Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Sa-16-2017.pdf
PDF · 105.07 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne: W. R., nar. XX.X.XXXX, bytom P., M. XXXX/X, zastúpenej advokátkou Mgr. Andreou Šutovskou, Trnava, Vajanského 39, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 26255-2/2017-BA zo dňa 15.3.2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 26255-2/2017- BA zo dňa 15.3.2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietol jej odvolanie a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0410000217-GC04/17 zo dňa 2.1.2017 predpisujúce jej podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistné za obdobie mesiacov júl, august a september 2016 v celkovej sume 592,95 eur.
2. Namietala, že žalovaný správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci a nesprávne vychádzal iba z vnútroštátnych právnych predpisov bez posúdenia veci z hľadiska práva Európskej únie, ktoré uplatňuje zásadu jednej legislatívy znamenajúcu ochranu pred platením príspevkov na sociálne zabezpečenie vo viacerých členských štátoch.
3. Poukazovala na to, že poistné bolo predpísané na základe pôvodného daňového priznania za rok 2015, pričom následne bolo zistené, že údaje v ňom uvedené, sú rozdielne oproti údajom evidovaným Finančným riaditeľstvom SR, na základe čoho žalobkyňa dňa 5.9.2016 podala dodatočné daňové priznanie, avšak podľa žalovaného zmenu poistenia nebolo možné vykonať spätne, ale iba od nasledujúceho mesiaca po podaní dodatočného daňového priznania.
4. V období od 1.1. do 31.12.2015 žalobkyňa väčšinu svojich príjmov dosiahla v Rakúsku, kde pracovala ako opatrovateľka, a na Slovensku dosiahla príjem iba 697 eur. V rozhodnom období bola prihlásená v rakúskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia, ktorá jej vydala predpis platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie, na základe ktorého uhradila príspevky na sociálne zabezpečenie na rok 2015 vo výške 2.638,32 eur a dodatočne vymeraný príspevok na penzijné pripoistenie za rok 2013 vo výške 540 eur. Domnieva sa preto, že na dostatočné zistenie skutkového stavu veci a správne a spravodlivé rozhodnutie bolo potrebné aj zistenie platenia príspevkov žalobkyne na sociálne poistenie v Rakúsku prostredníctvom rakúskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia. Nezohľadnením riadneho odvádzania poistného a príspevkov v Rakúsku by podľa žalobkyne duplicitným predpísaním poistného a príspevkov
došlo k porušeniu ochrany platenia príspevkov vo viacerých členských štátoch, ktorú zabezpečujú koordinačné nariadenia.
5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení vo veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Uvádzal, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1.7.2016 na základe príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za rok 2015. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za rok 2015 relevantný príjem v sume 5.148 eur, vzniklo jej v súlade s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1.7.2016 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Na základe príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré žalobkyňa uviedla v riadnom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 (predložené správcovi dane dňa 30.3.2016) v sume 15.673,90 eur, vzniklo žalobkyni v súlade s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1.7.2016. V predmetnom riadnom daňovom priznaní za rok 2015 žalobkyňa uviedla v riadku č. 82 úhrn vyňatých príjmov /daň (+), strana (-)/ sumu 697 eur a v riadku č. 85 úhrn príjmov zo zdrojov v zahraničí sumu 9.936,90 eur. Údaje o príjmoch a výdavkoch dosahovaných daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí, ktoré sú súčasťou základu dane (XIII oddiel tlačiva daňového priznania, kde daňovník uvádza výšku príjmov, ktoré mu plynú zo zahraničia) žalobkyňa nevyplnila. Okresný úrad Piešťany, Odbor živnostenského podnikania, vydal dňa 23.6.2015 žalobkyni Osvedčenie o živnostenskom oprávnení č. OU-PN-OZP-2015/004303-2, s dátumom vzniku živnostenského oprávnenia 1.7.2015. Na základe uvedeného živnostenského oprávnenia je žalobkyňa oprávnená vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.
7. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava podľa § 226 ods. 1 písm. o) zákona o sociálnom poistení listom zo dňa 14.7.2016 žalobkyni oznámila, že jej ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie dňom 1.7.2016, s informáciou o možnosti podať proti tomuto oznámeniu námietky v lehote 8 dní, ktorú žalobkyňa nevyužila. Žalobkyňa bola vyzvaná na dokladovanie príjmov zo zahraničia za rok 2015 a bolo jej zaslané tlačivo čestného prehlásenia, ktoré vyplnené predložila pobočke Trnava s informáciou, že sa v období od 1.1. do 31.12.2015 na ňu vzťahovali právne predpisy Rakúska, v ktorom za rok 2015 dosiahla príjem 12.295 eur. Predložila aj rakúske živnostenské oprávnenie, na základe ktorého bola oprávnená vykonávať zárobkovú činnosť od 3.1.2012, informáciu o jeho prerušení od 16.12.2015 a ďalšie doklady. Na základe informácie, že sa údaje uvedené v riadnom daňovom priznaní nezhodujú s údajmi uvedenými v čestnom vyhlásení, žalobkyňa dňa 5.9.2016 podala dodatočné daňové priznanie za rok 2015, v ktorom uviedla príjmy zo živnosti v sume 15.673,90 eur, v riadku č. 82 úhrn vyňatých príjmov /daň (+), strana (-)/ sumu 9.936,90 eur a v riadku č. 85 úhrn príjmov zo zdrojov v zahraničí sumu 0 eur. V oddiely XIII tlačiva daňového priznania, kde sa uvádzajú údaje o príjmov a výdavkoch dosahovaných daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí, ktoré sú súčasťou základu dane, žalobkyňa uviedla sumu 14.976,90 eur. Vychádzajúc z údajov, ktoré žalobkyňa uviedla v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2015, bolo zistené, že príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré žalobkyňa dosiahla na území SR, nepresiahli zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu (sumu vo výške 5.148 eur), preto jej v súlade s § 21 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.9.2016 (zmena poistenia vykonaná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane). O zániku povinného poistenia bola žalobkyňa informovaná listom Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, č. 700-0402383416-GC24/16 zo dňa 23.11.2016, označeným ako „Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO: - oznámenie“. Daný list bol žalobkyni doručený dňa 2.12.2016. V súvislosti s predložením dodatočného daňového priznania zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ustanovuje v § 21 ods. 3, že hranica príjmu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer. Z citácie uvedeného ustanovenia zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že na základe dodatočného daňového
priznania je možné vykonať zmenu poistenia len od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane (zmenu poistenia teda nie je možné vykonať spätne). V prípade žalobkyne, ktorá dodatočné daňové priznanie za rok 2015 predložila príslušnému správcovi dane dňa 5.9.2016, bolo možné vzhľadom na vyššie uvedené vykonať zmenu poistenia až odo dňa 1.10.2016, čo sa aj stalo. Žalobkyni v zmysle príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, vzhľadom na deň podania dodatočného daňového priznania za rok 2015 (5.9.2016), dňa 30.9.2016.
8. Žalovaný poukazoval na to, že s jeho právnym názorom pri aplikácii ustanovení zákona, ktoré upravujú zohľadnenie dodatočného daňového priznania sa stotožnil aj Najvyšší súd SR vo svojich rozsudkoch sp. zn. 9 SžSo 1/2012 a 1 SžSo 6/2010 a správnosť jeho postupu bola potvrdená aj správou o výsledku dozoru štátu vykonaného v sociálnej povinnosti podľa § 246 až 248 zákona o sociálnom poistení v období od 22.12.2011 do 22.5.2012. Poukazoval tiež na to, že podľa žalobkyňou predložených dokladov bolo jej živnostenské oprávnenie vydané v Rakúsku od 16.12.2015 prerušené, z čoho vyplýva, že od tohto dňa žalobkyňa vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť iba na území jedného členského štátu. Na žalobkyňu sa preto v spornom období nevzťahovalo Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.4.2004 a žalobkyňa v tomto období podliehala právnym predpisom Slovenskej republiky, pričom ňou predložené doklady preukazujú platenie poistného za rok 2015 a preskúmavané rozhodnutie sa týka predpísania dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov za obdobie júl až september 2016.
9. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a s procesným postupom súdu vyslovil súhlas, vypočul žalobkyňu, ktorá zotrvala na argumentácii uvedenej v jej písomnom podaní, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
10. Žalobkyňa v konaní poukazovala najmä na skutočnosť, že príjem, ktorý žalovaný posudzoval pre potreby určenia odvodov, bol už posudzovaný pre potreby určenia príspevkov v Rakúsku, čo žalovaný dostatočne nezohľadnil, čím došlo k porušeniu zásady jediného rozhodného práva vyplývajúcej z koordinačných nariadení.
11. Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 2.1.2017, ktorým jej za obdobie mesiacov júl, august a september bolo predpísané poistné v celkovej sume 592,95 eur.
12. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný (okrem iného) konštatoval, že pobočka Trnava účastníčke konania listom zo dňa 14.7.2016 oznámila, že jej dňom 1.7.2016 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osobe, pretože jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona presiahol zákonom ustanovenú sumu. Zároveň bol účastníčke konania oznámený vymeriavací základ a mesačná suma poistného, variabilný symbol, číslo účtu, na ktoré treba odvádzať poistné a označovanie platieb špecifickým symbolom. Taktiež bola účastníka konania oboznámená so skutočnosťou, že ak nesúhlasí so vznikom povinného poistenia 1.7.2016, môže v lehote 8 dní odo dňa doručenia oznámenia podať námietky. Účastníčka konania voči oznámeniu zo dňa 14.7.2016 „Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO - oznámenie“ námietky nepodala. Účastníčka konania bola povinná za obdobie júl 2016 až september 2016 z vymeriavacieho základu v sume 596,33 eur mesačne odviesť poistné a povinné príspevky v sume 197,65 eur mesačne. Podľa ustanovenia § 144 ods. 1 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z.z. Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej nižšej sume. Ak suma dlžného poistného je nižšia ako 3,32 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. Účastníčka konania, ako samostatne zárobkovo činná osoba, poistné a povinné príspevky za obdobie júl až september 2016 do dňa vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. do 2.1.2017) neodviedla vôbec, čím porušila ustanovenia § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona a § 128 ods. 11 písm. b), § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 veta prvá zákona v znení neskorších predpisov a § 21 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Na základe vyššie uvedeného bolo účastníčke konania, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, poistné a povinné príspevky za obdobie júl až september 2016 predpísané prvostupňovým orgánom
správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov. Námietky účastníčky konania, uvedené v odvolaní, nemajú vplyv na zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 1.5.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia. Tieto koordinačné nariadenia ustanovujú určité spoločné pravidlá a zásady, medzi ktoré okrem iného patrí aj zásada uplatniteľnosti jednej legislatívy, ktorá znamená ochranu pred platením príspevkov na sociálne zabezpečenie vo viacerých členských štátoch a určenie členského štátu, ktorého právne predpisy sa použijú; v zásade možno použiť právne predpisy len jedného členského štátu tak, aby osoba nepodliehala právnym predpisom dvoch alebo viacerých členských štátov naraz. Od 1.5.2010 je základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nariadenia č. 883/2004 a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.9.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (vykonávacie nariadenie). Uplatniteľnú legislatívu je potrebné osobitne určovať vtedy, ak fyzická osoba preukázateľne vykonáva činnosť v dvoch alebo viacerých krajinách EÚ. Na základe ohlásenia živnosti účastníčka konania v období od 18.2.2013 do 16.12.2015 vykonávala v Rakúsku činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zároveň bola vedená v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ako zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce, a to v období od 2.2.2013 do 28.2.2013 (zamestnávateľ INDEX Nosluš, s.r.o.) a od 1.5.2013 do 17.5.2013 (zamestnávateľ U.R. U.). Na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení účastníčka konania od 1.7.2015 vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na území Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, prijala 11.9.2015 od účastníčky konania „Čestné prehlásenie“, v ktorom prehlásila, že pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka a tam odvádza dane aj všetky odvody. Na Slovensku podniká len od 1.7.2015 a za rok 2014 nemala žiaden príjem z podnikania. K uvedenému čestnému prehláseniu priložila doklady, a to živnostenský list z Rakúsku a zo Slovenska, potvrdenie o práci opatrovateľky v Rakúsku, fotokópie potvrdenia o podaní daňového priznania v Rakúsku, fotokópiu zmluvy o sprostredkovaní práce v Rakúsku a Rozhodnutie zo Sociálnej poisťovne o jej invalidite. Sociálna poisťovňa, ústredie, zaslala inštitúcii sociálneho zabezpečenia Rakúskej republiky (Sozialversicherungsanstalt der Gewerblichen Wirtschaft, Wien, Austria) list č. 45030-3/2016 zo dňa 30.6.2016, označený ako „Článok 13 (2) nariadeia (ES) č. 883/2004 a článok 16 nariadenia (ES) č. 987/2009“, v ktorom uviedla, že účastníčka konania na základe predložených dokladov vykonávala súčasne samostatne zárobkovú činnosť v Rakúsku a závislú činnosť ako zamestnankyňa na území Slovenska (ide o marginálnu činnosť). Preto Sociálna poisťovňa, ústredie, zasiela formuláre PD A1, ktorými bolo účastníčke konania potvrdené predbežné určenie rakúskych právnych predpisov v období od 2.2.2013 do 8.2.2016, od 1.5.2013 do 17.5.2013 a od 7.9.2013 do 30.9.2013. Sociálna poisťovňa, ústredie, inštitúcii zabezpečenia Rakúskej republiky zaslala taktiež list č. 45030-2/2016 zo dňa 30.6.2016, označený ako „Článok 13 (2) nariadenia (ES) č. 883/2004 a článok 16 nariadenia (ES) č. 987/2009“, v ktorom uvádza, že na základe predložených dokladov účastníčka konania súčasne vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť v Rakúsku aj na Slovensku. Preto Sociálna poisťovňa, ústredie, zasiela formulár PD A1, ktorým bolo účastníčke konania potvrdené predbežné určenie rakúskych právnych predpisov v období od 1.7.2015 do 14.12.2015. Od 15.12.2015 účastníčka konania vykonávala činnosť výlučne na území Slovenskej republiky. Osobitné určovanie uplatniteľnej legislatívy v zmysle základného nariadenia nebolo potrebné. Na účastníčku konania sa od 15.12.2015 v oblasti sociálneho poistenia vzťahuje slovenská legislatíva, t.j. podľa miesta výkonu činnosti. Z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR bolo zistené, že účastníčka konania podala 30.3.2016 riadne daňové priznanie za rok 2015, v ktorom uviedla príjmy zo živnosti v sume 15.673,90 eur (riadok 37), v riadku 82 daňového priznania uviedla úhrn vyňatých príjmov /daň (+), strata (-)/ v sume 697 eur a v riadku 85 daňového priznania uviedla úhrn príjmov zo zdrojov v zahraničí v sume 9.936,90 eur. Údaje o príjmoch a výdavkoch dosahovaných daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou v zahraničí, ktoré sú súčasťou základu dane (XIII oddiel tlačiva daňového priznania) účastníčka konania nevyplnila. Účastníčka konania dňa 28.7.2016 predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, požadované doklady, a to Čestné prehlásenie, v ktorom účastníčka konania uviedla, že v období od 1.1.2015 do 31.12.2015 dosiahla príjmy v Rakúsku v sume 12.295 eur a príjmy na Slovensku v sume 697 eur. Samostatne zárobkovo činnou osobou na Slovensku je od 1.7.2015. Ďalej predložila fotokópie živnostenského oprávnenia z Rakúska, fotokópiu potvrdenia o vykonávaní práce opatrovateľky v Rakúsku od 13.6.2013 do doby neurčitej, fotokópiu zmluvy o sprostredkovaní a fotokópie dokladov v nemeckom jazyku o vyfakturovaní finančnej sumy v Rakúsku. Pretože údaje uvedené v Čestnom prehlásení sa nezhodovali s údajmi, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo SR, Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, telefonicky kontaktovala účastníčku konania a odporučila jej podať dodatočné daňové priznanie tak, aby bolo podané v súlade so skutočnosťou a v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Príslušný správca dane prijal 5.9.2016 od účastníčky konania
dodatočné daňové priznanie za rok 2015, v ktorom účastníčka konania uviedla príjmy zo živnosti v sume 15.679,90 eur (riadok 37 v dodatočnom daňovom priznaní) a úhrn vyňatých príjmov /daň (+), strana (-)/ v sume 9.936,90 eur. Zároveň účastníčka konania v oddiele XIII tlačiva daňového priznania uviedla príjmy dosahované daňovníkom s neobmedzenou povinnosťou v zahraničí, ktoré sú súčasťou základu dane, v sume 14.976,90 eur. Podľa ustanovenia § 21 ods. 3 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z.z. hranica príjmu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer. Pretože dodatočné daňové priznanie za rok 2015 účastníčka konania predložila správcovi dane 5.9.2016, nové skutočnosti z neho vyplývajúce majú vplyv na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkvého ku dňu 30.9.2016. Zmenu je možné v zmysle zákona vykonať od prvého kalendárneho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo dodatočné daňové priznanie predložené správcovi dane. Zmenu poistenia preto nie je možné vykonať spätne. Dodatočné daňové priznanie predložené účastníčkou konania za rok 2015, nemá vplyv na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie za obdobie júl až september 2016, uvedené v napadnutom rozhodnutí.
13. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 <., a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 <., ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 21 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, hranica príjmu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer.
15. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
16. Skutkový stav veci nebol v konaní sporným. Žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobkyne o príjme dosiahnutom v zahraničí a na území Slovenska, ani údaje o príspevkoch na sociálne zabezpečenie uhrádzané ňou v inom členskom štáte, jeho rozhodnutie nevychádza z iných údajov, či skutočností, a nie je ani následkom nedostatku skutkových poznatkov, preto námietke žalobkyne, ktorá podľa jej názoru nedostatočne ozrejmené okolnosti prípadu neidentifikovala, v tomto smere nebolo možné priznať dôvodnosť.
17. V súvislosti s tvrdeným nesprávnym právnym posúdením veci žalobkyňa nekonkrétne namietala, že správny orgán vychádzal iba z vnútroštátnych právnych predpisov a neposudzoval vec z hľadiska práva Európskej únie, pričom neuviedla, ktorý vnútroštátny právny predpis podľa jej názoru žalovaný nesprávne aplikoval a ustanovenia ktorého predpisu Európskeho spoločenstva spôsobilého privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci naopak aplikovať mal a neaplikoval alebo aplikoval nesprávne. Jej všeobecnému tvrdeniu o ochrane pred platením príspevkov na sociálne zabezpečenie vo viacerých členských štátoch vyplývajúcej z koordinačných nariadení síce nemožno uprieť pravdivosť, ale súčasne ani priznať relevanciu v tomto prípade, za situácie, keď žalobkyňa v konaní nedokladovala a ani netvrdila existenciu žiadnych takých skutočností, z ktorých by bolo možné usudzovať, že v období mesiacov júl až september 2016 podliehala právnym predpisom iného členského štátu, resp. že za toto obdobie uhradila platby na sociálne poistenie v inom členskom štáte. Zo samotnej skutočnosti, že žalobkyňa v roku 2015
odvody na sociálne zabezpečenie uhradila v Rakúsku, nemožno vyvodzovať duplicitu platieb v roku 2016, výška poistného na ktorý bola v súlade so zákonom určená podľa žalobkyňou deklarovaných príjmov v roku 2015.
18. Žalovaný sa naproti tomu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne, ozrejmil, prečo a z akých údajov správne orgány pri rozhodovaní vychádzali a aké ustanovenia zákona aplikovali, ako aj dôvod, pre ktorý sa na žalobkyňu v období mesiacov júl až september 2016 vzťahovalo zákonodarstvo Slovenskej republiky (od 15.12.2015 podľa žalobkyňou nespochybnených údajov vyplývajúcich zo spisu vykonávala zárobkovú činnosť iba na území SR).
19. Nakoľko súd v tomto postupe žalovaného a v jeho preskúmavanom rozhodnutí nezistil nedostatky v neprospech žalobkyne spôsobujúce nezákonnosť rozhodnutia, žalobu podľa § 190 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) ako nedôvodnú zamietol.
20. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.