Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-88-2018.pdf
PDF · 84.1 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/88/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka a v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Mostová 2, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 838 825, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: v 1./ rade A. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, W., v 2./ rade O. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, W., v 3./ rade A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/X, D. R., o vymoženie sumy 2.210,46 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. Er/675/2002 - 101 zo dňa 17. januára 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora JUDr. Libora Samca zo dňa 30.01.2018 proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. Er/675/2002 - 101 zo dňa 17. januára 2018 o d m i e t a .
Oprávnenému a povinnému v 1. až 3. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením (v časti) súd prvej inštancie povolil zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Libora Samca na základe poverenia Okresného súdu Komárno číslo 5401 017773*, zo dňa 20.09.2002, sp. zn. Er/675/2002 (EX 154/2002) poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, ktorému sa táto exekučná vec postúpila na ďalšie konanie (výrok I.) a súdnemu exekútorovi JUDr. Liborovi Samcovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal (výrok II.). 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 10 a 11, § 243h ods. 1 a § 243k zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19.03.2002 sa pôvodný oprávnený (Stavebná sporiteľňa VÚB - Wüstenrot, a.s., IČO: 31 351 026) domáhal proti povinným vymoženia pohľadávky vo výške 2.210,46 eura s príslušenstvom a trov exekúcie. K návrhu pripojil právoplatný a vykonateľný exekučný titul - notársku zápisnicu č. N 48/01, Nz 24/01 zo dňa 29.01.2001 vydanú Notárskym úradom JUDr. Marty Botkovej. Exekučné konanie sa začalo dňa 26.03.2002. Okresný súd Komárno vydal dňa 20.09.2002 poverenie číslo 5401 017773*, v konaní vedenom pod sp. zn. Er/675/2002 (EX 154/2002), na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Libora Samca, Exekútorský úrad Bratislava 2, so sídlom Košická č. 6. Súd prvej inštancie ďalej uznesením č. k. Er 675/2002-30 zo dňa 21.05.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 7CoE/64/2011-68 zo dňa 30.11.2011, právoplatným dňa 30.06.2011 pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že na miesto pôvodného oprávneného vstúpila do konania spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Mostová 2, Bratislava - Staré Mesto (predtým: Grösslingova č. 77, Bratislava), IČO: 35 838 825. Nový oprávnený dňa 15.11.2011 doručil súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal vykonaním exekúcie poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so
sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava. Súdny exekútor JUDr. Libor Samec vo svojom vyjadrení k návrhu na zmenu súdneho exekútora zo dňa 30.09.2014 oznámil, že s návrhom nesúhlasí a to z dôvodu, že súd ešte nerozhodol o zmene účastníka konania na strane oprávneného, súdny exekútor stále eviduje za oprávneného Stavebnú sporiteľňu VÚB - Wüstenrot, a.s. Ďalej ani pôvodný oprávnený ani nový oprávnený mu nezaplatil preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov. Zároveň predložil súdu vyúčtovanie trov exekúcie, v zmysle ktorého si uplatnil právo na náhradu trov exekúcie v sume 219,21 eura. Podanie návrhu na zmenu exekútora je výlučným dispozičným právom oprávneného, ktorým realizuje svoju vôľu uskutočniť výmenu v osobe exekútora ako osoby súdom poverenej núteným vykonávaním vykonateľného rozhodnutia. V súlade s uvedeným exekučný súd žiadosti oprávneného vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Nová právna úprava trov exekučného konania, platná a účinná od 01.04.2017, je vybudovaná tak, aby bola vykonateľná bez toho, aby v množstve prípadov rozhodoval súd. Ustanovenia zákona jednoznačne rozdeľujú, čo sa rozumie trovami, kto ich platí a kto ich nahrádza. Pri zmene exekútora a pri vylúčení je dôvodné, aby trovy neplatil povinný dvakrát, preto sa upravuje pravidlo, že na trovy má nárok len neskorší exekútor (§ 198 EP v znení účinnom od 01.04.2017). Exekútorovi, ktorý nič nevymohol, sa v zmysle ustanovenia § 243k Exekučného poriadku nepriznajú žiadne trovy. V prípade čiastočného vymoženia pohľadávky si má súdny exekútor ponechať na trovy exekúcie čiastku z vymoženej sumy podľa pravidiel v § 60 Exekučného poriadku. Podľa novej právnej úpravy sa už trovy exekúcie pri zmene súdneho exekútora nepriznávajú ako pri zastavení exekúcie. Na základe uvedeného súd o trovách súdneho exekútora JUDr. Libora Samca rozhodol v zmysle ustanovenia § 243k Exekučného poriadku tak, ako je uvedené v napadnutom druhom výroku uznesenia.
4. Proti II. výroku tohto uznesenia podal pôvodný súdny exekútor JUDr. Libor Samec v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
5. Súdny exekútor v odvolaní poukázal na bod 11. odôvodnenia v časti napadnutého uznesenia a uviedol k nemu, že súd nemôže tak reštriktívne vykladať ustanovenie § 243k Exekučného poriadku, keďže toto ustanovenie vôbec neupravuje ako postupovať v prípade, kedy exekútor nič nevymohol zo svojich trov, ale upravuje iba situácie, kedy exekútor vymohol trovy a že si tie trovy ponechá. V tomto konaní sa nepodarilo vymôcť žiadne trovy exekúcie, ani čiastočné, preto trovy pôvodného súdneho exekútora musia byť uhradené buď povinným alebo oprávneným, ani z gramatického ani logického výkladu tohto ustanovenia nemožno vyvodiť, že by sa vylučovalo právo pôvodného súdneho exekútora na nahradenie jeho výdavkov, teda trov exekúcie. Súd prvej inštancie ako exekučný súd svojim rozhodnutím poprel práva súdneho exekútora priznané zákonom, čím došlo okrem porušenia zákona aj k porušeniu Ústavy SR. Oprávnený dal zároveň do pozornosti súdu, že vyčíslenie trov exekúcie spolu s vyjadrením súdneho exekútora bolo doručené súdu v roku 2014, vyčíslenie trov bolo vyhotovené podľa platného zákona, v zmysle ktorého odstupujúcemu súdnemu exekútorovi pri zmene exekútora patria trovy exekúcie vo výške ako pri zastavení exekúcie. Súd bol štyri roky nečinný a teraz v roku 2018 rozhodol a použil ustanovenie nového predpisu, ktorý je pre pôvodného súdneho exekútora nepriaznivý. Uvedeným postupom dostal súd prvej inštancie pôvodného súdneho exekútora do horšej situácie. Pôvodný súdny exekútor ďalej uviedol, že sa rozhodne bude proti tomuto kroku súdu prvej inštancie brániť, považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a obráti sa na príslušné inštitúcie so sťažnosťou. Napadnutým uznesením je pôvodný súdny exekútor sankcionovaný za nečinnosť súdu, za prieťahy na strane súdu. Pôvodnému súdnemu exekútorovi vznikla v dôsledku nečinnosti súdu finančná ujma, napadnutým uznesením došlo k ukráteniu jeho majetkových práv. Postup, aký zvolil súd prvej inštancie ohrozuje ekonomickú stabilitu a nezávislosť exekútorského úradu, pretože exekučné konanie bolo vedené od začiatku na náklady exekútora z jeho vlastných finančných prostriedkov. Exekútor musí pritom platiť nielen hotové výdavky, ako je poštovné, rôzne faktúry za súčinnosť, znalecké posudky a pod. ale aj mzdy pracovníkov. Tieto výdavky sú hradené z trov exekúcie. Súdny exekútor je štátom splnomocnenou osobou, prostredníctvom ktorej sa zabezpečuje vymáhateľnosť práva a nie je podnikateľským subjektom, ktorý na vlastnú zodpovednosť, vo vlastnom mene, samostatne podniká za účelom dosiahnutia zisku. Preto nemôže ani znášať riziko neuspokojenia vlastných trov exekúcie na ktoré má zákonný nárok, a ktoré doteraz hradil so svojich vlastných prostriedkov. Pri výkone exekúcie je potrebné vynaložiť určité finančné prostriedky na to, aby sa splnil jej účel, t. j. aby sa vymohlo právo oprávneného, resp. aby sa v praxi realizovalo i rozhodnutie súdu (resp. iných orgánov verejnej moci), ktoré povinný dobrovoľne nechce splniť. Trovy exekúcie vo výške 219,21 eura vznikli pôvodnému súdnemu exekútorovi v časovej a vecnej súvislosti s vymáhaním pohľadávky oprávneného v tomto exekučnom konaní. Je preto neprípustné, aby ich znášal na svoj účet pôvodný súdny exekútor. Nie
je žiadny zákonný dôvod k tomu, aby mal byť pôvodný poverený súdny exekútor sankcionovaný a poškodzovaný na svojich právach a krátený na majetku za to, že súd bol nečinný od roku 2014 kedy mohol rozhodnúť, ale tak neurobil a vydal rozhodnutie až v roku 2018, teda o štyri roky neskôr a pritom využil a svojvoľne vyložil ustanovenie exekučného poriadku účinného od 01.04.2017. Na základe uvedeného preto súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd napadnutý II. výrok uznesenia zrušil a rozhodol tak, že prizná pôvodnému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie tak, ako si ich vyčíslil, teda vo výške 219,21 eur (vyčíslené ako pri zastavení exekúcie) a na ich úhradu zaviaže povinného s tým, že tieto trovy exekúcie vymôže nový poverený exekútor.
6. Odvolací súd predtým, než pristúpi k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťuje, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a či má náležitosti podľa § 363 CSP.
7. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
10. Podľa § 9a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
12. Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
13. Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
14. Podľa § 243k Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, patria exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o zmene exekútora alebo o vylúčení exekútora použité na uspokojenie nárokov exekútora v súlade s § 60 v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo podľa § 127, § 128 a § 164 ods. 1 v znení účinnom do 31. marca 2017.
15. Z citovaného ustanovenia § 355 ods. 2 CSP vyplýva, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam súdu prvej inštancie, pri ktorých právo podať odvolanie výslovne pripúšťa CSP alebo iný právny predpis (v intenciách prejednávanej veci najmä Exekučný poriadok).
16. S poukazom na citované ustanovenie § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005 a § 243k Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 je nutné konštatovať, že žiadne ustanovenie Exekučného poriadku neustanovuje, že proti uzneseniu (resp. v prejednávanej veci
proti tomu výroku uznesenia), ktorým súd prvej inštancie rozhodol pri povolení zmeny súdneho exekútora o nároku pôvodného súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie, možno podať odvolanie.
17. Z uvedených dôvodov, keď žiadny zákon výslovne nepripúšťa právo podať odvolanie proti uzneseniu, ktorým exekučný súd pri povolení zmeny súdneho exekútora rozhodol o nároku pôvodného súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie, odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 2 CSP odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému oprávnenému a povinným síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že oprávnenému ani povinným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že oprávnenému ani povinným žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že oprávnenému ani povinným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.