Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26CoE-257-2017.pdf
PDF · 94.88 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/257/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v exekučnej veci oprávneného: Bratislavská aukčná dražobná, s. r. o., Mlynské nivy 48, Bratislava, IČO: 36 664 219, proti povinným: 1/ T. L., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX, U., zastúpený: JUDr. Stanislav Irsák, advokát, Kolárska 4, Bratislava, 2/ I.. U. L., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/X, A., zastúpená: JUDr. Stanislav Irsák, advokát, Kolárska 4, Bratislava, 3/ L. N., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, zastúpený: JUDr. Stanislav Irsák, advokát, Kolárska 4, Bratislava, 4/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A., zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, 5/ T. W., nar. XX.XX.XXXX, Y. P. XXX/XX, U., zastúpený: JUDr. Stanislav Irsák, advokát, Kolárska 4, Bratislava, 6/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX/XX, U., pre vymoženie 9.783,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní povinného v 1., 2., 3. a 5. rade proti I. výroku uznesenia Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Er/56/2001 - 233 zo dňa 17. mája 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Er/56/2001 - 233 zo dňa 17. mája 2017 v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .
II. Oprávnenému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh povinných v 1., 2., 3. a 5. rade na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a odklad exekúcie nepovolil (výrok II.).
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 56, 57 a § 238 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). 3. Súd prvej inštancie uviedol, že zo spisu v tejto veci ako aj pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 12Rob/430/1999 a 8Cb/150/1999, zistil, že predmetné exekučné konanie prebieha na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany č. k. 12Rob/430/1999 zo dňa 21.06.1999, ktorým boli povinní v 1. až 6. rade zaviazaní zaplatiť žalobcovi Slovenská sporiteľňa, a.s., sumu 294.730,-- Sk (9.783,24 eura) spolu s 23 % úrokom od 17.05.1999 do zaplatenia a náhradu trov konania 11.788,-- Sk (391,28 eura) s tým, že zaplatením jedného z povinných (odporcov) zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov. Povinní boli riadne poučení o možnosti podať proti platobnému rozkazu odpor. Na predmetnom platobnom rozkaze bola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 17.07.1999. Súd v exekučnom konaní na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 23.01.2001 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, doručenej súdu dňa 24.01.2001, udelil dňa 24.01.2001 poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie predmetnej exekúcie. Z pripojeného spisu 8Cb 150/1999 (predtým 12Rob 430/1999) súd prvej inštancie ďalej zistil, že dňa 07.06.1999 podal na súde navrhovateľ - žalobca Slovenská sporiteľňa, a.s. návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcov - žalovaných v rade 1. až 6 (povinných v tomto exekučnom konaní) na zaplatenie sumy 294.730,-- Sk spolu s úrokom vo výške 23 % ročne od 17.05.1999 do zaplatenia z titulu Úverovej zmluvy č. 741313194 zo dňa 19.12.1997. Súd vo veci
vydal dňa 21.06.1999 platobný rozkaz, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa. Platobný rozkaz bol dňa 22.06.1999 doručený odporcovi v 1. rade T. L. do vlastných rúk, o čom svedčí doručenka založená v spise podpísaná odporcom v 1. rade. Dňa 08.07.1999 bol na súde podaný odpor odporcom v 1. rade voči platobnému rozkazu, v ktorom odporca v 1. rade uviedol, že pohľadávku žalobcu uznáva čo do dôvodu aj výšky, túto je ochotný uhradiť ihneď ako mu to dovolí finančná situácia. Dôvodom neuhradenia pohľadávky bola druhotná platobná neschopnosť, v ktorej sa odporca v 1. rade ocitol bez vlastného zavinenia. Odporca navrhol žalobcovi uzavretie dohody o splátkovom kalendári. Ostatní žalovaní odpor proti platobnému rozkazu nepodali. Na základe podaného odporu bola vec úpravou zo dňa 09.07.1999 prevedená do reg. „Cb“. Podľa úpravy v spise zo dňa 13.07.1999 bol odporca predvolaný na deň 30.07.1999, predvolanie bolo odporcovi doručené dňa 20.07.1999. Dňa 29.07.1999 sa listom odporca v 1. rade ospravedlnil z neúčasti na súdnom pojednávaní dňa 30.07.1999 z dôvodu služobnej cesty mimo mesta. Opätovne bol odporca predvolaný dňa 16.08.1999 na deň 16.09.1999, predvolanie doručené dňa 18.08.1999. V spise na nachádza úradný záznam zo dňa 16.09.1999, spísaný L.. T. L., podľa ktorého sa na základe predvolania nedostavil na súd žalovaný T. L., a uviedol, že podanie zo dňa 06.07.1999, ktoré označil ako odpor je potrebné chápať ako vyjadrenie k platobnému rozkazu, ktorým žalovaný nechcel vyvolať účinky odporu, t. j. aby došlo k zrušeniu platobného rozkazu a prejednaniu žaloby. S vydaným platobným rozkazom súhlasil žalovaný v celom rozsahu. Úradný záznam potvrdil žalovaný v 1. rade svojim podpisom. Dňa 05.10.1999 bola v spise vyznačená úprava pre kanceláriu na vyznačenie právoplatnosti platobného rozkazu z č. l. 16 dňa 17.07.1999. Platobný rozkaz č. k. 12 Rob 430/99 zo dňa 24.06.1999 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.07.1999. Predmetná exekúcia začala na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Súd ani z pripojeného spisu 8Cb150/1999 nemal preukázané, že by bol proti predmetnému platobnému rozkazu podaný odpor. Povinný v 1. rade podal dňa 08.07.1999 na súde podanie označené ako odpor, v súvislosti s výpoveďou žalovaného v 1. rade na súde dňa 16.09.1999, súd posúdil toto podanie, aj napriek označeniu „odpor“ podľa jeho obsahu a výpovede žalovaného len ako vyjadrenie. Samotný žalovaný pri výsluchu uviedol, že nechcel podať odpor a vyvolať s ním spojené právne účinky, t. j. zrušenie platobného rozkazu a prejednanie veci na pojednávaní. Žalovaný naopak uviedol, že pohľadávku uznáva čo do dôvodu aj výšky a je ochotný ju splatiť formou splátkového kalendára. V čase vydania predmetného platobného rozkazu dňa 24.06.1999 a v čase podania podania odporcu v 1. rade na súde dňa 08.07.1999, právna úprava spájala s podaným odporom účinky zrušenia platobného rozkazu, odpor však musel spĺňať náležitosti, t. j. musel obsahovať odôvodnenie vo veci samej, t. j. skutočnosti spochybňujúce nárok žalobcu, čo do dôvodu alebo výšky. Podľa § 174 ods. 1 OSP platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, mal účinky právoplatného rozsudku. Súd zo spisu 12 Rob 430/99 nemal preukázané, že by odporca v 1. rade podal odpor vo veci samej. Súd prvej inštancie taktiež nemal preukázané, že by v konaní 8Cb 150/1999 bolo nariadené pojednávanie, tak ako to uvádzajú povinní v návrhu na zastavenie exekúcie. Zo spisu 8Cb/150/1999 je zrejmé, že v prípade predvolanie žalovaného v 1. rade nešlo o pojednávanie vo veci samej, ale len o jeho výsluch za účelom upresnenia jeho podania zo dňa 06.07.1999. Na základe vyššie uvedených skutočností, nakoľko súd nemal preukázané tvrdenia povinných o nespôsobilosti exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany č. k. Rob 430/99 zo dňa 24.06.1999, súd návrh povinných v 1., 2., 3. a 5. rade na zastavenie exekúcie, zamietol. Predmetná exekúcia prebieha na základe spôsobilého - právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že po preskúmaní podaného návrhu na odklad exekúcie a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že návrhu na odklad exekúcie nemožno vyhovieť, nakoľko povinní v žiadosti o odklad exekúcie neuviedli žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo možné ich žiadosti vyhovieť a ani žiadne takéto okolnosti neboli preukázané. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd odklad exekúcie nepovolil.
4. Proti tomuto uzneseniu v časti o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie (výrok I. odvolaním napadnutého uznesenia) podali povinní v 1., 2., 3. a 5. rade v zákonom stanovenej lehote konajúci prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie.
5. Svoje odvolanie odvolatelia odôvodnili § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom uviedli, že prvoinštančný súd nesprávne a bez opory v akomkoľvek právnom predpise posúdil, že výpoveď povinného v 1. rade, ktorú povinný v 1. rade uskutočnil 2 mesiace po podaní svojho odporu, už v rámci riadneho konania nasledujúceho po tom, čo platobný rozkaz zo dňa 24.06.1999 zanikol ex lege dňom podania odporu povinného v 1. rade, podaného dňa 08.07.1999, je možné považovať za výpoveď, na základe ktorej bolo možné považovať platobný rozkaz za právoplatný. Platná právna úprava v čase podania odporu povinného v 1. rade nepoznala inštitút
späťvzatia odporu. Jediný právne správny a legálny postup po podaní odporu povinného v 1. rade bolo nariadenie pojednávania. Súd nemal absolútne žiadnu zákonnú možnosť na základe výpovede povinného v 1. rade, uskutočnenej dva mesiace po zrušení platobného rozkazu, správoplatniť platobný rozkaz, ktorý zanikol dňom podania odporu proti nemu. Keďže postup, ktorým bol platobný rozkaz správoplatnený, bol protiprávny a nezákonný, ide o listinu nulitnú, ničotnú, ktorá nemá žiadnu právnu silu a relevanciu. Z tohto dôvodu nemohlo na jej základe dôjsť k nariadeniu exekúcie. Výpoveď povinného v 1. rade z 16.09.1999 bola iba prejavom vôle povinného v 1. rade v čase výpovede, pretože prejav vôle v čase podania odporu bol zrejmý z písomného vyhotovenia odporu.
6. Na podklade vyššie uvedených skutočností odvolatelia navrhli zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že exekučné konanie sa v plnom rozsahu zastavuje a oprávnený je povinný nahradiť povinným trovy konania.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie odvolateľov nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 23.01.2001, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 24.01.2001 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany č. k. 12Rob 430/99 zo dňa 21.06.1999. Dňa 13.04.2017 bol súdu prvej inštancie doručený návrh povinného v 1., 2., 3. a 5. rade na zastavenie exekúcie spolu s návrhom na odklad exekúcie. Odvolatelia uvedený návrh podali z dôvodu, že proti platobnému rozkazu po jeho vydaní podal povinný v 1. rade odpor, čo malo za následok zrušenie platobného rozkazu ex lege, a preto je takýto platobný rozkaz materiálne nevykonateľným rozhodnutím, na základe ktorého nemožno viesť exekúciu.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
10. Podľa § 9a Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.07.2016 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
12. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolateľmi napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí ich návrhu na zastavenie exekúcie je vecne správne a podľa § 387 ods. 2 CSP uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to tak po skutkovej ako aj po právnej stránke. Odvolatelia v odvolaní neuviedli v porovnaní s ich návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 10.04.2017 žiadne nové skutočnosti a rovnako zotrvali v celom rozsahu aj na svojej právnej argumentácii, ktorú uviedli už v návrhu na zastavenie exekúcie. So všetkými relevantnými skutkovými ako aj právnymi argumentmi odvolateľov sa už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia náležite vysporiadal.
17. Pre zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého uznesenia odvolací súd ďalej uvádza, že v čase vydania platobného rozkazu bola právna úprava tejto osobitnej formy rozhodnutia primárne upravená v § 172 až 175 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v znení účinnom v čase vydania platobného rozkazu, t. j. 24.06.1999, ďalej len „OSP“).
18. Podľa § 174 ods. 1, 2 OSP platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.
19. Podľa § 41 ods. 2 OSP každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
20. Formálna ako aj materiálna nevykonateľnosť platobného rozkazu by predstavovala neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. Z tohto dôvodu, ak by exekučný súd kedykoľvek (teda nielen v rámci rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj vo fáze už vykonávanej exekúcie) dospel k zisteniu o tom, že exekučný titul, na základe ktorého je exekúcia vedená, je materiálne nevykonateľný, bol by povinný v súlade s § 57 EP exekúciu zastaviť. Na základe uvedeného, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu odvolateľov skúmal tak formálnu, ako aj materiálnu vykonateľnosť platobného rozkazu, titulom ktorého je v danej veci vedené exekučné konanie.
21. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že po vydaní platobného rozkazu povinný v 1. rade odpor nepodal, a to práve so zreteľom na ustanovenie § 41 ods. 2 OSP, podľa ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, pričom je právne bezvýznamné ako konkrétne označí to ktoré podanie osoba, ktorá ho robí. Hoci bolo po vydaní platobného rozkazu súdu prvej inštancie doručené podanie povinného v 1. rade označené ako odpor, práve kvôli povinnosti súdu pri každom podaní v danom čase postupovať podľa § 41 ods. 2 OSP, je vylúčené posúdiť toto podanie ako odpor. Odpor bol podľa právnej úpravy účinnej v čase vydania platobného rozkazu, ktorý je v danej veci exekučným titulom, z teoretického hľadiska prostriedkom procesnej obrany, ktorým sa žalovaný mohol brániť proti vydanému platobnému rozkazu. Z podania povinného v 1. rade, doručeného Okresnému súdu Topoľčany dňa 08.07.1999 (založeného v súdnom spise v tejto veci na č. l. 227), okrem jeho formálneho označenia ako odporu, z hľadiska obsahu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli potenciálne viesť čo i len k pochybnostiam o tom, či skutočne nemožno dané podanie vyhodnotiť ako odpor aj z hľadiska obsahu daného tohto podania. V podaní doručenom 08.07.1999 totiž povinný v 1. rade výslovne uznal dlh čo do dôvodu aj výšky a rovnako uviedol, že svoj dlh chce uhradiť. Napriek uvedenému súd prvej inštancie pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností už v danom čase predvolal len povinného v 1. rade na výsluch (tak ako to správne uviedol aj súd prvej inštancie, a nie na nariadené pojednávanie vo veci samej), ku ktorému došlo dňa 16.09.1999. Na tomto výsluchu povinný v 1. rade jednoznačne uviedol, že podanie z 08.07.1999 je z hľadiska obsahu len jeho vyjadrením vo veci, ktorým nechcel vyvolať právne účinky, aké sú inak spojené s podaním kvalifikovaného odporu (teda vyvolať zrušenie platobného rozkazu ex lege), a to na tomto mieste odhliadnuc od toho, že aby vôbec išlo aj z hľadiska obsahu podania o kvalifikovaný odpor, muselo by byť podľa v tom čase účinného ustanovenia
§ 174 ods. 2 OSP v ňom uvedené aj odôvodnenie (teda skutkové alebo právne argumenty, ktorými sa žalovaný bráni proti vydanému platobnému rozkazu), ktoré naviac v danej veci absolútne absentovalo.
22. Na základe uvedených skutočností má odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie v tomto exekučnom konaní (a rovnako ako aj súd prvej inštancie v základnom konaní, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz) jednoznačne za preukázané, že odpor (nie z hľadiska formálneho označenia podania, ale z hľadiska obsahu) nebol proti platobnému rozkazu, ktorý je v exekučnej veci exekučným titulom, podaný, a teda nedošlo k zrušeniu platobného rozkazu ex lege. Exekučný titul - platobný rozkaz, na podklade ktorého je vedené aj toto exekučné konanie spĺňa všetky požiadavky formálnej ako aj materiálnej vykonateľnosti. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie.
23. Odvolací súd napokon uvádza, že v súdnom spise založené podanie doručené súdu prvej inštancie dňa 08.06.2017 od T.. C. U., ktorý nie je účastníkom ani právnym zástupcom žiadneho z účastníkov konania, nie je spôsobilé zmeniť vyššie uvedené závery odvolacieho súdu, a to ani v prípade, ak by bolo predložené oprávnenou osobou (účastníkom konania alebo jeho splnomocneným zástupcom) a boli by splnené podmienky ustanovené v § 366 CSP, v ktorom je upravený inštitút novôt v odvolacom konaní, keďže zo samotného obsahu podania povinného v 1. rade, doručeného súdu 08.07.1999 nemožno pri aplikácii pravidiel formálnej logiky v žiadnom prípade vyvodiť záver o tom, že by povinný v 1. rade s vydaným platobným rozkazom nesúhlasil.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, aj napriek tomu, že oprávnený bol v odvolacom konaní úspešný, nakoľko oprávnenému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov odvolacieho konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že oprávnenému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá rozhodol, že oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.