Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17CoP-20-2018.pdf
PDF · 88.14 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/20/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletého Tomáša G., narodeného XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky T. R., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom R. XXX, toho času bytom F., M. 1E a otca F. G., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom F., Q. XXXX/ XX, o návrhoch oboch rodičov na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. decembra 2017 č. k. 34P/13/2017-111 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o schválení rodičovskej dohody o výživnom k mal. Tomášovi a v závislom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa maloletý F. zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch a rodičovskú dohodu o výživnom tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletého F. sa otec zaväzuje prispievať na výživu maloletého F. sumou vo výške 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2017, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že návrhom na začatie konania vo veci samej sa otec maloletého najskôr domáhal zverenia maloletého F. do svojej osobnej starostlivosti, úpravy vyživovacej povinnosti matky k maloletému v sume 50 eur mesačne a úpravy styku matky s maloletým v každom nepárnom víkende od piatku od 16:00 hodiny do nedele do 16:00 hodiny a v každom párnom týždni v stredu od 15:00 hodiny do 19:00 hodiny. Na pojednávaní už otec maloletého uviedol, že s matkou dieťaťa sa medzičasom dohodli na zverení maloletého F. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch, spísali o tom dohodu pred notárom. Takúto rodičovskú dohodu uzavreli rodičia aj pred súdom na pojednávaní. Dohodli sa aj, že počas trvania striedavej starostlivosti bude otec prispievať na výživu maloletého k rukám matky sumou 100 eur mesačne a žiadali rodičovskú dohodu schváliť. Súd konštatoval, že v danej veci bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, preto súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletému F. je dôvodná. Keďže v danej veci došlo k uzavretiu rodičovskej dohody o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s čím súhlasil aj kolízny opatrovník a bolo preukázané, že obaja rodičia sú schopní a chcú vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého, túto striedavú starostlivosť aj reálne vykonávajú, vedia spolu bez problémov komunikovať a táto forma starostlivosti je aj v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičovskú dohodu v zmysle ust. § 24 Zákona o rodine schválil. Schválil aj rodičovskú dohodu o výške výživného, a to napriek nesúhlasu kolízneho opatrovníka, ktorý vyjadril v priebehu konania. Uviedol, že hoci kolízny opatrovník nesúhlasil s uvedenou sumou výživného, ktorú vzhľadom k príjmovým rozdielom rodičov považoval za prinízku, súd uvedenú rodičovskú dohodu aj s dohodnutým výživným považoval za potrebné schváliť. Poukázal pritom na skutočnosť, že výživné má slúžiť na uhrádzanie životných potrieb dieťaťa, je teda limitované spotrebným
charakterom výživného a v žiadnom prípade nie je prostriedkom na vyrovnávanie alebo dorovnávanie rozdielov v príjmoch rodičov. V danej veci bolo preukázané, že všetky náklady na bývanie dieťaťa keď je dieťa u otca a dokonca aj keď je dieťa u matky, hradí otec dieťaťa, či už on osobne alebo prostredníctvom svojej firmy, pretože jeho firma platí náklady bývania v byte, v ktorom býva matka striedavo s maloletým. Tiež otec dieťaťa bezproblémovo uhrádza podstatnú časť výdavkov dieťaťa, kupuje mu veci a podobne. Okrem týchto naturálnych plnení otec ešte posiela matke dieťaťa na výživu maloletého sumu 100 eur mesačne, a to všetko popri rovnakej dĺžke striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloletého. S poukazom na uvedené mal súd za to, že v danej veci je pri schválenej rodičovskej dohode naplnená dikcia Zákona o rodine, že rodičia prispievajú na výživu dieťaťa podľa svojich schopností a možností. Zároveň uviedol, že v danej veci určením neprimerane vysokého výživného otcovi s povinnosťou poukazovať ho k rukám matky popri realizovanej striedavej starostlivosti, len s poukazom na príjmové rozdiely rodičov, by potom bolo otázne, či a ako by si plnila vyživovaciu povinnosť k maloletému matka, pretože výživné od otca dieťaťa by plne suplovalo aj vyživovaciu povinnosť matky k dieťaťu a dokonca by zvyšovalo jej príjmy a životnú úroveň, čo nie je účelom určenia výživného na maloleté dieťa. Okrem toho bolo preukázané, že rodičia spolu bezproblémovo komunikujú, vedia sa dohodnúť, majú medzi sebou dobré vzťahy, preto súd nepovažoval za vhodné autoritatívne a proti ich vôli zasahovať do ich vzťahov, čím by sa mohla narušiť pokojná atmosféra medzi nimi a vytvoriť isté napätie.
2. Proti rozsudku, jeho výroku o schválení rodičovskej dohody v časti vyživovacej povinnosti podal v zákonnej lehote odvolanie kolízny opatrovník. Uviedol, že na pojednávaní dňa 06.12.2017 otec maloletého uviedol, že je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Kunshan, s.r.o., ktorá sa zaoberá stavebníctvom, autoservisom a jeho čistý mesačný príjem predstavuje v súčasnosti cca 12.000 eur. Okrem toho je vlastníkom trojizbového bytu a nedávno kúpil dom v Chorvátsku, ktorý zatiaľ nebol zapísaný na LV. Matka dieťaťa na pojednávaní uviedla, že jej čistý mesačný príjem je aktuálne 850 eur. Citoval ust. § 62 ods. 1 - 2 Zákona o rodine, v súvislosti s čím vyslovil názor, že predmetné rozhodnutie súdu o určení vyživovacej povinnosti otcovi vo výške 100 eur nie je v záujme maloletého dieťaťa. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že otca dieťaťa zaviaže platiť na výživu maloletého mesačne sumu 1000 eur tak, že sumu 600 eur bude poukazovať ako bežné výživné k rukám matky, vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred a sumu 400 eur za účelom tvorby úspor bude poukazovať vždy do 15-teho dňa každého mesiaca na účet maloletého Tomáša s tým, že na nakladanie s prostriedkami na uvedenom účte bude do plnoletosti dieťaťa potrebný súhlas súdu, a to s účinnosťou od 01.12.2017. 3. Matka maloletého sa k odvolaniu kolízneho opatrovníka pripojila. Vo vyjadrení uviedla, že od posledného pojednávania sa veľa zmenilo, je toho názoru, že maloletý má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca, ktorého príjem mu umožní prispievať na výživu vyššou sumou, než na akej sa dohodli. 4. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu kolízneho opatrovníka uviedol, že s podaným odvolaním nesúhlasí, nakoľko navrhované peniaze by neboli určené na použitie pre maloletého syna, ale pre vlastnú potrebu matky a jej blaho. Potvrdil, že situácia sa od posledného pojednávania zmenila, pretože v čase, keď rozhodoval súd prvej inštancie matka maloletého odišla od svojho priateľa a požiadala ho o bývanie, ktoré jej aj sám navrhol, nakoľko chcel zabezpečiť jej a maloletému strechu nad hlavou, kde platil všetky náklady za nájom, ako aj so sťahovaním. Posledný mesiac sa však matka maloletého rozhodla vrátiť k bývalému priateľovi a byt nechala tak. Preto nevidí dôvod na zvyšovanie výživného, nakoľko mala všetko zabezpečené a platené a jej náhle rozhodnutie zmenilo jej situáciu. Ďalej uviedol, že nesúhlasí ani so striedavou starostlivosťou a žiada maloletého do osobnej starostlivosti, nakoľko je preukázané, že matka nezvláda starostlivosť o syna a bráni mu v styku. Ďalej uviedol, že maloletý je zabezpečený, má tri sporiace účty, o ktorých matka vie, z jej strany nemá informáciu, že mu takisto niečo založila a sporila a aj takýmto spôsobom ho zabezpečila. Ďalej uviedol, že matka maloletého, ktorá bola u neho zamestnaná dostala pre hrubé porušenie Zákonníka práce výpoveď a už u neho nepracuje. Matka sa „ako zázrakom“ dala na PN v posledný deň výpovede a „zázrakom ochorela“. 5. Matka v následnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že otec zavádza súd samými klamstvami. Potvrdila, že situácia sa od posledného pojednávanie zmenila, ale pravda je taká, že ona svojho priateľa neopustila a nežiadala otca maloletého, aby jej a synovi zabezpečil bývanie. Bol to návrh otca, že keď sa dohodnú na striedavej starostlivosti a keďže aj u neho pracuje, že im môže prenajať byt, aby bývali čo najbližšie a tak mohol maloletý navštevovať materskú škôlku. Postupom času zistila, že otcovi maloletého vôbec nešlo o to, aby bývali bližšie z dôvodu striedavej starostlivosti, ale aby ju získal naspäť ako svoju partnerku. Uviedla, že otec si prestal brávať maloletého v určený čas a vymýšľal si rôzne dôvody, prečo nemôže prísť. Sám rozhodol, že si syna nebude brávať, už 31.12.2017, kedy si ho mal vziať, napísal, že si po maloletého nepríde, nakoniec však prišiel , ale omnoho neskôr ako sa dohodli
pred súdom. Daná vec sa opakovala znova a pretrváva, o čom informovala aj kolízneho opatrovníka. Keď otec maloletého videl, že sa mu to nedarí aj napriek sľubom, začal jej doslovne obmedzovať osobnú slobodu a vyhrážal sa jej, dokonca došlo aj k tomu, že v januári jej nevyplatil mzdu za december 2017. O hrubom porušení Zákonníka práce sa prvýkrát dozvedela z jeho vyjadrenia voči odvolaniu kolíznym opatrovníkom. Keďže jej nevyplatil danú mzdu, bola nútená si požičať peniaze od svojej mamy. Po tom všetkom sa rozhodla, že sa vráti bývať k svojmu priateľovi. 6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP) v napadnutej časti a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výroku, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému F. a v závislom výroku o trovách konania, podľa § 389 ods. 1 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) zrušiť a vec v tejto časti podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým schválil dohodu rodičov ohľadne zverenia maloletého F. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov odvolací súd nepreskúmaval, pretože odvolanie rodičov proti uzavretej rodičovskej dohode nie je prípustné (§ 122 CMP) a kolízny opatrovník sa proti tomuto výroku uzavretej rodičovskej dohody neodvolal, a tak rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku nadobudlo právoplatnosť (§ 367 CSP). 7. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 8. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že autoritatívne rozhodovanie súdov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, resp. ak uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa, súd ju neschváli. Keďže dohoda rodičov nahrádza rozhodnutie súdu, pre túto dohodu, ako aj pre rozhodovanie súdu o schválení tejto dohody platia rovnaké zásady ako pre rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, čo okrem iného znamená, že rodičia sa musia dohodnúť najmä o tom, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a tiež, ako má ten z rodičov, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Subjektmi tejto dohody môžu byť len rodičia. Táto dohoda ako právny úkon potrebuje schválenie súdom, inak je nevykonateľná. Súd dohodu schváli, ak je v záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že dohoda (alebo jej časť) nie je v záujme dieťaťa, neschváli ju a výkon rodičovských práv a povinností upraví autoritatívnym rozhodnutím. 9. Pri rozhodovaní súdu o určení povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa zo strany rodiča, súd vychádza z ust. § 62, 64, ako aj § 75 - 77 Zákona o rodine. Súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného, pokiaľ je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje kogentným ustanoveniam Zákona o rodine (napr. § 62 ods. 3). 10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 11. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. 12. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Odôvodnenosť potrieb výživy vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna, závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu a záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie a súčasne závisí aj od schopností a možností rodičov, je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Zákon nepripúšťa výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, napriek tomu, vychádzajúc z kritéria odôvodnenosti potrieb, možno súhlasiť s názorom, že odôvodnené potreby majú určitú hornú hranicu súvisiacu so spotrebným charakterom. Novela Zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z. z. zaviedla do rodinného práva inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti, v súvislosti s čím bol do § 62 vložený nový odsek 6, podľa ktorého, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. 13. Neurčenie výživného by podľa odôvodnenia tejto právnej úpravy malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách, teda približne rovnakých majetkových pomeroch matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Ak majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké alebo ak jednému z rodičov je určená dlhšia
doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti, súd o určení výživného rozhodne, ak sa o výške výživného nedohodli sami rodiča. Ak rodiča majú rovnakú dĺžku osobnej starostlivosti o dieťa, je potrebné vychádzať zo základných princípov stanovených v ust. § 62 Zákona o rodine, podľa ktorého rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 14. V preskúmavanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie pri schválení dohody rodičov o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému F. nevzal do úvahy dôsledne vyššie uvedené kritériá a napriek nesúhlasu kolízneho opatrovníka, ktorý zastupuje záujmy maloletého dieťaťa v konaní a zistenému vysokému príjmu otca, schválil výživné na maloletého F. neprimerane nízke schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že otec okrem tohto výživného hradí aj všetky náklady bývania dieťaťa, uhrádza podstatnú časť iných výdavkov dieťaťa a zároveň poukázal tiež na to, že rodičia spolu bezproblémovo komunikujú, majú medzi sebou dobré vzťahy a preto nepovažoval za vhodné autoritatívne a proti vôli zasahovať do ich vzťahov. 15. Tak ako už bolo uvedené, už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie výška vyživovacej povinnosti navrhnutá rodičmi a schválená súdom prvej inštancie nebola v súlade so zásadami stanovenými v Zákone o rodine, pretože nezodpovedala zárobkovým a majetkovým pomerom otca dieťaťa a teda právu dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Následne bolo zistené (z vyjadrenia matky a otca maloletého k odvolaniu kolízneho opatrovníka), že po vydaní rozhodnutia súdom prvej inštancie došlo aj k zmene skutkových okolností, v tom, že otec maloletého prestal hradiť matke náklady na bývanie, matka spolu s maloletým opustila byt, ktorý otec maloletého zabezpečil a hradil jeho náklady a taktiež matka maloletého mala prísť o svoj zárobok (zistený súdom prvej inštancie priemerne v sume 850 eur mesačne netto), keď podľa vyjadrenia otca maloletého mala byť matke daná výpoveď z pracovného pomeru. Nie je tak zrejmé, či matka v súčasnej dobe pracuje a aký dosahuje príjem, ani aké sú jej súčasné majetkové a bytové pomery. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti schválenia rodičovskej dohody ohľadne výšky výživného a v závislom výroku o trovách konania je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie. V ďaľšom konaní súd prvej inštancie dôsledne preverí súčasné pomery účastníkov konania a následne, vychádzajúc z týchto zistení, buď opätovne rozhodne o schválení/ neschválení rodičovskej dohody rodičov ohľadne výšky výživného alebo o výške výživného autoritatívne rozhodne v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine. 17. V zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).