Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8Csp/43/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r. o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, P. O. Box 205, Bratislava proti žalovanému Y. O., nar. X.X.XXXX, T. XXXX, Č. o zaplatenie 822,68 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 792,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 792,68 € od 10.11.2013 do zaplatenia, ktoré mu súd povoľuje uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po 50 €, splatných k 15. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,70 %, pričom o výške tejto náhrady b u d e rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 26.7.2016, doručenej súdu dňa 4.8.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 822,68 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 10.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov sporového konania, a to z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalovanému formou čerpania z kreditnej karty na základe zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty uzavretej medzi predchodcom žalobcu - bankovým subjektom Tatra banka a. s. a žalovaným, ktorá dňa 9.11.2013 zanikla výpoveďou zo dňa 6.9.2013 danou zo strany predchodcu žalobcu pre neplatenie vyčerpaných peňažných prostriedkov zo strany žalovaného. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu žalobca odvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.10.2015. K žalobe pripojil žiadosť o vydanie a používanie kreditných kariet pre č zmluvy XX - XXXXXXXXXX, výpoveď zmluvy, formulár o zmluvných podmienkach, poštový podací hárok, oznámenie o postúpení pohľadávky, vrátane identifikácie pohľadávky a obchodné podmienky svojho predchodcu

- Tatra banky a. s. V doplnení žaloby zo dňa 23.5.2018 uviedol, že žiadosť žalovaného o vydanie súkromnej kreditnej karty Visa sa prijatím žiadosti - podpisom predchodcu žalobcu stala zmluvnou o vydaní kreditnej karty, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 700 €, s úrokovou sadzbou 17,80 %, výškou RPMN 27,59. % a voliteľnou výškou mesačnej splátky. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že za obdobie od 1.7.2013 do 1.8.2013 bol evidovaný debetný zostatok vo výške - 822,68 €, so splatnosťou k 16.8.2013. Nakoľko žalovaný svoju platobnú povinnosť nesplnil, predchodca žalobcu listom zo dňa 13.8.2013 zmluvný vzťah vypovedal. Pripojil mesačné výpisy zo súkromného účtu žalovaného za mesiace apríl, máj, jún, júl 2013 a zmluvu o postúpení pohľadávky.

2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 23.6.2017, podal na súde dňa 18.7.2017 písomné vyjadrenie (čl. 30), v ktorom nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu neuznal z dôvodu, že ho považuje za nedostatočne preukázaný a zároveň premlčaný. Uviedol, že u predchodcu žalobcu prejavil záujem o vystavenie kreditnej karty, podpísal aj nejaké dokumenty, tie však nemali záväzný charakter, nemali povahu zmluvy. Tú mu predchodca žalobcu nikdy nedoručil. Zmluvný vzťah teda medzi predchodcom žalobcu a ním neexistoval. Predchodcom žalobcu bol vyzvaný k úhrade dlžnej sumy, avšak predchodca žalobcu konal v rozpore so svojimi internými predpismi, nemal právo vyzývať ho na plnenie okamžite, keď žalovanému ešte plynula výpovedná doba, počas ktorej stále mohol úver splatiť. Preto je žalovaný toho názoru, že predchodca žalobcu ho dodnes na plnenie nevyzval a dokonca napriek tomu pohľadávku postúpil na žalobcu. K premlčaniu uviedol, že uplynutím výpovednej doby odpadol právny dôvod, na základe ktorého bolo plnené, a od tohto momentu začala plynúť premlčacia doba, predchodca žalobcu sa teda vtedy dozvedel, kto sa na jeho úkor obohatil. Preto plnenie zo strany predchodcu žalobcu je bezdôvodným obohatením žalovaného, premlčaným v dvojročnej premlčacej dobe. Je nesporné, že dňa 9.11.2013 došlo k zániku zmluvného vzťahu, premlčacia doba uplynula dňa 9.11.2015, žaloba bola podaná teda až po jej uplynutí.

3. Súd vec na nariadenom pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a vyjadril súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, najmä: výpoveď zmluvy č. l. 4, žiadosť o vydanie a používanie kreditných kariet č. l. 5, formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. l. 9, poštový podací hárok č. l. 12, oznámenie o postúpení pohľadávky č. l. 13, obchodné podmienky Tatra banky a. s. č. l. 14, špecifikácia postúpenej pohľadávky č. l. 20, zmluva o postúpení pohľadávok č. l. 39 a nasledujúce a to produkovaná v rámci repliky, podací hárok s rozpisom zásielok a mesačné výpisy súkromnej kreditnej karty VISA.

4. Žalovaný na pojednávaní svoje vyjadrenie k žalobe doplnil, uviedol, že si nebol vedomý, že ide o kreditnú kartu, tú mu nanútili, dali, nebol si vedomý podmienok, ktoré podpísal, nebol dostatočne informovaný. Myslel si, že je to klasická karta, nevenoval pozornosť zmluvným podmienkam, aj vzhľadom na malý text, nepreštudoval si ich. Nevedel, že ide do prečerpania, ale vždy, keď tam ďalšie peniaze nabehli, zrejme šiel do prečerpania, ale nevšimol si to. Nepamätá si, či čerpal pravidelne alebo nie. Nevie presne, koľko vyčerpal, ale ak je v žalobe uvedené 822,- €, tak pravdepodobne toľko. Nejaké peniaze splácal, skôr nepravidelne. Chcel všetko vyriešiť, ale v banke nevedeli pohľadávky spojiť, ani nič s tým urobiť, pretože žalovaný tam mal 2 takéto podobné prípady, kde je to však už premlčané.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci. Žalovaný dňa 19.9.2011 podal u predchodcu žalobcu - banky Tatra banka a. s. žiadosť o vydanie a používanie kreditnej karty pre č. zmluvy XX-XXXXXXXXXX. Predchodca žalobcu žiadosť rovnako dňa 19.9.2011 žiadosť podpísal. Suma kartového limitu bola žiadaná vo výške 700 €, pri úrokovej sadzbe 17,8 %, RPMN vo výške 27,59 % a priemernej RPMN 23,97 %. Žalovaný z karty čerpal peňažné prostriedky, pričom v zúčtovacom období od 1.7.2013 do 1.8.2013 predstavovala dlžná suma 804,05 €, poplatok za kartu 2,50 € a sankčný úrok (úrok z omeškania) 16,13 €, spolu 822,68 €. Listom zo dňa 13.8.2013, doručeným žalovanému dňa 9.9.2013, predchodca žalobcu vypovedal zmluvný vzťah so žalovaným z dôvodu nesplatenia dlžnej sumy riadne a včas v zmysle podmienok 5.5 podmienok. V tomto liste ho zároveň vyzval k okamžitému zaplateniu dlžnej sumy. V zmysle bodu 8.1.2. obchodných podmienok predchodcu žalobcu je banka oprávnená vypovedať zmluvu v prípadoch určených v týchto podmienkach, kedykoľvek v iných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa alebo aj bez uvedenia dôvodu. Dňa 6.10.2015 bola medzi predchodcom žalobcu a žalobcom uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, ktorej postúpenie žalobca preukazoval aj identifikáciou pohľadávky - potvrdením o odplatnom postúpení pohľadávky dňom 6.10.2015 a oznámením o postúpení zo dňa 8.10.2015, ktoré predchodca žalobcu doručoval žalovanému.

6. V prejednávanej veci súd aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 19.9.2011.

7. Podľa § 43a ods. 1 a ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. (2) Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.potrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 2 písm. a), b), d), e), f) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa, f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania,d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 524 ods. 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 92 ods. 8 prvá veta Zákona o bankách účinného ku dňu postúpenia (6.10.2015) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včasne plní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Zo zákonného ustanovenia § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že postúpenie pohľadávky môže dlžníkovi oznámiť buď pôvodný veriteľ (postupca) alebo nový veriteľ (postupník). Ak postúpenie oznámi postupca, dlžník nemá právo domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky tak voči dlžníkovi zakladá už samotné oznámenie postupcu o postúpení. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanému bolo postúpenie na žalobcu oznámené pôvodným veriteľom - Tatra bankou, a. s., a to dňa 8.10.2015, ktorého doručenie žalovaný nesporoval. Žalovaný žiadal predložiť aj zmluvu o postúpení, žalobca tak učinil v rámci písomného podania zo dňa 223.5.2018, doručeného elektronicky súdu dňa 24.5.2018, ktoré súd na pojednávaní žalovanému doručil. Platnosťou postúpenia sa súd zaoberal aj z hľadiska § 92 ods. 8 Zákona o bankách, dospel k záveru, že postúpenie bolo platné aj v zmysle tejto zákonnej úpravy, pretože predchodca žalobcu postupoval už splatnú pohľadávku zo zaniknutého zmluvného vzťahu, nepostupoval živý úver. K postúpeniu zároveň došlo po výzve žalovaného, za ktorú podľa názoru súdu možno považovať výzvu obsiahnutú vo výpovedi zmluvy. Napokon, medzi výzvou a postúpením uplynulo viac než 90 dní. Žalovaný musel po doručení výzvy vedieť, že má voči predchodcovi žalobcu dlh a v akom rozsahu. Napokon, táto skutočnosť spornou nebola. Súd vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že žalobca je oprávneným k uplatneniu žalobného nároku.

9. V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol platne zmluvný vzťah. Nebolo sporné, že žalovaný predchodcu žalobcu písomne požiadal o vydanie a používanie kreditnej karty, pričom takúto žiadosť možno považovať za návrh na uzavretie zmluvy, takýto prejav vôle sa posudzuje podľa obsahu, nie podľa názvu, označenia. Zo žiadosti je zrejmé, že v rovnaký deň 19.9.2011 bola žiadosť podpísaná aj stranou predchodcu žalobcu ako dodávateľa. Možno teda konštatovať, že návrh žalovaného predchodca žalobcu prijal. Keďže súd ustálil platný vznik zmluvného vzťahu, nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, lebo predchodca

žalobcu plnil žalovanému na základe zmluvy ako právneho dôvodu. Z opatrnosti, prihliadnuc i na to, že ide o spor so slabšou stranou (spotrebiteľom), vzhľadom k vznesenej námietke premlčania sa zaoberal tým, či nemohlo dôjsť k premlčaniu zmluvného nároku (keď napokon žalovaný spájal premlčaciu dobu so zánikom zmluvného vzťahu). V tejto súvislosti sa zaoberal i trvaním zmluvného vzťahu. Nebolo sporné, že predchodca žalobcu zmluvu vypovedal. Urobil tak z dôvodu, že žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle zmluvy, keď čerpal peňažné prostriedky a tieto nevrátil. Žalovaný nesporoval dátum doručenia výpovede (9.9.2013), dokonca sám vo svojom vyjadrení uviedol, že výpovedná doba uplynula dňa 9.11.2013, kedy došlo k zániku zmluvného vzťahu. Preto od 10.11.2013 začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 10.11.2016. Žaloba bola podaná dňa 4.8.2016, teda v rámci premlčacej doby.

10. Posudzovaný právny vzťah medzi predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorý bol založený platnou zmluvou, je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi nimi uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru (v podobe čerpanie z kreditnej karty do výšky dohodnutého úverového rámca), ktorý sa žalovaný zaviazal predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v zmysle zmluvy vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa). Ani tieto skutočnosti neboli medzi stranami spornou.

11. Na základe platne uzavretej zmluvy bol medzi predchodcom žalobcu a žalovaným dohodnutý úverový rámec 700 €. Nebolo sporné, že žalovaný kartu používal, opakovane z nej peňažné prostriedky čerpal a tieto nevrátil. Tvrdenia žalovaného, že si myslel, že ide o klasickú kartu, že si neuvedomil, že sa dostal do prečerpania, nemôžu byť úspešnou obranou. Pokiaľ mu bola karta nanútená, nemal ju používať. Bolo zároveň v jeho záujme a zároveň bolo jeho povinnosťou ako majiteľa karty, resp. účtu, aby priebežne stav peňažných prostriedkov sledoval. O vystavenie karty požiadal, peňažné prostriedky čerpal, teda výbery, ale ani výšku uplatneného nároku nepoprel. Z posledného výpisu z jeho účtu (od 1.7.2013 do 1.8.2013) vyplýva debetný zostatok - 822,68 €. Súd však žalobcovi nepriznal sumu 30 € titulom poplatku za upomienku (výpis za mesiac apríl 2013), jednak z dôvodu, že nebolo preukázané individuálne dojednanie takéhoto poplatku, zároveň podľa názoru súdu umožňuje (objektívne) získať na strane žalobcu ako dodávateľa vyššiu čiastku (navýšenie dlhu o neexistujúce náklady) než sú skutočné náklady, čo následne spôsobuje rozpor týchto poplatkov s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše žalobca súdu ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že skutočne upomienku žalovanému zaslal. Vzhľadom k uvedenému vyhodnotil žalobný nárok ako dôvodný len v rozsahu 792,68 €.

12. Omeškaním s plnením peňažného dlhu vznikol žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. nárok na úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil v zákonnej výške, odo dňa nasledujúceho po zániku zmluvného vzťahu (uplynutí výpovednej doby).

13. O trovách tohto sporového konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodol najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. V tomto spore bol žalobca úspešný v rozsahu 96,35 % (792,68 €), vo zvyšných 3,65 % bol úspešný žalovaný. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 92,70 %. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 125 ods. 3 podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.