Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/138/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: M.T.K. s. r. o. so sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 31 407 617, zastúpeného bnt attorneys-at-law, s. r. o. so sídlom Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 978, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 17.058,97 eur podľa zákona č. 514/2003 Z. z., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.05.2015, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 18.05.2015, domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 17.058,97 eur podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ako aj náhrady trov konania. Nesprávny úradný postup namietal v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 33Cb/208/2006. Na zdôvodnenie žaloby uviedol, že žalobca podal dňa 22.09.2006 žalobu voči spoločnosti AMROP HEVER Slovakia s. r. o. so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 31 400 728 (ďalej len "AMROP HEVER"), ktorou sa domáhal náhrady škody vo výške 208.815,94 eur a 12.825,33 eur. Žalobca uhradil dňa 14.12.2006 súdny poplatok vo výške 16.754,76 eur. Dňa 28.10.2009 podal právny zástupca žalobcu žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania z dôvodu, že v súd v tomto súdnom konaní nevytýčil pojednávanie od 04.12.2008. Aj napriek žiadosti o vytýčenie pojednávania zo dňa 28.10.2009 však pojednávanie vytýčené nebolo. Následne bola dňa 24.02.2010 doručená súdu sťažnosť pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava I, Q.. V. A., vo svojej odpovedi zo dňa 22.03.2010 konštatovala, že sťažnosť bola dôvodná a zároveň konštatovala, že s poukazom na jednotlivé vykonané úkony je predmetné konanie v hodnotenom období poznačené prieťahmi. Dňa 26.05.2011 bolo právnemu zástupcovi žalobcu súdom doručené Oznámenie o prerušení konania v zmysle § 47 ods. 1 zo dňa 20.05.2011, nakoľko na žalobcu bol uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2K/87/2010 zo dňa 25.02.2011 vyhlásený konkurz. Dňa 25.01.2013 bola spoločnosť AMROP HEVER vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu, a to z dôvodu zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku (OV č. 213/12, 05.11.2012). Pohľadávka žalobcu sa z dôvodu zrušenia spoločnosti AMROP HEVER stala ex offo nevymáhateľnou. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.03.2013 rozhodol súd o zastavení konania a o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uvedené odôvodnil tým, že spoločnosť AMROP HEVER ako žalovaný v predmetnej veci bola dňa 25.01.2013 vymazaná z obchodného registra bez

právneho nástupcu a teda nie sú splnené podmienky konania, nakoľko neexistencia právnej subjektivity predstavuje neodstrániteľnú vadu konania. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, nakoľko súd v predmetnom uznesení opomenul rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku žalobcovi podľa § 11 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov podľa ktorého "Ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok odporcu vyhlásený konkurz podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia." Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/208/2006-234 zo dňa 18.04.2013 súd rozhodol, že žalobcovi súdny poplatok vo výške 16.754,76 eur nevracia z dôvodu, že "Nakoľko od konca kalendárneho roka, v ktorom bol poplatok zaplatený (2006) do zastavenia konania (2013) uplynuli viac ako tri roky, súd s poukazom na ust. § 13 zákona o súdnych poplatkoch nemohol rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a navrhovateľovi zaplatený poplatok za návrh nevrátil." Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že Okresný súd Bratislava I konal v rozpore s ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. f) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP, čím účastníkovi odňal možnosť konať pred súdom a zároveň rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislava uznesením zo dňa 30.05.2014, ktorým napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a vrátenie súdneho poplatku odmietol. V horeuvedených súvislostiach žalobca považoval za potrebné uviesť, že celková dĺžka trvania predmetného súdneho konania od podania žaloby do zastavenia konania činila 6,5 roka. Odo dňa podania žaloby, t. j. od 22.09.2006 do dňa uskutočnenia 1. pojednávania, t. j. 10.07.2008, uplynulo 22 mesiacov. Od pojednávania konaného dňa 04.12.2008 do dňa uskutočnenia ďalšieho pojednávania, t. j. 31.05.2010, aj napriek podaniu žiadosti o vytýčenie pojednávania a sťažnosti pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, uplynulo 14 mesiacov. S poukazom na ustanovenia § 2, § 6, § 100 ods. 1 veta prvá a § 114 ods. 1 OSP, mal žalobca za to, že v období od 22.09.2006 do 10.07.2008 ako aj od 04.12.2008 do 31.05.2010 došlo (ne)konaním súdu k porušeniu práva žalobcu uvedeného v č. 48 ods. 2 Ústavy SR. (Ne)konaním súdu nielenže nebol odstránený stav právnej neistoty žalobcu, ale v dôsledku tohto (ne)konania súdu sa žalobcova súdom uplatňovaná pohľadávka stala nevymáhateľnou

- zanikla v zmysle § 579 Občianskeho zákonníka. Žalobca v čase podania žaloby legitímne očakával, že Okresný súd Bratislava I bude v predmetnom konaní konať v súlade so zákonom, že k vydaniu rozhodnutia dôjde v primeranom čase a za týmto účelom zaplatil súdny poplatok v súlade so zákonom. V dôsledku zbytočných prieťahov však došlo k zániku žalobcom vymáhanej pohľadávky, čím žalobcovi vznikla škoda, a to najmenej vo výške zaplateného súdneho poplatku, ktorý bol žalobcom takpovediac "márne" zaplatený, keďže o oprávnenosti žalobcom vymáhanej pohľadávky súd v dôsledku zbytočných prieťahov nebol schopný rozhodnúť. Ak by súd konal bez zbytočných prieťahov a vydal rozhodnutie vo veci samej v primeranom čase, k zániku žalobcom vymáhanej pohľadávky ani k "márnemu" zaplateniu súdneho poplatku by nedošlo. Keďže Okresný súd Bratislava I spôsobil žalobcovi škodu, a to najmä tým, že nedokázal zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu žalobcovho práva, v dôsledku čoho sa toto stalo nevymáhateľným, žalobcovi legitímne prináleží právo na nápravu tohto zlyhania súdu, a to minimálne vo forme vrátenia zaplateného súdneho poplatku alebo náhrady škody vo výške zaplateného súdneho poplatku. Listom zo dňa 11.03.2015 oznámil žalovaný žalobcovi výsledok predbežného prerokovania nároku žalobcu na náhradu škody, že nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom súdu a považuje uplatnený nárok za premlčaný s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. K dôvodom uvedeným v oznámení žalovaného o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody žalobca s odkazom na § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na Odpoveď Q.. A. na sťažnosť v konaní sp. zn. 33Cb/208/2006 z 22.03.2010 mal za to, že postup Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 33Cb/208/2006 je potrebné považovať za nesprávny úradný postup súdu v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobca mal za to, že prieťahy v konaní (t. j. nesprávny úradný postup) boli príčinou neúmerného predĺženia tohto súdneho konania, počas ktorého sa žalobcom uplatňovaná pohľadávka stala nevymáhateľnou (zanikla) v zmysle § 579 Občianskeho zákonníka. Priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu (prieťahy v konaní spôsobené súdom, t. j. nesprávny úradný postup súdu) a vznikom škody (zánikom práva požadovať vrátenie súdneho poplatku v prípade výmazu žalovaného z obchodného registra) je evidentná K námietke premlčania vznesenej žalovaným v oznámení o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody žalobca s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uviedol, že žalobca sa vrátenia súdneho poplatku domáhal odvolaním na Okresnom súde Bratislava I, ktoré bolo zamietnuté uznesením Krajského súdu v Bratislave. Toto bolo žalobcovi doručené dňa 21.07.2014. Až na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sa žalobca dozvedel, že mu súdy zaplatený súdny poplatok nevrátia. Z uvedeného dôvodu, podľa žalobcu, začala plynúť premlčacia doba dňa 22.07.2014 a končí dňa 21.07.2017. Nárok na náhradu škody odôvodnil žalobca poukazom

na ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1, § 18 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. a tým, že k porušeniu právnej povinnosti došlo konaním Okresného súdu Bratislava I - tým, že súd neviedol konanie hospodárne a bez zbytočných prieťahov. Súd v rozpore so zásadou hospodárnosti (§ 6 OSP) nekonal tak, aby zaistil rýchlu a účinnú ochranu práv účastníkov konania. Nekonaním súdu došlo u žalobu k vzniku škody - k zániku práva požadovať vrátenie súdneho poplatku v prípade výmazu žalovaného z obchodného registra. Žalobca mal za to, že porušenie právnej povinnosti - nekonanie súdu (prejednanie veci bez zbytočných prieťahov) - je v priamej súvislosti s vznikom škody - zánikom práva požadovať vrátenie súdneho poplatku, v prípade výmazu žalovaného z obchodného registra. Kauzálny nexus potvrdzuje aj dôkaz opakom teda, ak by súd konal bez zbytočných prieťahov, mohol (počas 3 rokov) vec prejednať bez toho, aby zaniklo právo požadovať vrátenie súdneho poplatku podľa § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.. Žalobca mal za to, že uvedená trojročná lehota v § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. je dostatočná na prerokovanie veci. V zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, žalobca žiadal nahradiť skutočnú škodu vo výške 16.754,76 eur zodpovedajúcu nevrátenému súdnemu poplatku a ušlý zisk primeraný bankovým úrokom zo sumy 16.754,76 eur, t. j. v sume 304,21 eur (žalobca uviedol, že práva na ušlý zisk má odo dňa, keď vznikla škoda, čo je deň nasledujúci po dni, ktorý je posledný deň trojročnej lehoty podľa § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. a keďže súdny poplatok bol uhradený dňa 14.12.2006, je posledný deň lehoty podľa § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. deň 31.12.2009.). Žalobca si teda vyčíslil skutočnú škodu spolu s ušlým ziskom v sume 17.058,97 eur (16.754,76 eur + 304,21 eur).

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 14.07.2015, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 16.07.2015, žiadajúc žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca namieta prieťahy v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/208/2006, ktoré boli konštatované podpredsedníčkou súdu dňa 22.03.2010, teda v tomto prípade možno hovoriť o splnení podmienky existencie nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. Z predložených listinných dôkazov taktiež vyplýva, že súdny poplatok (škoda) bol žalobcom zaplatený dňa 13.12.2006, teda možno hovoriť aj o zmenšení majetku žalobcu. Na základe uvedeného, žalovaný nerozporoval existenciu nesprávneho úradného postupu a skutočnosť, že došlo k zmenšeniu majetku žalobcu spočívajúcemu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16.754,76 eur. Žalovaný však zastal názor, že nie je daná príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a zmenšením majetku žalobcu o zaplatený súdny poplatok, pričom príčinná súvislosť je jednou zo základných zákonných podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu, pri neexistencii ktorej nie je možné žalobe na náhradu škody vyhovieť. Podľa žalovaného, žalobca nepreukázal, že ak by k prieťahom v namietanom súdnom konaní nedošlo, bol by mu súdny poplatok vrátený, resp. bol by mu zaplatený ako súčasť priznaných trov namietaného súdneho konania pôvodným žalovaným. Za neopodstatnený žalovaný označil nárok žalobcu na ušlý zisk, nakoľko žalobcovi nevznikla škoda v podobe zaplateného súdneho poplatku v príčinnej súvislosti s namietanými prieťahmi v súdnom konaní, teda žalobcovi nemôže prislúchať ani bankový úrok z týchto finančných prostriedkov (absentuje príčinná súvislosť). Aj v prípade, ak by bol súdny poplatok žalobcovi vrátený, prípade ak by mu bol priznaný v súdnom konaní a uhradený pôvodným žalovaným, čo je nepravdepodobné, tento by mu nebol uhradený v žiadnom prípade s príslušným bankovým úrokom, pretože na tento žaloba nemá a nemal žiadny právny nárok (absencia podmienky vzniku ušlého zisku - neexistencia právneho nároku). Žalobca teda nepreukázal vznik tohto nároku a nepreukázal ani priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vznikom ušlého zisku.

3. Na pojednávaniach konaných dňa 05.02.2018 a 20.04.2018 zotrval žalobca na podanej žalobe. Nad rámec žaloby uviedol, že žalobcom je spoločnosť, ktorá sa zameriava na komerčný prenájom nehnuteľností, v roku 2006 podala žalobu na náhradu škody vzniknutej z dôvodu neoprávneného skončenia nájomného vzťahu nájomcom. Žalobca žiadal od žalovaného zaplatenie ušlého nájomného za dobu pôvodného nájmu. Za týmto účelom podal žalobu na tunajšom súde a zaplatil poplatok v nemalej výške. V tomto smere očakával spravodlivé prejednanie jeho veci a skoré rozhodnutie. Konanie prebehlo na súde I. stupňa tak, že bolo poznačené prieťahmi, ktoré uznal predseda tunajšieho súdu a uznal ich aj žalovaný v tomto spore o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Následne žalobca niekoľkokrát v priebehu konania žiadal odstránenie prieťahov, konanie skončilo zastavením z dôvodu výmazu ex offo žalovaného z obchodného registra. Z pohľadu žalobcu, nakoľko mu nebol vrátený súdny poplatok, došlo k nenaplneniu práva na spravodlivý proces, a preto po tom, ako mu bolo právoplatne rozhodnuté o nevrátení súdneho poplatku, podal žalobu, ktorou sa domáha, aby mu bola nahradená škoda štátom vo výške nevráteného súdneho poplatku plus ušlý zisk. Podľa názoru

žalobcu sú splnené všetky tri zákonné podmienky pre priznanie tohto nároku, ktorými sú škodová udalosť, zmenšenie majetku, teda škoda, a napokon príčinná súvislosť medzi týmito dvoma javmi. V súvislosti s príčinnou súvislosťou, ktorú ako jedinú žalovaný rozporuje vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, žalobca uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného o neexistencii príčinnej súvislosti, pretože žalovaný argumentuje tým spôsobom, že podľa jeho názoru musí byť škodová udalosť plus prieťahy v konaní jedinou a bezprostrednou príčinou škody. Za tým účelom žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na možné vývojové situácie a vytvára tým určité hypotézy a predovšetkým poukazuje na to, že škoda by pokojne mohla nastať aj z iných dôvodov, najmä pre nemajetnosť žalovaného v konaní postihnutom prieťahmi. Rovnako pochybuje žalovaný o tom, že je vysoko pravdepodobné, že škoda vznikla bez ohľadu na výsledok súdneho sporu, nakoľko je pravdepodobné, že aj v prípade úspechu žalobcu by bola exekúcia neúspešná. Zdôraznil, že žalobca v tomto konaní si neuplatňuje nárok náhradu škody spočívajúcej v nepriznanom žalovanom nároku v pôvodnom konaní, ale uplatňuje si náhradu škody spočívajúcej v nevrátenom súdnom poplatku. Vo vzťahu k tomuto poplatku je príčinnou udalosťou práve nesprávny postup súdu a nie hypotetické javy, na ktoré poukazuje žalovaný. Žalobca si je vedomý toho, že nemá v rukách právoplatné rozhodnutie sporu poznačeného prieťahmi, a preto ani nemôže od štátu žiadať uplatnenie nároku vo výške nezaplateného nájmu, nakoľko nebolo rozhodnuté meritórne vo veci. Dôvodil, že súdny poplatok sa viaže k súdnej činnosti, nie k úspešnosti žaloby, nie je to poplatok za úspech v spore, ale poplatok za férový proces. Poplatok je relatívne veľmi vysoký, a preto sú oprávnené nároky žalobcu na vrátenie súdneho poplatku. Z uvedeného dôvodu sa nazdával, že každý následok, aj škodný následok, je v realite spojený s viacerými príčinami. Takmer nikdy nemá jedinú príčinu, podstatné je, že tou hlavnou príčinou v tomto spore je nesprávny postup súdu. V záverečnom stanovisku žalobca žiadal žalobe vyhovieť.

4. Žalovaný na pojednávaniach dňa 05.02.2018 a 20.04.2018 zotrval na písomnom vyjadrení k žalobe. Nad rámec písomného vyjadrenia k žalobe uviedol, že zákon č. 514/2003 Z. z. explicitne stanovuje podmienky nevyhnutné k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktoré musia byť naplnené kumulatívne, pričom dôkazné bremeno k ich preukázaniu musí niesť žalobca. Žalobca v tomto spore žiada náhradu skutočnej škody spočívajúcej v zaplatenom súdnom poplatku a ako titul vzniku tejto škody označil nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava I spočívajúcich v zbytočných prieťahoch. Tieto prieťahy boli konštatované podpredsedníčkou súdu, a to v rozsahu od 04.12.2008 do 22.03.2010, teda v rozsahu 473 dní. Podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. súd v tomto kompenzačnom konaní nie je oprávnený revidovať alebo posudzovať predchádzajúce konania a ich priebeh, a teda je potrebné vychádzať z posúdenia, ktoré vykonal na to oprávnený orgán, teda v tomto prípade podpredsedníčka súdu. Priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody je jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a teda pokiaľ nie je možné ustáliť, že neexistuje žiadna iná skutočnosť, ktorá pristúpila k sledu udalostí, ktorá zapríčinila vznik škody, nemožno ustanoviť zodpovednosť štátu za škodu. Z uvedeného dôvodu namietal existenciu príčinnej súvislosti, nakoľko k uplynutiu lehoty 3 rokov dokedy je možné vrátiť zaplatený súdny poplatok, došlo už pred skončením konania vo veci, a to aj, ak by sme od celkovej dĺžky konania odrátali dobu v dĺžke trvania 473 dní, za ktorú boli konštatované prieťahy v konaní. Žalovaný mal za to, že príčinná súvislosť je vylúčená aj s ohľadom na skutočnosť, že nie je možno ustáliť výsledok konania, v ktorom žalobca tento súdny poplatok uhradil, a rovnako nie je možné ustáliť, že by mu tento súdny poplatok bol uhradený v rámci náhrady trov konania v prípade úspechu v spore. Vzhľadom na uvedené považoval aj uplatnený nárok v podobe ušlého zisku za nedôvodný a zároveň za absolútne nepreukázaný. V záverečnom stanovisku žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a výslovne uviedol, že trovy konania si neuplatňuje.

5. Súd vykonal dokazovanie výpoveďami právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v predmetnom súdnom spise, najmä so žalobou a jej prílohami, s písomným vyjadrením sa žalovaného k žalobe, oboznámením sa s obsahom pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 33Cb/208/2006, z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Argumentácia žalobcu v prospech žaloby je opísaná v bodoch 1. a 3. odôvodnenia tohto rozsudku, na ktorú súd v podrobnostiach odkazuje.

7. Obrana žalovaného je opísaná v bodoch 2. a 4. odôvodnenia tohto rozsudku, na ktorú súd v podrobnostiach odkazuje.

8. Z príloh k žalobe a najmä z obsahu pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 33Cb/208/2006, súd zistil, že na Okresnom súde Bratislava I začalo dňa 22.09.2006 súdne konanie vedené pod sp. zn. 33Cb/208/2006 o neplatnosť odstúpenia od zmluvy a o náhradu škody 208.815,94 eur a 386.376,- Sk, v ktorom bol žalobcom totožný žalobca ako v tomto spore a žalovaným bola obchodná spoločnosť JENEWEIN & PARTNERS Search Consulting, s. r. o. so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 31 344 275 (neskôr obchodná spoločnosť AMROP HEVER Slovakia s. r. o. so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 31 400 728). Súdny poplatok zo žaloby zaplatil žalobca dňa 13.12.2006 vo výške 504.754,- Sk (16.754,76 eur). Dňa 24.02.2010 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená žalobcova Sťažnosť pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zo dňa 22.02.2010. Podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava I, Q.. V. A., v Odpovedi zo dňa 22.03.2010 konštatovala dôvodnosť podanej sťažnosti na prieťahy a za spôsobený prieťah sa ospravedlnila. Nakoľko Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2K/87/2010 zo dňa 25.02.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2011, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: AMROP HEVER Slovakia s. r. o. so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 31 400 728, súd Oznámením o prerušení konania zo dňa 20.05.2011, doručeným advokátovi žalobcu dňa 26.05.2011, oznámil žalobcovi, že konanie v právnej veci sp. zn. 33Cb/208/2006 je prerušené v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2K/87/2010 zo dňa 29.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2012, bol zrušený konkurz na majetok úpadcu AMROP HEVER Slovakia s. r. o. so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 31 400 728, pre nedostatok majetku. Dňa 25.01.2013 bol žalovaný AMROP HEVER Slovakia s. r. o. so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 31 400 728, vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Po zistení týchto skutočností, súd Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/208/2006-231 zo dňa 06.03.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2013, konanie zastavil podľa § 107 ods. 4 OSP, nakoľko zistil, že dňa 25.01.2013 bol žalovaný vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca žiadajúc zmenu Uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/208/2006-231 zo dňa 06.03.2013 a to tak, že ho doplní o nasledovné rozhodnutie: "Žalobcovi sa vracia súdny poplatok v sume 16.754,76 eur (504.754,- Sk - prepočítané konverzným kurzom 30,126), ktorý zaplatil na účet súdu, a to prostredníctvom Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti tohto uznesenia." Následne Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/208/2006-234 zo dňa 18.04.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.07.2014 v spojení s potvrdzujúcim Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/202/2013-244 zo dňa 30.05.2014, súd rozhodol tak, že žalobcovi súdny poplatok za návrh vo výške 16.754,76 eur nevracia. Toto rozhodnutie odôvodnil odkazom na ustanovenia § 11 ods. 8, § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. a tým, že nakoľko od konca kalendárneho roka, v ktorom bol poplatok zaplatený (2006) do zastavenia konania (2013), uplynuli viac ako tri roky, súd nemohol rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku žalobcovi. Súd pre úplnosť uviedol, že aj keby bol konkurz na majetok žalovaného vyhlásený v lehote do 3 rokov od zaplatenia súdneho poplatku žalobcom, z hľadiska súdnych poplatkov je vyhlásenie konkurzu irelevantné, lebo podľa § 111 ods. 1 OSP, ak je konanie prerušené, neplynú lehoty podľa tohto zákona (ide o lehoty podľa OSP). Na súdne poplatky sa aplikuje lex specialis - zákon č. 71/1992 Zb., pričom lehoty podľa tohto zákona o súdnych poplatkoch plynú naďalej. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca s obsahom vo veľkej miere totožným s obsahom tejto žaloby na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Cob/202/2013-244 zo dňa 30.05.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.07.2014. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky na vrátenie súdneho poplatku. Z ustanovenia § 13 ods. 3 zákona. č. 71/1992 Zb. tak, ako to správne konštatoval súd prvého stupňa, vyplýva, že o vrátení poplatku v zmysle § 11 nemožno rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený. Nakoľko bol súdny poplatok v danej veci zaplatený ešte v roku 2006, teda od konca roka, v ktorom bol zaplatený, uplynula lehota dlhšia ako je uvedené v § 13 zákona č. 71/1992 Zb. a nejedná sa o výnimku uvedenú v § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., v prípade ktorom možno rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku aj pri prekročení tejto lehoty, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Odvolací súd považoval námietky žalobcu za nedôvodné, nakoľko i keby súd v prejednávanej veci nepostupoval v konaní bez zbytočných prieťahov, bola by táto skutočnosť z hľadiska možnosti vrátiť súdny poplatok v zmysle § 1 zákona č. 71/1992 Zb. bez právneho významu.

9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z."), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

11. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

14. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

16. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatňovaní nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Nespornými skutkovými tvrdeniami medzi stranami sporu boli skutkové tvrdenia o existencii nesprávneho úradného postupu v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/208/2006 a o tom, že došlo k zmenšeniu majetku žalobcu spočívajúcemu v ním zaplatenom súdnom poplatku zo žaloby vo výške 16.754,76 eur.

19. Spornými skutkovými tvrdeniami medzi stranami sporu zostali existencia príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a zmenšením majetku žalobcu o zaplatený súdny poplatok zo žaloby a či vznikla žalovanému škoda v podobe ušlého zisku, ktorý žalovaný stotožňuje so zaplateným súdnym poplatkom za žalobu zvýšeným o bankový úrok zo zaplateného súdneho poplatku.

20. Súd sa v rámci dokazovania zameral len na sporné skutkové tvrdenia strán sporu.

21. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, s poukazom na ustanovenie § 191 CSP, dospel súd k záveru o nedôvodnosti žaloby.

22. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému ušlému zisku vo výške 304,21 eur súd konštatuje, že sa nezaoberal ani argumentami žalobcu v prospech jeho priznania a ani argumentami žalovaného v prospech jeho nepriznania, nakoľko súd z listinného dôkazu predloženého žalobcom spolu so žalobou (č. l. 13), t. j. z Oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 11.03.2015 zistil, že nárok na ušlý zisk vo výške 304,21 eur nebol predmetnom Žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 15.10.2014, doručeného žalovanému dňa 16.10.2014 (poznámka súdu: žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nebola súčasťou listinných dôkazov obsiahnutých v predmetnom súdnom spise). Keďže tento nárok na náhradu škody (ušlý zisk) spôsobenej nesprávnym úradným postupom nebol vopred predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti poškodeného (žalobcu) o predbežné prerokovanie nároku so žalovaným, ako príslušným orgánom, v zmysle citovaného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nemôže byť ani predmetom tohto sporu o nároku na náhradu škody, pretože to výslovne vylučuje citované ustanovenie § 16 ods. 4 veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého pri uplatňovaní nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Tento nárok žalobcu (ušlý zisk vo výške 304,21 eur) súd preto vyhodnotil ako neopodstatnený.

23. Následne súd dôkladne preskúmal medzi stranami sporu sporný predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu vo výške 16.754,76 eur (zaplatený súdny poplatok zo žaloby v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 33Cb/208/2006) spôsobenú žalobcovi, a to príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 33Cb/208/2006 a vznikom škody (zaplatený súdny poplatok zo žaloby v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 33Cb/208/2006).

24. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie podľa čl. 46 ods. 3 a čl. 51 ods. 1 Ústavy SR (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/08 zo dňa 16.12.2008). V prípade splnenia zákonných podmienok sa štát nemôže svojej zodpovednosti za škodu zbaviť.

25. Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné (a to conditio sine qua non) kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to:

- existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

- vznik škody,

- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a vznikom škody. Kumulatívnosť splnenia uvedených podmienok má za následok, že čo ak len jedna z nich nie je splnená, nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

26. Nesprávnym úradným postupom je porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie aj postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Môže pritom ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo z cieľov tejto činnosti, ale aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu verejnej moci smeruje (napríklad rozsudky sp. zn. 5 Cdo 126/2009 zo dňa 30.6.2010, sp. zn. 6 Cdo 115/2010 zo dňa 31.5.2011, sp. zn. 4 Cdo 60/2003 publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2004).

27. Vzťahom príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody sa v právnej teórii označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (akou príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Otázka príčinnej súvislosti sa musí riešiť konkrétne v každom jednotlivom prípade zhodnotením všetkých významných okolností. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a starostlivé zváženie všetkých okolností.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcom nebolo v konaní preukázané splnenie tretieho predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, t. j. žalobca neuniesol dôkazné bremeno v ním tvrdenej existencii príčinnej súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pred ním pod sp. zn. 33Cb/208/2006, stotožneným s prieťahmi v tomto konaní konštatovanými podpredsedníčkou Okresného súdu Bratislava I, Q.. V. A., v jej Odpovedi zo dňa 22.03.2010 na žalobcovu Sťažnosť pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zo dňa 22.02.2010, a vznikom škody, t. j. zmenšením majetku žalobcu o ním zaplatený súdny poplatok zo žaloby v sume 16.754,76 eur dňa 13.12.2006 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/208/2006. Súd, rešpektujúc citované ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, nebol oprávnený v tomto kompenzačnom konaní revidovať alebo posudzovať predchádzajúce konanie a jeho priebeh (konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/208/2006) a musel vychádzať len z výsledku vybavenia sťažnosti na prieťahy vykonaného na to oprávneným orgánom, ktorým bola v tomto prípade podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava I, Q.. V. A.. Priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody je jedným zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu. V prípade, ak nie je možné ustáliť, že neexistuje žiadna iná skutočnosť, ktorá pristúpila k sledu udalostí, ktorá zapríčinila vznik škody, nemožno ustanoviť zodpovednosť štátu za škodu. V tomto smere súd uzavrel, že k uplynutiu lehoty troch rokov, dokedy bolo možné vrátiť zaplatený súdny poplatok zo žaloby v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 pred bodkočiarkou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (v zmysle tohto ustanovenia, o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený) došlo už pred právoplatným

skončením konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/208/2006, t. j. pred dňom 29.03.2013 (čo je deň právoplatného skončenia tohto konania Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/208/2006-231 zo dňa 06.03.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2013, ktorým súd konanie zastavil podľa § 107 ods. 4 OSP, nakoľko zistil, že dňa 25.01.2013 bol žalovaný vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, a o trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania), a to aj v prípade, ak by sa od doby počnúc 31.12.2006 (t. j. koniec kalendárneho roka, v ktorom bol súdny poplatok zo žaloby žalobcom zaplatený /zaplatený bol dňa 13.12.2006/ a končiac 29.03.2013 (t. j. dňom právoplatného skončenia konania) odpočítala doba 473 dní (od 04.12.2008 do 22.03.2010), za ktorú boli konštatované prieťahy v tomto konaní. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody je v tomto prípade vylúčená tiež z dôvodu, že nie je možné ustáliť výsledok konania, v ktorom žalobca tento súdny poplatok uhradil, a takisto nie je možné ustáliť, že by žalobcovi bol súdny poplatok zo žaloby uhradený v rámci náhrady trov konania v prípade úspechu v spore. Navyše, z vykonaného dokazovania oboznámením sa s obsahom pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 33Cb/208/2006 je evidentné, že Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2K/87/2010 zo dňa 25.02.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2011, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: AMROP HEVER Slovakia s. r. o. so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 31 400 728 (žalovaného v konaní sp. zn. 33Cb/208/2006). Po zistení tejto skutočnosti oznámil Okresný súd Bratislava I žalobcovi, že konanie v právnej veci sp. zn. 33Cb/208/2006 je prerušené v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to Oznámením o prerušení konania zo dňa 20.05.2011, ktoré bolo doručené advokátovi žalobcu dňa 26.05.2011. To znamená, že najneskôr odo dňa doručenia tohto oznámenia o prerušení konania, t. j. od 26.05.2011, získal žalobca vedomosť o možnej nevymožiteľnosti jeho pohľadávky uplatňovanej v konaní sp. zn. 33Cb/208/2006, no napriek tomu zotrvával v predmetnom konaní a neučinil dispozitívny úkon v podobe späťvzatia žaloby. Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 33Cb/208/2006 súd tiež zistil, že Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2K/87/2010 zo dňa 29.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2012, bol zrušený konkurz na majetok úpadcu AMROP HEVER Slovakia s. r. o. so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 31 400 728 (na žalovaného v konaní sp. zn. 33Cb/208/2006) pre nedostatok majetku. Následne dňa 25.01.2013 bola obchodná spoločnosť AMROP HEVER Slovakia s. r. o. so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 31 400 728 (žalovaný v konaní sp. zn. 33Cb/208/2006) vymazaná ex offo z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 9436/B, bez právneho nástupcu. Čiže ďalšia (temporálne neskoršia) vedomosť o nevymožiteľnosti pohľadávky uplatňovanej v konaní sp. zn. 33Cb/208/2006, nastala u žalobcu dňom výmazu obchodnej spoločnosti AMROP HEVER Slovakia s. r. o. (žalovaného v konaní sp. zn. 33Cb/208/2006) z Obchodného registra Slovenskej republiky, t. j. dňom 25.01.2013. V tejto súvislosti považuje súd za žiaduce ozrejmiť, že Obchodný register Slovenskej republiky je verejným zoznamom vedeným registrovými súdmi, do ktorého sa zapisujú právne relevantné skutočnosti a údaje o podnikateľoch, príp. iných osobách, o ktorých to ustanovuje zákon. Materiálna publicita obchodného registra (na rozdiel od formálnej publicity - t. j. verejnosti) sa v pozitívnej forme prejavuje tým, že zápis v obchodnom registri je účinný voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis v obchodnom registri vykonal. Od toho dňa sa považujú zapísané skutočnosti za všeobecne známe a nie je možné sa odvolávať na ich neznalosť. Z hľadiska rozlišovania konštitutívnych a deklaratórnych účinkov zápisu v obchodnom registri, má výmaz právnickej osoby z obchodného registra konštitutívny účinok, čo znamená, že táto skutočnosť (výmaz) vznikla dňom zápisu výmazu obchodnej spoločnosti AMROP HEVER Slovakia s. r. o. v obchodnom registri, t. j. dňom 25.01.2013. Žalobca však, ani po získaní vedomosti o ex offo výmaze žalovaného v konaní sp. zn. 33Cb/208/2006 z obchodného registra, na neznalosť ktorého sa odvolávať nemôže, nevzal žalobu späť, ale stále zotrvával v predmetnom konaní. K právoplatnému zastaveniu konania vedenému na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/208/2006 došlo až dňa 29.03.2013, kedy nadobudlo právoplatnosť Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/208/2006-231 zo dňa 06.03.2013 (súd ním konanie zastavil podľa § 107 ods. 4 OSP, nakoľko zistil, že dňa 25.01.2013 bol žalovaný vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu a o trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania), teda po uplynutí takmer dvoch rokov od doručenia advokátovi žalobcu oznámenia o prerušení konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu (26.05.2011) a po uplynutí vyše dvoch mesiacov odo dňa ex offo výmazu obchodnej spoločnosti AMROP HEVER Slovakia s. r. o. (žalovaného v konaní sp. zn. 33Cb/208/2006) z obchodného registra bez právneho nástupcu (ex offo výmaz dňa 25.01.2013). Na základe zistených skutočností nemožno dospieť k záveru, že uplatnená pohľadávka žalobcu v konaní sp. zn. 33Cb/208/2006 sa stala nevymožiteľnou v dôsledku konštatovanej

nečinnosti Okresného súdu Bratislava I v období od 04.12.2008 do 22.03.2010. Rovnako nemožno dospieť ani k záveru, že žalobcom uplatnená skutočná škoda vo výške nevráteného súdneho poplatku zo žaloby vznikla v príčinnej súvislosti s nečinnosťou (zbytočnými prieťahmi) Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 33Cb/208/2006 v konštatovanom období. Toto tvrdenie žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko aj keby Okresný súd Bratislava I v právnej veci sp. zn. 33Cb/208/2006 v konštatovanom období nepostupoval bez zbytočných prieťahov, bola by táto skutočnosť z hľadiska možnosti vrátiť súdny poplatok v zmysle § 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov bez právneho významu. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 71/1992 Zb., súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa tohto citovaného ustanovenia v nadväznosti na Položku č. 1 (I. poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb., je súdny poplatok zo žaloby súdnym poplatkom vyberaným za úkon na návrh (podanie žaloby na návrh žalobcu), nie súdnym poplatkom vyberaným za konanie súdu na návrh.

29. Keďže príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a vznikom škody je jednou zo základných zákonných podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu, pri neexistencii ktorej nie je možné žalobe na náhradu škody vyhovieť, súd, za konštatovania neexistencie tejto zákonnej podmienky, žalobu ako nedôvodnú zamietol v prvom výroku enunciátu tohto rozsudku.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100%). Nakoľko však žalovaný v záverečnom stanovisku na pojednávaní dňa 20.04.2018 výslovne uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 .

Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a

ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .