Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-498-2020.pdf
PDF · 77.78 KB
Case nature
Subarea
59Ek/498/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného LEGAL HELP INT., a.s., so sídlom Rybné námestie 1, 811 02 Bratislava, IČO 51 400 847, právne zastúpený JUDr. Dušanom Kubánim, advokátom so sídlom Teplická 2251/121, 921 01 Piešťany, proti povinnému Y. T., W.. XX.XX.XXXX, F. C. XXXX/X, XXX XX F., M..Č.. Ú. E. Ú.U. F., Z. X, XXX XX F., o vymoženie 70,70 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom Mgr. Jánom Kostkom, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava pod sp. zn. 268EX 110/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 06.03.2020 domáhal od povinného vymoženia 70,70 eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 7Csp/133/2018-21 zo dňa 13.08.2018. Okresný súd Banská Bystrica dňa 24.03.2020 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/498/2020, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 29.03.2022 súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý navrhuje exekúciu zastaviť v zmysle ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a teda, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný v návrhu ďalej uviedol, že odmieta uhradiť exekučné pohľadávky z dôvodu, že súdny exekútor vôbec neskúmal oprávnenosť vymáhania pohľadávok. Predmetné pohľadávky boli uplatňované na doklade - občianskeho preukazu, ktorý nie je platný od 16.01.2019. Podľa názoru povinného na takýto doklad nie je možné uplatňovať si nárok na nejakú pokutu vystavenú revízorom. Bolo povinnosťou overiť platnosť občianskeho preukazu privolaním polície, ktorá má povinnosť preveriť platnosť a totožnosť osoby. Ani v jednom prípade tak revízori neurobili. Preto v tomto prípade nemožno cestou exekútora vymáhať predmetné pohľadávky, nakoľko boli vystavené na neplatnom doklade. Platnosť jeho občianskeho preukazu má rovnako možnosť si preveriť aj súdny exekútor.
3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí a navrhuje aby konajúci súdny exekútor prípadne príslušný súd návrh zamietol z dôvodu, že skutočnosti a dôvody uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie povinným sú neopodstatnené a právne nerelevantné.
4. Podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
5. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
7. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.
10. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
12. V prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 06.03.2020 domáhal od povinného vymoženia 70,70 eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 7Csp/133/2018-21 zo dňa 13.08.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.09.2018.
13. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, či došlo k platnému prevodu alebo prechodu práv a povinností z exekučného titulu a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania. V predmetnom konaní po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súd nezistil dôvody vedúce k odmietnutiu návrhu, resp. jeho zamietnutiu, v čoho dôsledku vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
14. Exekučný poriadok proti prebiehajúcej exekúcii umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré zákon ustanovuje taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorá dôvodí zastavenie exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
15. Pokiaľ povinný namieta, že pokutu za cestovanie bez platného lístka možno uložiť len za predpokladu, že osoba, ktorej sa pokuta ukladá musí mať platný občiansky preukaz, exekučný súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a
nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Preto ak povinný namieta vyššie uvedené, ide o skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu a táto mala byť zo strany povinného namietaná v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, čiže v základnom (nachádzacom) konaní. Povinný však túto možnosť nevyužil a odpor proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote nepodal. V predmetnej veci sa teda súdne konanie voči povinnému skončilo vydaním rozhodnutia vo veci samej. Povinný však mohol proti predmetnému rozhodnutiu a teda proti uloženej povinnosti plniť v prospech oprávneného uplatniť procesnú obranu predpísaným spôsobom, a to podaním vecne odôvodneného odporu. Ak povinný bol v konaní pasívny, t.j. nechal márne uplynúť lehotu na jeho podanie, pričom v tomto štádiu exekučného konania je irelevantné, či tak došlo na základe objektívnych alebo subjektívnych príčin, súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a stalo sa tak spôsobilým exekučným titulom, keďže povinný si povinnosť ním uloženú dobrovoľne nesplnil.
16. Exekučný súd v tejto súvislosti dodáva, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Inak povedané, nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. V predmetnej veci sa exekúcia vedie na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a preto exekučný súd nemohol prijať iný záver než ten, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.
17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.