Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-123-2017.pdf
PDF · 114.02 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/123/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obvinenému S. M., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom S. X. XXX, trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr.zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zák. Tr.zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. mája 2018, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 27. septembra 2017, sp. zn. 2T/74/2017 a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr.por. zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a ukladá sa okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol,
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Partizánske zo dňa 27. septembra 2017, sp.zn. 2T/74/2017, bolo rozhodnuté nasledovne:
„Podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por., s použitím § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. sa trestné stíhanie proti S. M., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom S. X. č. XXX pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 21.05.2017 v poobedňajších hodinách vo S. X., v rodinnom dome č. XXX v súvislosti so vzťahom svojej manželky M. M., s ktorou sa v tom čase rozvádzal opakovane vyhrážal poškodenej svojej manželke M. M. slovami "ak neprestaneš s ním, skončí to smrťou dvoch ľudí", čím uvedeným konaním vzbudil u poškodenej svojej manželky M. M. dôvodnú obavu o život a zdravie jej priateľa poškodeného S. W., zastavuje, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.“
Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti tomuto uzneseniu podal včas sťažnosť prokurátor. V úvode sťažnosti poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého uznesenia a na to, že proti nemu podáva sťažnosť pre nesprávnosť jeho výroku. Svoju sťažnosť odôvodnil nasledovne:
Dňa 22.09.2017 som podľa § 234 ods. 1 Tr. por. podala na obvineného S. M., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom S. X. č. XXX obžalobu pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že obvinený S. M. dňa XX.XX.XXXX v poobedňajších hodinách vo S. Uherciach, v rodinnom dome č. XXX v súvislosti so vzťahom svojej manželky M. M., s ktorou sa v tom čase rozvádzal sa opakovane vyhrážal poškodenej svojej manželke M. M. slovami "ak neprestaneš s ním, skončí to smrťou dvoch ľudí“, čím uvedeným konaním vzbudil u poškodenej svojej manželky M. M. dôvodnú obavu o život a zdravie jej priateľa poškodeného S. W..
Samosudca Okresného súdu Partizánske uznesením sp.zn. 2T/74/2017-126 zo dňa 28.09.2017 podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. s použitím § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie proti S. M., nar. XX.XX.XXXX pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. bl Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 21.05.2017 v poobedňajších hodinách vo S. X., v rodinnom dome č. XXX v súvislosti so vzťahom svojej manželky M. M., s ktorou sa v tom čase rozvádza I opakovane vyhrážal poškodenej svojej manželke M. M. slovami "ak neprestaneš s .nim, skončí to smrťou dvoch ľudí", čím uvedeným konaním vzbudil u poškodenej svojej manželky M. M. dôvodnú obavu o život a zdravie jej priateľa poškodeného S. W., pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd konštatuje, že na základe dokazovania vykonaného v prípravnom konaní dospel k právnemu záveru, že vyjadrenia obvineného prednesené dňa 21.05.2017 za prítomnosti poškodenej M. M. nemožno považovať za spôsobilé naplniť zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zák., skutok nie je žiadnym trestným činom a ani priestupkom.
S uvedenými závermi ku ktorým dospel súd prvého stupňa sa nemožno stotožniť, a preto považujem výrok napadnutého uznesenia za nesprávny.
Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por., obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.
Podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Z na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a z dokazovania vykonaného v prípravnom konaní vyplýva, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o zastavení trestného stíhania obv. S. M. v zmysle § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.
Vyhodnotením dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní mám totiž za to, že obvinený S. M. sa dopustil skutku uvedeného v obžalobnom návrhu a tento skutok napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona.
Súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy vykonané v prípravnom konaní v tejto veci jednostranne v prospech obvineného, osvojením si verzie, ktorú obvinený účelovo vyprodukoval, nezohľadniac skutočnosti uvádzané v prvotných výpovediach poškodenými.
Práve prvotnú výpoveď poškodenej bezprostredne po spáchaní skutku je potrebné zohľadniť a považovať za relevantnú, lebo v tom čase si poškodená musela najlepšie pamätať všetky skutočnosti týkajúce sa konania obvineného voči jej osobe, pričom táto jej výpoveď je zhodná i so skutočnosťami, ktoré uvádzala poškodená pri konfrontácii so svedkom O. M..
Už vôbec sa nemožno, stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že prednesené slová obvineným nie sú spôsobilé byť vyhrážkou smrťou ani inou ťažkou ujmou žiadnej konkrétnej osobe, pričom ani dokazovanie na hlavnom pojednávaní na tejto skutočnosti nie je spôsobilé nič zmeniť, keďže skutkový stav je riadne zistený a nie sú pochybnosti o znení prednesených slov obvineným.
Priebeh predmetného skutku a okolnosti za akých bola vyhrážka obvineného voči poškodenej prednesená jednoznačne vylučujú pravdivosť verzie obvineného, veď obvinený sa vyhrážal poškodenej v súvislosti s podozrením z jej mimomanželského pomeru s poškodeným S. W. a v tej súvislosti i vyslovil vyhrážku "ak neprestaneš s ním, skončí to smrťou dvoch ľudí". Takto vyslovená vyhrážka, v kontexte a za okolností, za akých bola vyslovená hraničiaca až s vydieraním poškodenej, hrozbou smrti dvoch ľ'udí, keď neukončí
mimomanželský pomer pôsobila na poškodenú ako vyhrážka a pôsobenie tejto vyhrážky bolo v danom prípade jednoznačne spôsobilé vzbudiť obavu z naplnenia tejto vyhrážky. Z výpovedí poškodených vyplýva, že vyhrážka obvineného adresovaná poškodenej u nej obavu vzbudila. Poškodená M. M. uviedla, že po vyhrážkach obvineného sa veľmi preľakla a mala strach predovšetkým o život svojho priateľa poškodeného S. W., ktorý je kolegom obvineného. Poškodená ďalej uviedla, že obvinený myslel tie vyhrážky vážne, lebo potom povedal, že to má premyslené, že bude prekvapená.
Psychické rozpoloženie poškodenej M. M. po skutku vyplýva z výpovede poškodeného S. W.. Poškodený S. W. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že večer dňa 21.05.2017 mu volala na mobil poškodená M. M., ktorá mu uviedla, že zrejme chce na neho zaútočiť obvinený a ublížiť mu, že jej uviedol, že to má premyslené, že dvaja ľudia zomrú a bude ich mať na svedomí, ona bola riadne preľaknutá, bála sa, čo mu aj povedala. Poškodená na neho apelovala, aby si dal pozor, pretože jej muž je agresívny.
Súd prvého stupňa však uvedené výpovede poškodených nezohľadnil.
Obhajobné tvrdenia obvineného S. M. si súd prvého stupňa osvojil, hoci z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tieto sú zjavne nevierohodné" a účelové, v snahe obvineného význam vyslovenej vyhrážky zmeniť tak, aby sa vyhol zodpovednosti za spáchaný skutok.
Súd prvého stupňa potom nesprávne vyhodnotil i ostatné vykonané dôkazy v danej veci, a to najmä konfrontáciu medzi obvineným S. M. a poškodenou M. M., kde poškodená uviedla, že situáciu zle vyhodnotila a v podstate si s odstupom času osvojila verziu obvineného. V tejto súvislosti podotýkam, že poškodená nemohla v čase skutku vedieť, či je táto verzia pravdivá, a aký je skutočný význam vyhrážky, ktorú jej adresoval obvinený, pričom v kontexte vtedajšej komunikácie medzi obvineným a poškodenou bola vyhrážka prednesená obvineným spôsobilá vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu z naplnenia tejto vyhrážky, o čom svedčí i psychický stav poškodenej po skutku, ktorý vyplýva i z výpovede poškodeného S. W..
Skutočnosti uvádzané poškodenou M. M. pri konfrontácii s obvineným považujem za ovplyvnené tým, že sa medzi nimi veľmi dlhú dobu jednalo o blízke osoby s citovými väzbami, a preto poškodená s odstupom času nechce obvinenému svojou výpoveďou priťažiť a svoje predchádzajúce tvrdenia sa snaží zmierniť. Z konfrontácie medzi poškodenou a svedkom O. M. je zrejmé, že poškodená opakovane kontaktovala obvineného i po jeho prepustení z väzby, kde od neho žiadala, aby dal výpoveď v práci, že ona urobí hocičo.
V nadväznosti na uvedené mám za to, že v danom prípade je postavenie obvineného pred súd dostatočne odôvodnené, pričom neboli splnené zákonné podmienky na zastavenie trestného stíhania uvedené v § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pretože v tomto štádiu trestného stíhania, z dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie v zmysle § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., a preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 194 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zrušil uznesenie Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2TI74/2017-126 zo dňa 28.09.2017, a aby Okresnému súdu Partizánske uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.“
K sťažnosti prokurátora a jej dôvodom sa písomne vyjadril obvinený prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne: „V celom rozsahu sa stotožňujem s dôvodmi napadnutého uznesenia Okresného súdu v Partizánskom, najmä s tým, že predmetný skutok nie je trestným činom. Ja som sa poškodenej nevyhrážal, predniesol som len tie slová, ktoré som sám vo svojich výpovediach uvádzal a ktoré zhodne so mnou uvádzala aj svedkyňa O. M.. Táto aj pri konfrontácii s poškodenou dňa 21.6.2017 podrobne uviedla aké slová a v akej súvislosti som povedal pred poškodenou, teda že nešlo o žiadne vyhrážky poškodenej, že poškodená mi stále skákala do reči, bola rozčúlená, nevnímala teda riadne moje slová. Napokon pri konfrontácii mňa a poškodenej dňa 9.8.2017 poškodená uznala, že moje slová si nesprávne vyložila, že nesprávne vzťahovala moje neurčité vyjadrenie o tom, že môžu prísť dvaja ľudia o život na seba a jej priateľa S. W., pričom ale ja som žiadne také slová z ktorých by mohla mať dôvodnú obavu ona alebo S. W. nepovedal a ani k ich osobám nevzťahoval. Tak ako v predchádzajúcich výpovediach, a ako potvrdila aj svedkyňa O. M., na otázku poškodenej či sa jej vyhrážam som jej povedal, že nie, že ma nepočúva a zopakoval som jej len slová, že môžem povedať niekomu informáciu na základe
ktorej môže dotyčný ublížiť dvom ľuďom a môže to skončiť aj ich smrťou, pričom v týchto slovách nebola nikdy žiadna zmienka o poškodenej alebo S. W.. Zhodne so mnou aj svedkyňa O. M. potvrdila vo svojich výpovediach, že tieto slová, ktoré som povedal neboli vôbec prednesené v súvislosti s tým, že by poškodená mala ukončiť svoj vzťah s S. W.. Z obsahu trestného spisu mi je známa zápisnica o konfrontácii medzi poškodenou a O. M., v ktorej svedkyňa O. M. presne popísala priebeh slovného konfliktu.
Ja som predpokladal, že poškodená chápe a vníma o čom hovorím, nechcel som pred dcérou a neskôr ani pred orgánmi činnými v trestnom konaní uvádzať na čo som myslel pri tých slovách, pretože sme o tom vedeli len ja a poškodená a nechcel som, aby sa také chúlostivé tajomstvo prezradilo. To, že poškodená v tom čase keď sa odohral incident, moje slová nepochopila je možné z odstupom času vysvetliť len tak, že podľa jej vedomostí - na rozdiel odo mňa, to už nebolo aktuálne a tak sa aj vyjadrila pri konfrontácií so mnou dňa 9.8.2017.
Nemožno sa stotožniť s argumentáciou sťažovateľky, že okolnosti za ktorých k slovnému incidentu došlo vylučujú pravdivosť toho ako moje slová boli myslené a mali byť vnímané, pretože ja od samého začiatku tvrdím stále to isté tvrdenie, ktoré je pravdivé a pri incidente bola okrem mňa aj svedkyňa O. M., ktorá od samého začiatku vypovedala tak, ako som vo veci vypovedal aj ja. O. M. teda nepotvrdzovala verziu poškodenej, ale vypovedala, že som sa poškodenej nevyhrážal, že poškodená si bezdôvodne vzťahovala mnou vyslovené slová na seba a svojho priateľa. Nemožno si nevšimnúť, že pri neskoršej výpovedi, napr. dňa 19.6.2017, zas poškodená tvrdila, že hoci som nepovedal voči komu smerujú moje slová, kto sú tí dvaja ľudia, vyslovila presvedčenie, že jeden je S. W. a tou druhou osobou som mal byť ja, teda či nespravím niečo sebe. Teda poškodená sama nebola presvedčená už pred konfrontáciou so mnou, že som sa mal svoje slová vzťahovať na ňu. Poškodená teda podala na mňa trestné oznámenie v dôsledku nepochopenia obsahu komunikácie so mnou, pričom nielen ja, ale aj prítomná svedkyňa O. M. potvrdila, že som sa poškodenej nevyhrážal, že som jej doslova opakoval, že ma nepočúva a pri jej slovách, že či sa jej vyhrážam som sa chytal za hlavu, aby som aj tak poškodenej dal najavo, že nechápe čo jej hovorím. Teda aj svedkyňa O. M. sama poškodenej pri predmetnom incidente povedala, že sa jej nevyhrážam, a preto ani nevidela dôvod ísť na políciu.
Ďalšia argumentácia sťažovateľky, že poškodená je ovplyvnená a skutočnosti, ktoré uvádzala pri konfrontácii so mnou sú výsledkom toho, že medzi nami ide o osoby blízke a nechce mi výpoveďou priťažiť, resp. svoje tvrdenia chce zmierniť, nevychádzajú zo skutočného poznania našich vzájomných vzťahov. Tieto sa zhoršovali a zhoršujú, a to aj z dôvodu, že naše manželstvo bolo počas trestného konania rozvedené, nemôžeme sa dohodnúť na vyporiadaní BSM, nedal som výpoveď vo svojom zamestnaní, ani nemám dôvod túto dať. Poškodená teda nemá žiadny dôvod, aby sa obvinenie voči mne v súčasnosti zmiernilo. Naopak už dva dni potom incidente, keď som bol ešte v cele predbežného zadržania na polícií si zrejme uvedomila poškodená čo spôsobila "svojským" vyložením si mojich slov a snažila sa u orgánov činných v trestnom konaní toto jej oznámenie stiahnuť. Aj pri prvej konfrontácii so mnou mi povedala, že nemá obavy o svoj život. Teda z mojich výpovedí i výpovedí svedkyne O. M. vyplynulo, že poškodená trestné oznámenie podala a prvotnú výpoveď uskutočnila v zlom psychickom rozpoložení, v stresovej situácii. Podľa môjho názoru poškodená neskôr pochopila, že som sa jej nevyhrážal, ani jej priateľovi, nechcela si to priznať, aby sa nevystavila nebezpečenstvu, že ma obvinila z nebezpečného vyhrážania, hoci v podstate si riadne nezapamätala slová, ktoré som jej adresoval. Zmysel môjho slovného vyjadrenia počas hádky si uvedomila až neskôr, keď bola konfrontovaná, nielen so mnou, ale aj so svedkyňou O. M..
Zhodne so stanoviskom Okresného súdu Partizánske vysloveného v napadnutom uznesení zastávam názor, že poškodená si mojej slová nesprávne vysvetlila, vo svojich úvahách sa mýlila. V súlade s poučením Okresného súdu v Partizánskom v písomnom podaní zo dňa 25.10.2017, ku ktorému mi ako príloha boli zaslané dôvody sťažnosti prokurátorky OP Partizánske, zasielam túto sťažnosť priamo Krajskému súdu v Trenčíne. Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne sťažnosť prokurátorky OP Partizánske ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.“
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí dňa podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému prokurátor podal sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.
Krajský súd v súvislosti s prejednávanou vecou považuje za potrebné poukázať na obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorom poukázal obsah podanej obžaloby na znenie ustanovení § 241 ods. 1 písm. c), § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. a na obsah výpovedí vypočutých osôb. Za podstatné z hľadiska posúdenia správnosti napadnutého uznesenia krajský súd považuje za potrebné poukázať na nasledovné úvahy okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia:
„Podľa § 215 ods. 1 Tr. por. má prokurátor povinnosť zastaviť trestné stíhanie v zákonom stanovených prípadoch. Zastavenie trestného stíhania v prípravnom konaní v princípe vylučuje, že vec je prejednaná verejne, pričom prokurátor vychádza z dôkaznej situácie vyplývajúcej zo zabezpečených dôkazov v prípravnom konaní. Prokurátor je podľa § 234 ods. 1 Tr. por. povinný podať obžalobu v prípade, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Zo znenia § 241 ods. 1 Tr. por. nevyplýva povinnosť samosudcu vec verejne prejednať, ak sú naplnené dôvody uvedené v § 241 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por., nemá ani možnosť, ale priamo povinnosť rozhodnúť spôsobom uvedeným v § 241 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. ak sú splnené tam uvedené okolnosti, pričom súd vo veci rovnako ako prokurátor rozhoduje meritórne.
Je potrebné si uvedomiť, že nie len výsledok trestného konania, ale aj trestné konanie samotné je spôsobilé zasahovať do práva na ochranu osobnosti obvineného. Obvineného život je bez ohľadu na princíp prezumpcie neviny negatívne ovplyvnený skutočnosťou, že sa voči nemu vedie trestné stíhanie, sú mu ukladané povinnosti v zmysle zákona, blízke osoby a verejnosť môže vnímať jeho osobu ako "možného" páchateľa trestnej činnosti. Okrem konania vo veci bez zbytočných prieťahov tieto negatívne dopady na obvineného zmierňuje aj skutočnosť, že len výsledky vyšetrovania, z ktorých vyplýva dôvodnosť trestného stíhania, by mali byť predpokladom podania obžaloby a za splnenia ďalších podmienok verejného prejedania veci. Verejné prejedanie veci znamená, že tým súd uznáva dôvodnosť podania obžaloby v zmysle § 234 ods. 1 Tr. por., pričom je v záujme spoločnosti, aby sa o vine či nevine obvineného rozhodlo verejne. Ak sú splnené okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. teda samosudca (§ 241 ods. 1 Tr. por.) dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci, výsledky vyšetrovania dostatočne neodôvodňujú postavenie obvineného pred súd, pričom ani verejným prejednaním veci nemôže dôjsť k podstatnej zmene v dôkaznej situácii v prospech obžaloby, záujem spoločnosti na verejnom prejednaní veci nepreváži nad záujmom obvineného nad ochranou pred zásahom do práv na ochranu osobnosti bezdôvodným trestným stíhaním, preto trestné stíhanie už pred verejným prejedaním zastaví.“
Na základe vyššie uvedených výpovedí súd dospel k právnemu záveru, že vyjadrenia obvineného prednesené dňa 21.05.2017 za prítomnosti poškodenej M. M. nemožno považovať za spôsobilé naplniť zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 4 Tr. zák., skutok nie je žiadnym trestným činom a ani priestupkom. To z dôvodov, že:
1. Prednesené slová obvineným sú všeobecné, obvinený nikoho nemenoval, nemenoval poškodenú M. M. ani poškodeného S. W. v zmysle, že by mu hrozila smrť. Sám poprel aj počas hádky, že sa smrť má týkať osoby M. M., čo potvrdila aj svedkyňa O. M. a aj poškodená.
2. Medzi obvineným a poškodenou došlo k hádke, kde si obaja vyčítali neveru. Hádku sprevádzal krik, pričom svedkyňa uvádza ako osobu emotívne vystupujúcu najmä poškodenú. Práve poškodená mala počas hádky uviesť, že môže obvinenému otráviť jedlo. Jej výpovede o tom, či sa cítila ohrozená boli rozporné už od počiatku pričom napokon sama uviedla, že mala strach o S. W..
3. Obvinený a v podstate ani poškodená ani svedkyňa svoju výpoveď pokiaľ ide o prednesené slová obvineným nemenili a v podstate sa zhodujú v tej podstatnej časti, ktorá je rozhodná pre právne posúdenie veci. Žiadna vyhrážka adresovaná konkrétnej osobe nepadla. K jej adresnosti možno dospieť len na základe dohadov, na viac v súčasnosti samotná poškodená M. M. svoje dohady označuje za omyl, pripúšťajúc verziu obvineného. Z. poškodená, osoba, ktorá bola v konfrontácii s obvineným sa necíti byť ohrozená obvineným čo sa odzrkadlilo aj v skutkovej vete obžaloby, kde má obvinený svojím konaním vzbudzovať dôvodnú obavu nie o jej život, ale jej obavu o život poškodeného S. W.. Pokiaľ by však bol
tento omyl vzatý do úvahy ako u poškodenej, nebol by ani dôvod, aby poškodená prezentovala svoje obavy poškodenému a tento sa cítil akokoľvek ohrozený. Inými slovami poškodený S. W. sa mohol cítiť ohrozený len v dôsledku toho ako mu slová obvineného reprodukovala poškodená, a poškodená si slová obvineného vyložila "zosobnila" len na základe vlastných úvah, jej postoja k obvinenému, zafixovanému vzoru správania obvineného, vzájomným rozporom a hádkam počas rozvodového konania a blízkemu vzťahu k poškodenému S. W..
4. Sám poškodený S. W., ako vyplýva z úradného záznamu bezprostredne po skutku znalý skutku, keďže mu poškodená telefonovala, strach o život nemal. Svoj strach spájal až neskôr s prepustením obvineného na slobodu z väzby.
5. Poškodení v podstate popierajú mimomanželský vzťah v čase skutku s tým, že boli len priatelia, pričom poškodená tento vzťah ako vyplýva zo zápisnice o trestnom oznámení dňa 21.05.2017 spočiatku priznala / " nemôžem sa manželovi priznať, že mám nového priateľa p. W."/ tiež 22.05.2017 / "vošla do vzťahu s S. W."/. Súd teda má dôvod pochybovať o dôveryhodnosti výpovedí poškodených, o to viac, že znakom skutkovej podstaty žalovaného trestného činu je vnútorný postoj poškodeného k slovným prejavom obvineného "dôvodná obava", pričom táto sa mohla spájať aj len odhalením či priznaním blízkeho vzťahu poškodených, nie bezprostredne so slovným prejavom obvineného.
6. Nieže by bola rozptýlená, ale práve potvrdená verzia obvineného o zmysle prednesených slov o možnej "smrti dvoch ľudí", keď aj poškodená uviedla, že skutočne mala vedomosť o mileneckom vzťahu jej priateľky. Teda verzia, že obvinený nehrozil smrťou poškodeného, ale možným správaním tretej osoby po odhalení mileneckého vzťahu je pravdepodobná a v podstate nevyvrátiteľná.
7. Súd je viazaný obžalobou, predmetom ktorej je skutok uvedený v obžalobe, hoci poškodená popisuje správanie obvineného v minulosti, kde uvádza, že ju obvinený v podstate týral, súd na uvedené nemôže prihliadať, pretože to nemá priamy súvis so žalovaným skutkom, na viac obvinený až na čiastočné priznanie, keď sa mal v minulosti niekoľkokrát uchýliť k násiliu, počas konfrontácie dňa 24.05.2017 poprel, pričom prezentáciu jeho násilného a konfliktného správania voči poškodenej považuje za zveličovanie.
8. Dôvodnosť podanej obžaloby spočíva v skutočnosti jedine v tom, že počas manželskej hádky predniesol slová, kde svoje konanie spojené s oznámením nešpecifikovanej informácie spája s možnou smrťou dvoch nešpecifikovaných osôb a poškodenou ako osobou za to zodpovednou, pokiaľ sa bude kontaktovať s poškodeným. Že ide o smrť S. W. je obžalobou vyvodené zo skutočnosti, že v tom čase bol osobou, s ktorú mala poškodená udržiavať mimomanželský pomer, je výsledkom úvah poškodenej, ktorá si ich vyvodila zo skutočnosti, že zrejme tento mimomanželský (či blízky priateľský) pomer udržiavala, či ho obvinený v prednesenej vete spomenul. Sama sa pritom necítila ohrozená, ba hrozila sa obvinenému počas hádky otrávením jedla. Obavu o život nepociťoval ani poškodený, ktorý ju nadobudol až potom, čo bol obvinený vzatý do väzby. Samotná poškodená neskôr pripustila, že sa vo svojich úvahách mýlila, lebo si nespojila súvis vety prednesenej obvineným s prezradením mileneckého vzťahu jej priateľky. Inými slovami, pokiaľ by poškodená správne pochopila neadresné slová obvineného, nenadobudla by dojem, že hrozí smrť poškodenému S. W. a že táto smrť má spojitosť s konaním obvineného, odhliadnuc aj od tej skutočnosti, že bolo preukázané, že obvinený "hrozil" len tým, že fatálne následky môže mať len ním "zverejnenie informácie".
9. Na základe uvedených skutočností a úvah je súd toho názoru, že preukázanie viny obvinenému by bolo možné, keďže obvinený sa ku spáchaniu trestnej činnosti nepriznal, len za preukázania takých záverov, ktoré by boli v rozpore s doterajšími výpoveďami tak obvineného ako aj samotných poškodených a svedkyne, pričom je potrebné si uvedomiť, že len poškodená M. M., obvinený a svedkyňa O. M. boli prítomní pri skutku a iné osoby ako poškodení nemôžu vypovedať inak ako obmedzene a sprostredkovane o vnútorných pocitoch poškodených - dôvodnej obave o život či zdravie z konania obvineného. Súd je toho názoru, že výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania neodôvodňujú postavenie obvineného pred súd, pretože skutok nie je trestným činom, prednesené slová obvineným nie sú spôsobilé byť vyhrážkou smrťou ani inou ťažkou ujmou žiadnej konkrétnej osobe, pričom ani dokazovanie na hlavnom pojednávaní na tejto skutočnosti nie je spôsobilé nič zmeniť, keďže skutkový stav je riadne zistený a nie sú pochybnosti o znení prednesených slov obvineným. Zostáva už len právne posúdenie významu týchto slov, na ktoré už nemá žiaden vplyv verejné prejednanie veci na hlavnom
pojednávaní, pretože žiadna významná skutková okolnosť nezostala spornou. Pretože išlo o vzájomnú hádku, nebolo preukázané, že by sa obvinený dopustil ani žiadneho konania, ktoré by mohlo naplniť zákonné znaky priestupku podľa § 49 ods. 1 Z.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch voči poškodeným, nie je dôvodné ani postúpenie veci na prejednanie ako priestupku.
10. V súvislosti s úvahami o tom, či aj takýmito všeobecne prednesenými spojitosťami smrti osôb so správaním poškodenej sa mohol dopustiť inej trestnej činnosti je potrebné uviesť, že pokiaľ si poškodená v čase skutku inú súvislosť neuvedomila a ani to jej správanie inak neovplyvnilo, opäť išlo o neadresné vyjadrenie ktoré si má adresát "domyslieť", nie je takéto konanie spôsobilé naplniť znaky ani inej trestnej činnosti ako napríklad pôvodnej právnej kvalifikácie skutku podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.“
V súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 241 ods. 1 písm. c) Tr.por. v spojení s ustanovením § 215 ods. 1 písm. b) Tr.por. krajský súd považuje za potrebné uviesť, že zastaviť trestné stíhanie podľa uvedených ustanovení je prípustné jedine v prípade, ak výsledky vykonaného dokazovania v prípravnom konaní úplne jednoznačne a bez akýkoľvek pochybností (bez pripustenia možnosti viacerých verzií) svedčia záveru, podľa ktorého skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie, nie je trestným činom. Rozhodnutie súdu podľa § 241 ods. 1 písm. c) v spojení s § 215 ods. 1 písm. c) Tr. por. vylučuje akúkoľvek možnosť existencie viacerých skutkových a právnych verzií a výber jednej z týchto viacerých možných verzií na základe aplikácie zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“ na riešenie rozhodných otázok prejednávaného prípadu zo strany súdu, nakoľko túto základnú zásadu trestného konania môže súd v trestnom konaní aplikovať až po tom, čo bolo pred súdom vykonané dokazovanie zákonným spôsobom. Existenciu pochybností alebo viacerých verzií však súd nie je oprávnený riešiť postupom podľa § 241 ods. 1 písm. c) alebo podľa § 244 ods. 1 písm. c) Tr. por., nakoľko predpokladom na riešenie sporných otázok súdom je riadne vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní (§ 278 ods. 2 Tr. por.).
Z vyššie citovaného odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu podľa názoru krajského súdu vyplýva, že okresný súd vyvodil svoj záver o tom, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, na základe hodnotenia písomne zachyteného obsahu dôkazov, vykonaných v prípravnom konaní, pričom nepochybne pri tomto hodnotení dôkazov aplikoval aj zásadu „v pochybnostiach prospech obvineného (viď napr. okresným súdom použité formulácie „výpovede (poškodenej - pozn. krajského súdu) .... boli rozporné...“ - bod 1. na str. 4, „Súd teda má dôvod pochybovať o dôveryhodnosti výpovedí poškodených ...“ - bod 5. na str. 4, „.... je pravdepodobná a v podstate nevyvrátiteľná.“ - bod 6. na str. 5).
Podľa názoru krajského súdu za situácie, keď dôkazy vykonané v prípravnom konaní jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nevylučujú možnosť, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie mohol spáchať obvinený a uvedený skutok mohol by napĺňať pojmové znaky niektorého z trestných činov, ako po formálnej, tak aj po materiálnej stránke (vrátane spáchania trestného činu v štádiu prípravy alebo pokusu - viď k úvahám okresného súdu v bode 10 na strane 5 napadnutého rozsudku), nemožno nepochybne dospieť k odôvodnenému a správnemu záveru v zmysle § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V prípade dôvodu na zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 psím. b) Tr. por. musí ísť o takú jednoznačnú dôkaznú a právnu situáciu, ktorá vylučuje akúkoľvek možnosť posúdiť čin obvineného, pre ktorý je trestne stíhaný, ako trestný čin. Nestačí teda dôkazná situácia, ktorá pripúšťa existenciu viacerých verzií, z ktorých aspoň jedna by mohla napĺňať pojmové znaky niektorého trestného činu tak, ako je tomu podľa názoru krajského súdu v tomto prejednávanom prípade. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že tieto právne úvahy krajského súdu sa vzťahujú na správnu aplikáciu ustanovenia § 241 ods. 1 písm. c) alebo podľa § 244 ods. 1 písm. c) Tr. por.
S poukazom na to, že podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd podľa názoru krajského súdu založil svoj záver o tom, že skutok, pre ktorý bolo obvinenému vznesené obvinenie a podaná obžaloba, na aplikácii zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“ a z toho vyplývajúceho neunesenia dôkazného bremena prokurátorom v konaní pred súdom o nepreukázaní naplnenia pojmových znakov niektorého z trestných činov bez toho, aby na podklade podanej obžaloby bolo zákonným spôsobom vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vydaním napadnutého uznesenia postupoval v rozpore s ustanovením § 241 ods. 1
písm. c) v spojení s § 215 ods. 1 písm. c) Tr. por. Z uvedeného dôvodu krajský súd považuje napadnuté uznesenie za predčasné a nesúladné so zákonom.
S poukazom na uvedené preto krajský súd podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Okresný súd pri ďalšom postupe bude povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom krajského súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.