Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-59-2015.pdf
PDF · 126.34 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/59/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou v spore žalobkyne: MARADA HOLDING a.s., IČO: 36 198 439, sídlo: Alžbetina 41, 040 01 Košice, zastúpená: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 833 533, Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, sídlo: Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaná nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa si žalobou doručenou súdu dňa 18.02.2015 uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice II v konaní sp. zn. 35Er/3110/2012 a v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého v konaní č. EX 21727/12. Z uvedených zákonných titulov si uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 839 656,- Eur s príslušenstvom.
2. Svoj nárok odôvodnila žalobkyňa tým, že právny predchodca pôvodnej žalobkyne (spoločnosť VARIAKOV, a.s.) bol vlastníkom 100%-ného obchodného podielu v spoločnosti OCEKON Engineering s.r.o., 044 54 Košice, IČO: 36207195, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 12531 v konkurze, so sídlom Vstupný areál U. S. Steel. Pôvodná žalobkyňa predmetný obchodný podiel nadobudla na základe zmluvy o odplatnom prevode obchodného podielu zo dňa 08.01.2007, v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.01.2007, za kúpnu cenu 1.638.617,81 Eur (49.365.000,-Sk). Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 02.12.2010, sp. zn. 32R/2/2010, bola povolená reštrukturalizácia spoločnosti OCEKON Engineering s.r.o (ďalej ako "úpadca"). Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 237B/2010 dňa 10.12.2010 pod zn. K012073. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 04.05.2011, sp. zn. 32R/2/2010, bol potvrdený reštrukturalizačný plán a ukončená reštrukturalizácia úpadcu. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 90B/2011 dňa 11.05.2011 pod zn. K005415. Úpadca sa v reštrukturalizačnom pláne zaviazal postupne uhradiť 58 veriteľom sumu spolu vo výške 570.199,54 Eur. V období od júna 2010 do septembra 2012 úpadca riadne a včas platil všetky splátky podľa reštrukturalizačného plánu a veriteľom bola za toto obdobie uhradená suma 130.567,50 Eur. Dňa 20.09.2012 bol na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie voči úpadcovi - vymoženie sumy 1.730.876,22 PLN s príslušenstvom v prospech oprávneného INDOS SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Košciuszki 63, 41-503 Chorzów, Poľská republika (ďalej ako "oprávnený"). Okresný súd Košice II v následnom exekučnom konaní vydal dňa 02.10.2012 poverenie č. 5803*135642, ktorým poveril Súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 1.730.876,22 PLN s príslušenstvom v prospech Oprávneného. Na základe
uvedeného Súdny exekútor vydal dňa 24.10.2012 upovedomenie o začatí exekúcie voči úpadcovi. Úpadca voči upovedomeniu o začatí exekúcie podal námietky. Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 02.01.2013, č. k. 35Er/3110/2012-174, námietkam Úpadcu zo dňa 08.11.2012 vyhovel. Toto uznesenie bolo po odvolaní podanom oprávneným potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.02.2013, č. k. 13Coe/109/2013-202. Uznesenie o vyhovení námietkam úpadcu nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2013. Okresný súd Košice II exekúciu zastavil uznesením zo dňa 05.04.2013, č. k. 35Er/3119/2012-210. Súdny exekútor súčasne s vydaním upovedomenia o začatí exekúcie vykonal blokádu bankového účtu úpadcu č. 6622862016/1111. Úpadca opakovane žiadal súdneho exekútora, aby predmetný bankový účet odblokoval, či už ako celok alebo aspoň vo výške potrebnej na úhradu nákladov na prevádzku podniku úpadcu a splátok podľa reštrukturalizačného plánu. Súdny exekútor vyhovel iba žiadosti zo dňa 05.11.2012, na základe čoho boli vyplatené mzdy zamestnancov, zákonné odvody, dane a pod. Ostatným žiadostiam o odblokovanie bankového účtu už súdny exekútor nevyhovel, pretože s tým oprávnený nesúhlasil. Z dôvodu pretrvávajúcej blokácie bankového účtu úpadca nebol schopný riadne a včas plniť záväzky z podnikateľskej činnosti, z reštrukturalizačného plánu, záväzky voči zamestnancom a pod. Na základe uvedeného úpadca bol nútený ukončiť podnikateľskú činnosť a následne dňa 03.05.2013 vstúpil do likvidácie. Neskôr, uznesením Okresného súdu Košice zo dňa 31.03.2014, sp. zn. 26K/64/2013, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Exekučný titul, na podklade ktorého začala exekúcia voči úpadcovi, nebol materiálne vykonateľný, pričom Okresný súd Košice materiálnu vykonateľnosť dostatočne nepreskúmal, nevykonal dokonca ani takú mieru obozretností, že by sa oboznámil s verejne dostupnými údajmi zverejnenými v Obchodnom registri a v Obchodnom vestníku. Z toho dôvodu žalobkyňa vydanie poverenia zo dňa 02.10.2012. č. 5803*135642 považuje za nesprávny úradný postup Okresného súdu Košice II ako príslušného exekučného súdu, nakoľko ak by Okresný súd Košice II riadne preskúmal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia pre súdneho exekútora zamietol, nikdy by nedošlo k vydaniu upovedomenia o začatí exekúcie, ani k blokovaniu bankového účtu úpadcu a úpadca by mohol riadne ďalej podnikať a plniť reštrukturalizačný plán) ak by sa súdny exekútor neriadil pokynmi oprávneného a žiadostiam úpadcu o odblokovanie nevyhnutnej časti finančných prostriedkov vyhovel, úpadca by mohol riadnej ďalej podnikať a plniť reštrukturalizačný plán. Súdny exekútor nekonal nezávisle a nestranne, keď sa riadil výlučne pokynmi oprávneného. Súdny exekútor týmto znemožnil úpadcovi riadne plniť reštrukturalizačný plán a vôbec aj ďalej podnikať. Začatím exekúcie a súvisiacim blokovaním bankového účtu úpadcu vznikla žalobcovi ako jedinému spoločníkovi úpadcu škoda - zmarená investícia vo výške hodnoty 100%- ného obchodného podielu v spoločnosti úpadcu, t. j. vo výške 839.656.00 Eur.
3. Žalovaná - zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR vo svojom písomnom podaní z 08.09.2017 žiadala žalobu zamietnuť a to z nasledujúcich dôvodov. V prvom rade žalovaná namietala existenciu zákonného titulu, keď žalobkyňou namietané poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 25.10.2012 č. 5803*135642, vydané Okresným súdom Košice II, podľa názoru žalovanej nespĺňa podmienky žiadneho zákonného titulu vymedzeného v zákone č. 514/2003 Z. z., a preto ani nezakladá právo na náhradu škody podľa predmetného zákona. Poverenie nie je nesprávnym úradným postupom, čo žalovaná podporila judikatúrou, príkladom poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp. zn. 3 Cdo 220/2010 zo dňa 30.3.2011 v ktorom NSSR konštatoval, že "nie každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za situácie, že tieto nedostatky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Ak totiž orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje a podobne, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho správneho rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vadv tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. K posudzovaniu poverenia ako nezákonného rozhodnutia, žalovaní uviedla, že rozhodnutie orgánu verejnej moci, ako individuálny právny akt aplikácie práva, môže spôsobiť nezákonnosťou škodu konkrétnej osobe len v tom prípade, ak sa ním rozhoduje o právach a povinnostiach práve tejto osoby, čo má okrem iného za následok, že je adresované priamo tejto osobe. Pre úplnosť podanej argumentácie je nevyhnutné dodať, že pokiaľ by rozhodnutie nebolo adresované priamo osobe domáhajúcej sa nároku na náhradu škody, zapríčinilo by to tú skutočnosť, že táto osoba sa voči nemu nemôže brániť podaním riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Absencia uplatnenia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov by automaticky viedla k nesplneniu explicitne stanovených individuálnych podmienok upravených v § 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. Obdobný názor vyslovil aj Ústavný súd SR v
rozhodnutí č. k. III ÚS 45/2008-20 zo dňa 07.02.2008. Ten konkrétne uviedol, že "ak tento zákon hovorí o nezákonnom rozhodnutí, musí ísť o taký individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky pre poškodeného. Poverenie na vykonanie exekúcie však takéto účinky vykazuje len voči osobe súdneho exekútora. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje samo o sebe skutočný výkon exekúcie, teda nútené vymoženie judikovanej povinnosti. Okresný súd vydaním poverenia "len" oprávňuje súdneho exekútora realizovať nútený výkon súdneho rozhodnutia (prípadne iného exekučného titulu). Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie nemôže žiadnemu subjektu, voči ktorému sa má viesť exekúcia vzniknúť škoda, nakoľko sa voči povinnému v predmetnom čase ešte nezačali realizovať žiadne právne alebo procesné úkony smerujúce priamo k vymoženiu povinnosti. Poverenie exekútora na výkon exekúcie nemohlo samo o sebe v žiadnom prípade spôsobiť akúkoľvek škodu. K nesprávnemu úradnému postupu súdneho exekútora, žalovaná uviedla, že ten podľa nej daný nie je nakoľko ten postupoval v zmysle exekučného poriadku( §46 EP).Blokovanie peňazí povinného na jeho účtoch bolo zákonné. Žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa tvrdí, že jej škoda vznikla zmarením investície vo výške hodnoty 100%-ného obchodného podielu v spoločnosti povinného v exekúcii, je žalovaná toho názoru, že sa jedná o jednu (hypotetickú) škodu, ktorú nemožno deliť. V takomto prípade ale označenie viacerých zákonných titulov spôsobuje nejednoznačnosť žaloby, keďže nie je zrejmé medzi akým zákonným titulom a tvrdenou škodou by sa mala skúmať existencia príčinnej súvislosti. žalovaná uvádza, že žalobkyňa v žalobe žiadnym spôsobom neozrejmila z akého dôvodu dospela k hodnote majetkového podielu práve v sume 839.656,- Eur, pričom žalobkyňa ohodnotila ten istý obchodný podiel výrazne rozdielne v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a v žalobe. Žalovaná taktiež namietala neexistenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom, to z dôvodu prebiehajúceho exekučného konania v totožnej veci, realizovaného exekútorom z Poľska, ktorý vo veci konal, tak aby majetok povinného zabezpečil. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 29 ods. 12 Exekučného poriadku podľa ktorého štát zodpovedá za škodu, ktorú mal spôsobiť súdny exekútor len vtom prípade, ak nebol poškodený úspešný pri vymáhaní jej náhrady priamo od súdneho exekútora alebo jeho poisťovateľa. V neposlednom rade, žalovaná vzniesla námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, voči spoločnosti MARADA HOLDING a.s., na ktorú pôvodný žalobca postúpil pohľadávku, ktorú si uplatnil v tomto konaní žalobou.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi ich zástupcov, oboznámením sa listinnými dôkazmi a ostatým obsahom spisu najmä so žalobou zo dňa 18.02.2015, zmluvou o odplatnom prevode obchodného podielu zo dňa 08.01.2007, Dodatok č. 1 zo dňa 15.01.2007, návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.09.2012, Ex 21727/12, poverením zo dňa 02.10.2012, č. 5803*135642, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 24.10.2012, Ex 21727/12, námietkami proti exekúcii a návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 08.11.2012, Ex 21727/12, uznesením Okresného súdu Košice zo dňa 02.01.2013, č. k 35Er/3110/2012-l 74, uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.02.2013, č. k. 13CoE/109/2013-202,uznesením Okresného súdu Košice zo dňa 05.04.2013, č. k. 35Er/3119/2012-210,žiadosťou zo dňa 29.10.2012, Ex 21727/12, Žiadosť zo dňa 05.11.2012, Ex 21727/12, žiadosťou zo dňa 05.12.2012, Ex 21727/12, Vyjadrenie k žiadosti o odblokovanie účtov zo dňa 17.12.2012, Ex 21727/2012, Postúpenie zo dňa 18.01.2013, Ex 21727/12, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 18.07.2014, spisom OS Košice I, sp. zn. 32R 2/2010 , spisom OS Košice II, sp. zn. 32R /3119/2012, písomnou i elektronickou komunikáciou konateľa úpadcu, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.01.2016 s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.
5. V konaní neboli sporné tvrdenia žalobkyne podrobne opísané v zdôvodnení žaloby v bode 2 rozsudku a to pokiaľ ide o popísanie skutkového stavu a okolností zhodne zistených súdom , a to tých ktoré nastali po začiatku exekučného konania až do jeho konca - vydanie poverenia zo dňa 02.10.2012, č. 5803*135642, existencia upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 24.10.2012, podanie námietok povinného voči začatej exekúcii, rozhodnutie o námietkach, zastavenie exekúcie, blokácia účtov povinného súdnym exekútorom, žiadosti povinného o odblokovanie, bolo nesporné, že v čase exekúcie vedenej na Slovenku prebiehala voči povinnému aj exekúcia v Poľsku, nebolo taktiež sporné, že po právoplatnom vyhovení voči námietkam povinného, ako právneho predchodcu žalobcu v tomto konaní, došlo k zastaveniu exekučného konania, pričom povinný bezprostredne na to vstúpil do likvidácie a následne bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, a napokon i to , že uznesením OS Košice I, sp. zn. 32R 2/2010 zo dňa 2.12.2010 bola povolená reštrukturalizácia úpadcu - OCEKON Engineering s.r.o., pričom došlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu následne k ukončeniu reštrukturalizácie. Sporné
bolo či a konaním koho došlo k nesprávnemu úradnému postupu, resp. k nezákonnému rozhodnutiu či vznikla žalobcovi vyčíslená škoda to v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím resp. tvrdeným nesprávnym úradným postupom žalovanej ako aj to či žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná v tomto konaní.
6. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.01.2016, ktorej osvedčená kópia je prílohou žaloby zo dňa 04.02.2016 je preukázané, že po začatí konania došlo medzi žalobcom ako postupcom a spoločnosťou MARADA HOLDING a.s., so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 36 198 439 ako postupníkom, k prevodu práv alebo povinností o ktorých sa koná, konkrétne pohľadávky na peňažné plnenie v sume 839.656,00 Eur s príslušenstvom, ktoré tvorí zákonný úrok z omeškania a právo na náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti s vymáhaním pohľadávky voči dlžníkovi. Uznesením č. k. 15C/59/2015-82 súd pripustil, aby do konania na miesto žalobcu vstúpil nový žalobca: MARADA HOLDING a.s., so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 36 198 439.
7. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
8. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným zostupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
9. Žalovaná v priebehu konania namietala nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne na podanej žalobe. Dôvodila, že žalobkyňa v konaní namieta pochybenia v súvislosti s vydaním poverenia a teda možno konštatovať, že namieta nezákonné rozhodnutie a nie nesprávny úradný postup. Na žalobu proti nezákonnému rozhodnutiu nemá žalobkyňa aktívnu legitimáciu, pretože podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Taktiež žalovaná argumentovala, že nie je možné postúpiť nárok na náhradu škody voči štátu, nakoľko nie je možné postúpiť celý záväzkovo-právny vzťah. Až na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, môže z tohto/ právneho vzťahu vzniknúť určitá, konkrétna pohľadávka. S uvedenou námietkou sa súd nestotožňuje. Predmetom žalobného návrhu ako i žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nie je škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ale žalobkyňou tvrdený nesprávny úradný postup Okresného súdu Košice II a súdneho exekútora. Aktívna legitimácia žalobkyne je v tomto prípade daná § 9 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. K nemožnosti postúpenia nejudikovanej pohľadávky počas prebiehajúceho súdneho konania súd ustálil, že takéto postúpenie možné je. (podporne R 50/2010, Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2006, sp. zn. 1 Obdo V 13/2005 i R 41/2018).
10. Predmetom konania je nárok žalobkyne na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Košice II v konaní sp. zn. 35 Er/3110/2012 a nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora Rudolfa Krutého.
11. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je upravená v zákone č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov prejednávanej veci žalobkyne pred podaním žaloby tá nesporne podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Pričom je zrejmé, že MS SR nárok žalobkyne neuspokojilo ani čiastočne. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že boli splnené zákonom ustanovené podmienky na to, aby sa žalobca domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody na súde.
12. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
13. K základným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa vyžaduje kumulatívne splnenie nasledujúcich predpokladov: existencia nesprávneho úradného postupu resp. nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou/nemajetkovou ujmou.
14. Na to, aby mohla byť žalobkyňa v konaní úspešná musí uviesť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti (splniť si povinnosť tvrdenia) vo vzťahu ku všetkým zákonným predpokladom uplatneného nároku a k tvrdeným skutkovým okolnostiam si musí splniť aj dôkaznú povinnosť, t.j. predložiť alebo označiť relevantné dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení. Vo vzťahu k dôkazným prostriedkom je naviac povinná už v žalobnom návrhu pripojiť rozhodujúce listinné dôkazy, s výnimkou tých, ktoré bez vlastnej viny nemohla pripojiť.
15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
17. Žalobkyňa nesprávny úradný postup súdneho exekútora a Okresného súdu Košice II odôvodňoval tým, že ak by Okresný súd Košice II riadne preskúmal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia pre súdneho exekútora zamietol, nikdy by nedošlo k vydaniu upovedomenia o začatí exekúcie, ani k blokovaniu bankového účtu úpadcu a úpadca by mohol riadne ďalej podnikať a plniť reštrukturalizačný plán) ak by sa súdny exekútor neriadil pokynmi oprávneného a žiadostiam úpadcu o odblokovanie nevyhnutnej časti finančných prostriedkov vyhovel, úpadca by mohol riadnej ďalej podnikať a plniť reštrukturalizačný plán. V prvom rade uviesť, že nesprávny úradný postup je možné definovať ako porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Pre formu zodpovednosti za nesprávny úradný postup je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacom s rozhodovacou činnosťou napríklad nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku tohto je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané. V prejednávanej veci žalobkyňou vytýkaný postup Okresného súdu Košice II vyústil do vydania poverenia zo dňa 02.10.2012, č. 5803*135642. Prípadné aj chybné posúdenie predpokladov a podmienok vydania poverenia však nepredstavuje nesprávny úradný postup, ale (prípadnú) nesprávnosť samotného rozhodnutia (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 115/2010). V prejednávanej veci žalobkyňa k uplatneniu formy zodpovednosti titulom nezákonného rozhodnutia nesmeruje (tak ako to vyplýva z jej žaloby i písomných podaní) predmetné poverenie nebolo ani zrušené. Nezákonnosť rozhodnutia nie je možné zisťovať v rámci konania o náhradu škody. Táto musí byť konštatovaná príslušným orgánom už v čase prejednania nároku o náhradu škody. V prípade rozvíjania úvah o nezákonnosti poverenia na vykonanie exekúcie, je potrené ďalej podotknúť, že poverenie na vykonanie
exekúcie nevykazuje priame právne účinky voči osobe povinného, preto nakoniec povinný voči nemu ani nemôže využiť žiadne opravné prostriedky (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). ,,Až upovedomenie o začatí exekúcie je procesným úkonom súdneho exekútora, ktorým vznikajú priame právne účinky voči povinnému [§ 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku], a preto môže povinný proti upovedomeniu podať námietky. Aj v okolnostiach posudzovaného prípadu tak škodu sťažovateľke bolo spôsobilé vyvolať svojou nezákonnosťou upovedomenie o začatí exekúcie, nie nezákonné poverenie na vykonanie exekúcie". (rozhodnutie č. k. III ÚS 45/2008-20 zo dňa 07.02.2008).
18. Žalobkyňou namietané poverenie na vykonanie exekúcie zo dňa 25.10.2012 č. 5803*135642, vydané Okresným súdom Košice II, nespĺňa podmienky žiadneho zákonného titulu vymedzeného v zákone č. 514/2003 Z. z., a preto ani nezakladá právo na náhradu škody podľa predmetného zákona.
19. Žalobkyňa namietala aj postup súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého v exekučnom konaní č. EX 21727/12. a to z dôvodu, že ak by sa exekútor neriadil pokynmi oprávneného a žiadostiam úpadcu o odblokovanie nevyhnutnej časti finančných prostriedkov vyhovel, úpadca by mohol riadnej ďalej podnikať a plniť reštrukturalizačný plán.
20. Podľa § 52 ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz.
21. Podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie. (teda exekútor je povinný uskutočniť všetky zákonné úkony, ktoré smerujú k uspokojeniu veriteľa a teda k vymoženiu celého vymáhaného nároku).
22. Bolo nesporné, že súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a to v súlade s § 95 Exekučného poriadku, keďže príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke je úkon smerujúci k zabezpečeniu majetku povinného. Samotnou blokáciou finančných prostriedkov na bankovom účte ale ešte nedošlo k vykonaniu exekúcie. Upovedomením o začatí exekúcie sa zakazuje povinnému nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii. Pokým súd právoplatne nerozhodol o námietkach povinného proti exekúcii, exekútor bol povinný zabezpečiť majetok povinného a chrániť tak judikované právo veriteľa. To, že tak učinil bolo taktiež nesporné. Podľa ustanovenia § 56 ods. 9 Exekučného poriadku môže dôjsť k uzavretiu písomnej dohody o postupnom splatení (o tejto možnosti boli zástupcovia oprávneného a povinného pri osobných stretnutiach informovaní- nesporná skutočnosť'). Nakoľko bolo nesporné, že strany sa mohli o postupnom splatené dohodnúť, súdny exekútor požiadal oprávneného o písomné vyjadrenie k žiadosti povinného o uvoľnenie finančných prostriedkov zo zablokovaného účtu. Pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti povinného bol viazaný poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Keďže súdny exekútor konal v zmysle poverenia exekučného súdu i upovedomenia o začatí exekúcie, súd je toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom súdneho exekútora ako ani to, že uvedený postup je v skutočnosti možné považovať za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
23. K otázke uplatnenej škody žalobkyňa sa podanou žalobou domáha náhrady škody vo výške 839 656,- EUR. Existenciu škody odôvodňuje "zmarením investície vo výške hodnoty 100%-ného obchodného podielu v spoločnosti Úpadcu..." Či sa žalobkyňa domáha skutočnej škody alebo ušlého zisku žalobkyňa v konaní nepresnila pričom v žalobe dospela k hodnote majetkového podielu v sume 839.656,- Eur, no v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ohodnotila predmetný obchodný podiel na sumu 1.638.617,81 Eur a takúto výšku aj požadovala ako náhradu škody. K žalobkyňou tvrdenej nevedomosti o presnej výške jej vniknutej škody súd uvádza, že v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Výšku škody si môže žalobca vyčísliť sám (predpokladá sa, že jej výšku v čase podania vie určiť, a dôkazne podporiť, tak aby protistrana vôbec mohla voči takýmto tvrdenia relevantne brániť) a zvyčajne až ak túto výšku škody druhá strana namieta, tak sa navrhne vyhotoviť súdno-znalecký posudok. Podľa ustanovenia § 209 CSP mala žalobkyňa
možnosť predložiť súdu súkromný znalecký posudok ohľadne výšky ňou tvrdenej škody, a to s dôrazom na skutočnosť, že ide o dôkaz podstatný pre preukázanie jej nároku, ktorý mala možnosť, dokonca bola povinná k žalobe pripojiť (čo však žalobkyňa neučinila). Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody, ktorá predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi, ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí. Súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanom prípade žalobkyňa nemohla byť v konaní o náhradu škody v dôsledku ňou uvádzaných nesprávnych úradných postupov úspešná tiež z dôvodu, že za daného skutkového stavu neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku ňou uplatnenej majetkovej škody a jej výšky.
24. Žalobkyňa nepreukázala ani ďalšiu podmienku pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody a to preukázanie príčinnej súvislosti medzi ňou vytýkanými nesprávnymi úradnými postupmi a vznikom majetkovej ujmy. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou ujmou je priama, ničím neprerušená väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by majetková ujma. V prejednávanej veci žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie vzniku majetkovej ujmy v dôsledku ňou tvrdených nesprávnych úradných postupov. Žalobkyňa preukazovala príčinnú súvislosť medzi vytýkanými nesprávnymi úradnými postupmi a vznikom ujmou tak, že ak by nebolo vydané poverenie a následne by exekútor nezablokoval účet povinného nedošlo by k situácii, žeby si úpadca nemohol plniť reštrukturalizačný plán, následne by nedošlo k nutnosti jeho likvidácie a vstupu do konkurzu. Takto žalobkyňou uvádzaná príčinná súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom (súdneho exekútora i exekučného súdu) a ňou uplatnenou náhradou škody však neobstojí, nakoľko nejde o priamu, ničím nerušenú príčinnú súvislosť, keďže i v prípade, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdu či exekútora, tento by nebol v priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti so žalobkyňou uplatnenou náhradou škody a to z dôvodu, že povinná v exekúcii spoločnosť OCEKON Engineering s.r.o. už v námietkach proti exekúcii a v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 08.11.2012 uviedla, že proti nej prebieha skôr začaté exekučné konanie v Poľsku vedené súdnym exekútorom Okresného súdu v Chorzowe Radoslavom Jackom, pričom exekúcia prebieha na podklade toho istého exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu v Krakove sp. zn. IX GC 51/11 zo dňa 28.03.2012. Zároveň spoločnosť OCEKON Engineering s.r.o. v podaných námietkach uvádza, že obe exekúcie (exekúcie prebiehajúca u JUDr. Rudolfa Krutého č. EX 21727/12 a exekúcia prebiehajúca u Radoslava Jacka č. KM 572/12) sú vedené medzi totožnými účastníkmi a na uspokojenie rovnakej pohľadávky oprávneného vo výške 1.730.876,22 PLN s prísl. (nesporná skutočnosť) Tvrdenie žalovanej o tom, že aj súdny exekútor v Poľsku realizoval voči spoločnosti OCEKON Engineering s.r.o. úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného resp. realizoval priamo úkony znamenajúce bezprostredné vykonanie exekúcie), nebolo žalobkyňou účinne spochybnené, preto zostalo v konaní nesporné. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že nebyť údajného pochybenia orgánov verejnej moci, bola by spoločnosť OCEKON Engineering s.r.o. schopná plniť reštrukturalizačný plán. Je faktom, že žalobkyňa nepredložila súdu ani jeden dôkaz ozrejmujúci komplexnú finančnú situáciu a perspektívu spoločnosti OCEKON Engineering s.r.o. v čase tesne pred začatím exekúcie, prípadne dôkaz preukazujúci jej schopnosť plnenia záväzkov voči svojim veriteľom do budúcnosti, keď z listín na č.l. 166-173 tieto skutočnosti bez ďalších pochybností nepreukazujú. (nedatované oznámenie úpadcu neoznačenému obchodnému partnerovi, oznámenie neoznačenému partnerovi úpadcu z 5.2.2013, oznámenie úpadcu o vstupe do likvidácie, prehľad veriteľov -neúčinnosť reštrukturalizačného plánu).
25. Pretože žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom existencie údajného nesprávneho úradného postupu a existencie vzniku škody i bezprostrednej priamej príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou a nesprávnymi úradnými postupmi súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Skúmanie ďalších predpokladov vzniku nároku na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu súd
považoval za nadbytočné a dôkazy v tejto súvislosti navrhovaného žalobkyňou (znalecké dokazovanie ohľadne upresnenia výšky škody a výsluch konateľa úpadcu pána Y. Q.) ako nehospodárne zamietol.
26. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
27. O trovách konania súd rozhodol tak, že plne úspešnej žalovanej tieto nepriznal, nakoľko jej v konaní nevnikli a ani si ich náhradu nežiadala. O výške trov konania, preto súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia už rozhodovať nebude.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.).