č. X/XXXX, č. XXXXXXX, správy o revízii elektrického zariadenia zo 06.04.2001, inventarizácie účtu žalobcu k 31.12.2001, rozsudku OS BA I č.k. 10C/14/2008-191, uznesenia KS BA č.k. 5Co/50/2012-216, výpovede žalobcu a žalovaného, svedkov G.. P. W., H.. U. F., T.. T.. Q. C.O., I.., H.. P. C., znaleckého posudku č. XX/XXXX, ako aj písomných a ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:
17. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 28.11.2000 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa na pozemku parc. č. XXXX/X a č. XXXX/ X v k.ú. O. Q., zapísaných na LV č. XXX, súpisné číslo stavby XXXX, na dobu určitú od 01.01.2001 do 31.12.2005. Nájomné bolo zmluvnými stranami dohodnuté v sume 500,- Sk mesačne. Uzatvoreniu predmetnej Zmluvy o nájme nebytových priestorov predchádzalo udelenie súhlasu Miestneho úradu O. Q., ktorý dňa 06.11.2000 udelil súhlas s uzatvorením zmluvy na prenájom priestorov na základe žiadosti žalovaného zo dňa 31.10.2000. Žalobca prenajaté nebytové priestory nachádzajúce sa v budove Prírodovedeckej fakulty UK v pavilóne W. prerobil a vybudoval z nich nebytový priestor - kanceláriu, pavilón W., číslo dverí XXX, o rozlohe 51 m2, ktorú na základe nájomnej zmluvy užíval. Žalobca prerobil nebytový priestor so súhlasom žalovaného, ako aj pôvodne žalovaného 2 (Prírodovedecká fakulta UK), ktorý síce nebol daný písomne, ale bol v konaní preukázaný svedeckými výpoveďami, konkrétne výpoveďou T.. C. a tajomníčky Prírodovedeckej fakulty G.. W., pričom tento súhlas od tajomníčky Prírodovedeckej fakulty bol daný žalobcovi ešte pred uzatvorením zmluvy o nájme nebytových priestorov s tým, že keď si žalobca priestory prerobí, môže ich potom užívať na základe nájomnej zmluvy. Žalobca preto na vlastné náklady prerobil nebytové priestory a vybudoval dve miestnosti, z ktorých jedna bola žalobcovi prenajatá na kanceláriu (miestnosť č. 319) a druhú miestnosť využíva Prírodovedecká fakulta UK ako počítačovú učebňu. Celkové dobudovanie nebytových priestorov bolo žalobcom ukončené v roku 2003. Skutočnosť, že žalobca na vlastné náklady vybudoval a prerobil nebytové priestory, potvrdzuje aj výpoveď svedka H.. P. C., ktorý uviedol, že pôvodne žalovaný 2 ponúkol žalobcovi, že ak si vybuduje nebytový priestor, tento mu potom bude prenajatý a ďalej potvrdil zhodne ako svedok H.. U. F., ako aj súčasný štatutárny zástupca žalobcu, že v priestoroch budovy Prírodovedeckej fakulty UK bol vybudovaný nebytový priestor , ktorý bol vybudovaný tak, že jedna miestnosť bola žalobcovi prenajatá a druhá miestnosť bola využívaná ako učebňa, pričom nebytový priestor vybudoval žalobca z vlastných finančných prostriedkov. Žalobca nebytové priestory, ktoré prerobil na vlastné náklady, užíval počas doby nájmu, t.j. až do 31.12.2005. Po skončení nájmu bol nútený nebytové priestory opustiť, pričom žalovanému ako vlastníkovi budovy prenechal prerobený nebytový priestor spolu s časťou zariadenia kancelárie. Vzhľadom k tomu, že žalobca na vlastné náklady nebytový priestor zhodnotil, požadoval od žalovaného po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa hodnota nebytových priestorov zvýšila v dôsledku prerobenia týchto priestorov žalobcom. Žalovaný najprv listom zo dňa 30.03.2006 žalobcovi oznámil, že na základe požiadavky žalobcu na odkúpenie zariadenia kancelárie po skončení nájmu navrhuje žalobcovi odkúpenie zariadenia v sume 57.377,- SK, s čím žalobca nesúhlasil vzhľadom na nízku sumu navrhnutú žalovaným, pretože podľa znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalcom T.. G.. E. Q. a znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalcom T.. S.. P. Y. bola hodnota zariadenia vo vyššej sume. Znalec z odboru stavebníctva G.. E. X. v znaleckom posudku č. XX/ XXXX zo dňa 16.12.2016 určil zhodnotenie miestnosti č. XXX na prízemí pavilónu W. PF UK vrátane započítania bežného opotrebenia k dátumu ukončenia nájomného vzťahu vo výške 4.597,26 eur, k dátumu podania žaloby vo výške 4.367,74 eur. Keďže žalovaný odmietol žalobcovi zaplatiť protihodnotu zhodnotenia nehnuteľnosti s odôvodnením, že žalobcovi neudelil písomný súhlas s investíciou do nebytových priestorov a nezaviazal sa ani na úhradu nákladov vynaložených žalobcom. Preto sa žalobca domáhal svojho nároku na zaplatenie sumy 3.983,27 eur titulom zhodnotenia nebytových priestorov súdnou cestou, pričom požadoval aj zákonný úrok z omeškania vo výške 13 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 01.01.2016 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po skončení nájomného vzťahu ako aj trovy konania.
18. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
19. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
20. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
21. Podľa § 664 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.
22. Podľa § 665 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom. Nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním.
23. Podľa § 667 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
24. Podľa § 667 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
25. Podľa § 668 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedá nájomca za škodu tým spôsobenú a nemá nároky, ktoré by mu inak prislúchali pre nemožnosť alebo obmedzenú možnosť užívať vec pre vady veci, ktoré sa včas prenajímateľovi neoznámili. Nájomca je povinný znášať obmedzenie v užívaní prenajatej veci v rozsahu potrebnom na vykonanie opráv a udržiavanie veci.
26. Podľa § 669 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.
27. Podľa § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
28. Podľa § 676 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
29. Podľa § 677 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.
30. Podľa § 682 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
31. Podľa § 51a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo v prípade rozporov v znaleckých posudkoch, sa priberie znalecký ústav.
32. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
33. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, splnením dlh zanikne.
34. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, dlh musí byť splnený riadne a včas.
35. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
36. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania (01.01.2006) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým dňom kalendárnym polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.
37. Základná úroková sadzba NBS bola v období od 01.01.2005 do 28.02.2006 vo výške 3%. To znamená, že úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, bola vo výške 3%, zvýšená o 10%, predstavuje úroky z omeškania vo výške 13% ročne, tak, ako si správne žalobca uplatnil.
38. Podľa § 216 CSP súd je viazaný žalobným návrhom. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
39. Súd, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.
40. V konaní nebolo sporné, že žalobca prerobil na vlastné náklady nebytové priestory nachádzajúce sa v priestoroch Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, na ulici Mlynská dolina, tak, že z nebytového priestoru vybudoval dve miestnosti, z ktorých jedna bola žalobcovi prenajatá na kanceláriu (miestnosť č. 319) a druhú miestnosť využívala Prírodovedecká fakulta UK ako počítačovú učebňu. Takýmto prerobením nebytových priestorov na vlastné náklady žalobcu sa prirodzene zvýšila hodnota týchto nebytových priestorov, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného.
41. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 28.11.2000 medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom mal súd za preukázané, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X pre k.ú. O. Q., zapísanej na LV č. XXX, súpisné číslo stavby XXXX, prenechal do užívania žalobcovi ako nájomcovi nebytový priestor nachádzajúci sa v objekte Prírodovedeckej fakulty UK, pavilóne W., kancelária číslo dverí XXX, o celkovej ploche 51 m2, na dobu určitú od 01.01.2001 do 31.12.2005, s tým, že nájomné bolo zmluvnými stranami dohodnuté v sume 500,- Sk mesačne. Miestny úrad O. Q. dňa 06.11.2000 udelil súhlas s uzatvorením predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov na základe žiadosti žalovaného zo dňa 31.10.2000.
42. Žalobca prenajatý nebytový priestor nachádzajúci sa v budove Prírodovedeckej fakulty UK v pavilóne W. na základe nájomnej zmluvy užíval až do 31.12.2005, kedy bol nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ukončený.
43. V konaní bolo preukázané, že žalobca vybudovanie nebytového priestoru a jeho zariadenia vykonal so súhlasom žalovaného ako prenajímateľa, hoci tento súhlas žalovaného nebol daný písomne, avšak v konaní bol preukázaný svedeckými výpoveďami, najmä výpoveďou svedka T.. C. a tajomníčky Prírodovedeckej fakulty G.. W.. Je zrejmé, že žalobca by ani nemohol vykonávať stavebné práce pri prerábaní nebytových priestorov inak, ako so súhlasom žalovaného, pretože na takéto stavebné práce sa vyžaduje súhlas vlastníka nehnuteľnosti, ktorým je žalovaný. Aj z výpovede žalobcu vyplýva, že stavebné práce sa vykonávali so súhlasom žalovaného a najmä za poskytnutia súčinnosti zo strany žalovaného ako aj zo strany Prírodovedeckej fakulty, pretože pri prerábaní priestorov musela byť odstavená elektrina a voda, čo nebolo možné bez poskytnutia ich súčinnosti. Prestavba sa realizovala aj počas víkendov a žalobca mal udelený súhlas na vstup do týchto priestorov aj počas víkendov, teda súhlas s prerábaním priestorov mu musel byť udelený, pretože inak by sa tam nemohol cez víkendy pohybovať, nakoľko budova je strážená. Skutočnosť, že súhlas žalovaného na prestavbu nebytových priestorov bol žalobcovi udelený, i keď len ústne, vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/20/2012-216 zo dňa 08.04.2014, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že súhlas žalovaného ako prenajímateľa bol v konaní preukázaný.
44. V dôsledku prerobenia nebytových priestorov žalobcom na jeho vlastné náklady a následne i zariadením kancelárie žalobcom, ktorú mal v prenájme od žalovaného na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.11.2000, došlo k zhodnoteniu týchto nebytových priestorov, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného.
45. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.11.2000 nevyplýva skutočnosť, že by sa žalovaný zaviazal na úhradu nákladov žalobcu, ktoré investuje do prerábania týchto nebytových priestorov. Keďže sa žalovaný nezaviazal na žiadnu takúto náhradu žalobcom vynaložených nákladov, žalobca nemá nárok požadovať od žalovaného náhradu takto vynaložených nákladov. Má však nárok požadovať od žalovaného protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota nebytových priestorov v dôsledku prerobenia týchto priestorov žalobcom na jeho vlastné náklady.
46. Žalovaný spočiatku po ukončení nájomného vzťahu so žalobcom dňom 31.12.2005 mal záujem odkúpiť od žalobcu zariadenie kancelárie, čo potvrdzuje aj list žalovaného zo dňa 30.03.2006, v ktorom žalovaný navrhol žalobcovi odkúpenie zariadenia kancelárie po skončení nájmu v hodnote 57.377,- Sk, s čím však žalobca nesúhlasil, nakoľko hodnota zariadenia kancelárie a hodnota prerobenia nebytových priestorov bola výrazne vyššia. Z uvedeného listu žalovaného mal súd za preukázané, že žalovaný evidoval pohľadávku žalobcu titulom zhodnotenia nebytových priestorov a zariadením kancelárie, avšak odmietal ju zaplatiť v žalobcom požadovanej sume.
47. Z vykonaného dokazovania ako aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/20/2012-216 zo dňa 08.04.2014 mal súd za to, že tým, že žalobca na vlastné náklady so súhlasom žalovaného prerobil a vybudoval nebytové priestory nachádzajúce sa v Prírodovedeckej fakulte, z ktorých mu jeden priestor ako kancelária č. XXX bol i prenajatý, zvýšila sa hodnota týchto priestorov.
48. Z ustanovenia § 667 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vyplýva, že nárok na úhradu nákladov spojených s prerobením nebytových priestorov môže žalobca ako nájomca požadovať len v prípade, že sa na to žalovaný ako prenajímateľ zaviazal, čo však žalovaný neurobil, preto žalobca nemá nárok požadovať úhradu vynaložených nákladov. Z citovaného ustanovenia však ďalej vyplýva, že ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
49. V danom prípade preto žalobca má nárok voči žalovanému na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota nebytových priestorov, ktoré žalobca na vlastné náklady prerobil.
50. Zo znaleckého posudku č. 66/2016 zo dňa 16.12.2016 vypracovaného znalcom z odboru stavebníctva G.. E. X. vyplýva, že hodnota zhodnotenia miestnosti č. XXX na prízemí pavilónu W. PF UK vrátane započítania bežného opotrebenia bola k dátumu ukončenia nájomného vzťahu ku dňu
31.12.2005 vo výške 4.597,26 eur a k dátumu podania žaloby vo výške 4.367,74 eur. Súd mal na základe predloženého znaleckého posudku č. XX/XXXX za preukázané, že zhodnotenie nebytových priestorov bolo vo vyššej sume ako si žalobca uplatnil v podanej žalobe, pretože zhodnotenie nebytových priestorov ku dňu skončenia nájomného vzťahu, t.j. ku dňu 31.12.2005, bolo podľa znalca v sume 4.597,26 eur, avšak žalobca si žalobou uplatnil len sumu vo výške 3.983,27 eur.
51. Keďže žalobca s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného, a zo znaleckého posudku vyplýva, že zhodnotenie nebytových priestorov je vo vyššej sume, než ako si žalobca v žalobe uplatnil, súd, rešpektujúc ustanovenie § 216 CSP, podľa ktorého je súd viazaný žalobným návrhom, nemohol žalobcovi priznať viac, než si žalobca uplatnil v podanej žalobe.
52. Súd sa nestotožnil s argumentmi žalovaného, že znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX nezapočítal opotrebenie nebytových priestorov počas trvania nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, teda počas doby, kedy mal žalobca prenajaté tieto nebytové priestory, pretože z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že prerábanie trvalo asi do roku 2003 a následne žalobca počas užívania nebytového priestoru tento priestor zariaďoval, čím ho ďalej zveľaďoval a zhodnocoval, na čo znalec v znaleckom posudku prihliadal. Preto argumenty žalovaného v tomto smere súd považoval za irelevantné.
53. Rovnako sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že keďže žalovaný neudelil žalobcovi písomný súhlas na prerábanie nebytových priestorov a nezaviazal sa na úhradu nákladov, nemá žalobca nárok na úhradu nákladov, a to podľa zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, nakoľko podľa tohto zákona musí byť súhlas prenajímateľa udelený písomne, a to z nasledovných dôvodov - žalobcovi súd nepriznával nárok na náhradu vynaložených nákladov, ale nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota nebytových priestorov, teda argumentácia žalovaného v tomto smere nebola presná a pre posúdenie nároku žalobcu je irelevantná a zároveň súd uvádza, ako už aj vyššie uviedol, a to i s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/50/2012 zo dňa 08.04.2014, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou na veci, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.
54. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal súd za to, že nárok žalobcu je v plnom rozsahu dôvodný, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.983,27 eur žalobcovi titulom zhodnotenia prenajatých nebytových priestorov.
55. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na úroky z omeškania, a to vo výške 13 % ročne zo sumy 3.983,27 eur od 01.01.2006 do zaplatenia. Súd mal v konaní za preukázané, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným titulom nájomnej zmluvy zo dňa 28.11.2000 skončil dňa 31.12.2005. Žalobca preto požadoval úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni ukončenia nájomného vzťahu, t.j. odo dňa 01.01.2006, s čím sa súd stotožnil, pretože žalobcovi vznikol nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prerobených nebytových priestorov po ukončení nájomného vzťahu, ktorý sa skončil dňa 31.12.2005.
56. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania (01.01.2006) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým dňom kalendárnym polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.
57. Základná úroková sadzba NBS bola v období od 01.01.2005 do 28.02.2006 vo výške 3%. To znamená, že úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, bola vo výške 3%, zvýšená o 10%, predstavuje úroky z omeškania vo výške 13% ročne, tak, ako si správne žalobca uplatnil.
58. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.983,27 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 3.983,27 eur od 01.01.2006 do zaplatenia, tak, ako je uvedené v prvom výroku enunciátu rozsudku.
59. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
60. O nároku na náhradu trov prvostupňového konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100%.
61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
62. Žalobca mal v konaní pred súdom prvého stupňa plný úspech, preto má právo na náhradu trov prvostupňového konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobca pôvodne podal žalobu aj proti Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (pôvodne žalovaný 2), voči ktorému bolo konanie zastavené rozsudkom č.k. 10C/14/2008-191 zo dňa 24.10.2011, právoplatným a vykonateľným v III. výroku dňa 20.12.2011, a preto žalobca nebol v konaní v plnom rozsahu úspešný a nemožno mu priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca síce pôvodne zažaloval aj Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského, avšak od počiatku, t.j. od podania žaloby, si žalobca uplatňoval svoj nárok aj správne voči žalovanému, ktorý bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a ktorý bol povinný žalobcovi uplatnený nárok titulom zhodnotenia prenajatých nebytových priestorov zaplatiť.
63. Súd zároveň v treťom výroku enunciátu rozsudku rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
64. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, keď podal odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 10C/14/2008-191 zo dňa 24.10.2011, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co/50/2012-216 zo dňa 08.04.2014 zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, preto žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi v odvolacom konaní, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
65. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti druhému a tretiemu výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).