Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cbi/7/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v spore žalobcu: Slovenská republika - Daňový úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, proti žalovanému: C., so sídlom kancelárie H., správca úpadcu: C. nar. XX.XX.XXXX, bytom R. o určenie pohľadávky proti podstate, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Písomnou žalobou doručenou súdu 02.08.2017 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalobcom uplatnená pohľadávka listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.07.2017, a to úhrnná pokuta vo výške 40 € za nepodanie daňového priznania na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 a 2015 vyplývajúca z rozhodnutia vydaného Daňovým úradom Žilina, pobočka A.. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2017, splatná dňa 06.06.2017 v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/32/2014 na majetok úpadcu C., s miestom podnikania R. (ďalej aj len „úpadca“) je pohľadávkou proti podstate čo do právneho dôvodu a výšky, je preskúmateľná a preukázateľná.

2. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 4K/17/2014 zo 14.08.2014 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu s účinkami vyhlásenia konkurzu 21.08.2014. Žalobca v konkurze na majetok úpadcu uplatnil pohľadávku proti podstate na základe uloženia úhrnnej pokuty vo výške 40 € na dani z príjmov fyzickej osoby vyplývajúcej z rozhodnutia Daňového úradu Žilina, pobočka A.. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2017 za správne delikty podľa § 154 ods. 1 písm. a) Zákona č. 536/2009 Z.z. za nepodanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 a 2015. Žalobca má za to, že ide o pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu v zmysle § 87 ods. 2 a teda o pohľadávku proti podstate, ktorú si týmto žalobca uplatnil. Dňa 18.07.2017 bolo žalobcovi doručené oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate a výzvy na podanie žaloby zo 14.07.2017 č. XXXXXXXXX, v ktorom žalovaný oznámil žalobcovi, že neuznáva právny dôvod pohľadávky proti podstate uplatnenej podaním z 03.07.2017, nakoľko ju nemožno subsumovať pod žiadnu pohľadávku proti podstate v súlade s ust. § 87 ods. 2 ZKR. Žalobca poukázal na ust. § 158 ods. 1 Zákona č. 536/2009 Z.z. a uviedol, že s argumentáciou žalovaného a dôvodmi popretia pohľadávky sa nestotožňuje. Zastáva názor, že popretá pohľadávka titulom úhrnnej pokuty na dani z príjmov fyzickej osoby vo výške 40 € za obdobie rokov 2014 a 2015 vyplývajúca z rozhodnutia Daňového úradu Žilina, pobočka A.. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2017 je podľa § 87 ods. 2 pohľadávkou na dani, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu a teda je

pohľadávkou proti podstate a uspokojuje sa zo všeobecnej podstaty. Daňová povinnosť vyplývajúca z daňového priznania za rok 2014 bola splatná 31.03.2015 a daňová povinnosť vyplývajúca z daňového priznania za rok 2015 bola splatná 31.03.2016. Predmetná pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu a týka sa zdaňovacieho obdobia po vyhlásení konkurzu. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 47 ods. 1 a 2 a uviedol, že prihlásená pohľadávka vyplýva z vydaného rozhodnutia v rámci daňového konania podľa Zákona č. 563/2009 Z.z., ktoré sa v zmysle ust. § 47 ods. 2 vyhlásením konkurzu neprerušuje. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/146/2013. V súvislosti s podanou žalobou poukázal žalobca aj na Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/55/2016 z 13.09.2016.

3. V prílohe podanej žaloby žalobca predložil výňatky z Obchodného vestníka č. 160/2014 deň vydania 20.08.2014 (č.l. 5 spisu), Obchodného vestníka č. 240/2014 zo 16.12.2014 (č.l. 6 spisu), Rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka A.. XXXXXXXXX/XXXX z 03.05.2017 o uložení úhrnnej pokuty vo výške 40 € za správne delikty podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 563/2009 Z.z. - nepodanie daňového priznania podľa Zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 v lehote do 31.03.2015 a za zdaňovacie obdobie 2015 v lehote do 30.06.2016 (č.l. 7 spisu), Uplatnenie pohľadávky proti podstate v konkurznom konaní z 03.07.2017 (č.l. 9 spisu) a Oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate výzvu na podanie žaloby zo 14.07.2017 doručené žalobcovi 18.07.2017 (č.l. 9 spisu).

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 26.09.2017 žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že zo žaloby a pripojených listín je zrejmé, že žalobcom uplatňovaná pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu v rámci daňového konania, ktoré sa vyhlásením konkurzu neprerušuje. Nespochybnil tvrdenia žalobcu týkajúce sa času a spôsobu vzniku pohľadávky - sankcie. Žalobca sa domnieva, že sankcia vo výške 40 € uložená po vyhlásení konkurzu je pohľadávkou proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 ZKR, pričom až v samotnom texte žaloby bližšie špecifikuje, že svoj nárok subsumuje pod ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR. Dôvodom neuznania právneho dôvodu pohľadávky proti podstate vo výške 40 € je, že ju nemožno subsumovať pod žiadne ustanovenie ZKR, a to ani pod ust. § 87 ods. 2 ZKR, ktoré explicitne vymenúva, ktoré nároky tretích osôb možno v konkurze považovať za pohľadávku proti podstate. V zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. i) za pohľadávky proti podstate sa považujú pohľadávky na daniach, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku, t.j. v prípade, ak by išlo o konkurz, v ktorom konkurzná podstata obsahuje ako zložku majetku podnik a ten je správcom konkurznej podstaty prevádzkovaný počas konkurzu a počas jeho prevádzkovania priebežne vznikajú pohľadávky proti podstate vo forme daní, poplatkov, ciel a pod. V konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/17/2014 žalovaný ako správca nikdy neprevádzkoval podnik úpadcu, a to jednak z dôvodu, že žiaden podnik neexistoval a zároveň z dôvodu, že majetok úpadcu zaradený do všeobecnej podstaty obsahoval okrem iného hnuteľného majetku v tom čase iba nedokončené, resp. rozostavané nehnuteľnosti. Zoznam majetku zaradeného do všeobecnej podstaty bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 196/2014 zo 14.10.2014. Pohľadávka, ktorá sa javí ako pohľadávka proti podstate podľa ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, musí nevyhnutne súvisieť resp. musí vzniknúť v súvislosti s prevádzkovaním podniku, a to logicky, len po vyhlásení konkurzu. Žalobcom citovaná časť rozhodnutia NSSR sp. zn. 5Sžf/146/2013 pojednáva o tom, že povinnosťou správcu dane pri neprerušenom daňovom konaní bolo, pri nesplnení povinnosti daňovníkom podať daňové priznanie, ako v tomto prípade, uložiť sankciu. Citované rozhodnutie tak jasne definuje, že v tomto, ale aj inom prípade za porušenie povinnosti je správca dane oprávnený či povinný uložiť sankciu, a to bez ohľadu na to, či ide o porušenie povinnosti počas konkurzného konania alebo nie. Z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že tzv. pohľadávkou proti podstate je de facto aj de iure sankcia. Ak by aj súd vyslovil právny názor, že ide o pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, nie je možné takúto pohľadávku prednostne uhradiť najmä preto, lebo ide o pohľadávku v konkurze z uspokojenia vylúčenú v zmysle ust. § 100 ods. 2 písm. c) ZKR.

5. V prílohe písomného vyjadrenia žalovaný predložil výňatok z Obchodného vestníka č. 196/2014, deň vydania 14.10.2014.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení z 13.11.2017 zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.

7. Na pojednávaní konanom dňa 25.05.2018 strany sporu zotrvali na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v skorších písomných podaniach. Návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

8. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/17/2014 zo 14.08.2014 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 160/2014 zo dňa 20.08.2014. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/17/2014 z 09.12.2014 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 240/2014, deň vydania 16.12.2014 bol za správcu úpadcu ustanovený žalovaný.

9. Podľa ustanovenia § 87 ods. 1, ods. 2 písmeno i), ods. 7 a 8 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len : (1) Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. (2) Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, (7) Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia. (8) Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

10. Podľa ust. § 100 ods. 2 písm. c) ZKR, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu.

11. Podľa ust. § 47 ods. 2 ZKR, vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie, colné konanie, konanie o výživnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48.

12. Podľa ust. § 2 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2017 (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa rozumie a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1) b) daňou daň podľa osobitných predpisov 1)vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 2) miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu 3) a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu, 3a) c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, d) daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň, e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak, f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane, g) oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať skutočnosti alebo ich zmeny podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1) ___________________ 1) Zákon č. 373/2012 Z.z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 609/2007 Z.z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2015 Z.z. Zákon č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov. 3) § 77 až 83 zákona č. 582/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov. 3a) Zákon č. 447/2015 Z.z.

13. Podľa ust. § 155 ods. 1 písmeno a) Daňového poriadku, správca dane uloží pokutu od 30 eur do 16 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur.

14. Podľa ust. § 158 Daňového poriadku, (1) Daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. (2) Suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1)sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za záväzok. (3) Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. (4) Záväzok, ktorý vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. (5) Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. 48) (6) V konkurze a v reštrukturalizácii vystupuje v mene správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, poverený zamestnanec správcu dane, finančného riaditeľstva; v konkurze v mene správcu dane môže konať aj iná osoba, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom, na základe podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej s finančným riaditeľstvom.

15. Podľa ust. § 159 Daňového poriadku, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, 1)ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1)vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom.

16. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka vo výške 40 € titulom úhrnnej pokuty za nepodanie daňového priznania podľa Zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 v lehote do 31.03.2015 a za zdaňovacie obdobie 2015 v lehote do 30.06.2016 uložená daňovému subjektu - úpadcovi zastúpenému správcom úpadcu rozhodnutím Daňového úradu Žilina č. XXXXXXXXX/XXXX, je pohľadávkou proti podstate v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/17/2014 podľa ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR.

17. Z hľadiska splnenia zákonných predpokladov podania žaloby o určenie pohľadávky proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 8 súd konštatuje, že bola zachovaná lehota na podanie žaloby 15 dní od doručenia výzvy zo strany správcu úpadcu. Výzva správcu úpadcu v zmysle ust. § 87 ods. 8 obsiahnutá v písomnom oznámení o neuznaní pohľadávky proti podstate zo 14.07.2017 bola doručená žalobcovi 18.07.2017 (č.l. 9 spisu). Posledný deň lehoty na podanie žaloby podľa ust. § 87 ods. 8 tak bol 2.august 2017, pričom žaloba v prejednávanej veci bola v daný deň podaná na súde. Žaloba bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, a to žalobcom ako veriteľom spornej pohľadávky a smeruje proti pasívne legitimovanému subjektu - žalovanému ako správcovi úpadcu.

18. rozlišuje z hľadiska spôsobu uplatňovania a uspokojovania v konkurze dve skupiny pohľadávok. Po prvé sú to tzv. pohľadávky proti podstate (§ 87 , ktorými sú pohľadávky proti všeobecnej podstate (§ 87 ods. 2 a pohľadávky proti oddelenej podstate (§ 87 ods. 5 . Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú priamo u správcu a uspokojujú sa postupom podľa ust. § 87 ods. 4 (pohľadávky proti všeobecnej podstate) alebo podľa ust. § 87 ods. 6 (pohľadávky proti oddelenej podstate). Z hľadiska vecného vymedzenia sú pohľadávky proti podstate (všeobecnej aj oddelenej) špecifikované v ust. § 87 ods. 2 a tento výpočet pohľadávok proti podstate je taxatívny. Druhú skupinu pohľadávok v konkurze z hľadiska spôsobu ich uplatňovania a uspokojovania predstavujú pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate a ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou (§ 28 . Pri posudzovaní charakteru konkrétnej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate je potrebné skúmať kritérium časové, kedy musí ísť o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, a kritérium vecné, kedy pohľadávka musí spadať do taxatívneho výpočtu pohľadávok proti podstate v zmysle ust. § 87 ZKR.

19. Z časového hľadiska nebolo sporné, že dotknutá pohľadávka žalobcu vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 14.08.2014 sp. zn. 4K/17/2014 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 160/2014 dňa 20.08.2014 s účinkami zverejnenia a účinkami vyhlásenia konkurzu 21.08.2014. Sporná pohľadávka žalobcu vznikla titulom pokuty za nepodanie daňového priznania podľa Zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobia časovo nadväzujúce po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu (2014 a 2015), ktorá pokuta bola uložená rozhodnutím Daňového úradu Žilina z 03.05.2017. Vzhľadom na uvedené, pri zohľadnení účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu 21.08.2014 súd konštatuje, že žalobcom uplatnená pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu.

20. Medzi stranami bolo sporné vecné posúdenie žalobcom uplatnenej pohľadávky, kedy žalovaný namietal, že sporná pohľadávka nesúvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu (§ 87 ods. 2 písm. i) , nakoľko po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu žiaden podnik úpadcu neprevádzkoval z dôvodu, že žiaden podnik úpadcu neexistoval a zároveň z dôvodu, že majetok zapísaný do súpisu všeobecnej podstaty obsahoval okrem iného hnuteľného majetku iba nedokončené, resp. rozostavané nehnuteľnosti tak, ako to vyplýva z výňatku z Obchodného vestníka č. 196/2014, deň vydania 14.10.2014 (č.l. 24 spisu). Zároveň žalovaný namietal, že dotknutá pohľadávka má charakter sankcie, ktorá v zmysle ust. § 100 ods. 2 písm. c) je z uspokojenia v konkurze vylúčená.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že dotknutá pohľadávka žalobcu nespĺňa charakteristiku pohľadávky proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, nakoľko nebolo preukázané, že táto pohľadávka súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Žalovaný prevádzkovanie podniku úpadcu počas konkurzu poprel a žalobca na preukázanie uvedenej skutočnosti neoznačil ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.

22. Zároveň súd poukazuje na to, že právnym dôvodom dotknutej pohľadávky je pokuta za nepodanie daňového priznania podľa Zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 v lehote do 31.03.2015 a za zdaňovacie obdobie 2015 v lehote do 30.06.2016, uložená daňovému subjektu - úpadcovi zastúpenému správcom úpadcu podľa § 155 ods. 1 písm. a) Zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 155a ods. 1 Zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov za správny delikt podľa ust. § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 563/2009 Z.z. Ide teda o sankciu, konkrétne pokutu uloženú správcom dane v súlade s označenými ustanoveniami Daňového poriadku. V zmysle ust. § 2 písm. b) Daňového poriadku daňou sa na účely tohto zákona rozumie daň podľa osobitných predpisov, vrátane úroku z omeškania, úroky a pokuty podľa tohto Zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu. Citované zákonné ust. § 2 písm. b) Daňového poriadku vymedzuje pojem daň výlučne pre účely Daňového poriadku. V zmysle ust. § 87 ods. 2 písmeno i) za pohľadávku proti podstate je považovaná tiež pohľadávka na daniach, poplatkoch..., ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, ak súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Hoci v ustanoveniach nie je pojem daň vymedzený (definovaný), nemožno pre potreby bez ďalšieho akceptovať definíciu pojmu daň upravenú v ust. § 2 písm. b) Daňového poriadku. Pre potreby je nevyhnutné tento pojem vykladať zužujúco, t.j. výlučne ako daň podľa osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu. Za daň pre účely nemožno považovať aj úrok z omeškania, úrok a pokuty podľa Daňového poriadku alebo osobitných

predpisov (§ 2 písm. b) Daňového poriadku), nakoľko to vylučuje ust. § 100 ZKR, kedy v zmysle § 100 ods. 1 z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu, za ktoré možno považovať úroky z omeškania a úroky a v zmysle § 100 ods. 2 písm. c) z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Pokuty uložené správcom dane daňovému subjektu - úpadcovi zastúpenému správcom úpadcu podľa Daňového poriadku alebo osobitných predpisov majú charakter mimozmluvnej sankcie postihujúcej majetok úpadcu. Sporná pokuta za nepodanie daňového priznania pritom boli správcom dane uložená rozhodnutím správcu dane vydaným po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že hoci v zmysle ust. § 47 ods. 2 vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu sa neprerušilo daňové konanie a správca dane aj po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bol oprávnený rozhodnúť o uložení pokuty za nepodanie daňového priznania daňovému subjektu - úpadcovi zastúpenému správcom úpadcu podľa § 155 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 Daňového poriadku a táto pohľadávka správcu dane sa považuje za pohľadávky vzniknutú po vyhlásení konkurzu (§ 158 ods. 3 Daňového poriadku), tak zároveň táto pohľadávky nespĺňa vecné kritérium definície pohľadávok proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 písmeno i) (súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu) a ani nespĺňa vecné kritérium definície pohľadávok proti podstate podľa ust. § 87 ods. 2 písmeno i) v zmysle definície pojmu daň pre potreby uvedenej vyššie. Zároveň, spornú pohľadávku je potrebné zahrnúť pod pojem mimozmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ktoré boli uložené po vyhlásení konkurzu, v dôsledku čoho je v zmysle ust. § 100 ods. 2 písm. c) z uspokojenia v konkurze vylúčená. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

24. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).