Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-78-2017.pdf
PDF · 126.34 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/78/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci žalobkyne: S.. M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, G., zast. JUDr. Erikom Šablatúrom, advokátom, Holíčska 13, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, Bratislava, zast. FROLKOVIČ Legal s.r.o., Tyršovo nábrežie 12, Bratislava, o zaplatenie 1.693,98 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanej voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 15.06.2017, doručenou súdu dňa 22.06.2017 domáhala zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 1.693,78 eur spolu s „úrokmi z oboch vkladov na oboch vkladných knižkách č. XXXXXXXX a XXXXXXXX do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ Žalobkyňa ani na výzvu súdu adresovanú právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 27.04.2018 na špecifikáciu požadovaného príslušenstva z dôvodu, že sa jedná o vadu spôsobujúcu materiálnu nevykonateľnosť rozsudku, zotrvávala na znení petitu v znení žaloby zo dňa 15.06.2017 a vadu príslušenstva neodstránila. Žalobkyňa žalobu odôvodnila skutkovo tým, že Osvedčením o dedičstve vydaným Okresným súdom Bratislava I po poručiteľke D. X., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX č.k. D 221/02, Dnot 35/02 zo dňa 26.05.2016 sa žalobkyňa okrem iného stala dedičkou vkladných knižiek č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX (ďalej len „ predmetné VK“) vedených u žalovanej. Dňa 28.07.2016 žalobkyňa požiadala žalovanú o umorenie vkladných knižiek, ale banka jej oznámila, že VK boli zrušené. Dňa 19.10.2016 doručila žalobkyňa banke reklamáciu o prešetrenie zrušenia VK, na čo jej banka listom zo dňa 31.10.2016 oznámila, že reklamované anonymné vkladné knižky na doručiteľa boli zrušené dňa 28.09.2003 výplatou v hotovosti predkladateľovi. Okresný súd Bratislava I poverením zo dňa 09.04.2002 v konaní č.k. D 221/2002 poveril notára JUDr. Romana Blahu ako súdneho komisára na prejednanie dedičstva po poručiteľke D. X. v konaní D 221/2002, Dnot 35/02. Súdny komisár listom zo dňa 28.05.2002 požiadal žalovanú o oznámenie zostatku na vkladných knižkách ku dňu smrti poručiteľky, na čo žalovaná listom zo dňa 18.06.2002 oznámila súdnemu komisárovi, že identifikovala dve VK s názvom „X. D.“, ktoré ku dňu jej smrti vykazovali zostatok 31.691,10 Sk (1.051.95 eur) a 19.335,80 Sk (641,81 eur). Žalovaná - banka už od 28.05.2002 mala vedomosť o tom, že predmetné VK sú predmetom dedičstva po poručiteľke a že má blokovať výplatu ich hotovosti do právoplatnosti skončenia dedičského konania č.k. D 221/02, Dno 35/02. Napriek tejto vedomosti dňa 28.09.2003 vyplatila hotovosť z oboch predmetných VK, čím bola žalobkyni spôsobená škoda vo výške 1.693,78 eur spolu s úrokmi z oboch predmetných VK.
Žalovaná odmietla žalobkyni vyplatiť dedičstvo - financie nachádzajúce sa na vkladných knižkách doručiteľa z dôvodu, že financie vyplatila inej neznámej osobe. Žalovaná vykonáva podnikateľské aktivity predovšetkým v zmysle Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) , vnútorných predpisov upravujúcich jednotlivé formy poskytovania služieb, najmä Všeobecnými obchodnými podmienkami z roku 2002 (ďalej len VOP č. 1“) , Osobitnými obchodnými podmienkami pre vzťahy založené zmluvou o vklade - Obchodné podmienky pre VK z roku 2002 (ďalej len „OP“), Všeobecnými obchodnými podmienkami z roku 2014 (ďalej len „VOP č. 2). Obchodné podmienky pre VK založené zmluvou o vklade ako vnútorný predpis žalovaného upravujú postup banky pri prijímaní a vyplácaní peňazí na VK. Článok 4.3.5 OP rigorózne stanovuje zákaz výplaty a blokovanie peňazí ako náhle sa banka hodnoverne dozvie o úmrtí vlastníka VK. Článok 9.1 OP rieši prechod VK na dediča na základe právoplatného rozhodnutia o dedičstve. Podľa čl. 2 ods. 10.1 VOP č. 2, banka a klient zodpovedajú za škody, ktoré spôsobili porušením svojej povinnosti, uhrádza sa skutočná škoda. Keďže žalovaná - banka nekonala ako riadny správca vkladov poručiteľky, nebola v správe cudzieho majetku opatrná a dôsledná, pri správe cudzieho majetku nedodržala banka všeobecne záväzné právne predpisy, ani svoje vnútorné predpisy, preto spôsobila žalobkyni ako nadobúdateľke dedičstva škodu vo výške 1.693,78 eur s príslušenstvom, ktoré jej na výzvu zo dňa 05.05.2017 žalovaná nevyplatila.
2. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku pripojila k žalobe nasledovné listinné doklady: výpis z obchodného registra žalovanej, Osvedčenie o dedičstve vydané Okresným súdom Bratislava I č.k. D 221/02, Dnot 35/02 zo dňa 26.05.2016, Poverenie JUDr. Romana Blahu vydané Okresným súdom Bratislava I dňa 09.04.2002 k č.k. D 221/2002, Žiadosť JUDr. Blahu o oznámenie zostatku zo dňa 28.05.2002, Vyjadrenie žalovanej zo dňa 18.06.2002 č. 102253/1289/2002, Žiadosť žalobkyne o umorenie VK zo dňa 28.07.2016, Potvrdenie žalovanej o prijatí podania klienta zo dňa 19.10.2016, VOP č. 1 žalovanej účinné od 01.08.2002, OP pre VK účinné od 01.11.2002, VOP č. 2 žalovanej účinné od 01.01.2005, Predžalobnú výzvu žalobkyne zo dňa 05.05.2017, Odpoveď žalovanej na predžalobnú výzvu zo dňa 25.05.2017.
3. Žalovaný žalobu žalobkyne žiadal zamietnuť ako nedôvodnú. a/ K skutkovým okolnostiam žalovaný uviedol, že dňa 12.03.1980 bola právnym predchodcom žalovanej Slovenskou štátnou sporiteľňou (ďalej len „žalovaná“) otvorená VK na doručiteľa č. XXXXXXXX a dňa 01.01.1997 bola otvorená ďalšia VK na doručiteľa č. XXXXXXXX, zakladateľom ktorých a zároveň prvou oprávnenou osobou z týchto VK bola D. X.. Dňa 01.03.2002 D.. X.Č. zomrela a notár poverený Okresným súdom Bratislava I na prejednanie dedičstva JUDr. Roman Blaha požiadal žalovanú listom zo dňa 28.05.2002 žalovanú o oznámenie zostatku na vkladných knižkách ku dňu smrti poručiteľky s tým, aby VK jednoznačne identifikovala ich číselným označením, čo žalovaná oznámila notárovi dňa 18.06.2002. Dňa 26.05.2016 bolo vydané Osvedčenie o dedičstve č. D 221/02, Dnot 35/02, podľa ktorého mala v zmysle dohody dedičov nadobudnúť obe VK žalobkyňa. Táto sa následne dvoma žiadosťami zo dňa 28.07.2016 domáhala u žalovanej umorenia oboch VK a prevedenia zostatkov vkladov na jej bankový účet. Žalovaná týmto žiadostiam nevyhovela z dôvodu, že VK boli zrušené. Dňa 28.09.2003 sa do pobočky žalovanej dostavila osoba L..X.. disponujúca vkladnými knižkami (disponent), na základe jej žiadostí ako disponenta došlo k vyplateniu zostatkov na oboch VK a ich zrušeniu. b/ Čo sa týka právneho stavu, podľa žalovanej, predmetom sporu sú dva právne vzťahy vzniknuté podľa § 778 a nasl. OZ zložením vkladov vkladateľom D. X.Č. a prijatím vkladov peňažným ústavom
- žalovaným, čo bolo potvrdené vydaním samostatných VK. V čase otvorenia oboch VK Občiansky zákonník pripúšťal otvorenie dvoch druhov VK: na meno a na doručiteľa. Obe VK mali právny režim VK na doručiteľa. Oprávnenou osobou z VK na doručiteľa bol aj disponent, teda osoba, ktorá VK drží. VK bola v takomto prípade legitimačným dokladom a povinná osoba sa zbavila svojho záväzku plnením osobe, ktorá VK predloží, čo vyplýva z jej povahy cenného papiera na doručiteľa. K zrušeniu vkladov na doručiteľa (anonymných vkladov) došlo zákonom č. 261/2001 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal OZ s účinnosťou od 01.09.2001, odkedy zanikla možnosť otvoriť si VK na doručiteľa. Ustanovenie § 879d OZ zaviedlo jasne stanovené zákonné predpoklady vyplatenia zostatku VK na doručiteľa: 1./ predloženie vkladnej knižky; 2./preukázanie svojej totožnosti dokladom totožnosti; 3./ plnenie podmienok § 780 ods. 2,3 OZ t.j. 1,/oznámenie hesla alebo splnenie inej podmienky, na ktorú bola viazaná výplata vkladu a v prípade neznalosti hesla preukázanie, že danej osobe vklad patrí. Predmetné vkladné knižky, ktoré sú predmetom sporu, sa spravovali uvedeným právnym režimom zakotveným do intertemporálnych ustanovení OZ, na základe čoho bolo za kumulatívneho splnenia
vyššie euromerovaných troch podmienok bolo zákonnou povinnosťou banky vyplatiť takejto osobe zostatok vkladu na požiadania, vyplatením celého vkladu dochádza k zrušeniu vkladového vzťahu. c/ Žalovaná ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že VK predstavovali cenné papiere na doručiteľa, čo determinuje možnosť prevodu vlastníckeho práva k ním spojených. d/ Pri VK na doručiteľa je oprávnenou osobou ten, kto sa preukáže ich reálnou držbou. Banka ako povinná osoba pri predložení VK na doručiteľa musí s osobou, ktorá sa nimi legitimuje, jednať ako s osobou oprávnenou a príp. jej na požiadanie vyplatiť vklady. Pri zrušení anonymných vkladov sa zaviedli novelou OZ ( § 879d) špecifický režim možnosti vyplatenia vkladov na doručiteľa naviazaný na splnenie určitých podmienok. Dňa 28.09.2003 prišlo k vyplateniu zostatkov vkladov na predmetných VK a k ich zrušeniu, a to na žiadosť osoby spĺňajúcej zákonné podmienky a predpoklady. Fakt, že právne vzťahy z VK boli pôvodne založené D. X. nemá žiadnu výpovednú hodnotu k otázke, kto sa v neskoršom časovom období stal oprávnenou osobou z nich a majetkovo disponoval s vkladmi. K tomu, aby sa oprávnenou osobou z VK stala iná osoba postačovalo fyzické predanie VK. Predmetné VK boli síce založené D. X., ale od okamihu ich otvorenia mohlo vzhľadom na ich formu na doručiteľa dôjsť k zmene beneficienta z VK nespočetný počet krát, keďže k takejto zmene mohlo prísť fyzickým odovzdaním a zmena nepodliehala žiadnej evidenčnej ani inej obdobnej požiadavke. e/ K argumentácii žalobkyne, že žalovaná od podania notárovej žiadosti o poskytnutie informácií o VK mala blokovať predmetné finančné prostriedky na VK do právoplatného skončenia konania o dedičstve, žalovaná uviedla, že banka len potvrdzovala zostatky na presne určených a identifikovaných VK, na ktoré sa notár dotazoval, čím neprišlo k modifikácii povinnosti banky vyplatiť zostatky vkladov osobe, ktorá sa v zmysle zákona preukáže ako oprávnená. Nie je žalovanej zrejmé, ako mohli byť VK a finančné prostriedky sa na nich nachádzajúce ku dňu smrti poručiteľky Osvedčením o dedičstve vôbec priznané žalobkyne, keď nimi v čase dedičského konania vôbec nedisponovala. f/ Z § 879i ods. 2 OZ vyplýva, že právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa, ktoré si vkladatelia alebo iné oprávnené osoby neuplatnili a nepreukázali najneskôr do 31.12.2006, prešli ku dňu 31.12.2006 na štát. Oprávnené osoby si toto právo mohli uplatniť u štátu do 31.12.2011, inak prišlo k preklúzii tohto práva. Neskôr bola oprávneným osobám prostredníctvom Zák. č. 69/2012 Z.z. a § 879o do OZ poskytnutá dodatočná lehota od 01.03.2012 do 31.12.2013, kedy si náhradu vkladov mohli uplatniť u Ministerstva financií SR. S poukazom na § 879i ods. 4 OZ je absolútne scestné, že žalobkyňa si vyplatenie zostatkov na predmetných VK uplatňovala od žalovanej vzhľadom na jasný zákonný režim zániku záväzkov na strane bánk a vzniku záväzkov na strane štátu. g/ Žalobkyňa odvodzuje zodpovednostný vzťah žalovanej § 415 OZ (všeobecná prevenčná povinnosť), avšak keďže išlo o úkony spravujúce sa režimom § 879d OZ, bolo povinnosťou žalovanej zrealizovať na požiadanie oprávnenej osoby výplatu zostatkov a zrušenie VK - o porušenie povinnosti žalovanou by sa jednalo vtedy, ak by žalovaná tieto úkony nezrealizovala. Žalobkyňa neutrpela žiadnu škodu, vyplatenie zostatkov vkladov v súlade so zákonom nemožno považovať za majetkovú škodu, keďže išlo o realizáciu práva oprávnenej osoby a žalobkyňa žiadnym právnym titulom k uvedeným VK nedisponovala. Osvedčením o dedičstve jej boli priznané zrušené VK.
4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej uviedla, že VK nie je cenným papierom, len potvrdenie o vklade. Pri príčinnej súvislosti medzi konaním banky a škodou je potrebné vychádzať z §§ 415, 420 OZ. Žalovanej bolo hodnoverne prostredníctvom súdneho komisára preukázané, že poručiteľka D. X. je majiteľkou a držiteľkou označených VK a peniaze na nich uložené sú predmetom dedičského konania. Nie je podstatné, ako sa súdny komisár dozvedel o existencii VK, nakoľko každý, kto mal takúto povinnosť, mal ju súdnemu komisárovi oznámiť, keď ten zisťoval majetok po poručiteľke. Žalovaná mal postupovať podľa svojho vnútorného predpisu čl. 4.3.5 OP a nevydávať peniaze, mala vkladom poskytnúť zvýšenú ochranu, nakoľko boli predmetom dedičského konania a mala a mohla vedieť, že tu môže dôjsť k neoprávnenému výberu. Tvrdenie žalovanej, že pri výbere peňazí neexistovalo dôvodné podozrenie, že vyberajúca osoba nie je oprávnená, je účelové a špekulatívne, nakoľko žalovaná mala vedomosť o smrti poručiteľky a dedičskom konaní. Aj vklady na doručiteľa požívajú ochranu. Žalovaná nechránila vklad s riadnou starostlivosťou, umožnila výber, čím spôsobila žalobkyni ako dedičke škodu. Príčinná súvislosť medzi konaním a škodou je konanie žalovanej, ktorá sa nesprávala ako riadny správca cudzieho majetku, ktorá mala a mohla vedieť, že týmto konaním porušuje práva dediča. Tvrdenie žalovanej, že nevyplatené vklady v roku 2006 prešli na štát, nemení na veci, že vlastnícke právo tu nezaniklo. Nevyplatené vklady z VK na doručiteľa, ktorá boli predmetom dedičského konania, sa nepresúvali na štát, ale zostali v držbe banky až do právoplatného skončenia dedičského konania. Žalobkyňa sa domáha náhrady škody od subjektu, ktorý škodu spôsobil.
5. Žalovaná v duplike k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách v § 2 ods. 2 enumeruje sústavu cenných papierov a zaraďuje medzi ne aj VK. Napriek tomu, že k založeniu predmetných VK došlo ešte pred prijatím a účinnosťou tohto zákona, z jeho intertemporálneho ustanovenia § 162 je zrejmé, že predmetné VK predstavovali cenné papiere. Aj § 879d in fide OZ považuje VK na doručiteľa za cenný papier, keď ustanovuje :“právo na výplatu vkladu na doručiteľa má doručiteľ, ktorý predloží vkladnú knižku na doručiteľa alebo iný cenný papier na doručiteľa potvrdzujúci uloženie tohto vkladu...“ V prípade predmetných VK sa jednalo o VK na doručiteľa, na ktoré sa v plnej miere aplikoval špecifický právny režim podľa § 879d OZ. Žalobkyňa nepreukázala, žeby poručiteľka v čase smrti bola držiteľkou (oprávnenou osobou) z VK. Žalovaná síce evidovala vo svojom systéme pri predmetných VK meno poručiteľky, ale z titulu, že táto bola zakladateľkou týchto právnych vzťahov, následne po ich založení mohlo dôjsť neurčitému počtu prevodov práv vyplývajúcich z VK, keďže na takýto prevod vzhľadom na ich právnu formu na doručiteľa postačovalo dobromyseľné odovzdanie novej oprávnenej osobe a vo vzťahu k tomuto právnemu úkonu platné právo nevyžadovalo žiadnu registračnú ani inú obdobnú povinnosť. To, že žalovaná na dotaz notára zo dňa 28.05.2002 oznámila zostatky na predmetných VK, splnila si svoju povinnosť poskytnutia súčinnosti, ale žalovaná nemohla vedieť, kto v tomto časovom okamihu predmetné VK reálne drží. Uvedená korešpondencia nemala žiadne právne účinky k tomu, aké oprávnenia má aktuálny majiteľ - disponent VK, a ani nevyplýva z korešpondencie, že by bola poručiteľka k tomuto dátumu ich držiteľkou. Podľa žalovanej sa žalobkyňa v žalobe neopiera o relevantné ustanovenia OP, keďže OP ňou do spisu doložené nebolo účinné dňa 28.05.2002, príp. v čase vydania zostatkov VK disponentovi dňa 28.09.2003. Doložené OP žalobkyňou predstavujú OP upravujúce právne vzťahy z VK na meno. Vo vzťahu k VK na doručiteľa je nutné vychádzať z intertemporálnych ustanovení OZ, kedy prišlo k stanoveniu zákonných predpokladov vyplatenia zostatkov z nich.
6. Žalobkyňa k duplike žalovanej uviedla, že posudzovanie, či VK je alebo nie je cenným papierom nemá vplyv na predmet sporu. Tvrdenie žalovanej, že úmrtie D. X. oznámené žalovanej súdnym komisárom nemá žiadne účinky, je v rozpore s jej VOP a OP pre VK platnými v čase dedičského konania. VOP a OP upravujú VK všeobecne, neupravujú individuálne typy VK, a t v čl. 1 ods. 1,2 OP, čl. 4 ods. 4.3.5, ktoré boli platné v čase konania o dedičstve.
7. Súd vypočul vo veci právnych zástupcov sporových strán, vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi: výpisom z obchodného registra žalovanej, Osvedčením o dedičstve vydané Okresným súdom Bratislava I č.k. D 221/02, Dnot 35/02 zo dňa 26.05.2016, Poverením JUDr. Romana Blahu vydané Okresným súdom Bratislava I dňa 09.04.2002 k č.k. D 221/2002, Žiadosť JUDr. Blahu o oznámenie zostatku zo dňa 28.05.2002, Vyjadrením žalovanej zo dňa 18.06.2002 č. 102253/1289/2002, Žiadosťou žalobkyne o umorenie VK zo dňa 28.07.2016, Potvrdením žalovanej o prijatí podania klienta zo dňa 19.10.2016, VOP č. 1 žalovanej účinné od 01.08.2002, OP pre VK účinné od 01.11.2002, VOP č. 2 žalovanej účinné od 01.01.2005, Predžalobnou výzvou žalobkyne zo dňa 05.05.2017, Odpoveďou žalovanej na predžalobnú výzvu zo dňa 25.05.2017, Potvrdením žalovanej o vyplatení zostatkov z VK zo dňa 22.11.2017, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
8. Osvedčením o dedičstve Okresného súdu Bratislava I č. D 221/02, Dnot 35/02 zo dňa 26.05.2016, právopl. 26.05.2016 vydanom JUDr. Mgr. Natáliou Nirodovou, notárskou kandidátkou poverenou JUDr. Romanom Blaho, notárom ako súdnym komisárom v dedičskej veci po poručiteľke D. X., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX okrem iného nadobudla žalobkyňa ako jedna z dedičov poručiteľky vkladné knižky vedené u žalovanej č. XXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu smrti poručiteľky 1.051,95 eur a č. XXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu smrti poručiteľky 641,83 eur.
9. Poverením Okresného súdu Bratislava I č. D 221/2002 zo dňa 09.04.2002 bol poverený notár JUDr. Roman Blaho ako súdny komisár na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke D. X., zomr. XX.XX.XXXX.
10. Žiadosťou zo dňa 28.05.2002 žiadal notár JUDr. Roman Blaho žalovanú o oznámenie v dedičskej veci po neb. D. X., rod. č. XXXXXX/XXX, zomr. XX.XX.XXXX, zostatku na vkladných knižkách č. XX-XXXXXX-X a č. XX-XXXXXX-X, ku dňu smrti poručiteľky.
11. Z vyjadrenia žalovanej notárskemu úradu JUDr. Roman Blaho zo dňa 18.06.2002 súd zistil,
že podľa uvedených údajov žalovaná identifikovala dve VK: č. XXXXXXXX/XXXX s názvom X. D., ktorá ku dňu smrti poručiteľky XX.XX.XXXX vykazovala zostatok 31.691,10 Sk a č. XXXXXXXX/XXXX s názvom X. D., ktorá ku dňu smrti poručiteľky vykazovala zostatok 19.335,80 Sk.
12. Žiadosťami zo dňa 28.07.2016 žiadala žalobkyňa žalovanú o umorenie predmetných VK z dôvodu ich odcudzenia, zničenia, stratenia a vyplatenie zostatkov z predmetných VK žalobkyni po skončení umorovacieho konania ako dedičke majiteľky VK D. X..
13. Potvrdením zo dňa 22.11.2017 žalovaná potvrdila, že dňa 28.09.2003 sa do pobočky SLSP dostavila osoba nar. XX.XX.XXXX, ktorá pracovníkovi SLSP predložila predmetné VK na držiteľa č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX. Následne prišlo vo vzťahu k VK na doručiteľa č. XXXXXXXX na žiadosť disponenta k zmene jej formy na VK na meno, kde oprávnenou osobou sa stala osoba XY, následne prišlo k vyplateniu jej zostatku z tejto VK a jej zrušeniu. Vo vzťahu k VK č. XXXXXXXX na doručiteľa na žiadosť disponenta došlo k vyplateniu zostatku z tejto VK a jej zrušeniu.
14. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že VK na doručiteľa boli zrušené v roku 2003, pričom v bode 1.2 Osobitných OP žalovanej je uvedené, že žalovaná nemá vyplácať vklady z VK, keďže majiteľka VK zomrela, z čoho vyplýva, že banka podľa čl. 4.3.5 Osobitných OP nemal vklady vyplácať, ale zablokovať. Preto sa na prejednávanú vec nevzťahuje § 879 d/, e/. i/ OZ, pretože prebiehalo dedičské konanie. Žalobkyňa predmetné VK nemohla mať v držbe, lebo boli v držbe poručiteľky.
15. Právny zástupca žalovanej uviedol, že z prípisu notára nevyplývalo, že poručiteľka bola naďalej oprávnenou osobou z VK. Je zrejmé, že v čase smrti poručiteľky alebo tesne potom, sa oprávnenou osobou, ktorá predmetné VK na doručiteľa držala, bola iná osoba, ktorá financie z VK vybrala. Odvolávanie sa na OP banky zástupca žalovanej považoval za irelevantné, ktoré sa nemôžu odchýliť od zákonnej úpravy § 879d OZ.
16. Podľa čl. 4.3.1 Osobitných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre vzťahy založené zmluvou o vklade - Obchodné podmienky pre VK (ďalej len „OP“), bez predloženia VK nie je možné nakladať s vkladom na VK, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa čl. 4.3.2 OP, nakladať s vkladom na VK je oprávnený majiteľ VK alebo oprávnená osoba.
Podľa čl. 4.3.5 OP, ak sa banka preukázateľným spôsobom dozvie o úmrtí majiteľa VK, zaniká akékoľvek majiteľom VK udelené splnomocnenie; to neplatí, ak z obsahu plnomocenstva výslovne vyplýva niečo iné. Banka stanoví zákaz výplaty vkladu z VK a vklad ďalej úročí. Banka umožní nakladať s vkladom podľa pokynov súdu alebo iného orgánu, ktorý vykonáva dedičské konanie. Úmrtie majiteľa VK nemá vplyv na plynutie výpovednej lehoty, lehoty podľa § 785 OZ a ani premlčacej lehoty podľa zákona.
17. Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 229/1949 Zb. o vkladných knižkách, vkladná knižka je potvrdenie o prijatom peňažnom vklade, upravené tak, aby z neho boli zrejmé zmeny vo výške vkladu a jeho konečný stav. Vkladná knižka je cenným papierom znejúcim na doručiteľa s výnimkou vkladných knižiek Poštovej sporiteľne, národného podniku, a vkladných knižiek uvedených v § 5 ods. 2, ktoré majú povahu cenného papiera znejúceho na meno. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 229/1949 Zb., v ýplaty z vkladnej knižky smie peňažný ústav vykonať len, ak sa mu predloží vkladná knižka. Každý, kto predloží vkladnú knižku znejúcu na doručiteľa, je pokladaný i bez preukazu totožnosti za riadneho držiteľa a bude mu vyplatená žiadaná suma, pokiaľ nie je výplate na prekážku umorovacie konanie, súdny alebo úradný zákaz vydaný podľa zákonného ustanovenia. Peňažný ústav môže výplatu odoprieť, ak je žiadaná osobou, proti ktorej je dôvodné podozrenie, že nadobudla vkladnú knižku trestným činom. Pri úplnej výplate vkladu sa vkladná knižka majiteľovi nevracia. Podľa § 879d ods. 1 OZ (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01. septembra 2001), od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemôžu banky a pobočky zahraničných bánk prijímať vklady na doručiteľa. Vklad na doručiteľa uložený v banke alebo pobočke zahraničnej banky pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona možno iba premeniť na vklad na meno alebo vykonávať z neho výbery. Tým nie je dotknuté pripisovanie úrokov alebo iných peňažných výhod spojených s vkladom na doručiteľa, ktoré vykonáva banka alebo pobočka zahraničnej banky; do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona nie je dotknuté ani pripisovanie bezhotovostných platieb zo zahraničia poukázaných na
vkladnú knižku na doručiteľa za predpokladu, že pripisujúcej banke alebo pobočke zahraničnej banky je známa totožnosť odosielateľa, ktorého upovedomí o možnostiach pripisovania platieb len v tejto lehote. Právo na výplatu vkladu na doručiteľa má doručiteľ, ktorý predloží vkladnú knižku na doručiteľa lebo iný cenný papier na doručiteľa potvrdzujúci uloženie tohto vkladu, ak preukáže svoju totožnosť dokladom totožnosti a plní podmienky podľa § 780 ods. 2 a 3.
Podľa § 879d ods. 2 OZ, na žiadosť doručiteľa predloženú banke alebo pobočke zahraničnej banky do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona je banka a pobočka zahraničnej banky povinná bezplatne premeniť vklad na doručiteľa na vkald na meno uložený v tejto banke alebo pobočke zahraničnej banky.
Podľa § 879i ods. 1 OZ ( Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2005), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01. januárom 2005; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01. januárom 2005 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 879i ods. 2 OZ, právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov na doručiteľa podľa § 879d ods. 1 a § 879e ods. 5, ktoré si vkladatelia alebo iné oprávnené osoby neuplatnili a nepreukázali najneskôr do 31. decembra 2006, prechádza 31. decembra 2006 na štát vrátane práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z nevyplatených zostatkov zrušených vkladov podľa § 879d ods. 1 a § 879c ods. 3, ako aj práva na úroky a iné majetkové výhody patriace k týmto vkladom a zostatkom vrátane majetkového prospechu, ktorý získala banka alebo pobočka zahraničnej banky v prípade využívania týchto zostatkov bez poskytovania primeraných úrokov; za primerané úroky sa na tento účel považujú priemerné úroky z vkladov na vkladných knižkách. Všetky takéto aktíva je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná previesť k 31. decembru 2006 podľa pokynov Ministerstva financií Slovenskej republiky na ním určený účet štátnych finančných aktív, pričom sa nepoužije § 458 ods. 3; prevedené aktíva sa vedú na účte štátnych finančných aktív určenom Ministerstvom financií SR.
Podľa § 778 OZ, zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou osobou ( ďalej len „vkladateľ“ a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím peňažným ústavom.
Podľa § 780 ods. 1 OZ, vkladateľ a v zákonom ustanovených prípadoch aj iná oprávnená osoba má právo s vkladom nakladať po preukázaní svojej totožnosti v zákonom ustanovených prípadoch.
Podľa § 781 ods. 1 OZ, prijatie vkladu potvrdí peňažný ústav vkladnou knižkou upravenou tak, aby z nej bola zrejmá výška vkladu, jeho zmeny a konečný stav.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a zároveň medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že medzi žalovanou (resp. jej právnou predchodkyňou) a právnou predchodkyňou žalobkyne D. X., rod. č. XXXXXX/XXX, zomr. XX.XX.XXXX boli uzavreté dve Zmluvy o vklade v zmysle § 781 a nasl. OZ účinného v čase uzavretia zmlúv, a to: a/ Zmluvy zo dňa 12.03.1980, na základe ktorej bola pre právnu predchodkyňu žalobkyne otvorená žalovanou VK na doručiteľa č. XXXXXXXX a b/ Zmluvy zo dňa 01.01.1997, na základe ktorej bola otvorená ďalšia VK na doručiteľa č. XXXXXXXX, zakladateľom ktorých a zároveň prvou oprávnenou osobou bola D. X.. Z dôvodu úmrtia D.. X. a poverenia súdom notára JUDr. Romana Blaha ako súdneho komisára v dedičskom konaní po poručiteľke č. D 221/02, Dnot 35/02, tento listom zo dňa 28.05.2002 požiadal žalovanú o oznámenie zostatku VK ku
dňu smrti poručiteľky a jednoznačnú identifikáciu VK, ktorú informáciu žalovaná poskytla notárovi dňa 18.06.2002. Osvedčením o dedičstve Okresného súdu Bratislava I č.k. D 221/02, Dnot 35/02 zo dňa 26.05.2016, právopl. 26.05.2016 okrem iného žalobkyňa na základe dohody dedičov nadobudla predmetné VK. Žiadosťami zo dňa 28.07.2016 sa žalobkyňa u žalovanej domáhala umorenia oboch VK a vyplatenia jej zostatkov vkladov z nich, čomu však žalovaná nevyhovela z dôvodu, že obe VK boli zrušené. Dňa 28.09.2003 sa dostavila do pobočky žalovanej osoba s iniciálami L..X.. disponujúca predmetnými VK, ktorej na základe predloženia VK a žiadosti boli vyplatené zostatky z oboch VK a VK boli zrušené.
19. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha od žalobcu z titulu náhrady škody zaplatenia sumy 1.693,78 eur s nešpecifikovanými úrokmi z oboch vkladných knižiek, ktorá suma predstavuje zostatky na predmetných VK ku dňu smrti poručiteľky D. X. na základe oznámenia žalovanej notárovi dňa 18.06.2002. Porušenie povinnosti žalovanou odvodzuje žalobkyňa od skutočnosti, že žalovaná ako banka nekonala ako riadny správca vkladov poručiteľky, nebola v správe cudzieho majetku opatrná a dôsledná, pri správe cudzieho majetku nedodržala všeobecne záväzné predpisy ani svoje interné predpisy, predovšetkým čl. 4.3.5 OP, ktorý rigorózne stanovuje zákaz výplaty a blokovanie financií ako náhle sa banka hodnoverne dozvie o úmrtí vlastníka VK, č. 2 ods. 10.1 VOP účinné 01.01.2005, kedy banka i klient zodpovedajú za škodu spôsobenú porušením svojej povinnosti. Žalovaná vyplatila tretej osobe financie z VK napriek tomu, že vedela o úmrtí majiteľky predmetných VK, čím žalobkyni ako nadobúdateľke dedičstva z predmetných VK po poručiteľke spôsobila škodu.
20. Ako mal ďalej súd preukázané, predmetom zmluvných vzťahov medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou v roku 1980 a 1997 bolo otvorenie vkladných knižiek na doručiteľa, pričom oprávnenou osobou z predmetných VK č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX bola majiteľka D. X., ale i disponent, t.j. osoba, ktorá VK drží, pričom VK v takomto prípade bola legitimačným dokladom a povinná osoba sa zbavila plnenia svojho záväzku plnením osobe, ktorá takúto VK ako cenný papier na doručiteľa predloží.
21. Do účinnosti zákona č. 261/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa OZ v znení nesk. predpisov, boli jednou z foriem vkladového vzťahu aj vklady na vkladných knižkách na doručiteľa. Pri tejto forme vkladu banka ani pri jeho založení, ani pri ďalších dispozíciách s vkladom (vkladanie, vyberanie) neskúmala, kto je vkladateľom, resp. kto VK predkladá; banka každému, kto VK na doručiteľa predložil, vyplatila požadovanú finančnú čiastku, ak tomu nebránil napr. niektorý zo zákazov výplaty v zmysle ustanovení Vyhlášky Ministerstva financií č. 47/1964 Zb. o peňažných službách občanom, umorovacie konanie a pod. S vkladnou knižkou na doručiteľa v zmysle § 7 cit. Vyhlášky tak mohol nakladať každý, kto ju predložil. Po zrušení vkladov na doručiteľa k 31. decembru 2003, zostatky vkladov, ktoré si vkladatelia alebo iné oprávnené osoby neuplatnili a nepreukázali do 31. decembra 2006, prešli týmto dňom na štát ( § 879i ods. 2 OZ), pričom právo na výplatu vkladu však zostalo zachované a subjektom oprávneným na nakladanie s týmito prostriedkami je Ministerstvo financií SR. Zároveň sa k 31.12.2006 ruší aj vkladový právny vzťah medzi vkladateľom a peňažným ústavom, ktorý vznikol pred 01.01.2003 vydaním vkladnej knižky na doručiteľa. Prevodom aktív banky, ktoré sa týkali zostatku zrušených vkladov a ich príslušenstva, zanikol záväzkový právny vzťah medzi bankou a vkladateľom z existujúcej zmluvy o vklade na VK na doručiteľa. K zániku tohto právneho vzťahu zo zákona došlo k 31.12.2006. Občiansky zákonník v § 897d ods. 1 OZ stanovil podmienky, za splnenia ktorých môže byť doručiteľovi vyplatený zostatok zrušeného vkladu na doručiteľa, pričom podľa tohto ustanovenia právo na výplatu vzniká doručiteľovi, ktorý predloží vkladnú knižku na doručiteľa, preukáže svoju totožnosť dokladom totožnosti a ktorý zároveň splní podmienky § 780 ods. 2,3 OZ, t.j. oznámi heslo alebo splní inú podmienku, na ktorú je viazaná výplata vkladu a v prípade neznalosti hesla preukáže, že mu vklad patrí.
22. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ porušenie právnej povinnosti, ktorá spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom b/ existencia škody, t. j. ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Ujma spočíva v zmenšení majetku poškodeného, jedná sa o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po jej spôsobení na majetku c / príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá znamená, že medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku
d / zavinenie, ktoré znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu. Ako mal súd na základe vykonaného dokazovania preukázané, predmetné VK ako cenné papiere, ktorých zakladateľkou a majiteľkou bola právna predchodkyňa žalobkyne D. X., zomr. XX.XX.XXXX, boli charakteru vkladov na doručiteľa, preto oprávnenou osobou bol aj ten, kto sa preukázal ich reálnou držbou, t.j. oprávnená osoba. V konaní bolo nesporné, že po úmrtí osoby, na koho meno boli VK vystavené, sa k žalovanému dostavila tretia osoba, ktorá predložila predmetné VK na doručiteľa a ktorej osobe v súlade s § 879d OZ žalovaný vyplatil za splnenia podmienok aj § 780 ods. 1,2 OZ zostatky vkladov na oboch VK na doručiteľa dňa 28.09.2003 a zároveň došlo k zrušeniu predmetných VK. Z dôvodu, že žalovaná v súlade so zákonnou úpravou týkajúcou sa VK na doručiteľa (výplaty zostatku a pod..) postupovala správne, na predloženie VK treťou osobou ako oprávnenou osobou zostatky na oboch VK vydala, čím ale neporučila povinnosť vydať zostatok na VK po zistení úmrtia majiteľa VK, (osoby, na ktorú boli VK vystavené), nakoľko táto osoba nemusela VK držať a oprávnenou osobou mohla byť tretia osoba, ako v prejednávanej veci. Vzhľadom na charakter predmetných VK na doručiteľa súd poukazuje aj na skutočnosť, že aj napriek tomu, že žalovanej bolo oznámené úmrtie D.. X. dňa XX.XX.XXXX, avšak prioritou dotazu notára JUDr. Romana Blahu listom zo dňa 28.05.2002 bolo zistiť od žalovanej zostatok na špecifikovaných VK ku dňu smrti poručiteľky, a nie zákaz nakladania s VK. Úkony vyplatenia zostatkov z predmetných VK na doručiteľa tretej osobe - oprávnenej osobe tak došlo v súlade so zákonom, žalovaný neporušil týmto žiadnu povinnosť, preto žalobkyňa nepreukázala v konaní už prvý predpoklad priznania jej nároku na náhradu škody, a tým ani tretí (príčinná súvislosť) v zmysle § 420 OZ.S poukazom na skutočnosť, že sa jednalo pri vyplácaní zostatkov na VK na doručiteľa žalovanou 28.09.2003 oprávnenej osobe v súlade s § 879d OZ, bolo povinnosťou žalovanej zrealizovať na požiadanie oprávnenej osoby výplatu vkladov z VK, preto by sa nemohlo jednať zo strany žalovanej ani o porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ. V neposlednom rade súd poukazuje na skutočnosť, že na základe Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke D. X. zo dňa 26.05.2016, právopl. 26.05.2016 žalovanej bolo priznané v tom čase už neexistujúce dedičstvo, nakoľko predmetné VK boli už v roku 2003 zrušené a žalobkyňa poukazovala na porušenie povinnosti žalovanou v zmysle čl. 2 ods. 10.1 VOP č. 2, pričom súd poukazuje na to, že tieto VOP boli účinné od 01.01.2015, preto ich aplikácia na prejednávanú vec je irelevantná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže žalobkyňa nepreukázala v konaní súčasné splnenie predpokladov ustanovenia § 420 OZ, ani § 415 OZ, súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol s poukazom i na judikát NS SR č. 3Ceo 50/2011 zo dňa 28.06.2012.
23. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobkyni, ktorá bola v spore neúspešná, nárok na náhradu trov konania v pomere úspechu 100 %. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).