Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Pu-9-2018.pdf
PDF · 111.33 KB
Case nature
Area
Subarea
32Pu/9/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia alebo držania umiestneného M. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. S., v zdravotníckom zariadení R. nemocnica s poliklinikou F. D. U. S. S., C.. L. O. 1, XXX XX S. S., Y. : XXXXXXXX, II. M. klinika O., J. k nemocnici 1, XXX XX Banská Bystrica, zastúpený opatrovníkom Mesto Banská Bystrica, ul. ČSA 26, Banská Bystrica, takto
rozhodol:
Prevzatie M. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. S. do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.
odôvodnenie:
1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, II. Psychiatrická klinika SZU oznámila tunajšiemu súdu dňa 21. 05. 2018 prevzatie M. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. S. bez jeho informovaného súhlasu, s diagnózou F20.3.
2. Uznesením č.k. 32Pu/9/2018-4 zo dňa 21.05.2018 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle § 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestného bez návrhu. Uznesením č.k. 32Pu/9/2018-5 zo dňa 21.05.2018 tunajší súd ustanovil umiestnenému procesného opatrovníka na jeho zastupovanie v tomto konaní.
3. Podľa § 260 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
4. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného
5. Podľa § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa § 263 CMP zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.
7. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
8. Podľa § 9 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
9. Súd dňa 22.05.2018 doručil zdravotníckemu zariadeniu uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení opatrovníka. Umiestnený odmietol prevziať uvedené súdne písomnosti s dôvodom, že sa chce odvolať aj s právnikom. Následne sa súd dňa 23.05.2018 oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, s názorom lekára a vykonal výsluch umiestneného. O uskutočnení výsluchu súd telefonicky upovedomil procesného opatrovníka, ktorý sa výsluchu zúčastnil a ktorému boli pred výsluchom doručené uznesenia o začatí konania a o ustanovení opatrovníka.
10. Súd z výsluchu zastupujúceho lekára MUDr. M. zistil, že umiestnený bol prijatý 21. 5. 2018 o 02:01 hod. Prijímajúca diagnóza bola nediferencovaná schizofrénia. Ide o pacienta, ktorý je tretíkrát hospitalizovaný na psychiatrii, prvýkrát bol hospitalizovaný ako 16-ročný pre poruchy správania pred umiestnením do reedukačného zariadenia, následne nebol v ambulantnej starostlivosti. Pri druhej hospitalizácii mal nastavenú liečbu v r. 2017, ktorá poukazovala na prítomnosť psychotického ochorenia so známkami endogenicídy, t. z. že sa diagnostikovala schizofrénia. Aktuálne tretia hospitalizácia. Okolnosti prijatia, údajne vysadil lieky, v noci nespáva, neprimerane sa správa, v noci sa chodí bicyklovať, stále na sebe skúma nejaké ťažkosti, nejaké zdravotné problémy, ktoré nemajú reálny podklad. On hovorí, že je úplne v poriadku, že nepotrebuje byť na psychiatrii, že sa necíti duševne chorý, nepociťuje prítomnosť duševnej morbility. Pri prijatí neudelil súhlas s hospitalizáciou, vzhľadom na jeho nespoluprácu v ambulantnej liečbe, ktorá je potrebná a vzhľadom na jeho anazognóziu, t. z. že nie je si vedomý svojej duševnej morbility alebo že mu niečo je, tak nepostačuje ambulantná liečba. Nemá zamedzený kontakt s okolím, môže prijímať návštevy. Doteraz súhlas s hospitalizáciou neudelil. Čiže je bez pravidelnej psychiatrickej starostlivosti, nespolupracujúci pacient so schizofréniou, ktorý bol privezený vzhľadom na poruchy správania a agresivitu príslušníkmi PZ a záchrankou RLP. Pri prijatí bol nespolupracujúci, vulgárny, agresívny, kričal, asistencia polície bola nutná aj počas prijímacieho procesu. Umiestnený bol napätý, s psychomotorickým nepokojom, rezonantnou náladou, t. z. podráždenou, labilnou emotivitou, neboli vylúčené halucinácie pri prijatí, chorobne zrýchlené myslenie, prítomné paranoidné obsahy, t. z. obsahové poruchy myslenia, ktoré sú príznakom schizofrénie. Matka sa sťažovala najmä na agresiu v domácom prostredí, že ju udrel päsťou, čiže ohrozuje svoje okolie. Dnes bola vykonaná elektrokonvulzívna liečba. Aj v čase do doručenia rozhodnutia súdu musia pacienta liečiť podľa medicínskych quidelinov a podľa chemického stavu. Pacient nedal súhlas k výkonu liečby, súhlas udelila matka, príp. ešte iní rodinní príslušníci, ale to nevie naisto. Následne dodal, že matka. K potrebe elektrokonvulzívnej terapie sa nevedel vyjadriť, pretože je zastupujúci lekár. Rovnako sa nevedel vyjadriť ako prebiehala ambulantná liečba pred jeho prevzatím do zdravotníckeho zariadenia vzhľadom k tomu, že nie je ambulantne tam, nedisponuje podstatnými informáciami, ale vie, že nespolupracoval, to mu povedala dnes matka a je to informácia od ošetrujúcej lekárky, t. z. že sa nezúčastňoval kontrol.
11. Podľa názoru opatrovníka prevzatie umiestneného bolo v súlade s CMP. V prvom rade vychádzal z vyjadrenia matky B. X., s ktorou bol uskutočnený telefonický rozhovor dňa 22. 5. 2018. Telefón matky mal na základe predchádzajúceho konania, bolo to č. k. 32Pu/19/2017. Matka uviedla, že jej syn má pravdepodobne bludy, nechodí večer spať, na jej otázku, prečo si nejde ľahnúť, odpovedá, že nemusí. Takisto matka uviedla, že jej syn sa venuje, ako to on uvádza, obchodovaniu na burze, ale z uvedeného nemá nijaký príjem, práve naopak, matka uviedla, že založené stavebné sporenie si zrušil a peniaze použil na účel, ktorý ona nepozná. Takisto matka uviedla, že jej syn si kloktal hrdlo ústnou vodou, na jej otázku prečo tak robí, uviedol, aby mal biele zuby, toto robil často a opakovane počas dňa. Čo sa týka jeho denného režimu matka uviedla, že jej syn sa jej vyjadril, že chce ísť na Wallstreet, avšak jeho predstavy nekorešpondujú s realitou. Matka tiež uviedla, že jej syn asi 3 mesiace neberie lieky, na otázku prečo ich neužíva, jej syn odpovedal, že preto, lebo to škodí na žalúdok.
12. Umiestnený pri výsluchu uviedol, že ho priviezli sem v nedeľu večer, bol doma, mal bolesti brucha, tak zavolal 155. Nechal položený telefón na stole, išiel sa obliecť, keďže sa ním chceli ešte rozprávať. Telefón počas obliekania zdvihla matka, ktorá uviedla, že si vymýšľa, že je psychiatrický pacient. Preto ho ošetrovatelia nevie prečo doviedli do zdravotníckeho zariadenia. Keď má niekto zápal slepého čreva
a niekto im povie, že je psychiatrický pacient, tak ho sem zoberú. Je to strašné a nepochopiteľné. Teraz sa cíti dobre. Po prijatí chcel ísť do nemocnice, nebol agresívny. Pri vstupe do nemocnice tu boli traja policajti, ktorí ho nasilu natlačili do budovy, aj keď ho bolelo brucho. Mal niečo s bránicou. To čo uviedol so slepým črevom, to bolo ako príklad. Bol už v tomto zariadení hospitalizovaný v čase, keď mal halucinácie. Chcel sa liečiť, avšak odmietol ostať na akútnom oddelení, čo hrá v súčasnosti proti nemu. V súčasnosti už nemá halucinácie. Čo sa týka bolesti brucha, to sa tu neriešilo, dokonca policajti ho pri prijatí bili do brucha a hlavy, udreli ho päsťou. Brucho je už v súčasnosti v poriadku, trošku cíti na ňom tlak, inak sa cíti uväznene, avšak zdravotne dobre. Tri dni bol na lôžku (umiestnený ukázal na lôžko na ktorom sú putá, ktoré bránia v pohybe) bez možnosti pohybu. Dnes ráno mu robili elektrošoky. Dali mi umŕtvenie, pred polhodinou sa prebral. Dnes je asi štvrtok. Priviezli ho sem asi v nedeľu v noci, mohlo to byť však aj v pondelok. Súhlas na elektrošoky v žiadnom prípade nedal. V tomto zariadení nie je v kontakte s nikým, nikto ho nenavštevuje. Ambulantne chodí k psychiatrovi, nevie ako sa volá, chodí kvôli tomu, že tu bol predtým hospitalizovaný, bolo mu to vtedy nariadené. Naposledy bol u neho pred mesiacom, vynechal však poslednú kontrolu. Lieky berie a má ich dosť, aj keď vymeškal kontrolu. Nebol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Deň pred prijatím nespal, rozmýšľal, resp. dve hodiny spal. Napísal si program dňa, písal si o sebe veci, aby sa utvrdil v tom, čo robiť. V dôsledku elektrošokov si však podrobne nepamätá. Utvrdzoval sa v myšlienkach, že je zodpovedný, dáva si na seba pozor, na svoje zdravie. Išiel potom so starkou a mamou do kostola, dali si u starkej obed, pozerali po príchode domov hokej, resp. nejaký šport, lebo nevie presne uviesť, či to bol pondelok alebo nedeľa. Potom sa najedol, znova pozeral TV a hral sa na mobile. Iné dni robil to, že si znova píše čo chce robiť cez deň, aký má byť, potom si robí obed, večeru, pomedzi to športuje na bicykli, ide si zahádzať, vzdeláva sa v biznise. Vzdeláva sa v biznise, je už dostatočne vzdelaný, venuje sa tomu pravidelne. Čím viac sa tomu venuje, tým viac skúseností s tým má. Už to v súčasnosti aj robí. Doteraz mu dávala peniaze mama, ale to sa už skončilo. Denne bral jeden liek. Absolvoval ambulantnú liečbu. Na predchádzajúcej návšteve u lekára nebol z dôvodu, že sú to vždy utorky, čo si posledný krát nevšimol. Tento utorok však chcel ísť k lekárovi. Naposledy mal ísť k lekárovi pred mesiacom. V súčasnosti býva so svojou mamou na adrese M. XX.
13. Súd z prijímajúcej správy umiestneného zistil, že ide o tretiu hospitalizáciu 21-ročného pacienta na našej klinike. Prvá hospitalizácia v r. 2013 pre socializovanú poruchu správania, škodlivé užívanie kanabinoidov a alkoholu. Následne v reedukačnom zariadení, dlhodobo žiadne psychofarmaká neužíval, v PA nie je evidovaný. Druhá hospitalizácia v r. 2017/10 ako F20.3. Aktuálne privezený RLP za asistencie PZ SR. Záchranku si volal sám pre bolesti brucha. Subjektívne je úplne v poriadku, nepotrebuje byť na psychiatrii, bolí ho brucho, spadol z bicykla, krik. Osobná anamnéza: Ako ročný spadol na postieľku, rozťal si hlavu na temene, v bezvedomí, otras mozgu. Nevie o tom, ale chodieval sa bicyklovať aj na terénnych, aj spadol, dosť riskoval pri športoch, hrách, veľa padal. Ako 15-ročný hospitalizovaný na DK pre intoxikáciu alkoholom, aj tam vystrájal. V r. 2013 hospitalizácia na našej klinike pre agresívne správanie. Pacient bez pravidelnej psychiatrickej starostlivosti noncompliantný. Aktuálne ide o tretiu psychiatrickú hospitalizáciu. Pacient privezený RLP a príslušníkmi PZ SR. Pri prijatí nespolupracujúci, vulgárny, agresívny, kričí, nutná asistencia polície. Prítomná vysoká intrapsychická tenzia, výrazný nekľud. Súhlas s hospitalizáciou pri prijatí nepodpisuje. Vedomie lucídne, orientovaný kompletne správne, nálada nerezonantná, emotivita labilizovaná, vo vnímaní nemožno vylúčiť halucinácie, myslenie tachipsychické, prítomné paranoidné religiózne obsahy, pozornosť výrazne dekoncentrovaná, IMFD nehodnotím. V konaní neprimeranosti v správaní pod vplyvom porúch vnímania a myslenia, insomnia, imporexia, riziko preraptózneho konania. Osobnosť alterovaná psychoticky. 14. Súd z dekurzu zo dňa 23.05.2018 zistil, že objektívne dnes PCT, doobeda kľudový režim. Jedná sa o tretiu hospitalizáciu pacienta na našom oddelení. Jedenkrát bol hospitalizovaný ako 16-ročný s poruchou správania a socializácie pred umiestnením do reedukačného zariadenia. Následne bez dlhodobej ambulantnej starostlivosti. Pri druhej hospitalizácii nastavený Haloperidol v kombinácii v Resperidonom. Pre nedostatočný účinok následne meníme na Pariperidol. Psychologické vyšetrenie zo dňa 13. 10. 2017 poukazuje na prítomnosť psychotického ochorenia so známkami endogénneho procesuálneho ochorenia. Hospitalizácia ukončená prekladom Hronovce. Terapia a režim hydratovať pacient kurtovaný PCT, Fraxiparin, Haloperidol, Apaurin, Disercin. Na dekurze je pečiatka zo dňa 23.05.2018, kde je uvedené, že bola vykonaná elektrokonvulzívna terapia, podpísané MUDr. Danica T.
- psychiater. Z dekurzu zo dňa 22.05.2018 zistil, že o 09:44 hod. dnes o 13:30 hod. príde matka ohľadne ECT. V časti terapie je uvedené opätovne ECT. Zároveň je tu uvedené PT interné konzílium, prosím o interné predoperačné vyšetrenie pred ECT. Zadané MUDr. W. O.. O 11:30 hod. pacient spadol aj s celou posteľou, udáva bolesť zápästia, opäť prikurtovanie, pohyblivosť bez obmedzenia, bez opuchu či hematómu.
15. Procesný opatrovník podaním doručeným súdu dňa 24.05.2018 navrhol súdu vykonať dôkaz, a to výsluch ošetrujúcej lekárky umiestneného. Dôvodom tohto návrhu je skutočnosť, že dňa 23.05.2018 bol v zdravotníckom zariadení vyslúchnutý len zastupujúci lekár, MUDr. M., pričom CMP v konaní o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení vyžaduje oboznámenie sa s názorom ošetrujúceho lekára. Tento však v daný deň nebol vyslúchnutý, pretože na pracovisku v čase úkonu súdu nebol prítomný. Rovnako podľa § 185 CSP navrhol opatrovník vykonať dôkaz zdravotnou dokumentáciou umiestneného, a to k zisteniu, ako prebiehala psychiatrická liečba umiestneného ambulantnou formou, pred jeho umiestnením v zdravotníckom zariadení. Na vykonanom výsluchu položil zastupujúcemu lekárovi otázku k tejto veci, t. j. ako prebiehala psychiatrická liečba umiestneného ambulantnou formou, pred jeho umiestením, no tento jej na ňu nevedel odpovedať, keďže on sám liečbu umiestneného ambulantnou formou neposkytoval a v daný čas ani nemal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu umiestneného. Dôkaz navrhol vykonať z dôvodu, že je to v súlade s § 261 CMP a zároveň na preukázanie tvrdenia matky umiestneného v telefonáte, podľa ktorého umiestnený nedodržiaval liečbu u psychiatričky ambulantnou formou.
16. Súd v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení musí v krátkej lehote rozhodnúť o tom, či osobná sloboda umiestneného bola obmedzená v súlade so zákonom. Krátkosť lehoty na rozhodnutie slúži eliminovaniu najmä neodôvodneného zásahu a dĺžky jeho trvania. Keďže od rozhodnutia súdu záleží zákonnosť obmedzenia osobnej slobody umiestneného, je súd touto lehotou viazaný. Pri rozhodovaní súdu o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení je nutné zdôrazniť, že súdna autorizácia nedobrovoľnej hospitalizácie sa týka iba obmedzenia osobnej slobody. V žiadnom prípade a priori neautorizuje všetky nedobrovoľné liečebné úkony a zákroky, ku ktorým v priebehu nedobrovoľnej hospitalizácie dochádza. Pokiaľ ide o nedobrovoľnú hospitalizáciu osôb s duševnou poruchou, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uplatňuje tzv. Winterwerp test (pozri rozsudok Johnson proti Nórsku, § 60, aplikujúci závery rozsudku Winterwerp proti Holandsku, § 38-40): a) daná osoba musí byť preukázateľne - na základe objektívneho lekárskeho nálezu, spravidla psychiatrického posudku - považovaná duševne chorú, b) jej duševný stav musí byť takej povahy a stupňa narušenia, že sa zbavenie slobody v podobe povinnej ústavnej starostlivosti javí ako nevyhnutné, c) trvanie ústavnej starostlivosti je závislé od trvania duševnej choroby, resp. stavu odôvodňujúceho nevyhnutnú ústavnú starostlivosť. Pri skúmaní naplnenia uvedených podmienok súd vychádza najmä z prijímacej lekárskej správy, výsluchu lekára, umiestneného, procesného opatrovníka, ako aj z ďalších skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo. V rámci vnútroštátnej právnej úpravy Slovenskej republiky podmienkou prevzatia a držania umiestnenej osoby v zdravotníckom zariadení je odôvodnené a preukázané nebezpečenstvo, že v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy táto ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Na dôkaz splnenia tejto podmienky nestačí tvrdenie osoby alebo osôb domáhajúcich sa prevzatia iného do ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu. Súd musí zistiť, či k prevzatiu došlo preto, lebo chorý naozaj ohrozil seba alebo svoje okolie spôsobom, ktorý je dostatočne závažný na to, aby sa obmedzila jeho osobná sloboda a musí vykonať aj výsluch chorého a ošetrujúceho lekára (rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 79/93).
17. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia boli dané zákonné dôvody. Súd prihliadol na vyjadrenie zastupujúceho lekára, zdravotnú dokumentáciu, stanovisko procesného opatrovníka a vyjadrenie umiestneného. Súd mal za preukázané, že umiestnený trpí duševnou poruchou, bola mu diagnostikovaná nediferencovaná schizofrénia. Umiestnený bol hospitalizovaný už tretí krát. Umiestnený v noci nespí, správa sa neprimerane, v noci sa chodí bicyklovať, stále na sebe skúma nejaké ťažkosti. Je vedený v psychiatrickej ambulancii, bola mu naordinovaná medikamentózna liečba. Pri prijatí bola zistená vysoká intrapsychická tenzia, výrazný nekľud. Vo vnímaní nebolo možné vylúčiť halucinácie, myslenie tachipsychické, prítomné paranoidné religiózne obsahy, pozornosť výrazne dekoncentrovaná, boli zistené poruchy vnímania a myslenia, insomnia, imporexia, riziko preraptózneho konania. Umiestnený o sebe hovorí, že je úplne v poriadku. Trpí anazognóziou, t. j. nie je si vedomý svojej duševnej morbility, že mu niečo je. Takto zistená duševná porucha bola spôsobená pravdepodobne nepravidelnou ambulantnou liečbou, čo konštatoval ošetrujúci lekár v príjmajúcej správe, ako aj matka umiestneného prostredníctvom zisťovania procesného opatrovníka. Podľa vyjadrenia zastupujúceho lekára duševná porucha dosiahla takej intenzity, že umiestnený, podľa jeho matky, bol voči nej agresívny v domácom prostredí, udrel ju päsťou. Agresivita umiestneného bola potvrdená aj v prijímajúcej správe, podľa ktorej bol umiestnený privezený RLP a príslušníkmi polície. Aj pri prijatí bol umiestený nespolupracujúci, kričal, bol vulgárny
a bola potrebná asistencia polície. Túto skutočnosť potvrdil pri svojom výsluchu aj umiestnený, keď povedal, že pri prijatí boli prítomní traja príslušníci polície, ktorý ho natlačili do zdravotníckeho zariadenia. Uvedené skutočnosti nasvedčujú, že umiestnený trpí duševou poruchou takej intenzity, pre ktorú je nebezpečný pre svoje okolie a vzhľadom na nedodržiavanie ambulantnej liečby súd nevylučuje, že jeho hospitalizácia je nevyhnutná aj pre závažné zhoršenie jeho zdravotného stavu. Súd má za to, že umiestený trpí duševnou poruchou takého stupňa a intenzity, že obmedzenie osobnej slobody umiestneného v čase jeho prijatia v zdravotníckom zariadení bolo nevyhnutné. Preto súd rozhodol tak, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo v súlade so zákonom.
18. Súd nepristúpil k vykonaniu dokazovania navrhnutého procesným opatrovníkom. Podaním doručený súdu dňa 24.05.2018 procesný opatrovník nezmenil svoju argumentáciu o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav mal totiž za ustálené, že boli dané dôvody na prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, čoho sa domáhal aj procesný opatrovník. Pokiaľ procesný opatrovník namietal, že súd sa oboznámil len s názorom zastupujúceho lekára a nie ošetrujúceho lekára v zmysle § 261 CMP, súd uvádza, že vyjadrenie zastupujúceho lekára a najmä príslušná zdravotná dokumentácia postačovala pre rozhodnutie súdu vo veci. Súd v oznámení o výsluchu adresovanom zdravotníckemu zariadeniu požadoval zabezpečenie účasti ošetrujúceho lekára, avšak ten sa v dôsledku, že bol po službe, nemohol z objektívnych dôvodov výsluchu zúčastniť. Ak by výpoveď zastupujúceho lekára a ani zdravotná dokumentácia súdu nepostačovala pre dostatočné zistenie skutkového stavu, boli by zrejme dané dôvody, pre ktoré by súd trval na oboznámení sa s názorom ošetrujúceho lekára, v rámci zachovania vyšetrovacej zásady. Ustanovenie § 261 CMP totiž nepojednáva o tom, že názor ošetrujúceho lekára má súd zisťovať len prostredníctvom výsluchu. Zo slova „oboznámi“ vyplýva, že súd môže dodatočne vyžiadať aj písomné stanovisko ošetrujúceho lekára, a to aj prostredníctvom aplikácie ust. § 196 ods. 3 CSP. Procesný opatrovník si musí byť vedomý toho, že súd je povinný rozhodnúť v lehote piatich dní od prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia. Súd pre krátkosť lehoty preto nevykonáva dokazovanie v rozsahu, ako v bežnom konaní. Súd vykonáva dokazovanie len do toho rozsahu, aby mal ustálené, či boli, alebo neboli naplnené dôvody pre prípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia. V prípade, ak túto otázku (ako v predmetnej veci) má súd za ustálenú, nie je potrebné zotrvávať na dikcii § 261 CMP. Je zároveň v istej miere procesnou zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia, ako účastníka konania, aby zabezpečil účasť ošetrujúceho lekára na výsluchu, čím sa napriek mimosporovému charakteru konania prenáša miera zodpovednosti za náležité zistenie skutkového stavu na zdravotnícke zariadenie. To sa v odôvodnených prípadoch môže odraziť na výsledku konania. Súd nepristúpil ani k vykonaniu dôkazu - zdravotnou dokumentáciou psychiatrickej ambulantnej liečby umiestneného z dôvodu, že podľa § 24 ods. 4 zákona o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti v spojení s § 261 CMP súd vykonáva oboznámenie sa so zdravotníckou dokumentáciou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, t. j. zdravotníckeho zariadenia.
19. Podľa článku 6 ods. 3 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne ak v zmysle zákona dospelá osoba nie je spôsobilá vyjadriť súhlas vzhľadom na duševnú poruchu či chorobu, alebo podobné dôvody, zákrok sa môže vykonať len so súhlasom jej zástupcu, inštitúcie alebo osoby, či orgánu ustanoveného zákonom. Daná osoba sa podľa možnosti zúčastní pri rozhodovaní o vyslovení súhlasu.
20. Podľa článku 7 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne s prihliadnutím na ochranné ustanovenia zákona vrátane dozoru, kontroly a odvolacieho konania môže byť osoba s ťažkou duševnou chorobou podrobená zákroku zameranému na liečbu duševnej poruchy bez jej súhlasu iba vtedy, ak by jej bez takej liečby hrozilo vážne poškodenie zdravia.
21. Podľa článku 8 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne ak v dôsledku núdze nie je možné získať zodpovedajúci súhlas, môže sa lekársky zákrok uskutočniť bezodkladne v záujme zdravia danej osoby.
22. Podľa článku 23 a 24 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne zmluvné strany zabezpečia príslušnú súdnu ochranu na zabránenie protiprávnym zásahom do práv a princípov uvedených v tomto dohovore alebo na ich zastavenie. Osoba, ktorá utrpela neprimerané poškodenie ako výsledok zákroku, má nárok na spravodlivé odškodnenie podľa podmienok a postupov ustanovených zákonom.
23. Podľa článku 17 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím každá osoba so zdravotným postihnutím má právo na rešpektovanie svojej fyzickej a duševnej integrity na rovnakom základe s ostatnými.
24. Citované medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná zakotvujú štandardy a práva pre osoby postihnuté duševnou poruchou v prípade ich nedobrovoľnej hospitalizácie. Pri liečbe takejto osoby sa musí rešpektovať fyzická a duševná integrita na rovnakom základe ako s ostatnými. Osoba s ťažkou duševnou poruchou môže byť podrobená zákroku zameranému na liečbu duševnej poruchy bez jej súhlasu iba vtedy, ak by jej bez takej liečby hrozilo vážne poškodenie zdravia, resp. súhlas na takúto liečbu nebolo možné v dôsledku núdze získať. V § 9 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti sa v konaní o prípustnosti prevzatia alebo zadržania podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti síce nevyžaduje na vykonanie liečby informovaný súhlas prevzatej osoby, avšak do rozhodnutia súdu je práve s poukazom na uvedené dohovory, možné vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo zabezpečenie jeho okolia.
25. Napriek tomu, že súd posudzuje len prípustnosť obmedzenia osobnej slobody umiestneného, má odôvodnenú potrebu vyjadriť sa k postupu zdravotníckeho zariadenia voči umiestneného počas súdneho konania. Súd v rámci oboznámenia sa so zdravotnou dokumentáciou zistil, dňa 23.05.2018 bola na umiestneného aplikovaná liečba elektrokonvulzívnou terapiou (ďalej aj „ECT“) v ranných hodinách, ešte pred uskutočnením výsluchu umiestneného. Zastupujúci lekár k tomu uviedol, že aj v čase do rozhodnutia súdu musia pacienta liečiť podľa medicínskych guidelinov (príručiek) a podľa chemického stavu. Dôvody aplikácie ECT však nevedel bližšie uviesť. Zastupujúci lekár neodôvodnil, prečo bolo aplikovaná ECT napriek výslovnému zneniu ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti, t. j. nevyhnutnosť záchrany života a zdravia osoby, alebo zabezpečenia jeho okolia. Preto súd nepovažuje aplikáciu liečby ECT na umiestneného za zákonnú a v súlade s 7 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne. Súd považuje takýto postup zdravotníckeho zariadenia, kedy aplikoval ECT do rozhodnutia súdu o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení za neprípustný a zasahujúci do fyzickej a duševnej integrity umiestneného. Súd tiež poukazuje na to, že v zmysle 8 Všeobecnej správy Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) č. CPT/Inf (98) 12 (Nedobrovoľné umiestnenie v zdravotníckych zariadeniach) by pacienti mali byť zásadne v situácii, ktorá im umožňuje poskytnúť slobodný a informovaný súhlas s liečbou. Prijatie osoby do psychiatrického zariadenia na nedobrovoľnom základe by sa nemalo chápať ako povolenie liečby bez jej súhlasu. Z toho vyplýva, že každý duševne spôsobilý pacient, či už dobrovoľný alebo nedobrovoľný, by mal mať možnosť odmietnuť liečbu alebo akýkoľvek iný lekársky zásah. Každá derogácia z tejto základnej zásady by mala byť založená na zákone a vzťahovať sa len na jednoznačne a prísne vymedzené výnimočné okolnosti. Súhlas s liečbou sa môže samozrejme považovať za slobodný a informovaný len vtedy, ak sa zakladá na úplných, presných a zrozumiteľných informáciách o stave pacienta a navrhovanej liečbe. Pre CPT je dokonca neprípustné, aby zdravotnícke zariadenia aplikovali nedobrovoľné liečebné postupy v akomkoľvek prípade, kde súd rozhodol o nedobrovoľnom umiestnení. Všetci pacienti v záujme zachovania princípu rovnosti, by mali byť v pozícii, ktorý im dáva možnosť slobodného a informovaného súhlasu s liečbou. Súhlas príslušného orgánu na umiestnenie osoby v zdravotníckom zariadení na nedobrovoľnej báze by nemal byť vykladaný tak, že automaticky zahŕňa liečbu osôb bez ich súhlasu.
26. Záverom súd poukazuje na § 263 CMP, v zmysle ktorého zdravotnícke zariadenie môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).