Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Csp-40-2018.pdf
PDF · 87.72 KB
Case nature
Area
Subarea
42Csp/40/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou, v právnej veci žalobcu: H. H. B., B..T..Y.., B. B. S. XXX, XXX XX K., J.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: R. V., N..XX.XX.XXXX, A. X. XXXX/ XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, o zaplatenie 585,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 575,59 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 700,- EUR od 27.04.2017 do 24.07.2017 a vo výške 5% ročne zo sumy 575,59 EUR od 25.07.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,44 %.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 25.01.2018 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 20.03.2018 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 585,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 710,41 EUR od 27.04.2017 do 24.07.2017 a zo sumy 585,- EUR od 25.07.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.04.2017 došlo k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a dňa 05.04.2017 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 700,- EUR. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie tým spôsobom, že veriteľ zaslal žalovanej predzmluvný formulár a návrh zmluvy a žalovaná vyjadrila svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver s celkovými nákladmi (príslušenstvom v podobe individuálne dohodnutej odplaty) vo výške 710,41 EUR do 26.04.2017. Nakoľko žalovaná žalobcovi nevrátila dlžnú sumu v lehote splatnosti, žalobca si uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške.
2. Žalovaná sa k podanému žalobnému návrhu, ktorý jej bol riadne doručený dňa 03.04.2018, čo preukazuje doručenka na č.l. 24 súdneho spisu, v stanovenej lehote nevyjadrila.
3. Podľa ustanovenia § 297 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
4. Podľa ustanovenia § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Vzhľadom na to, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 EUR, súd dospel k záveru, že sú splnené zákonom stanovené podmienky pre meritórne rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania, tak ako to predpokladá citované ustanovenie § 297 písm. b) CSP.
6. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. V súdenej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vo veci samej oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 17.05.2018, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.05.2018.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Strany sporu uzavreli dňa 05.04.2017 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a klient sa zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy (čl. V. bodu 4) a úver poskytnutý veriteľom je bezúročný (čl. VI. bodu 1).
10. Zároveň dňa 05.04.2017 strany sporu uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č.129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanej bezúročný úver 700,- EUR prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovanej. Žalovaná sa zaviazala vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 710,41 EUR do 26.04.2017. V ďalšej časti sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 10,41 EUR.
11. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l/ zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
12. V danom prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu do jedného mesiaca, keď Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru strany sporu uzavreli dňa 05.04.2017 a žalovaná sa zaviazala žalobcovi požičanú sumu vrátiť jednorázovo v lehote do 26.04.2017. Nejde tak o spotrebiteľský úver, ale o inú pôžičku, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
14. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom) a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Aj pre zmluvu o pôžičke je nevyhnutný konsenzus zmluvných strán a ako náhle je zmluva na základe návrhu a jeho prijatia uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, ktorého obsahom sú práva a povinnosti, avšak odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a rovnakej kvality.
15. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
16. Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V predmetnej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je bezúročný. Strany sporu si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému
účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle § 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok vo výške 10,41 EUR, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Žalobca podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej ako dlžníkovi (ktorá ani nerozporovala výšku a poskytnutie prostriedkov), dočasnosť zmluvného vzťahu, ako aj povinnosť žalovanej vrátiť peniaze. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej v sume 700,- EUR vyplýva z predloženého výpisu z účtu (č.l. 17 spisu). Žalovaná podľa tvrdení žalobcu do podania žalobného návrhu uhradila celkovo sumu 125,41 EUR, pričom poslednú úhradu vykonala dňa 24.07.2017. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 700,- EUR, dôkazné bremeno ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktoré má za následok zánik dlhu, bolo na žalovanej ako dlžníkovi. Nakoľko žalovanej vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu 700,- EUR do 26.04.2017 a žalovaná túto svoju povinnosť splnila len čiastočne vo výške 125,41 EUR, súd považoval nárok žalobcu za dôvodný vo výške 574,59 EUR.
17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. (s účinnosťou od 1.2.2013) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Keďže žalovaná nesplnila svoj záväzok vrátiť pôžičku v lehote splatnosti, vznikol žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania pri omeškaní s platením peňažného dlhu. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 710,41 EUR od 27.04.2017 do 24.07.2017 a zo sumy 585,- EUR od 25.07.2017 do zaplatenia. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, ale iba z priznanej sumy 574,59 EUR. Žalovaná do podania žalobného návrhu uhradila celkovo sumu 125,41 EUR, pričom poslednú úhradu vykonala dňa 24.07.2017. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 27.04.2017 ako ku dňu nasledujúcemu po dni 26.04.2017, ktorý je dňom dohodnutej konečnej splatnosti. Dňom 26.04.2017 sa celá pôžička stala splatnou, a preto odo dňa 27.04.2017 je žalovaná v omeškaní s úhradou peňažného dlhu. Ku dňu 27.04.2017 úroková sadzba predstavovala 5 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,00 % plus 5 %, a preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 710,41 EUR a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 710,41 EUR od 27.04.2017 do 24.07.2017 a zo sumy 585,- EUR od 25.07.2017 do zaplatenia (úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku vyčíslené na 33,10 EUR). 100%-ným úspechom žalobcu by bolo priznanie sumy 618,10 EUR.
23. Žalobca však bol len čiastočne úspešný, keď mu súd priznal sumu 574,59 EUR a úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 700,- EUR od 27.04.2017 do 24.07.2017 a zo sumy 574,59 EUR od 25.07.2017 do zaplatenia (úroky z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku vyčíslené na 32,53 EUR). Žalobca tak bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 607,12 EUR. V časti, v ktorej súd žalobu zamietol, bola úspešná žalovaná.
24. Žalobca bol v konaní teda úspešnejší, pričom jeho úspech predstavuje 98,22 %, vo zvyšku - v 1,78 % bola úspešná žalovaná. Čistý úspech žalobcu (úspech - neúspech) predstavuje 96,44 %. Žalobca má tak proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,44 %.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,44 % uplatnených trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.