Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-89-2015.pdf
PDF · 159.87 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/89/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobkyne : F.. P. U., A.. X.X.XXXX, W. D. XX, P., zastúpenej : JUDr. Danica Holováčová, advokátka, Čajakova 5, Košice, proti žalovanému : Správa budov s.r.o., so sídlom Námestie slobody 13, Michalovce, IČO: 36 186 406, zastúpeného : JUDr. Miroslav Hospodár, advokát, Nám.slobody 13, Michalovce, o zaplatenie istiny 3.972,30 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta do výšky istiny 3.194,64 Eur a v časti požadovaného úroku z omeškania 9 % ročne z istiny 777,60 Eur od 1.1.2011 do zaplatenia, z istiny 777,60 Eur od 1.1.2011 do zaplatenia, z istiny 1.639,44 Eur od 1.1.2012 do zaplatenia a 8,75 % úrok z omeškania ročne z istiny 776,66 Eur od 1.1.2013 do 12.12.2014.
II. Konanie zastavuje do výšky istiny 777,66 Eur.
III. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v pomere 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu 4.12.2014 uplatnila proti žalovanému právo na zaplatenie peňažnej sumy 3.972,30 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 777,60 Eur od 1.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 777,60 Eur od 1.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.639,44 Eur od 1.1.2012 do zaplatenia a 8,75 % úroku z omeškania ročne zo sumy 777,60 Eur od 1.1.2013 do zaplatenia, titulom zaplatenia odmeny za výkon funkcie konateľa u žalovaného.
2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, a z dôvodu, že žalobkyňa súhlasila s prevzatím odmeny za výkon funkcie konateľa manželom žalobkyne za žalované obdobie a taktiež namietol aj premlčanie dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalobkyňou, ktorým je prevzatie odmeny za rok 2010 manželom žalobkyne.
3. Žalobkyňa sa v žalobe domáhala vyplatenia odmeny za výkon funkcie konateľa žalobkyne u žalovaného za r. 2010 vo výške 1.555,20 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2011 do zaplatenia, za r. 2011 vo výške 1.639,44 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2012 do zaplatenia a odmeny za rok 2012 vo výške 777,66 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2013 do zaplatenia.
4. Žalobkyňa v podaní zo dňa 7.1.2015 /č.l.26-28/ zobrala žalobu späť do výšky istiny 777,66 Eur, ktorá čiastka sa týkala odmeny za výkon funkcie konateľa za obdobie roku 2012 z dôvodu, že táto časť istiny bola uhradená žalobkyni dňa 12.12.2014 a v tejto časti navrhla konanie zastaviť a zotrvala na úroku z omeškania ročne z tejto časti istiny, vo výške 8,75 % od 1.1.2013 do 12.12.2014.
5. Predmetom konania teda zostal nárok žalobkyne na zaplatenie istiny 3.194,64 Eur /3.972,30 - 777,66/ s úrokom z omeškania 9 % ročne z istiny 777,60 Eur od 1.1.2011 do zaplatenia, z istiny 777,60 Eur od 1.1.2011 do zaplatenia, z istiny 1.639,44 Eur od 1.1.2012 do zaplatenia a 8,75 % úrok z omeškania ročne z istiny 777,66 Eur od 1.1.2013 do 12.12.2014.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Súd v súlade s týmto ustanovením zastavil konanie do výšky istiny 777,66 Eur ako odmeny za rok 2012 /výrok II.rozsudku/.
8. Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s plnomocenstvom zo dňa 11.11.2011 /č.l.174/, s plnomocenstvom zo dňa 12.10.2010 žalobkyne na zastupovanie žalobkyne jej manželom na valnom zhromaždení žalovaného /č.l.175/, s uznesením Okresného riaditeľstva PZ Michalovce, zo dňa 26.2.2015 č. ČVS: OPR-71/2-VYS-MI/2015, ktorým bolo podanie žalobkyne z podozrenia k spáchaniu prečinu podvodu odmietnuté/č.l. 180/, s pozvánkami, so zápisnicami, s prezenčnými listinami z valných zhromaždení žalovaného za roky 2004 až 2012 /č.l.189-257/, s podpisovým vzorom žalobkyne ,konateľky žalovaného z roku 2005 /č.l.265/, s daňovým priznaním k dani z príjmu fyzickej osoby, žalobkyne za roky 2006-2009 z Daňového úradu Michalovce /č.l.299-333/, s výplatnou listinou o odmene za výkon funkcie konateľa zo dňa 3.11.2010 /č.l.82/, s výplatnou listinou zo dňa 3.12.2010 vo výške 777,60 Eur, za rok 2010 /č.l.83/, s výplatnou listinou zo dňa 29.12.2011 za rok 2011 na sumu 1.639,44 Eur /č.l.84/, s listom žalobkyne adresovaného žalovanému zo dňa 19.3.2013 /č.l.125/, s listom T.. U. W., manžela žalobkyne, zo dňa 25.3.2013 adresovaného žalovanému /č.l.18/, s daňovým priznaním k dani z príjmov žalobkyne za r. 2011 /č.l.108-113/, priznaním o dani z príjmov žalobkyne za rok 2010 /č.l.126-131/, s poštovým poukazom o prijatí odmeny za výkon konateľa žalobkyňou za rok 2012 /č.l.118,119/, ako aj s ďalším obsahom spisu zistil nasledovný skutkový stav :
9. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že za výkon funkcie konateľa a podieloch na zisku spoločnosti Správy budov s.r.o., žalovaného, jej vznikol nárok titulom nevyplatených odmien za výkon funkcie konateľa v celkovej čiastke 11 214,84 Eur bez príslušenstva. Táto odmena jej vznikla za r. 2005 v sume 1.032,46 Eur, za r. 2006 v sume 1.557,49 Eur, za r. 2007 v sume 1.548,69 Eur, za r. 2008 v sume 1.548,70 Eur, za r. 2009 v sume 1.555,20 Eur, za r. 2010 v sume 1.555,20 Eur, za r. 2011 v sume 1.639,44 Eur a za r. 2012 v sume 777,66 Eur. Taktiež v žalobe uviedla, že žalobkyni neboli vyplatené ani podiely na zisku žalovanej spoločnosti za r. 2004 a 2005 v celkovej sume 864,90 Eur. Výzvou zo dňa 27.10.2014 /č.l.10/ požiadala žalovaného o vyplatenie celkovej čiastky 12.942 Eur o vyplatenie podielov na zisku, ako aj o vyplatenie odmien za výkon funkcie konateľa za vyššie citované obdobie, keďže v roku 2013 žalobkyňa zistila, že predmetná čiastka bola vyplatená k rukám jej manžela U.. W. U., ktorý však na prevzatie uvedených súm nemal udelené osobitné plnomocenstvo, a preto nebol oprávnený na prevzatie týchto súm. Z uvedeného je zrejmé, že predmetné čiastky boli vyplatené neoprávnenej osobe, ktorá na to nemala právny nárok.
10. Ďalej v žalobe poukazovala, že žalobkyňa a U.. W. U. v období, keď boli vyplatené tieto odmeny, boli manželia, avšak s poukazom na ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bol potrebný súhlas žalobkyne na prevzatie tak podielov na zisku, ako aj odmeny za výkon funkcie konateľa. Predložila súdu plnomocenstvá zo dňa 25.4.2005, zo dňa 22.6.2006 a zo dňa 26.9.2007 /č.l.13-15/, ktorými splnomocnila U.. W. U.O. /v ďalšom len manžela žalobkyne/, na účasť na hlasovaniach na valnom zhromaždení žalovaného, avšak z udelených plnomocenstiev vyplýva len to, že jej manžel bol oprávnený na účasť na hlasovaní na valnom zhromaždení žalovaného a na všetky právne úkony s tým spojené, avšak nebol oprávnený na prevzatie podielov na zisku spoločníka a odmeny za výkon funkcie konateľa spoločnosti. Podľa názoru žalobkyne, žalovaný neoprávnene vyplácal predmetné sumy manželovi žalobkyne, napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že manžel žalobkyne nemal žiadne splnomocnenie na preberanie odmien za výkon funkcie konateľa.
11. K žalobe pripojila aj vyjadrenie manžela žalobkyne U.. W. U., zo dňa 25.3.2013 /č.l.18/, v ktorom jej manžel okrem iného potvrdil, že odmenu za výkon funkcie konateľa žalovaného, od r. 2005 každoročne preberal osobne od žalovaného so súhlasom a vedomím žalobkyne, čo táto potvrdila aj v daňových priznaniach za jednotlivé roky, ktorým sa tento príjem zdaňoval podľa právnych predpisov /č.l.18/.
12. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 20.5.2015 /č.l. 68-71/ uviedol, že žalobkyňa bola zapísaná ako spoločníčka žalovaného dňa 28.11.2003 /č.l.74/ a dňa 12.7.2005 bola žalobkyňa zvolená za konateľku spoločnosti žalovaného a do obchodného registra bola ako konateľka zapísaná 21.10.2005 /č.l.74/. Pokiaľ sa týka odmeny za výkon funkcie konateľky, o tom rozhodovalo valné zhromaždenie žalovaného v zmysle článku VI., bod 2 písm. f/ Stanov, resp. spoločenskej zmluvy / č.l.98-104/. Žalovaný uviedol, že pri výkone funkcie konateľa spoločnosti zastupoval žalobkyňu od r. 2005 jej manžel U.. W. U., ktorý bol podielovým spoluvlastníkom budovy, v ktorých priestoroch má sídlo samotný žalovaný, ako aj exekútorský úrad manžela žalobkyne od r. 1995. Tento skutkový stav existoval od r. 2005 až do r. 2012, t.j. až do doby, kedy došlo medzi žalobkyňou a jej manželom k rozpadu manželstva a keď T.. U. podal návrh na rozvod manželstva. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa nikdy nedomáhala, ani raz neplatnosti právneho úkonu z titulu chýbajúceho súhlasu druhého manžela v súlade s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
13. Podľa názoru žalovaného, žalovaný nemal s konateľkou uzatvorenú osobitnú zmluvu o výkone funkcie, teda žalobkyňa ako mandatár v súlade s ustanovením § 568 ods. 1 v spojitosti s § 331 Obchodného zákonníka mohla poveriť výkonom svojej funkcie aj niekoho iného. Pokiaľ sa týka odmeny za výkon funkcie konateľa, manžel žalobkyne U.. W. U. potvrdil, že odmenu prevzal s vedomím a súhlasom manželky, žalobkyne. Pokiaľ sa týka odmeny za r. 2010 v sume 1.555,20 Eur /2x po 777,60 Eur/, táto odmena za r. 2010 bola schválená spoločníkmi na valnom zhromaždení dňa 12.10.2010, čo vyplýva zo zápisnice z uvedeného dňa /č.l.77/ a žalovaný predložil výplatnú listinu zo dňa 3.11.2010, z ktorej je zrejmé, že vyplatil žalobkyni čiastku 777,60 Eur /č.l.82/ a dňa 3.12.2010 čiastku 777,60 Eur / č.l.83/. Za r. 2011 bola odmena schválená na valnom zhromaždenia dňa 14.11.2011, s tým, že žalobkyni bola vyplatená odmena za r. 2011 dňa 29.12.2011 vo výške 1.639,44 Eur /č.l.84/. Na výplatných listinách predložených žalovaným je uvedené meno a priezvisko žalobkyne s uvedením čiastky, s nečitateľným podpisom v kolónke podpis preberajúceho. Na základe predložených dôkazov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, keďže žalobkyňa nikdy nerozporovala prevzatie odmeny jej manželom /č.l.68-71/.
14. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 28.9.2015/ č.l. 94- 97/ navrhol, aby žalobkyňa predložila daňové priznanie o dani z príjmu za roky 2010, 2011, z ktorých bolo zrejmé, že tieto odmeny aj riadne uviedla do daňového priznania. Pokiaľ sa týka prevzatia odmeny manželom žalobkyne, žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa počas celého obdobia od roku 2005 nikdy nenapadla prevzatie odmeny jej manželom a z jej správania možno usúdiť, že s vyplatením, resp. prevzatím finančných prostriedkov svojím manželom mlčky súhlasila. Samotný zákon, spoločenská zmluva pre takýto úkon nevyžaduje osobitné plnomocenstvo a z okolností tohto konkrétneho prípadu je zrejmé, že odmeny boli vyplatené manželovi žalobkyne v súlade so zaužívanou praxou, so súhlasom žalobkyne učineným konkludentne.
15. Žalobkyňa predložila súdu podaním zo dňa 13.10.2015 /č.l.105/, daňové priznanie za rok 2011 k dani z príjmu fyzickej osoby, žalobkyne /č.l.108-113/, v ktorom samotná žalobkyňa uviedla, že v kolónke pod č. 32 /č.l.110/ je uvedená suma 2.200 Eur, pri ktorej je predpoklad, že by sa malo jednať o odmenu za výkon funkcie konateľa.
16. Pokiaľ sa týka daňového priznania za rok 2010, toto bolo tiež predložené žalobkyňou /č.l.126-131/.
17. Žalobkyňa predložila list zo dňa 19.3.2013 adresovaný žalovanému, v ktorom okrem iného uviedla, že odmeny za výkon funkcie konateľa mala prebrať samotná žalobkyňa a z tohto dôvodu žiada o oznámenie, komu boli tieto odmeny vyplatené, kto ich preberal od roku 2003 /č.l.125/.
18. Na pojednávaní dňa 20.1.2016/č.l. 132-134/ žalobkyňa uviedla, že pokiaľ sa týka neplatnosti právneho úkonu, ktorý napáda ,týmto úkonom, je prevzatie peňazí jej manželom, ktorého relatívna neplatnosť sa týka. O čom ako dôkaz predložila aj vyššie citovaný list žalobkyne adresovaný žalovanému, v spise na č.l. 125.
19. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že z daňových priznaní žalobkyne je zrejmé, že táto vedela o vyplatených odmenách, keďže tieto zahrnula do tohto daňového priznania. Žalobkyňa na tomto pojednávaní vo svojej výpovedi /č.l.135-141/ uviedla, že sa stala spoločníčkou a konateľkou tejto spoločnosti a chodili jej pozvánky z tejto spoločnosti, ktoré musela podpisovať. Dvakrát do roka boli valné zhromaždenia, s tým, že niektorých sa zúčastnila osobne a niekedy podpísala plnú moc svojmu manželovi. Priznala, že jej došla odmena za rok 2012 za výkon funkcie konateľa a keďže
predpokladala, že sa jedná o nejakú manipuláciu, túto odmenu neprevzala a prevzala ju až v decembri 2014. Pokiaľ sa týka fyzickej účasti na valných zhromaždeniach u žalovaného, od roku 2005 do roku 2012, žalobkyňa uviedla, že sa zúčastnila valných zhromaždení, nevedela uviesť kedy, bolo by to možné zistiť zo samotných zápisníc, ktoré boli predložené polícii. Nevedela uviesť, či predložila plnomocenstvá pre manžela aj za roky 2010, 2011, obdobne ako to bolo za rok 2005,2006. Ďalej uviedla, že v roku 2012 manžel opustil spoločnú domácnosť a dovtedy nevedela o žiadnych odmenách, o týchto sa dozvedela až v decembri 2012. Predložila súdu daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2010, v spise na č.l. 126-131, ku ktorému uviedla, že zrejme aj v tomto daňovom priznaní je odmena za rok 2010, avšak ona nie je účtovníčka. Pokiaľ sa týka daňových priznaní za roky 2010, 2011, uviedla, že nie je si vedomá, že by to boli jej podpisy, avšak niektoré sa podobajú na jej podpis. Na tomto pojednávaní sa odmietla podpísať na čistý list, na ktorom by bol zaznamenaný jej podpis, keďže sa necíti dobre a nemôže urobiť podpis na požiadavku súdu. Žalobkyňa potvrdila, že nevystavila manželovi žiadne plnomocenstvo na preberanie finančných prostriedkov od žalovaného. Taktiež nevypĺňala tlačivá k daňovému priznaniu a nevyhotovovala ani samotné priznania. Nemala vedomosť o tom, kto odniesol daňové priznanie na daňový úrad.
20. Manžel žalobkyne U.. W. U. na pojednávaní ako svedok /č.l. 142-147/ uviedol, že nikdy nebol konateľom, ani spoločníkom žalovaného. Pokiaľ sa týka plnomocenstva za r. 2005, 2006, 2007, 2010, 2011, ktoré sa nachádzajú v spise, k týmto sa svedok vyjadril, že bez plnomocenstva nikdy sa nezúčastnil zasadnutia valného zhromaždenia a v podstate manželka nevykonávala žiadnu činnosť a nepamätal sa, aby sa zúčastnila nejakého valného zhromaždenia. Pokiaľ sa týka preberania odmeny za výkon funkcie konateľa, bolo dohodnuté so žalovaným, že peniaze preberal svedok, k tomu bol aj pokladničný doklad, na ktorom bola uvedená suma a prevzatú čiastku odovzdal žalobkyni doma na pult a stávalo sa, že peniaze boli položené doma aj 2 dni, keď sa žalobkyňa rozhodla, že ich zoberie. Svedok ďalej uviedol, že pokiaľ sa týka preberania odmeny na výplatnej listine za obdobie 10/2010 a 11/2010 /č.l.83/ je jeho podpis o prevzatí odmeny, pokiaľ sa týka výplatnej listiny za obdobie 12/2011 /č.l.84/, tento podpis sa mu nepozdáva, keďže takto sa nepodpisuje. Svedok uviedol, že stále podpisoval výplatnú listinu aj za predchádzajúce roky, pretože peniaze odovzdal žalobkyni. Vážne nezhody nastali po 12.6.2012, kedy ho žalobkyňa aj s dcérou udali na polícii, kedy prvýkrát žalobkyňa spochybnila vyplácanie týchto odmien svedkovi. Pokiaľ sa týka daňového priznania za roky 2010 a 2011, svedok jednoznačne potvrdil, že tieto sú podpísané žalobkyňou a samotná žalobkyňa sa radila pri týchto daňových priznaniach s G.. O.. So žalobkyňou od roku 2012 vôbec nekomunikoval okrem súdnych pojednávaní. Svedok potvrdil, že sa oboznámil s listom žalobkyne z marca 2013 /č.l.125/, na ktorý reagoval podaním zo dňa 25.3.2013 / č.l.18/.
21. Žalovaný podaním zo dňa 3.2.2016 / č.l. 152-155/ namietal aktívnu ako aj pasívnu vecnú legitimáciu účastníkov tohto konania, pretože v danom prípade sa jedná o spor z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa zásad uvedených v § 150 a toto manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14P/323/2012, zo dňa 24.6.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.9.2015. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa sa domáha vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu učineného jej bývalým manželom spočívajúcim v prevzatí odmeny za výkon funkcie konateľky za roky 2010, 2011. Podľa názoru žalovaného sa tento druh príjmu, teda samotnej odmeny za výkon funkcie konateľa, musí vyporiadať medzi manželmi, v rámci vyporiadania BSM, k čomu nedošlo.
22. V tomto podaní žalovaný uviedol, že žalobkyňa tým, že sa stala spoločníčkou a konateľkou spoločnosti, vyjadrila aj svoj súhlas so svojím postavením a správaním sa k spoločnosti a potvrdila tvrdenie žalovaného o zaužívanej praxi, ktorou bolo zastupovanie jej osoby jej manželom. Pokiaľ sa týka aj vystavenia samotných daňových priznaní, toto daňové priznanie nemožno vyplniť bez súčinnosti žalobkyne, ktorá k daňovému priznaniu predkladala potvrdenie o príjme za príslušné zdaňovacie obdobie.
23. V článku III. tohto podania, žalovaný vzniesol námietku premlčania v časti nároku žalobkyne za rok 2010 vo výške 1.555,20 Eur. Poukázal na ustanovenie § 100 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 101 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobkyňa odvíja svoj nárok od relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým je prevzatie peňazí jej manželom bez jej súhlasu. Z výplatných listín vyplýva, že odmena za rok 2010 vo výške 1.555,20 Eur bola vyplácaná v 2 splátkach, dňa 3.11.2010 a 3.12.2010 v rovnakej výške po 777,60 Eur. Žalobkyňa podala návrh na začatie konania 4.12.2014. Keďže manžel žalobkyne
prevzal prvú časť odmeny dňa 3.11.2010, právo na uplatnenie relatívnej neplatnosti začalo plynúť 4.11.2010 a premlčalo sa dňa 4.11.2013 a druhú časť odmeny prevzal 3.12.2010, právo na uplatnenie relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu začalo plynúť dňa 4.12.2010 a premlčalo sa dňa 4.12.2013. Z tohto dôvodu vzniesol námietku premlčania nároku, zaplatenie pohľadávky vo výške 1.555,20 Eur / č.l.155/.
24. Žalobkyňa podaním zo dňa 31.3.2016 / č.l. 170-173/ uviedla, že plnomocenstvo zo dňa 12.10.2010 / čl.175/ a zo dňa 11.11.2011 /č.l.174/ splnomocnila jej manžela iba na konanie valného zhromaždenia spoločnosti. Pokiaľ manžel žalobkyne mohol prevziať odmeny za výkon konateľa spoločnosti, musel mať písomné plnomocenstvo, ktoré ho oprávňovalo na prevzatie týchto odmien. Žalobkyňa poukázala aj na ustanovenie § 130 ods. 6 Zákonníka práce, podľa ktorého iná osoba môže prevziať za zamestnanca mzdu iba na základe písomného splnomocnenia. Taktiež uviedla, že nepodpísala daňové priznania za rok 2006 /č.l. 176/, taktiež uviedla, že ani preplatky za rok 2006 z dani z príjmu neprevzala, keďže na daňovom priznaní je uvedené číslo účtu 22924/7500, ktoré nikdy nepoužívala, s takýmto účtom nedisponovala /č.l.170-173/.
25. Žalovaný v podaní zo dňa 7.4.2016 /č.l.263,264/ oznámil súdu, že žalobkyňa sa osobne zúčastnila valného zhromaždenia dňa 6.11.2009 a dňa 28.11.2006, na ktorých boli prejednávané odmeny konateľom spoločnosti, ktorých sa osobne zúčastnila, čo je uvedené v zápisnici z valného zhromaždenia zo dňa 28.11.2006 /č.l.210/ a zo dňa 6.11.2009 /č.l.233/. Pre porovnanie predložil aj podpisový vzor žalobkyne ako konateľky, ktorý bol pripojený do obchodného registra /čl.265/, na ktorom je podpis zhodný s podpismi na prezenčných listinách dňa 28.11.2006 /č.l.210/ a dňa 6.11.2009 /č.l.233/.
26. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 17.5.2016/ č.l.345-349/ k nedostatku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie uviedla, že v danom prípade sa jedná o obchodno-právny vzťah s poukazom na ust. § 261 ods. 6 písm. a/ Obchodného zákonníka, pri ktorom sa jedná o vzťah medzi konateľom spoločnosti a medzi samotnou spoločnosťou. Z tohto vzťahu vzniklo žalobkyni právo na vyplatenie odmeny za výkon funkcie konateľa a odporcovi ako druhému subjektu povinnosť vyplatiť túto odmenu. Pokiaľ sa týka premlčania, uviedla, že v danom prípade sa jedná o obchodnoprávny vzťah, preto je potrebné aplikovať premlčaciu dobu 4-ročnú podľa § 397 a za daného stavu, pokiaľ sa týka odmeny za rok 2010, premlčacia doba začala plynúť 4.11.2010 , ktorá bola vyplatená dňa 3.11.2010 a uplynula 4.11.2014 a pokiaľ ide o druhú časť odmeny, táto bola vyplatená 3.12.2010, premlčacia doba začala plynúť 4.12.2010 a uplynula dňa 4.12.2014 a z uvedeného vyplýva, že nemohlo dôjsť k premlčaniu celého nároku navrhovateľky na vyplatenie odmeny za výkon funkcie konateľa za rok 2010, keďže žaloba bola doručená sudu 4. 12. 2014.
27. Na poslednom pojednávaní upresnila svoje vyjadrenie v tom zmysle, že nedošlo k premlčaniu ani prvej časti odmeny, ktorá bola vyplatená 3.11.2010, keďže premlčacia doba u tejto odmeny začala plynúť až 1.1.2011 a uplynula 1.1.2015. Poukázala na to, že v samotnej zápisnici o vyplatenie odmien za rok 2010, zo dňa 12.10.2010 /č.l.77,78/ bola dohodnutá splatnosť celej odmeny za rok 2010 do 31.12.2010.
28. Na pojednávaní dňa 20.5.2016 /č.l.356-360/ žalovaný preukázal, že v daňových priznaniach za roky 2006-2009 /č.l.300-333/ je zaevidovaný príjem za funkciu konateľa, čo preukazuje, o tom že žalobkyňa vedela o príjme za výkon funkcie konateľa.
29. Svedkyňa G.. P. O. na tomto pojednávaní / č.l. 361/ uviedla, že pre žalovaného vykonáva na základe zmluvy účtovníctvo, okrem iného vykonáva aj činnosť súvisiacu so zabezpečením služieb v tejto budove. Vykonáva aj administratívnu činnosť, v rámci ktorej pripravuje materiály na konanie valných zhromaždení žalovaného. Pokiaľ sa týka žalobkyne, táto bola niekoľkokrát v sídle žalovaného, spolu aj so svojím manželom. Svedkyňa uviedla, že pripravovala splnomocnenia pre žalobkyňu, ktorými splnomocnila svojho manžela na zastupovanie, avšak tieto plnomocenstvá nepodpisovala žalobkyňa osobne pred svedkyňou. Všetky predvolania, pozvánky na zasadnutie zasielala na adresu žalobkyne. Pokiaľ sa týka daňových priznaní, tieto pripravovala svedkyňa s tým, že žalovaný musel vydať potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, ktoré boli podkladom pre daňové priznanie, kde sú potrebné aj iné potvrdenie o životnej poistke a ďalšie. Nepamätala si, či daňové priznanie podpisovala samotná žalobkyňa v jej prítomnosti, avšak tieto daňové priznania, ich vyplňovanie, zabezpečovanie podkladov vykonávala prostredníctvom manžela žalobkyne. Svedkyňa potvrdila, že za rok 2009 v daňovom priznaní je zahrnutých okrem iného aj príjem za výkon funkcie konateľa, ktoré daňové priznanie je v spise na č.l. 328-333. Potvrdenia o daňovom priznaní jej niekedy doniesla aj samotná žalobkyňa. Pokiaľ sa týka
výplatných listín o výplate odmeny, výplatné listiny prichystala svedkyňa a potvrdila, že tieto peniaze vyplatila vždy manželovi žalobkyne, keďže tento sa zúčastňoval valných zhromaždení a nevidela v tom žiaden problém. Nepamätala sa, či na týchto výplatných listinách je podpis T.. U., alebo U.. Pozvánky na valné zhromaždenie boli zasielané doporučene s doručenkou, nie do vlastných rúk.
30. Samotná žalobkyňa na tomto pojednávaní k výpovedi svedkyne uviedla, pokiaľ sa týka či mala vedomosť o daňových priznaniach, či boli podané daňové priznania, povedala, že nie. Taktiež, pokiaľ má vedomosť o tom, či v týchto daňových priznaniach bola zahrnutá odmena konateľa, uviedla, že nemá vedomosť. Uviedla, že na žiadnom daňovom priznaní nie je jej podpis. Nebola si vedomá, či prevzala daňové preplatky za roky 2006-2012.
31. Daňový úrad Košice pobočka Michalovce, podaním zo dňa 28.6.2016 /č.l.378-379/ oznámil súdu, že u žalobkyne ako daňovému subjektu bol vrátený preplatok z dani o príjme za rok 2006 vo výške 165,17 Eur, za rok 2007 vo výške 75,68 Eur, za rok 2008 vo výške 75,69 Eur, za rok 2009 vo výške 364,80 Eur, za rok 2010 vo výške 364,80 Eur. Daňový úrad oznámil, že daňové preplatky boli vrátené žalobkyni poštovou poukážkou, prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. a daňový úrad nemá kópie poštových poukážok.
32. Žalobkyňa podaním zo dňa 13.9.2016 /č.l.382/ oznámila súdu, že daňové preplatky za r. 2006 až 2010 neprevzala.
33. Slovenská pošta a.s. podaním zo dňa 28.10.2016 /č.l.384/ oznámila súdu, že poštové poukážky s podpisom žalobkyne o prevzatí daňových preplatkov súdu nemôže poskytnúť z dôvodu, že tieto sa archivujú iba 3 roky a následne dochádza k ich skartácii.
34. Podľa § 261 ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka, platného a účinného v čase, za ktorý žalobkyňa požaduje odmenu /2010, 2011/, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločností a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahom medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.
35. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vzťah, spor medzi konateľom spoločnosti a spoločnosťou je obchodnoprávnym vzťahom upraveným obchodným zákonníkom a jedná sa o tzv. relatívny obchodný záväzkový vzťah.
36. Námietka žalovaného, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná v danej veci a žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, je neopodstatnená, keďže sa jedná o spor obchodnoprávny, podľa vyššie citované ustanovenie obchodného zákonníka , spor medzi konateľom a spoločnosťou.
37. Pokiaľ žalovaný vo svojom podaní zo dňa 3.2.2016 /č.l.152-155/ udáva, že žalobkyňa sa domáha vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu, učineného jej bývalý manželom, spočívajúcom v prevzatí peňazí a vychádza z toho, že táto relatívna neplatnosť právneho úkonu je predmetom sporu, je taktiež neopodstatnená. Predmetom tohto konania nie je konanie o vyslovenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým je: prevzatia peňazí manželom žalobkyne za výkon funkcie konateľa za roky 2010, 2011. Žalobkyňa v žalobe poukazuje na to, že v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nejedná sa o bežnú vec a pokiaľ jej manžel prevzal odmenu za roky 2010, 2011, urobil to bez jej súhlasu a takýto právny úkon je relatívne neplatný.
38. Podľa § 194 ods. 1 CSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.
39. Podľa § 194 ods. 2 CSP, ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.
40. Rozhodnutie súdu môže často závisieť od otázky, ktorá patrí do právomoci iného orgánu, ako súdu, alebo o tejto otázke prebieha konanie na inom súde. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 194 ods. 1 CSP, ak prebieha konanie na súde a zároveň na inom orgáne, pričom ako jedna z otázok, od ktorej závisí aj rozhodnutie súdu, je otázka spadajúca do kompetencie iného orgánu, takúto otázku si môže súd posúdiť sám a vyporiadať sa s ňou v odôvodnení rozhodnutia, avšak nie je oprávnený o nej rozhodnúť. Samotná prejudiciálna otázka nemusí byť vyriešená kompetentným orgánom, teda nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej. V tomto prípade súd túto otázku môže posúdiť sám pre ďalšie pokračovanie v konaní a rozhodnúť vo veci samej. S vyriešením prejudiciálnej otázky sa vyporiada v odôvodnení rozhodnutia a nie je ničím viazaný, keďže neexistuje rozhodnutie, na ktoré by musel prihliadať.
41. Medzi účastníkmi nie je vedené konanie o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým je prevzatie odmeny manželom žalobkyne s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a súdu nebráni nič, aby túto relatívnu neplatnosť tohto úkonu posúdil v tomto konaní ako predbežnú otázku. Podľa účastníkov nedošlo doposiaľ ani k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, teda žalobkyne a jej manžela, v ktorom konaní by bolo rozhodované aj o týchto odmenách, ktoré tvorili súčasť bezpodielového spoluvlastníctva.
42. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 3.2.2016 /č.l.152-155/ namieta premlčanie práva na uplatnenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu, prevzatia odmeny za rok 2010 s poukazom na to, že toto právo sa premlčalo ku dňu 4.11.2013 a ku dňu 4.12.2013.
43. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
44. Zákon v tomto ustanovení upravuje tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá. Znamená to, že zákon ponecháva na úvahu subjektu dotknutého právnym úkonom, či sa chce neplatnosti právneho úkonu dovolať, alebo nie. Ak sa oprávnený subjekt neplatnosti právneho úkonu nedovolá, zostáva nedotknutý právny úkon platný so všetkými právnymi účinkami, ktoré z právneho úkonu vyplývajú. Prípady relatívnej neplatnosti sú v ustanovení § 4Oa uvedené taxatívne a nemožno ich rozširovať výkladom.
45. O relatívnu neplatnosť právneho úkonu sa jedná aj pri ustanovení §145 ods. 1 obč.zák., kde je upravené vybavovanie spoločných vecí manželov, na ktoré poukazuje žalobkyňa v konaní, v samotnej žalobe, že nedala súhlas manželovi na prevzatie odmeny za výkon funkcie konateľa za žalované obdobie. Samotná relatívna neplatnosť právneho úkonu nastáva na základe jednostranného právneho úkonu, dovolaním sa relatívnej neplatnosti. Uplatnenie relatívnej neplatnosti sa stáva perfektným, keď prejav vôle toho, kto je neplatnosťou právneho úkonu dotknutý a kto sa neplatnosti domáha, dôjde druhému účastníkovi právneho úkonu. Dovolať sa relatívnej neplatnosti je potrebné voči všetkým účastníkom právneho úkonu. Samotná forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je zásade stanovená a preto tak možno urobiť akýmkoľvek spôsobom. Možno to urobiť aj v konaní pred súdom, v samotnom návrhu na začatie konania. Stačí však, aby ten, kto je takým právnym úkonom dotknutý /žalobkyňa/ a kto ju pri tom nespôsobil, relatívnej neplatnosti dovolal mimosúdnym prejavom adresovaným účastníkom právneho úkonu.
46. V danom prípade účastníkmi tohto právneho úkonu je samotný žalovaný a manžel žalobkyne, ktorý odmenu prevzal, pričom samotným úkonom je prevzatie odmeny žalobkyne za výkon funkcie konateľa za roky 2010 a 2011.
47. Aj samotné právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podlieha premlčaniu, pretože v súvislosti s § 40a Občianskeho zákonníka ak nie je uvedené inak , premlčacia doba je 3-ročná podľa § 101 Občianskeho zákonníka.
48. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a táto doba začína plynúť objektívne. Týmto dňom je zásadne deň, keď bolo možné právo vykonať /podaním žaloby na súde/, teda keď je žalovateľné. Je to časový okamih, kedy sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. V danom prípade to znamená, že nárok uplatniť relatívnu neplatnosť, prevzatia odmeny bolo možné vykonať nasledujúci deň po prevzatí odmeny manželom žalobkyne za rok 2010, tak ako to namietol aj žalovaný vo vyššie citovanom podaní zo dňa 3.2.2016 /č.l.155/.
49. Súd skúmal či okrem samotného návrhu na začatie konania, ktoré bolo doručené súdu 4.12.2014, sa žalobkyňa nedovolala relatívnej neplatnosti tohto úkonu aj inak, pred uplatnením samotnej žaloby. Žalobkyňa predložila súdu list zo dňa 19.3.2013 adresovaný žalovanému, v ktorom namieta vyplácanie odmeny svojmu manželovi od roku 2003 až do podania tohto listu /č.l.125/. Z obsahu tohto listu vyplýva, že kvalifikovaným spôsobom sa dovolala relatívnej neplatnosti tohto úkonu u samotného žalovaného. Žalobkyňa predložila list druhého účastníka tohto úkonu U.. W. U., adresovaného žalovanému, z ktorého je zrejmé, že manžel žalobkyne sa oboznámil s týmto listom žalobkyne, najneskôr 25.3.2013 /č.l.18/, teda vedel o tom, že žalobkyňa nesúhlasila s vyplatením odmien manželovi. Za daného stavu právo na uplatnenie relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu nie je premlčané, keďže pred uplynutím premlčacej doby ,v marci 2013 žalobkyňa sa dovolala tejto relatívnej neplatnosti. Samotná žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 17.5.2016 /č.l.345-349/ sa námietke premlčania relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu zo strany žalovaného nevyjadruje. Žalobkyňa poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o obchodnoprávny vzťah, vyplatenia odmeny konateľky a preto je potrebné aplikovať ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba 4 roky a keďže žaloba bola doručená súdu 4.12.2014, mohlo dôjsť iba k premlčaniu časti odmeny za rok 2010, ktorá premlčacia doba uplynula 4.11.2014. Na poslednom pojednávaní tento názor zmenila s tým, že v samotnej zápisnici z valného zhromaždenia za rok 2010 zo dňa 12.10.2010, bola dohodnutá splatnosť odmeny najneskôr do 31.12.2010 /č.l.77/ a z tohto dôvodu nie je nárok premlčaný.
50. K tomu je potrebné uviesť, že jedná sa o rozdielne plynutie premlčacej doby, v prvom prípade pri relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka a v druhom prípade, pokiaľ sa týka premlčania uplatneného nároku ako takého podľa § 397 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Žalovaný nevzniesol námietku premlčania, pokiaľ sa týka uplatneného nároku , zaplatenia odmeny za rok 2010 a 2011, len premlčanie dovolania sa relatívnej neplatnosti, ktoré právo dovolania sa tejto relatívnej neplatnosti nie je premlčané z dôvodov vyššie uvedených. Nárok na zaplatenie odmeny nie je premlčaný, berúc do úvahy 4-ročnú premlčaciu dobu a v § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Keďže splatnosť odmeny za r. 2010 bola dohodnutá do 31.12.2010 a žaloba bola doručená 4.12.2014, nárok na zaplatenie odmeny nie je premlčaný. Súd zdôrazňuje, že žalovaný námietku premlčania nároku, ktorý je predmetom konania, nevzniesol.
51. Súd skúmal, či dovolanie relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalobkyňou - prevzatie odmeny manželom žalobkyne za r. 2010, 2011 je právne účinné.
52. V danom prípade je nesporné, že príjem žalobkyne ako odmeny konateľky žalovaného je príjem, ktorý tvorí súčasť BSM v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
53. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
54. Podľa ods. 2, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
55. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že prevzatie odmeny druhým manželom, ktorá odmena patrí do BSM, je dispozícia s týmto majetkom a dispozícia s týmto majetkom presahuje hranicu vybavovania
bežnej veci a preto je potrebné aplikovať na daný prípad ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právnym úkonom v danom prípade je prevzatie odmeny žalobkyne jej manželom za roky 2010 a 2011. Ak ide o vybavovanie iných než bežných vecí, ako je to v tomto prípade, na platnosť právneho úkonu, pokiaľ v ňom nevystupujú obaja manželia ako jeho účastníci, alebo pokiaľ jeden z nich nekoná na základe plnomocenstva, ako zástupca aj za druhého manžela, vyžaduje sa súhlas oboch manželov.
56. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ jeden z manželov koná ako zástupca za iného manžela na základe plnomocenstva, v tomto prípade sa neaplikuje ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
57. V danom prípade písomné plnomocenstvo zo dňa 12.10.2010 /č.l.175/ a zo dňa 11.11.2011 /č.l.174/ neobsahuje splnomocnenie pre manžela žalobkyne na prevzatie odmeny za výkon funkcie konateľa. Z ich obsahu je iba zrejmé, že manžel žalobkyne bol splnomocnený na výkon úkonov súvisiacich s konaním valného zhromaždenia žalovaného.
58. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
59. Z uvedeného je možno vyvodiť, že ústnu formu môže mať plnomocenstvo len vtedy, ak sa týka určitého právneho úkonu, pričom musí byť splnená ďalšia podmienka, že tento úkon nevyžaduje osobitnú písomnú formu. Podľa názoru súdu v danom prípade žalobkyňa neudelila ani písomné ani ústne plnomocenstvo na prevzatie odmeny jej manželom za roky 2010 a 2011.
60. Podľa § 145 Občianskeho zákonníka, všetky iné veci ako bežné, môže vybavovať jeden z manželov so súhlasom druhého manžela, inak je právny úkon neplatný.
61. Na zariaďovanie týchto ostatných vecí sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Súhlas možno dať v akejkoľvek forme, t.j. ústne, písomne, prípadne mlčky a môže byť daný vopred, alebo dodatočne.
62. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
63. Tak ako bolo vyššie uvedené, súhlas druhého manžela je možné dať v akejkoľvek forme písomne, ale aj mlčky - konkludentne ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená. Súhlas možno dať nielen vopred, ale aj dodatočne. Prejav urobený mlčky je každý taký nevýslovný prejav, spôsob ktorého - pri prihliadnutí na všetky okolnosti prípadu - vylučuje pochybnosti o tom, že tu vôľa je, ako aj o tom, aká je táto vôľa. Ide o konkludentný prejav, ktorý možno urobiť akýmkoľvek nevýslovným spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Konkludentný prejav možno urobiť predovšetkým použitím takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré v spoločenskom a právnom styku obvykle slúžia na vyjadrenie určitej vôle. Takým spoločenským vžitým prostriedkom prejavenia súhlasu je napr. stisnutie ruky, prikývnutie hlavou. Konkludentný prejav možno urobiť aj použitím takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré síce v spoločenskom styku obvykle neslúžia na vyjadrenie určitej vôle, ale z ktorých napriek tomu v danom prípade treba usudzovať na určitú vôľu. Za taký konkludentne urobený prejav je potrebné považovať napr. dodanie tovaru na základe objednávky, alebo prijatie návrhu poistiteľa zaplatením poistného. To znamená, že nečinnosť, alebo mlčanie je prejavom vôle len vtedy, keď je opomenutím aktívneho správania, na ktoré patričný subjekt je povinný, alebo ktoré možno od neho podľa okolností očakávať. Práve z tohto dôvodu občiansky zákonník v § 35 ods. 1 za opak konania nepovažuje nečinnosť, alebo mlčanie, ale opomenutie.
64. Zo správania žalobkyne je zrejmé, že táto konkludentným spôsobom schválila úkon, prevzatie odmeny manželom za roky 2010 a 2011, o čom nasvedčujú tieto skutočnosti :
65. 1/Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Z výpisu z obchodného registra žalovaného je zrejmé, že žalobkyňa je konateľkou žalovaného od 21.10.2005 a spoločníčkou od 28.11.2003 /č.l.73-85/. Ako konateľka je povinná vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov. Výkon funkcie s odbornou starostlivosťou sa vzťahuje na všetky povinnosti uložené konateľom, zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami, alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Do obsahu a vymedzenia pojmu odborná starostlivosť patrí okrem povinností konateľov zaobstarania si a zohľadnenia všetkých dostupných informácií týkajúcich sa predmetu rozhodovania a neuprednostňovania svojich záujmov aj povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu, alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy jej spoločníkov. Keďže sa jedná o obchodnoprávny vzťah medzi konateľom a spoločnosťou, samotná zodpovednosť konateľa za škodu je objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na samotné zavinenie konateľa. Z predložených dôkazov je zrejmé, že žalobkyňa bola konateľkou a musela si byť vedomá svojej zodpovednosti vo vzťahu k ostatným spoločníkom, konateľom ako aj k spoločnosti samej. Uplatnenie námietky, že jej neboli vyplatené odmeny za výkon funkcie konateľa v roku 2013 za obdobie od roku 2005, nezodpovedá jej postaveniu funkcie konateľa tejto spoločnosti, s povinnosťou starať sa o chod tejto spoločnosti.
66. 2/ Z predloženej zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 28.11.2006 /č.l.209,210/ je zrejmé, že žalobkyňa bola prítomná na valnom zhromaždení, na ktorom okrem iného boli prejednávané aj odmeny za výkon funkcie konateľov /č.l.209,210/. Taktiež na valnom zhromaždení 6.11.2009 bola osobne prítomná žalobkyňa ako konateľka, kde taktiež boli prejednávané odmeny konateľov spoločnosti / č.l.231-233/. Všetky pozvánky na valné zhromaždenie boli doručované žalobkyni doporučene do jej bydliska, na ktorých je podpis o prevzatí týchto pozvánok, aj keď na niektorých doručenkách je rozdielny podpis. Z týchto pozvánok možno usúdiť, že žalobkyňa ako konateľka mala informácie o činnosti tejto spoločnosti a vedela aj o odmenách za činnosť konateľa.
67. 3/ Na výplatnej listine za rok 2010, 2011 /č.l.82-84/, ako aj na ostatných písomnostiach za predchádzajúce obdobie je vždy uvedená ako preberajúca žalobkyňa, nikdy nie jej manžel. Je pravdou, že tieto odmeny preberal jej manžel, čo potvrdila aj svedkyňa G.. O., avšak toto preberanie peňazí sa považovalo za bežnú prax spoločnosti, ktorú prax akceptovala tak samotná spoločnosť, ako aj žalobkyňa, ktorá až do roku 2013 nikdy nenamietala takto zaužívanú prax medzi účastníkmi. Aj z tohto správania žalobkyne za uvedené obdobie možno vyvodiť, že konkludentne súhlasila s preberaním týchto odmien svojím manželom. Z predložených dôkazov súd mal za preukázané, že žalobkyňa vedela o tom, že finančné prostriedky, odmenu preberal za ňu manžel a nemala voči tomu žiadne výhrady. Je dôležité, že v účtovných dokladoch je ako príjemca uvedená žalobkyňa, nie jej manžel, z čoho možno vyvodzovať, že manžel konal za žalobkyňu a nepreberal tieto odmeny vo vlastnom mene.
68. 4/ Zo samotných daňových priznaní k dani z príjmu za rok 2O1O a 2O11, ktoré predložila žalobkyňa v konaní je zrejmé, že v týchto daňových priznaniach je zahrnutá aj odmena za výkon funkcie konateľa, čo medzi účastníkmi nie je sporné a táto odmena je zahrnutá aj v daňových priznaniach za roky 2005 až 2009, ktoré predložil žalovaný. Samotný Daňový úrad Košice podaním zo dňa 28.6.2016 /č.l. 378/ potvrdil, že za r. 2006 až 2010 boli daňové preplatky, ktoré boli vrátené žalobkyni na adresu D.Ú. XX, P.. Tento daňový úrad neeviduje, aby tieto daňové preplatky boli vrátené zo strany daňového subjektu, z čoho možno usudzovať, že daňové preplatky boli vrátené žalobkyni. Tvrdenie žalobkyne, že žiadne daňové preplatky neprevzala, žiadne daňové priznanie nepodpísala, súd považuje iba za účelové. Vzťah daňového subjektu ,žalobkyne a daňového úradu je vzťahom medzi tými dvoma účastníkmi a pre toto konanie je bez právneho významu. Je vecou žalobkyne ako daňového subjektu, aby sa domáhala vrátenia týchto preplatkov u samotného daňového úradu. Aj z výpovede svedkyne G.. O. je zrejmé, že žalobkyňa sa podieľala na vypracovaní týchto daňových priznaní a mala informácie o týchto daňových priznaniach a vedela, že tieto daňového priznania v jej mene boli riadne podávané.
69. 5/ Pri posudzovaní týchto úkonov treba vychádzať aj z toho, ako by sa správala osoba na mieste žalobkyne ako konateľky spoločnosti a daňového subjektu, ktorý každý rok podáva daňové priznanie o dani z príjmu. Žalobkyňa je vysoko vzdelaná osoba, bývalá učiteľka a z tohto pohľadu treba posudzovať
aj jej správanie. Jej výpoveď v konaní pôsobí rozporuplne, keď udáva, že žiadne daňové priznania nepodpisovala, o ničom nevedela, pokiaľ sa týka preplatkov. Toto jej správanie je podmienené tým, že jej manželstvo bolo rozvedené a aj z tohto dôvodu jej výpoveď v konaní je neurčitá, rozporuplná, ktorá nezodpovedá priebehu udalostí, dôkazov, ktoré v konaní boli predložené. Je potrebné uviesť, že posudzovanie platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu je kategóriou objektívnou a súvisí s tým, ako právna norma normatívne reguluje určitú časť ľudského konania a preto aj autoritatívne právne posúdenie nezávisí od subjektívnych predstáv účastníkov tohto právneho úkonu , ich vnútorne presvedčenie nijakým spôsobom neovplyvňuje otázky platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu.
70. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti; a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
71. Súd hodnotiac jednotlivé dôkazy samostatne, a v ich vzájomnej súvislosti dospel k právnemu záveru, podľa ktorého žalobkyňa mlčky, konkludentne súhlasila s prevzatím odmeny konateľky v spoločnosti žalovaného jej manželom za roky 2010 a 2011. Pre konanie v predmetnej veci nie je podstatné, či manžel žalobkyne jej túto odmenu aj odovzdal fyzicky. Táto skutočnosť, že vecou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva medzi manželmi. V danom prípade je právnym úkonom, ktorý súd posudzoval ako predbežnú otázku: prevzatie odmeny manželom žalobkyne, nie odovzdanie tejto odmeny manželom samotnej žalobkyni.
72. Za daného stavu súd mal za preukázané, že žalovaný vyplatil odmeny za výkon funkcie konateľa žalobkyni za r. 2010 a 2011, ktoré odmeny prevzal manžel žalobkyne so súhlasom samotnej žalobkyne.
73. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 31.3.2016 /č.l.170-172/ udáva, že daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenie § 130 ods. 6 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanec môže na prijatie mzdy písomne splnomocniť inú osobu a bez písomného splnomocnenia možno vyplatiť mzdu inej osobe ako zamestnancovi, len ak tak ustanovuje osobitný predpis.
74. Podľa názoru súdu toto ustanovenie Zákonníka práce nemožno použiť na daný prípad. V danom prípade sa jedná o obchodnoprávny vzťah medzi konateľom a spoločnosťou, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
75. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení / rozumej obchodného zákonníka/, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
76. Z uvedeného dôvodu je potrebné aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka, ktoré upravujú právne úkony, podľa ktorých ustanovení súd posudzoval danú vec.
77. Pokiaľ sa týka odmeny za rok 2012, žalobkyňa podaním zo dňa 7.1.2015 /č.l. 26/ zobrala žalobu do výšky 777,66 Eur späť z dôvodu, že táto odmena bola uhradená 12.12.2014, avšak zotrvala na úroku z omeškania z tejto časti istiny od 1.1.2013 do 12.12.2014.
78. Podľa § 339 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke alebo vyplatením sumy peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak.
79. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
80. Podľa ods. 2, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
81. Podľa ods. 3, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
82. Podľa ods. 4, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
83. Žalovaný podaním zo dňa 18.12.2015 /č.l.115,116/ preukázal, že odmenu za rok 2012 vo výške 777,66 Eur poštovou poukážkou odoslal žalobkyni 13.12.2012 /podacie číslo 7613 - č.l. 118/. Žalobkyňa finančné prostriedky neprevzala. Následne jej opakovane zaslal odmenu dňa 15.3.2013 /podacie číslo 80425 - č.l. 118/, ktoré žalobkyňa odmietla prevziať. Až následne žalobkyňa 4.12.2014 prevzala odmenu / podacie číslo 25093 - č.l. 119/.
84. Keďže žalobkyňa plnenie neprevzala, teda odmenu za rok 2012, záväzok nebol splnený v čase splatnosti, ktoré omeškanie spôsobil veriteľ, v danom prípade žalobkyňa. Z uvedeného dôvodu ani nemožno priznať žalobkyni úrok z omeškania z istiny 787,60 Eur od 1.1.2013 do 12.12.2014, tak ako to požaduje vo svojom späťvzatí žaloby /č.l.28/.
85. Žalobkyňa na poslednom pojednávaní navrhla aby sud uložil žalovanému predložiť zápisnice a podklady z valného zhromaždenia žalovaného za rok 2012. Súd tento dôkaz nevykonal z dôvodu, že vyplatenie odmeny za rok 2012 nebolo predmetom konania keďže žalobkyňa v tejto časti zobrala žalobu späť a dokazovanie v tomto smere je bez právneho významu. Pokiaľ žalobkyňa na poslednom pojednávaní konštatovala, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, k tomu je potrebne uviesť, že žalobkyňa v konaní nijako nekonkretizovala konkrétne ustanovenia zákona podľa ktorého je tento úkon absolútne neplatný. V samotnej žalobe poukázala na ustanovenie § 145 ods. 1 obč. zák., ktorý je dôvodom relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Súd nemôže sám posudzovať neplatnosť právneho úkonu bez návrhu účastníka konania , okrem dôvodov ku ktorým je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti/ nedostatok formy, neurčitosť, rozpor so zákonom a pod./Tvrdenie žalobkyne, že správanie jej manžela a žalovaného oznamovala orgánom činným v trestnom konaní nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
86. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol o zaplatenie odmeny za roky 2010, 2011, vo výške 3 194, 64 Eur vrátane príslušenstva a úrok z omeškania z odmeny za rok 2012/výrok I. rozsudku/ a konanie zastavil o odmene za r. 2012 vo výške 777,66 Eur.
87. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
88. Podľa ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
89. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
90. Podľa ods. 2, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
91. Súd priznal žalovanému náhradu trov konania v pomere 100 % z dôvodu, že žalobkyňa bola v konaní neúspešná, pokiaľ sa týka zaplatenia odmeny za roky 2010, 2011 vo výške 3.194,64 Eur s príslušenstvom a pokiaľ sa týka odmeny za rok 2012 vo výške 777,66 Eur procesne zavinila zastavenie konania v tejto časti, keďže žalovaný túto odmenu žalobkyni zaslal 30.12.2012 v dobe splatnosti, pred podaním žaloby, ktorú odmenu žalobkyňa bezdôvodne odmietla prevziať.
92. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami. Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.