Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/123/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci veriteľa: I. U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., I. XXXX/XX, proti dlžníčke: O. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., E. XX, U. republika, prechodne bytom M., N. XXXX/XX, o návrhu na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov a o žiadosti veriteľa o získanie informácií o účte dlžníčky, o odvolaní veriteľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/15/2018-26 zo dňa 15. 03. 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov zamietol a zároveň zamietol žiadosť veriteľa o získanie informácií o účte dlžníčky.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že veriteľ sa návrhom domáhal vydania európskeho príkazu na zablokovanie účtov voči dlžníčke, a to na základe notárskej zápisnice č. N 422/2014, Nz 20510/2014, NCRls 20903/2014 zo dňa 29. 05. 2014 napísanej notárkou JUDr. Agátou Wiegerovou, so sídlom v Bratislave. Veriteľ návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov odôvodnil tým, že podľa neho dlžníčka presunula svoje majetkové hodnoty do U., kde uvádza aj svoje trvalé bydlisko. Veriteľ podal návrh na tlačive stanovenom Nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 655/2014 o zvedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“). Na odôvodnenie svojej žiadosti veriteľ uviedol, že dlžníčka má v U. (členskom štáte EÚ) obvyklý pobyt aj trvalý pobyt. Na základe jeho indícií existuje reálne a dôvodné podozrenie, že dlžníčka vykonáva kroky vedúce k zámernému poškodzovaniu veriteľa a hrozí nebezpečenstvo, že bez predmetných informácií bude exekúcia ohrozená a jeho finančná situácia bude neúnosná, nakoľko je dlžníčka po prerušení štúdia aktuálne vedená na úrade práce.

3. Prvostupňový súd na vec aplikoval čl. 7 ods. 1 Nariadenia, čl. 8 ods. 3 Nariadenia, čl. 14 ods. 1 Nariadenia a čl. 14 ods. 2 Nariadenia. Zároveň vo veci aplikoval § 1 zák. č. 54/2017 Z. z. o európskom príkaze na zablokovanie účtov a ustanovenia § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 a § 329 ods. 1 CSP.

4. Konštatoval, že v zmysle bodu 14 úvodných ustanovení Nariadenia by sa od veriteľa malo vyžadovať v každej situácii, aj vtedy, keď už dosiahol vydanie rozsudku, aby súdu uspokojivo preukázal, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez príkazu by výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým veriteľ bude môcť dosiahnuť výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku, môže dlžník svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom

rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu. Súd by mal posúdiť dôkazy o existencii takéhoto nebezpečenstva, ktoré predložil veriteľ.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že veriteľ v konaní kvalifikovaným spôsobom neosvedčil, že činnosť dlžníčky smeruje k nehospodárnemu zbavovaniu sa svojho majetku v takom rozsahu, ktorý by znamenal ohrozenie možného výkonu súdneho rozhodnutia. V tomto smere prvostupňový súd uviedol, že veriteľ v návrhu na vydanie európskeho príkazu 6. na zablokovanie účtov neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodne zakladali jeho obavy, že dlžníčka bude znižovať hodnotu svojho majetku, alebo iným spôsobom nepriaznivo ovplyvnila svoje majetkové pomery a tak ohrozí budúci výkon exekúcie. Súd po preskúmaní dôvodov uvedených v návrhu dospel k názoru, že veriteľ svojim návrhom dostatočným spôsobom neosvedčil existenciu potreby vydania príkazu na zablokovanie účtov a preto jeho návrh zamietol. V súvislosti so žiadosťou veriteľa o získanie informácií o účte dlžníčky, súd uviedol, že s poukazom uvedené skutočnosti nie je dostatočne odôvodnená. Aby bolo možné vyhovieť tejto žiadosti musia byť splnené požiadavky na vydanie príkazu na zablokovanie účtu a tieto v danom prípade splnené neboli. Preto súd aj žiadosť o získanie informácií o účte dlžníčky zamietol.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal veriteľ včas odvolanie. Z obsahu podaného odvolania vyplynula jeho požiadavka, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil, resp. aby zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Veriteľ podané odvolanie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru je rozhodnutie súdu prvej inštancie možné považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné, nakoľko v odôvodnení iba konštatuje, že „veriteľ dostatočne neosvedčil existenciu potreby vydania príkazu na zablokovanie účtov“, na základe posúdenia predložených dôkazov a dôkazných tvrdení veriteľa. Odvolateľ má za to, že dlžníčka na Slovensku pravdepodobne už nevlastní žiaden majetok, svoje motorové vozidlo previedla medzičasom na svoju matku, na poistnom má nedoplatok vo výške 3 994,20 €. Veriteľ v podanom odvolaní uviedol, že dlžníčka ho oklamala a posielala mu odfotenú údajnú realizáciu platby z rakúskej banky vo výške dlžnej sumy. Uvedená odfotená platba bola iba zinscenovaná, nakoľko sama dlžníčka v SMS-komunikácii priznala, že platbu v skutočnosti nezrealizovala. Tieto skutočnosti žiaľ preukázať veriteľ nevie, nakoľko o uvedenú komunikáciu prišiel, keď sa mu pokazil telefón a následne sa mu nepodarilo obnoviť archivované údaje a dokumenty.

9. Veriteľ v podanom odvolaní namieta, že zamietavý výrok súdu sťažuje jeho postavenie, vo významnej miere ohrozuje vymoženie jeho pohľadávky a umožňuje dlžníčke naďalej vykonávať kroky vedúce k stavu, ktorého výsledkom bude nevymožiteľnosť jeho pohľadávky. Príkaz na zablokovanie je podľa názoru veriteľa naliehavo potrebný, nakoľko dlžníčka presunula všetky svoje majetkové hodnoty zo Slovenska doXX. V a naďalej vykonáva kroky smerujúce k zámernému poškodzovaniu veriteľa.

10. V podanom odvolaní veriteľ poukázal na to, že dňa 10. 04. 2018 bolo Krajským súdom v Bratislave vydané Osvedčenie o európskom exekučnom titule.

11. Na základe odvolania veriteľa krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v medziach daných ust. § 379 a § 380 a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správne potvrdil.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky veriteľa ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie a o nedôvodnosti návrhu veriteľa na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov a tiež o nedôvodnosti žiadosti veriteľa o získanie informácií o účte dlžníčky. V tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle

§ 387 ods. 1 a 2 na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, reagujúc na odvolacie dôvody veriteľa, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe predložených listín dospel k správnym zisteniam ohľadne neosvedčenia predpokladov pre vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov a pre vyhovenie žiadosti o získanie informácií o účte dlžníčky, na spor aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne spor správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania veriteľa viazaný (§ 379 a § 380 , pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami veriteľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 .

15. Odvolanie veriteľa nie je dôvodné.

16. Podmienkou pre vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov je, aby veriteľ uspokojivo preukázal, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez príkazu by výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým veriteľ bude môcť dosiahnuť výkon exekúcie, alebo budúceho rozsudku, môže dlžník svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť na nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu, na základe neobvyklého úkonu (bod 14. úvodných ustanovení Nariadenia). Nariadenie tiež vo svojom bode 14. úvodných ustanovení uvádza, že súd by mal posúdiť dôkazy o existencii takéhoto nebezpečenstva, ktoré predložil veriteľ. Tieto dôkazy by sa mohli týkať napríklad dlžníkovho konania vo vzťahu k pohľadávke veriteľa alebo v predchádzajúcom spore medzi účastníkmi, úverovej minulosti dlžníka, povahy majetku dlžníka a akéhokoľvek nedávneho konania dlžníka vo vzťahu k jeho majetku. Pri posudzovaní dôkazov môže súd dospieť k záveru, že výbery z účtov a prípady výdavkov dlžníka na zabezpečenie bežného chodu jeho podnikania alebo opakujúce sa rodinné výdavky nie sú samy osebe neobvyklé. Samotné neuhradenie alebo popretie pohľadávky ani samotná skutočnosť, že dlžník má viac než jedného veriteľa, by sa nemali samy osebe považovať za dostatočný dôkaz odôvodňujúci vydanie príkazu. Ani samotná skutočnosť, že finančná situácia dlžníka je zlá alebo sa zhoršuje, by sa nemala sama osebe považovať za dostatočný dôvod na vydanie príkazu. Súd však tieto skutočnosti môže zohľadniť pri celkovom posúdení existencie rizika.

17. Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd. Návrh na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov a s tým spojenú žiadosť o získanie informácií o účte dlžníčky veriteľ odôvodnil v podstate tým, že na základe jeho indícií existuje reálne a dôvodné podozrenie, že dlžníčka vykonáva kroky vedúce k zámernému poškodzovaniu veriteľa, a že hrozí nebezpečenstvo, že bez predmetných informácií bude exekúcia ohrozená a jeho finančná situácia bude neúnosná, nakoľko je dlžníčka po prerušení štúdia aktuálne vedená na úrade práce. Veriteľ však nijakým spôsobom neosvedčil dôvodnosť jeho „obáv“, že dlžníčka vykonáva kroky k jeho zámernému poškodeniu. Len samotná domnienka („obava“) ohrozenia práva nemôže byť dôvodom na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov a s tým spojenú žiadosť veriteľa o získanie informácií o účte dlžníčky.

18. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia, súd vydá príkaz na zablokovanie, ak veriteľ predložil dostatočné dôkazy, na základe ktorých je súd presvedčený, že je naliehavo potrebné prijať ochranné opatrenie vo forme príkazu na zablokovanie, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené.

19. Veriteľ nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd mohol dospieť k presvedčeniu, že je naliehavo potrebné prijať ochranné opatrenie vo forme príkazu na zablokovanie, a teda nijakým spôsobom neosvedčil svoje tvrdenie o tom, že dlžníčka znižuje alebo bude znižovať hodnotu svojho majetku, alebo iným spôsobom nepriaznivo ovplyvňovať svoje majetkové pomery, a teda, že existuje reálne nebezpečenstvo, že bez vydania príkazu na zablokovanie účtov bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníčke zmarené, alebo podstatne sťažené. Odvolací súd musí konštatovať, že veriteľ okrem svojich tvrdení v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz a jeho „obavy“ a „indície“ ostali teda nepodložené dôkazmi.

20. V zmysle citovaného čl. 7 ods. 1 Nariadenia, súd vydá príkaz na zablokovanie, len ak veriteľ predloží dostatočné dôkazy, na základe ktorých je súd presvedčený, že je naliehavo potrebné prijať ochranné opatrenie vo forme príkazu na zablokovanie, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo

podstatne sťažené. Nakoľko však veriteľ žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach nepredložil, nebol naplnený predpoklad pre vydanie príkazu na zablokovanie účtov. Ak neboli naplnené predpoklady na vydanie európskeho príkazu na zablokovanie účtov, nebola dôvodná ani žiadosť veriteľa o získanie informácií o účtoch dlžníčke.

21. Na uvedenom závere odvolacieho súdu nemení nič skutočnosť, že dňa 10. 04. 2018 bolo Krajským súdom v Bratislave vydané Osvedčenie o európskom exekučnom titule, ktoré umožňuje veriteľovi požiadať o vykonanie exekučného titulu v zahraničí voči dlžníčke formou núteného výkonu, napr. exekúcie.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

23. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .