Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/76/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: W.. J.. G. Ď., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XX, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, so sídlom Černyševského 26, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody 10.000,- eur spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a . II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.09.2016 sa žalobca domáha od žalovanej zaplatenia sumy 10.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 01.08.2016 do zaplatenia titulom nesprávneho úradného postupu. Zároveň si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia. 2. Svoj nárok odôvodnil tým, že vo veci 3Obo/57/2011 podal dňa 04.07.2016 na Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. V žiadosti uviedol, že dňa 13.04.2011 vyhlásil Krajský súd v Bratislave rozsudok č.k. 8Cb/2/2003-372, ktorým ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz zo dňa 20.12.2005, č.k. 8Cb/2/2003-68, v časti zmenkovej sumy v 99.581,76 eur s úrokom vo výške 6% od 27.02.1999 do zaplatenia, v ostatnom rozsahu súd zmenkový platobný rozkaz zrušil. 3. Žalobca podal v apríli 2011 v zákonnej 15-dňovej lehote proti uvedenému rozsudku odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu Bratislava. Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní žalobcu rozhodol dňa 29.04.2013 rozsudkom č.k. 3Obo/57/2011-431 tak, že v odvolaním napadnutej časti rozsudok súdu 1. stupňa potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2013. Žalobca nahliadnutím do spisu zistil, že na č.l. 427 sa nachádza úradný záznam predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemaníkovej, z ktorého vyplýva, že odvolací spis bol ňou pridelený sudcovi JUDr. Petrovi Dukesovi v júni 2011, pričom tento sudca vrátil predsedníčke senátu dotknutý spis dňa 10.04.2013 s odôvodnením, že "je vo veci vylúčený, nakoľko pri vybavovaní veci zistil, že už vo veci rozhodoval v 5-člennom senáte". 4. Žalobca ďalej uviedol, že je občianskym aktivistom, ktorý sa dlhodobo a intenzívne zaujíma o veci verejné s cieľom zlepšiť kvalitu života všetkých občanov. Z uvedeného dôvodu obzvlášť citlivo vníma nesprávny úradný postup konajúceho senátu odvolacieho súdu, obzvlášť člena senátu 3Obo sudcu JUDr. Petra Dukesa, nekonaním ktorého boli spôsobené absolútne zbytočné prieťahy v konaní v dĺžke takmer 2 roky. Žalobca má za to, že mu bolo upreté jeho prirodzené ústavné základné právo na prejednanie veci v primeranej lehote obzvlášť ponižujúcim spôsobom, nakoľko z obsahu záznamu je zrejmé, že referujú sudca sa so spisom začal zaoberať až po 22. mesiacoch, nakoľko v opačnom prípade by musel podstatne skôr zistiť skutočnosť, že v uvedenej veci už skôr rozhodoval v 5-člennom senátu. Žalobca si podanou žalobou uplatňuje nemajetkovú ujmu vo výške 10.000, eur. Zdôraznil,

že škodca nikdy neprejavil ľútosť nad jeho nesprávnym úradným postupom, nad úplne zbytočnými prieťahmi, ktoré svojím nekonaním spôsobil. Podľa jeho názoru úhrada nemajetkovej ujmy a prípadné uplatnenie regresnej náhrady voči zodpovednej osobe má naplniť čiastočne nielen satisfakčnú funkciu, ale predovšetkým bude pôsobiť do budúcna preventívne a prispeje tak k skvalitneniu fungovania konajúceho súdu, ako aj súdov vyššieho stupňa. Má zato, že náhradu nemajetkovej ujmy v takýchto prípadoch je potrebné vnímať ako významný prvok ochrany štátu a verejnej moci pred nimi samotnými. 5. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 19.10.2016 poukázala na predpoklad uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z."), ktorým je predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne. Nakoľko žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Obo/57/2011 nebol predmetom predbežného prerokovania v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z. z., má žalovaná za to, že v konaní nemožno pokračovať, nakoľko nie je splnená podmienka predbežného prerokovania. 6. Ďalej uviedla, že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok - aby nastala udalosť, ktorá môže mať, respektíve má za následok vznik škody, vznik samotnej škody/ujmy a, predovšetkým, príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a škodou. V konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné preukázať, že orgán verejnej moci pri výkone svojej právomoci postupoval v rozpore so zákonom, a že práve v dôsledku takéhoto konania žalobca utrpel škodu. Žalovaná je toho názoru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, nakoľko nie je preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, vznik ujmy, ktorej náhrady sa žalobca domáha, ako ani prípadná priama príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a žalobcom tvrdenou ujmou, žalovaná žiada žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť. 7. V súvislosti so žalobcom namietaným nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcim v prieťahoch v konaní, zastáva žalovaná názor, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je orgánom príslušným na ustálenie zásahu do ústavného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Strana v konaní, má v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o súdoch") právo podať sťažnosť na postup súdu pre porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, na ktorej vybavenie je príslušný predseda súdu, na ktorého činnosť sťažnosť smeruje. Okrem toho mal účastník súdneho konania podľa článku 127 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. právo obrátiť sa prostredníctvom ústavnej sťažnosti pre zásah do práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý ako súdny orgán ochrany ústavnosti môže v prípade dôvodnosti sťažnosti konštatovať porušenie článku 48 ods. 2 Ústavy a zároveň priznať tomu, koho práva boli porušené primerané finančné zadosťučinenie. Až na základe takto ustáleného porušenia práva príslušným orgánom (teda predsedom príslušného súdu alebo ústavným súdom) je možné v samostatnom konaní o náhradu škody skúmať, či v dôsledku takéhoto pochybenia súdu vznikla účastníkovi konania škoda v podobe majetkovej alebo nemajetkovej ujmy. Iný výklad by viedol k absurdným záverom, a to k porušeniu inštančného princípu súdnictva. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov môžu byť aj súdy vyššieho stupňa. Teda v prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takom prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len predseda príslušného súdu rozhodujúci o sťažnosti na prieťahy a Ústavný súd SR. 8. Žalovaná má za to mu, že vo veci nie je splnený prvý predpoklad vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, a to preukázanie žalobcom namietaného nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní Najvyššieho súdu SR. Žalobca nepreukázal splnenie ani ďalšej podmienky pre vznik nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a to samotný vznik nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť namietanými prieťahmi v konaní spôsobená. Priznanie peňažného plnenia ako náhrady nemajetkovej ujmy predpokladá značnú mieru zásahu do osobnosti fyzickej osoby, pričom výšku takejto nemajetkovej ujmy je oprávnený ustáliť len súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a k okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo. Napriek tomu, že súd výšku nemajetkovej

ujmy určuje v zásade podľa svojej úvahy, aj tento postup podlieha hodnoteniu a základom pre posúdenie výšky nemajetkovej ujmy by malo byť zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, v čom spôsobená ujma, za ktorú požaduje vyplatenie peňažnej náhrady vo výške 10.000,- eur spočíva. Pokiaľ žalobca požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy odvodzuje od celkovej dĺžky konania na odvolacom súde, ktorú označuje za neprimeranú, žalovaná poukazuje na skutočnosť že samotná rozlišuje medzi rozhodovaním ústavného súdu o tom, či došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd, za ktoré mu je potrebné poskytnutie primeraného zadosťučinenia, a rozhodovanie všeobecných súdov a iných orgánov o zodpovednosti za škodu alebo inú ujmu spôsobenú konaním, ktorým došlo k porušeniu týchto práv a slobôd. Nárok na náhradu škody, vrátane nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, stojí mimo rámca nároku na primerané zadosťučinenie za porušenie základného práva, na jeho vznik sa vzťahujú iné podmienky, a na jeho oprávnenosť je potrebné preukázať vznik nemajetkovej ujmy, teda následky vyvolané porušením práva. Nepostačuje len poukázať na celkovú dĺžku konania, ale žalobca znáša dôkazné bremeno preukázania vzniku ujmy, ktorá mu mala byť v dôsledku prieťahov v konaní spôsobená. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 9. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie dňa 13.06.2017, na ktorom žalobca nad rámec skutočností uvedených v žalobe uviedol k námietke žalovanej o nedoručení písomného návrhu na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, že žalobca tento návrh odoslal na Najvyšší súd Slovenskej republiky a podľa jeho názoru sa Najvyšší súd Slovenskej republiky dopustil ďalšieho nesprávneho úradného postupu, keď jeho návrh nepostúpil Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky alebo jeho návrh nevrátil späť žalobcovi s poznámkou, že adresovaný má byť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalovaná ako prostriedok procesnej obrany uviedla, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený sám posudzovať skutočnosť, či v inom konaní pred súdom došlo k prieťahom v konaní. Na posúdenie tejto otázky sú príslušné mechanizmy a orgány, na ktoré sa však žalobca v čase vedenia konania neobrátil. Žalobca namieta údajné prieťahy v konaní, ktoré trvalo v období od apríla 2011 do apríla 2013, pričom prvýkrát akúkoľvek námietku v tomto smere vzniesol až podaním z júla 2016. Žalovaná zastáva názor, že aj keď neprimeraná dĺžka konania negatívne vplýva na právnu istotu účastníka, deje sa tak nepochybne v čase vedenia konania, v ktorom malo dochádzať k prieťahom a ak sa účastník, respektíve strana konania cíti byť týmito prieťahmi dotknutý, je prirodzené, že sa voči takémuto postupu súdu bráni. Zo strany žalobcu k žiadnej takejto aktivite neprišlo, preto jeho tvrdenia o vzniku ujmy, ktorá mu týmito prieťahmi mala byť spôsobená, považuje žalovaná za účelové a ničím nepodložené. 10. Žalobca na pojednávaní dňa 27.04.2018 ako ďalší prostriedok procesného útoku uviedol, že o vzniknutých prieťahoch v predmetnom súdnom konaní sa dozvedel počas štúdia spisu, z ktorého si vyhotovoval fotodokumentáciu a táto snímka bola datovaná zo dňa 10.07.2013. Opätovne zdôraznil, že považuje za nekorektné, aby sudca vec, ktorú mal dávno rozhodnúť, zobral do ruky so značným odstupom, kedy zistil, že nie je oprávnený vo veci konať, bez ohľadu na to, či išlo o zdravotné dôvody alebo z dôvodov, že sa chystal do dôchodku. Na otázku súdu, či sa obrátil so sťažnosťou na prieťahy na príslušný orgán, žalobca uviedol, že sťažnosť na prieťahy adresovanú predsedovi súdu nepodal z dôvodu, že si bol vedomý, že o týchto skutočnostiach sa dozvedel až v čase, kedy by sťažnosť bola vyhodnotená ako nedôvodná, nakoľko vo veci už bolo rozhodnuté. Urobil to, čo v danom čase považoval za správne a hospodárne a domáha sa preto náhrady nemajetkovej ujmy žalobou podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Otázka, či môže sudca vo veci rozhodovať, mala byť vyriešená skôr, čiže na začiatku, keď bol spis pridelený a nie až na konci, keď mal vo veci rozhodovať. Žalobcu sa to dotýka o to viac, že ide o zmenkových stav nemalej hodnoty a u zmeniek sa predpokladá, že sú to nástroje rýchleho platobného styku. V predmetnej veci ešte nebolo rozhodnuté a v súčasnosti v roku 2018 sa vo veci opäť ide rozhodovať v odvolacom konaní. Je to aj vďaka konkrétnemu prieťahu v konaní spôsobenom JUDr. Dukesom. Žalobca má za to, že je potrebné ochraňovať práva sporových strán pred zbytočnými prieťahmi tak, že skutočnú škodu si uplatní poškodený u štátu a štát by si mal uplatniť regres u škodcov, a tým príde k ochrane štátu. 11. Súd vykonal dokazovanie z nasledovných predložených listinných dôkazov: Vyjadrenie k sťažnosti č.k. 3Obo/57/2011 zo dňa 13.07.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.04.2013, č.k. 3Obo/57/2011-431, fotokópia úradného záznamu zo dňa 10.04.2013, Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zo dňa 04.07.2016, Predkladacia správa - odvolanie zo dňa 20.06.2011, Potvrdenie o pridelení veci senátu 3Obo zo dňa 21.06.2011, Zápisnica o vyhlásení pred dovolacím súdom zo dňa 29.04.2013 a zistil nasledovný skutkový stav :

12. Žalobca elektronickým podaním zo dňa 04.07.2016 požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. K predbežnému prerokovaniu nároku sa vyjadrila predsedníčka senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Jana Zemaníková, ktorá listom zo dňa 13.07.2016 informovala žalobcu, že predmetná vec bola pridelená dňa 21.06.2011 a bola rozhodnutá dňa 29.04.2013, teda do dvoch rokov od nápadu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V tomto období bolo bežnou praxou rozhodovať spory do dvoch rokov, vzhľadom na vysoký nápad sporov na Najvyšší súd Slovenskej republiky v predošlých rokoch. V ďalej uviedla, že spis jej bol pridelený dňa 10.04.2013 a vo veci bolo rozhodnuté dňa 29.04.2013, teda v priebehu jedného mesiaca, v konečnom výsledku do dvoch rokov od nápadu. Argumentovala tým, že JUDr. Peter Dukes je už 3 roky v starobnom dôchodku. S poukazom na vysoký nápad v predchádzajúcich rokoch, referujúci sudca až po 22. mesiacoch zistil, že je vo veci vylúčený. Vec však bola rozhodnutá do dvoch rokov od nápadu na Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto podľa jej názoru sa uvedený postup nedá považovať za nesprávny úradný postup súdu, z dôvodu ktorého žalobca žiadal náhradu škody. 13. Z fotokópie úradného záznamu zo dňa 10.04.2013 vyplýva, že spis sp. zn. 3Obo/57/2011, pridelený v 06/2011 JUDr. Dukesovi ako členovi senátu 3Obo, bol predsedníčke senátu JUDr. Zemaníkovej v deň vyhotovenia úradného záznamu vrátený s odôvodnením, že JUDr. Dukes je vo veci vylúčený, nakoľko už rozhodoval v 5-člennom senáte. 14. Z obsahu podania žalobcu zo dňa 04.07.2016, adresované Najvyššiemu súdu SR, doručené elektronicky toho istého dňa, vyplýva, že žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Uviedol, v čom vidí nesprávny úradný postup a uplatnil si v príčinnej súvislosti s ním nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur. 15. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 16. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci, nesprávnym úradným postupom. 17. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 18. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu. 19. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované. 20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. 21. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 22. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 23. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované. 24. Podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva. 25. Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch, sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 64 ods. 1 až 3 zákona o súdoch, účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov. Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti. Ak je to na riadne vybavenie sťažnosti potrebné, vypočuje sa sťažovateľ a vyjadria sa k nej osoby, proti ktorým sťažnosť smeruje, alebo ďalšie osoby, ktoré môžu pomôcť pri prešetrení sťažnosti. Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky. 27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobnému nároku žalobcu nie je možné poskytnúť súdnu ochranu. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 3Obo/57/2011. Prieťahy v označenom súdnom konaní mal spôsobiť bývalý sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, JUDr. Peter Dukes, a to tak, že jemu pridelený spis vrátil predsedníčke senátu po 22. mesiacoch bez vybavenia s odôvodnením, že je vo veci vylúčený, nakoľko rozhodoval vo veci v 5-člennom senáte. 28. K argumentácii žalovanej, že v konaní nie je možné pokračovať, nakoľko nebola splnená podmienka predbežného prerokovania nároku na príslušnom orgáne, súd uvádza, že žalobca dodržal povinnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom, a to napriek tomu, že svoju žiadosť doručil nesprávnemu orgánu. Bolo povinnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aby v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. postúpil žiadosť príslušnému orgánu, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a pre prípad, že tak neurobil, má sa za to, že žiadosť bola riadne prerokovaná. V prípade, že kompetentný orgán v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojil nárok poškodeného čo i len sčasti, poškodený sa môže domáhať uspokojenia nároku na súde. 29. Žalovaná namietla porušenie inštančného princípu v súdnictve, kedy vecne príslušný súd nižšieho stupňa má rozhodovať spor o náhradu škody pri porušení práva fyzických alebo právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré mohli spôsobiť súdy vyššieho stupňa, v danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky. Označila za absurdnú situáciu, kedy by okresný súd konštatoval v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., že jeho nadriadený súd sa dopustil zbytočných prieťahov. Argumentácia žalovanej v tejto súvislosti nebola vhodne zvolená. Rozhodovanie sporov o náhradu škody spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci patrí do právomoci všeobecných súdov a pri podaní žaloby v nich rozhoduje v prvej inštancii okresný súd. S poukazom na ďalšie tvrdenia žalovanej, akým spôsobom má poškodený subjekt postupovať, ak bol poškodený na svojich právach predovšetkým neprimeranou dĺžkou súdneho konania, možno vyvodiť záver, že pravdepodobne len chcela podčiarknuť skutočnosť, že prieťahy v súdnom konaní môže konštatovať predseda príslušného súdu rozhodujúci o sťažnosti alebo ústavný súd. 30. Zákon 514/2003 Z. z. vo svojom ustanovení § 9 ods. 2 upravuje predpoklad, za splnenia ktorého súd bude rozhodovať o uplatnenom nároku či už z majetkovej alebo nemajetkovej ujmy sporovej strany, a tým je konštatovanie dôvodnosti podanej sťažnosti predsedom súdu, na ktorom sa viedlo súdne konanie s namietanými prieťahmi. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca nepodal predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sťažnosť na prieťahy, nakoľko sa o prieťahoch dozvedel po tom, čo bolo súdne konanie v tejto inštancii skončené. 31. Súd dospel k záveru, že v prejednávanom spore nebol splnený základný predpoklad na priznanie uplatneného nároku, nakoľko žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu. Z uvedeného dôvodu sa súd v ďalšom už nezaoberal ostatnými predpokladmi na priznanie nároku (vznik ujmy a príčinnej súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou ujmou) a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení 255 ods. 1 CSP. V konaní plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si táto náhradu trov neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.