Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-10C/3/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudcom JUDr. Michalom Mravcom v právnej veci žalobkyne: P.. U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.É., H.. K. XX, štátna príslušníčka SR, zast. JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom Humenné, Kukorelliho 1505/50, P.O.BOX 104, proti žalovanému: Lesné spoločenstvo KYSUČNÉ, s.r.o., so sídlom 023 56 Makov č. 121, IČO: 36 005 843, zast. JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Čadca, ul. Potočná 2835/1A, v konaní o zaplatenie 2.527,-€ s prísl.

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 31.12.2015, doručenou súdu dňa 05.01.2016 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 2.527,-€ (a príslušenstva) titulom vydania bezdôvodného obohatenia, tvrdiac, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v k.ú. U., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX v časti pod B XXX v podiele 127500/10500000, pričom nehnuteľnosti tvoria spoločný majetok a žalobkyňa je aj členom Združenia vlastníkov lesa Kysučné. Žalovaný užíval (má dlhodobo v prenájme) tieto nehnuteľnosti aj v roku 2013 a žalobkyňa nevie s určitosťou označiť vznik a spôsob tohto nájomného vzťahu. Z obsahu pozvánky, ktorou výbor Združenia vlastníkov lesa Kysučné zvolal riadne valné zhromaždenie na deň 7.12.2013 je nesporné, že žalovaný bude vyplácať nájomné za rok 2013 členom pozemkového spoločenstva, teda vlastníkom spoločných nehnuteľností. Podľa sprostredkovaných informácií žalovaný vyplácal za užívanie spoločných nehnuteľností ostatným členom nájomné vo výške 198,20€/1 podiel, avšak žalobkyni nevyplatil, teda sa bezdôvodne obohatil na jej úkor. Podľa výšky spoluvlastníckeho podielu 12,75 - in k celku, žalobkyni prislúcha celková úhrada v sume 2.527,-€.

2. K žalobe na preukázanie svojich tvrdení pripojila: výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Č., obec U., katastrálne územie U., pozvánku na riadne valné zhromaždenie, výpis z obchodného registra.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 23.06.2017 uviedol, že so žalobou nesúhlasí, uvádzajúc, že žaloba je nejasná, nezrozumiteľná a nedá sa na základe neho s istotou určiť, čoho sa žalobkyňa domáha. Špecifikácia žalobkyňou uplatneného nároku je nepostačujúca, nakoľko súd nemôže vychádzať z nejakých sprostredkovaných informácií. Vzniesol námietku premlčania, tvrdiac, že finančné prostriedky mali byť vyplatené do konca roka 2013, čo možno vyvodiť i zo samotného návrhu žalobkyne, ktorá si uplatňuje úroky z omeškania od 1.1.2014, čo len deklaruje, že žalobkyňa uvádza ako moment actio nata 1.1.2014 a teda sama žalobkyňa si je vedomá, že premlčacia lehota začala plynúť 1.1.2014. Žaloba bola podaná 5.1.2016, teda po uplynutí premlčacej lehoty a teda nárok žalobkyne je premlčaný. Ďalej uviedol, že žalobkyňa ako obdarovaná uzatvorila s otcom L. G. ako darcom darovaciu zmluvu V 1900/200 zo dňa 19.09.2000. Následne dňa 20.06.2013 žalobkyňa od darovacej zmluvy odstúpila, čím došlo k zrušeniu

darovacej zmluvy a to od začiatku, teda ku dňu 19.9.2000. Predmetná darovacia zmluva teda nemôže predstavovať podklad, na základe ktorého sa žalobkyňa môže domáhať práva na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2013 do 20.06.2013, nakoľko v tom čase ani nebola vlastníčkou. Po platnom odstúpení od zmluvy nie je žalobkyňa aktívne vecne legitimovaná za obdobie do 20.06.2013.

4. K vyjadreniu žalovaný pripojil: Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 552/01, Rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 10C 333/00, žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, úpravu žaloby.

5. žalobkyňa v replike zo dňa 14.08.2017 uviedla, že pravdivo a pre ňu podľa dostupných informácií opísala rozhodujúce skutočnosti, vychádzajúc z obsahu listín vyhotovených žalovaným a to: príkazný list žalovaného zo dňa 19.12.2001 - zákaz vyplácania nájomného, poštová poukážka žalovaného o poukázaní platby označenej ako nájomné, poznámky individuálnej účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2013. Pokiaľ ide o námietku premlčania, v danom prípade plynie 10 ročná objektívna lehoty, nakoľko žalovaný úmyselne žalobkyni prestal vyplácať náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu lehotu, táto je dvojročná a začína plynúť od kedy sa žalovaná skutočne dozvie o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalovaný poukázal žalobkyni finančné prostriedky vo výške 425,-€ s označením ako nájomné za rok 2013. Žalovaný bližšie nešpecifikoval túto platbu - teda v čase prijatia takto označenej poukázanej sumy žalobkyňa nemohla vedieť v akom rozsahu jej žalovaný vyplatil náhradu, teda či tu skutočne došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a v akej výške. Z účtovnej závierky vyplýva, že žalovaný vyplatil nájomné členom združenia vlastníkov lesa Kysučné vo výške 210.000,-€, účtovná závierka bola schválená až 8.12.2014 o čom svedčí oznámenie žalovaného Daňovému úradu. Na základe vyššie uvedeného začiatok premlčacej lehoty nastal najskôr dňom 6.3.2014, keď žalovaný spracoval, skompletizoval a uzatvoril svoju účtovnú evidenciu za rok 2013 zostavenú k 31.12.2013 a odovzdal ju na príslušný daňový úrad.

6. Žalovaný v duplike zo dňa 27.02.2018 uviedol, že v žiadnom prípade nemôže ísť zo strany žalovaného o úmyselné bezdôvodné obohatenie, nakoľko na Okresnom súde v Čadci sa viedol niekoľkoročný spor o vlastníctvo sporných nehnuteľností pod sp. zn. 6C/648/01. Žalobkyňa z viacerých konaní vedených proti žalovanému na Okresnom súde v Čadci druhovo totožného charakteru (bezdôvodné obohatenie za iné časové obdobia) má vedomosť, kto a kedy sa na jej úkor údajne obohatil. Keďže žalobkyňa podáva opakovane žalobu za nevyplácanie podielov za ten - ktorý kalendárny rok, počiatok plynutia subjektívnej lehoty pripadá u žalobkyne na totožný deň. Žalobkyňa svoje tvrdenia podložila listinnými dôkazmi, že valné zhromaždenie bolo zvolané na 7.12.2013 a je nesporné, že žalovaný bude vyplácať spoluvlastníkom nájomné za rok 2013. Žalobkyňa z uvedenej pozvánky mala vedomosť o konaní valného zhromaždenia a vyplácaní plnení. Na predmetnom zhromaždení bola označená i suma, ktorá bude vyplácaná, a teda už najneskôr 7.12.2013 žalobkyňa vedela, že sa majú vyplácať finančné prostriedky a kedy. Je teda nepochybné, že prvý raz mohla žalobkyňa vykonať svoje právo na valnom zhromaždení dňa 7.12.2013, pričom subjektívna dvojročná lehota uplynula 7.12.2015. Návrh na začatie konania bol na súd podaný až 5.1.2016, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. Navyše žalobkyňa si v petite žaloby uplatňuje úroky z omeškania od 1.1.2014, teda i keby bol akceptovaný žalobkyňou uvádzaný moment actio nata 1.1.2014, bol by jej nárok premlčaný. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2013 do 20.06.2013, je zrejmé, že žalobkyňa nie je pre toto obdobie aktívne vecne legitimovaná.

7. Na pojednávaniach súdu účastníci uviedli:

Právny zástupca žalobkyne zotrval na podanej žalobe tvrdiac, že žaloba bola podaná 27.12.2015, pričom súd vykazuje doručenie žaloby až 05.01.2016. žalovaný plnil čiastočne žalobkyni ako nájomné sumu 425,-€, v účtovnej závierke žalovaný vykazuje 210.000,-€ ako platbu nájomného, ktorú keď vydelíme 1050 podielov členov pozemkov spoločenstva pripadá 200,-€ za jeden podiel. V danom prípade žalovaný sám platbu špecifikoval ako nájomné. Subjektívna premlčacia lehota pri nájomnom nie je. Podľa listiny zo Slovenskej pošty platby po troch rokoch nie sú archivované, je teda na žalovanom aby preukázal, kedy žalobkyňa prevzala platbu.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne, že žaloba podaná 27.12.2015, nakoľko žaloba je dátovaná 31.12.2015, pričom súdu bola doručená až dňa

05.01.2016. Žalobkyňa prevzala plnenia 30.12.2013 a od tohto dátumu vedela, že jej bola vyplatená nižšia suma, ako sa každoročne dožaduje. Nárok žalobkyne nemožno považovať za nárok zmluvný. Pokiaľ ide o žalobkyňou požadovanú sumu , túto považuje za nepreukázanú, žalobkyňa nepreukázala z akých dôvodov a na základe čoho si uplatňuje sumu uvedenú v žalobe.

8. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli, a na základe takto vykonaného dokazovania mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Č., Katastrálnym odborom pre k.ú. U. žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v podiele 127500/10500000.

Združenie vlastníkov lesa Kysučné zvolalo na deň 7.12.2013 o 10:00 v Dome kultúry U..

Rozsudkom zo dňa 1.6.2001 sp. zn. 5Co 552/01 Krajský súd v Žiline potvrdil rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 22.11.2000 č.k. 10C 333/00-52, ktorým súd určil, že podiel L. G. vedený pod položkou 173 zoznamu oprávnených osôb Lesného spoločenstva X. - U. z 30.11.1994 vo výške 21,25 podielov patrí U.E. V.. Na Okresnom súde Čadca je vedené konanie o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam pod sp. zn. 8C/102/2014.

Podľa príkazného listu konateľa Lesného spoločenstva Kysučné, s.r.o. zo dňa 19.12.2001, bolo prikázané účtovníčke - pani R. Š. aby vzhľadom na rozhodnutie Valnej hromady Združenia vlastníkov lesa Kysučné zo dňa 15.12.2001 nevyplatila p. L. G., pani M. a pani G. nájomné za sporné podiely, a to p. L. G. za 1,25 podielu a p. M. R. G. po 10 podielov.

Poštovou poukážkou zo dňa 18.12.2013 žalovaný vyplatil žalobkyni sumu 421,50 € titulom nájomného za rok 2013.

Uznesením zo dňa 29.03.2016 sp. zn. 6Cdo 157/2014 Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 9.7.2013 sp. zn. 5Co/479/2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 28.07.2017 sp. zn. 14C/2/2011 súd zamietol žalobu žalobkyne U.. U. G. proti žalovanému Lesné spoločenstvo Kysučné, spol. s.r.o. o zaplatenie 1.659,70 €. Krajský súd v Žiline Rozsudkom zo dňa 29.11.2016 sp. zn. 8Co/265/2016 rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 4C/118/2007 - 453 zo dňa 24.03.2016 potvrdil.

Rozsudkom č.k. 11C/7/2010 - 360 zo dňa 4.4.2016 Okresný súd Čadca zamietol žalobu žalobkyne U.. U. M. proti žalovanému lesné spoločenstvo Kysučné, spol. s r.o. o zaplatenie 1.991,64€. Krajský súd rozsudok č.k. 9Co/350/2016 - 386 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

Rozsudkom zo dňa 14.2.2018 č.k. 10Co/22/2017 - 170 Krajský súd v Žiline zmenil rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 4C/1/2015 - 126 zo dňa 11.8.2016 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.000 € spolu s 5,05% úrokom z omeškania z priznanej sumy od 20.03.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Z oznámenia o výsledku prešetrenia podania vyplýva, že žiadosti o info služby zo dňa 11.05.2018 ohľadom prešetrenia Poštového poukazu na adresu (PPnaA) na sumu 421,50 € prijatého dňa 18.12.2013 na pošte U. na Slovensku, podacie číslo 231, odosielateľ Lesné spoločenstvo Kysučné, s.r.o., 023 56 Makov č. 121, nie je možné vyhovieť pre uplynutie lehoty, počas ktorej sú hlavné diely poštových poukazov na Slovenskej pošte, a.s. uchovávané.

Podľa poštového poukazu žalobkyňa prevzala platbu od žalobcu v sume 421,50 € dňa 30.12.2013.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd spor subsumoval pod nasledujúce právne normy:

Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obč. zák.“): (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 663 Obč. zák. Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 100 ods. 1Obč. zák.: právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Obč. zák.: (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

11. V konaní sa žalovaný dovolal premlčania s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 Obč. zák. Žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 2.527 € s 5,25% úrokom z omeškania od 1.1.2014 do zaplatenia vrátane trov konania. Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je dva roky a začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie o tom, že došlo k obohateniu na jeho úkor a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia je tri roky a v prípade zavinenia vo forme úmyselného bezdôvodného obohatenia desať rokov, pričom v oboch prípadoch sa začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby určí odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Pri úmyselnej forme bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje, aby úmysel obohatiť sa na úkor iného bol daný v čase obohatenia.

12. Pokiaľ ide o subjektívnu lehotu - t.j, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že došlo k obohateniu na jej úkor a kto sa na jej úkor obohatil, žalobkyňa o bezdôvodnom obohatení a výške bezdôvodného obohatenia dozvedela najneskôr dňa 30.12.2013, kedy prevzala sumu 421,50 €. Objektívna lehota na uplatnenie žalovaného nároku z žalobkyne tak začala plynúť odo dňa 1.1.2014. Žalobný návrh na zaplatenie sumy 2.527€ s prísl. bol doručený súdu dňa 5.1.2016. Nie je na mieste konštatovanie právneho zástupcu žalobkyne, že žaloba bola podaná dňa 27.12.2013 a to vzhľadom na skutočnosť, že samotná žaloba je datovaná dňom 31.12.2015. Nakoľko žalobkyni plynula subjektívna lehota v rámci objektívnej lehoty, táto mohla žalobu na súde podať v období od 1.1.2014 do 1.1.2016. Nakoľko však žaloba bola podaná až dňa 5.1.2016, jej právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je premlčané a vzhľadom k tomu, že sa žalovaný premlčania dovolal, nemožno jej premlčané právo priznať.

13. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobkyne, že zo strany žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie a v tomto prípade je objektívna lehota na vydanie plnenia desaťročná súd skúmal, či na strane žalovaného bol daný úmysel obohatiť sa v čase obohatenia.

14. Žalovaný je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri s predmetom činnosti okrem iného je aj poľnohospodárstvo a lesníctvo vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja. Poľnohospodárske a lesné pozemky prenajíma od jednotlivých podielových spoluvlastníkov a platí im nájom z hospodárskeho výsledku. Medzi žalobkyňou a U.. U. G. na jednej strane a D. R., Z. F., U.. Š. V., U.. L. V. na strane druhej sa na Okresnom súde Čadca od roku 2001 až doposiaľ vedú viacročné spory ohľadom vlastníctva okrem iných nehnuteľností aj k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Je zrejmé, že žalovaný nevyplatil sumu, ktorú žiada vyplatiť žalobkyňa v úmysle bezdôvodne sa obohatiť, ale z dôvodu pochybností o tom, kto je vlastníkom nehnuteľností za ktoré mal výplatu uskutočniť. Na strane žalovaného tak nebol daný úmysel obohatiť sa v čase obohatenia.

15. Pokiaľ žalovaná namieta, že žalovaná suma je titulom nájomnej zmluvy, nie titulom bezdôvodného obohatenia, takéto tvrdenie nie je na mieste, vzhľadom na skutočnosť, že zmluva (nájomná) je konsenzom dvoch strán, pričom je zrejmé, z konania žalobkyne ako aj z konania žalovaného, že žiadna nájomná zmluva či už v písomnej alebo ústnej forme uzatvorená nebola. Naviac, pokiaľ je sporné vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, nie žalobkyňa so žalovaným ani takúto zmluvu uzatvoriť nemohla.

16. Výrok o náhrade trov konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená v uznesení VSÚ prvostupňového súdu. Rozhodol tak o základe nároku, a to podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mal. žalovaný úspech v rozsahu 100 %, a žalobkyňa v rozsahu 0 % nakoľko súd žalobu zamietol, v rozsahu 100 % priznal žalovanému aj náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 263 ods. 1 CSP: Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.