Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3Co-137-2018.pdf
PDF · 99.04 KB
Case nature
Subarea
3Co/137/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne: S. E., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. N., Y. XXXX/XX, zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom v Hlohovci, Železničná 4/ A proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 49, IČO: 35 805 731, zastúpenému De minimis, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Lovinského 22, IČO: 36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 12Csp/83/2017-110 zo dňa 27. októbra 2017 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej iba „súd prvej inštancie") uznesením uložil žalovanému, aby pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni vložil do úschovy na Okresnom súde Rožňava peňažnú sumu 1.123,45 eur, a to do 7 dní od doručenia uznesenia.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa podala žalobu vo veci samej o zaplatenie sumy 978,97 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy, za čas od 20. 03. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súčasne so žalobou podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, kde žiadala, aby súd uložil žalovanému zložiť do úschovy na Okresnom súde Rožňava peňažnú sumu vo výške 1.123,45 eur (žalovanú istinu a trovy právneho zastúpenia: 978,97 eur + 144,48 eur), do 7 dní odo dňa doručenia uznesenia.
3. Citujúc znenie § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 a § 324 ods. 3 CSP vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia berúc do úvahy majetkový a finančný stav obchodnej spoločnosti, ktorý vyplynul z pripojených listinných dôkazov. Konštatoval, že z uvedených listín je možné vyvodiť, že žalovaný prerušil svoju obchodnú činnosť dňom 18. 12. 2015. Z audítorskej správy ku dňu 15. 12. 2015 je zrejmé, že spoločnosť vykazovala pomerne veľké finančné straty, ktoré môžu viesť k tomu, že možnosť žalovaného uhradiť prípadné nároky žalobkyni je významným spôsobom znížená. Posudzujúc predbežne nárok žalobkyne vo veci samej uzavrel, že z pripojenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX. X. XXXX, ako aj Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, je možné konštatovať, že zmluvné podmienky vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vykazujú určité nedostatky, a to absenciu skladby splátok v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Z obsahu zmluvy o zabezpečení splátok úveru je podľa prvoinštančného súdu zrejmé, že tento typ zmluvy nezabezpečuje služby pre spotrebiteľa, ale sleduje finančný záujem veriteľa, ktorý si týmto spôsobom vymienil odmenu za poskytovanie služby a táto odmena podľa prepočtu súdu predstavuje 59,5 % z poskytnutého úveru. Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že tieto zmluvné dojednania obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Za týchto okolností je možné predpokladať, že rozhodnutie týkajúce sa vydania bezdôvodného obohatenia založené na týchto dôvodoch, môže viesť k tomu, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobkyni uplatňované nároky.
Prvoinštančný súd preto v súlade s ust. § 325 ods. 2 písm. b/ CSP, s použitím osobitného predpisu ust. §§ 121 a 122 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z.z. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zložiť peňažné prostriedky uvedené vo výroku uznesenia do súdnej úschovy.
4. Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal, že považuje napadnuté uznesenie okresného súdu za nesprávne, nezákonné a arbitrárne. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ a h/ CSP, teda že neboli splnené procesné podmienky; okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; okresným súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
5. V dôvodoch odvolania uviedol, že v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého uznesenia neboli splnené procesné podmienky, v zmysle ich legálnej definície obsiahnutej v § 161 ods. 1 CSP za ktorých súd mohol konať a rozhodnúť o príslušnom návrhu, teda sa naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP. Návrh v zmysle § 327 CSP neobsahuje predpísané náležitosti. je neurčitý, nezrozumiteľný, nevykonateľný a nie je splnená podmienka podľa § 324 ods. 3 CSP. Inými slovami návrh žalobkyne má vady podľa § 327 CSP, pre ktoré o ňom nebolo možné vecne rozhodnúť, preto bolo povinnosťou súdu tento jej návrh podľa § 327 CSP odmietnuť. Konkrétne návrh žalobkyne neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 327 CSP, ako napr. (i) neobsahuje skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, (ii) neobsahuje opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, (iii) neobsahuje zdôvodnenie, prečo nie je možné zabezpečovacie opatrenie a (iv) žalobkyňa nepripojila listiny na ktoré sa odvoláva v návrhu. Návrh v celom rozsahu je neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný. Nariadené NO (vychádzajúce z návrhu žalobkyne) vo výroku obsahuje slová: „pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia“ (úvodzovky žalovaný), on si však nevie predstaviť akého konkrétneho budúceho výkonu a akého konkrétneho rozhodnutia sa má táto úschova týkať. Napokon ani nevie, či má ísť o súdne alebo administratívne rozhodnutie. Nariadené NO je tiež nevykonateľné aj z toho dôvodu, že neurčuje akým spôsobom má zložiť peniaze do súdnej úschovy v tak krátkom čase.
6. V dôvodoch odvolania tiež namietal, že po zrušení rozhodnutia Krajským súdom v Košiciach prvoinštančný súd namiesto toho, aby precizoval svoje pôvodné rozhodnutie, bez akéhokoľvek dôvodu svoje rozhodnutie úplne zmenil a ako uvádza svoje pôvodné závery prehodnotil a to tak, že ich úplne zmenil a to bez toho, aby na to existoval akýkoľvek dôvod. Okresný súd porušil právo žalovaného na spravodlivý proces aj tým, že nedoručil žalovanému žiadne relevantné prílohy údajne predložené žalobcom, z ktorých okresný súd pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal.
7. V odvolaní žalovaný rovnako namietal, že v danom prípade neexistuje žiaden dôvod na nariadenie NO a to tak z dôvodov právnych, ako aj skutkových, keďže tie sú v rozpore so stavom opisovaným žalobkyňou v jej návrhu. Predovšetkým nemôže byť daná obava, že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená, nakoľko žalovaný je dcérskou spoločnosťou britskej spoločnosti International Personal Finance Investments Limited pôsobiacou v 13-tich štátoch, riadiacou sa nadštandardnými etickými kódexmi, ktorá svoju históriu odvodzuje ešte z roku 1880. Pre žalovaného je preto zachovanie dobrej povesti prioritné; žalovaný neukončil a ani neprerušilo svoju podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky, ako to uvádza žalobca a následne aj okresný súd, pričom žalovaný má v predmete podnikania viacero činností. Pokiaľ ide o jednu zo zapísaných činností, a to činnosť poskytovania spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov, na výkon tejto činnosti má žalovaný naďalej povolenie udelené Národnou bankou Slovenskou (ďalej len „NBS“). NBS n základe zákona č. 35/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa z.č. 129/2010 Z.z., vydala žalovanému ako prvému subjektu na slovenskom trhu dňa 28. augusta 2015 povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a to na základe mimoriadne dôkladného rozboru zmlúv, ako aj všetkých procesov žalovaného pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, čo by nebolo možné, ak by jeho zmluvy neobsahovali zákonné náležitosti či akohokoľvek inak odporovali zákonu. Žalovaný je tak opodstatnene v dobrej viere toho názoru, že ním uzatvárané formulárové zmluvy sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalovaný sa v nadväznosti na posledné zmeny legislatívy v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, rozhodol dočasne z opatrnosti neuzatvárať nové zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Uvedené však nemožno interpretovať tak, že by žalovaný ďalej nevykonával danú činnosť, pretože naďalej si plní všetky svoje
povinnosti vyplývajúce z doposiaľ uzavretých zmlúv o spotrebiteľských úveroch, ak aj ostatné svoje povinnosti pre neho vyplývajúce z príslušných právnych predpisov.
8. V dôvodoch odvolania tiež zdôraznil, že podľa § 20d ods. 1 písm. c/ z. č. 129/2010 Z.z. k zrušeniu žalovaného by mohlo platne dôjsť iba s predchádzajúcim súhlasom NBS. Žalovaný nie je zrušený a o udelenie súhlasu s jeho zrušením nikdy ani len nepožiadal NBS. Z uvedeného vyplýva, že až po udelení predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska na zrušenie žalovaného môže byť žalovaný zrušený podľa príslušných ustanovení zákona č 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodený zákonník“), preto je zrejmé, že žiadna ani teoretická obava z akéhokoľvek budúceho výkonu rozhodnutia tu byť nemôže, pretože to garantuje najpovolanejší štátny orgán na úseku dozoru na finančnom trhu, a to NBS. Pritom žalovaný ako podnikateľský subjekt má zapísaných až 12 predmetov činnosti, pričom len jednu z nich poskytovanie spotrebiteľských úverov sa na základe vlastného obchodného rozhodnutia rozhodol dočasne nevykonávať. Napokon ak by žalovaný chcel ukončiť svoje podnikanie, ako to uvádza žalobca, vychádzajúc z údajov z roku 2015, tak by vzhľadom na taký dlhý časový odstup bolo zrejmé, že žalovaný by už dávno zanikol. K vyjadreniu žalobkyne, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku, žalovaný zásadne popiera, pričom žalobkyňa nepredložila jediný dôkaz na podporu svojho tvrdenia. A pokiaľ žalobkyňa účelovo zamieňa odplatné postúpenie vybraných pohľadávok žalovaného, takéto odplatné postúpenie pohľadávok je štandardný a zákonný postup, ktorý využívajú všetci dodávatelia spotrebiteľských a iných úverov. Preto navrhol zmeniť uznesenie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, alternatívne zrušiť uznesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Žalobkyňa vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného navrhla uznesenie prvoinštančného súdu potvrdiť. Dôvodila, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa všetky predpísané náležitosti dané ustanoveniami zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku a postup súdu pri vydaní napadnutého rozhodnutia bol správny. Aj z výročnej správy žalovaného za rok 2016 vyplýva, že spoločnosť prestala od 18. decembra 2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. Žalovaný ani nedisponuje potrebným majetkom, keď podľa dostupných údajov má záporné vlastné imanie presahujúce 16 mil. eur. Nie je pravdou, aby všeobecné súdy v obdobných prípadoch návrhy na neodkladné opatrenia zamietali. Skutočnosť, že žalovaný je dcérskou spoločnosťou zahraničného subjektu je podľa žalobcu pre posúdenie tejto veci absolútne irelevantné, rovnako to, že žalovaný má v predmete podnikania zapísané aj iné činnosti, je pre posúdenie tejto veci rovnako bezvýznamné, keďže hlavným predmetom činnosti žalovaného je poskytovanie pôžičiek. Aj zo samotnej výročnej správy žalovaného vyplýva, že „spoločnosť sa zameriava najmä na poskytovanie relatívne malých, nezaistených pôžičiek do sumy 2.300 eur jednotlivcom na maximálne obdobie sto týždňov“. Rovnako existencia povolenia Národnej banky Slovenska nemá absolútne žiadny vplyv na to, že žalovaný reálne prestal poskytovať pôžičky a samotný žalovaný vyhlásil, že na území Slovenska ukončuje túto činnosť. Žalobkyňa poukázala aj na hlásenie umiestnené na oficiálnej webovej stránke žalovaného, podľa ktorého „od 22. februára 2017 vrátane ruší spoločnosť Provident Financial sieť svojich obchodných zástupcov a takisto ruší aj všetky svoje pobočky, ako aj na predchádzajúce vyhlásenie žalovaného umiestnené na oficiálnej webovej stránke, že „od 15. decembra 2015 vzhľadom k legislatívnym zmenám týkajúcich sa podpisovania spotrebiteľských úverov pozastavil poskytovanie svojich úverov. Rovnako poukázala na niektoré časti výročnej správy žalovaného za rok 2016. Existencia pohľadávky žalobcu, ktorá má byť zabezpečená neodkladným opatrením bola podľa žalobkyne jednoznačne splnená. Žalovaný poskytuje úvery svojim klientom za neprimeraných podmienok a tak sa stalo aj v tejto veci, keď celková odplata, ktorú žalovaný na základe zmluvy požadoval zaplatiť od žalobkyne predstavovala 119,38 %. Takýmto spôsobom žalovaný postupoval v desiatkach tisíc prípadov a v súčasnosti, keď sa jeho pozícia začala oslabovať, sa rozhodol, že na území Slovenskej republiky ukončí podnikateľskú činnosť a odíde s finančnými prostriedkami, ktoré prijímal od svojich klientov neoprávnene.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán použité v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce potrebu nariadiť vo veci
neodkladné opatrenie, ktorým by bolo uložené žalovanému zložiť istinu 430 eur do úschovy súdu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne v exekúcii, ktorej sa domáha v konaní vo veci samej.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. b/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.
15. Neodkladné opatrenie má v danom prípade slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv žalobcu a je možné ho nariadiť len v prípade, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa vo veci samej sa domáha zaplatenia sumy 978,97 eur s príslušenstvom. Uvedený nárok si uplatňuje titulom vydania bezdôvodného obohatenia a ktorý má byť preplatkom pri plnení žalobkyne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože žalobkyňa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
17. Žalobkyňa odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia ohrozením exekúcie, pretože žalovaný sa podľa nej zbavuje majetku a hrozí, že v prípade, ak jej žalobe vo veci samej súd vyhovie, nebude v exekúcii úspešná.
18. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Z daného hľadiska je vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením, aj keď nejde o zákonnú náležitosť návrhu v zmysle § 326 CSP. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a to z úradnej povinnosti. Primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojim návrhom sleduje. V danom prípade zabezpečovacie opatrenie žalobkyňa zriadiť nežiadala.
19. Vzhľadom na skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Navrhovateľ musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávne v danom prípade vyhodnotil existenciu predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Tvrdenia žalobkyne, ktorými odôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, že žalovaný končí svoju podnikateľskú činnosť na slovenskom trhu, zbavuje sa svojho majetku, nemá dostatok majetku, naopak má množstvo nesplatených dlhov, neboli v konaní dostatočne osvedčené. Bolo osvedčené (a žalovaný to aj potvrdil),
že dočasne, vzhľadom na zmenu legislatívy sa rozhodol neuzatvárať nové zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ničím ale nebolo osvedčené a žalovaný to popiera, aby končil, resp. v blízkej budúcnosti mienil ukončiť svoju podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky, keďže v obchodnom registri má okrem poskytovania úverov zapísaných ďalších viac ako 10 predmetov činnosti. Žalovaný podľa obsahu spisu tiež nedisponuje súhlasom Národnej banky Slovenska k ukončeniu činnosti, ani oň nepožiadal. Samotné odplatné postupovanie pohľadávok nemožno hodnotiť bez ďalšieho ako zbavovanie sa majetku, pričom pri ťažko vymožiteľných pohľadávkach ide o pomerne bežný postup podnikateľských subjektov. Žalobkyňa teda neosvedčila takú skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že v prípade, pokiaľ by bola vo veci samej úspešná, nebolo by v možnostiach žalovaného jej priznanú sumu uhradiť a to prihliadnuc na jej výšku.
21. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
22. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods.1 CSP).
23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).